Či vníma hlava po odseknutie zaujímalo v histórii mnoho ľudí. Odpoveď však nikdy nebolo ľahké nájsť.
Touto myšlienkou posmrtného vnímanie sa v čase slávnej gilotíny ako prvý začal zaoberať Dr. Beaurieux. Doktor skúmal reakcie popravených väzňov, ktorí na jeho žiadosť skutočne ešte po smrti niekoľko sekúnd nepravidelne a kŕčovito žmurkal. To však nemusí nič znamenať, pretože to mohli byť stále len reflexy. Avšak Dr Beaurieux ďalej opísal u jedného odsúdeného nasledujúce udalosť. Po chvíli, čo žmurkanie ustalo, silne zavolal „Languille“ a videl, ako obeť znova pomaly a pokojne zdvihla viečko, pozrela sa na neho a až po chvíli sa objavil typický presklený pohľad mŕtvych.
V dnešnej dobe také pokusy samozrejme nie sú príliš možné, ale aj napriek tomu sa jeden veľmi podobný nedávno uskutočnil. Holandskí biológovia pod vedením Clementine van Októbrové z univerzity v Nijmegene vytvorili pokus na potkanoch. Výsledky boli zverejnené vo vedeckom časopise PLoS ONE. Vedci sledovali aktivitu mozgov potkanov pred a po useknutie hlavy a došli zaujímavému záveru. U potkanov uspaných pomocou anestetík bola mozgová aktivita minimálna, po oddelení hlavy sa ale dostala na rovnakú úroveň ako u potkanov bez anestetík. Nevylučujú teda možnosť, že po odseknutie hlavy hlodavce na sa kratučkú chvíľku „prebudí“. Avšak mozgová činnosť sa prudko zníži vždy do 4 sekúnd. V mozgu potom dochádza k „poslednej kŕči“ nervových buniek – neuróny sa vzpernou ku kratučkému, ale znateľnému nárastu aktivity. Zaujímavé je to, že u uspaných potkanov sa tento jav prejavil až o 30 sekúnd neskôr – za 50 sekúnd. Vedci sú teda presvedčení, že strata vedomia nastáva v priebehu niekoľkých sekúnd a ide o rýchlu smrť, kedy zviera netrpia.
—————————————————————————
◆ Stiahnuť prácu v PDF ◆ ◆ Upozorniť na chybu ◆
—————————————————————————