Bolesť – čitateľský denník

 

 Kniha: Bolesť

 Autor: Marguerite Duras

 Zaslal(a): Petra

 

Marguerite Durasová

  • 1914-1996
  • Francúzska spisovateľka, dramatička, režisérka a scenáristka
  • Najznámejšie dielo: Milenec, Moderato Cantabile

 

Novela = je žáner kratšieho či dlhšieho rozsahu ako poviedka. Líšia sa tým, že má len jeden pútavý a napínavý príbeh. Tomu sa venuje dramaticky až do dejového zvratu – má konečnú pointu.

  • Literárny druh: lyricko-epický
  • Literárny žáner: novela
  • Jedná sa o psychologický text

 

Bolesť je denníkový záznam. Rozprávanie pripomína mozaiku drobných útržkov skutočností, z ktorých nakoniec vyrastá celkový obraz nenaplnených životov a vopred prijaté rezignácie. Rozprávačka (autorka) prežíva úzkostné stavy beznádeje, oddelené od zvyšku sveta. Text obsahuje historické udalosti vojnových hrôz. Snaží sa zachytiť hrôzy, kedy ľudia prežívajú bezodná muky neistoty a strachu o milovanú osobu.

Celý príbeh rozpráva rozprávačka v prítomnom čase. Občas sa tu objavuje priama reč. Vety sú krátke – dodávajú dynamickosť a napínavosť. Používa skratky mien (napr. D., M.) – by zovšeobecnilo, že sa to netýka len jej, ale aj iných ľudí. Občasné francúzske názvy (časopisy a tak). Príbeh sa odohráva v Paríži za 2. svetovej vojny.

 

Obsah diela:

Príbeh rozpráva o žene, ktorá čaká na svojho muža, až sa vráti z koncentračného tábora. (mala s ním dieťa, ktoré umrelo) Snažia sa vydržať utrpenie a bolesť, ktorú so sebou čakanie nesie. Prežíva iba z nádeje, že sa navráti späť. Zožiera sa myšlienkami, že už zomrie – hladný a sám. Spojenecké vojská postupujú vpred na všetkých frontoch. Na Nemecko sa pomaly valí armády.

Žena pracuje v stredisku na stanici Orsay, kde spisujú všetky pricestuje zajatcov, politických väzňov, ľudí, čo sa vracajú z vojny. Sama pracuje v jednom časopise, v ktorom vychádza zoznam preživších. Na stanici zisťuje najnovšie informácie, snaží sa zistiť aj niečo o Robertovi L.

O nej sa celý čas stará jej priateľ D. Vojna sa pomaly chýli ku koncu. Jednou z rána sa rozzvoní telefón, v ktorom sa dozvedia, že Robert žije – bol videný spoluväzni dva dni staré. Hrozne jej to vezme, nie je schopná jediného slova. Nemôže uveriť, že naozaj žíl či žije? Ďalej žije v neistote, ešte viac sa trýzni a blúzni. Stretne sa s D. Robertovými spoluväzni. Sami moc nevedia, sú slabí. Zhodnú sa len nad tým, že žije. Pokúsil sa o útek, ktorý R. nepodaril a zbili ho. Prichádza okupácie Berlína. O R. sa stále nevie viac informácií. Vždy sa objaví nová nádej, že je nažive, ktorá len prehlbuje bolesť a utrpenie.

V máji sa ozýva Francois z Nemecka – má informácie o tom, že Robert naozaj žije. Nachádza sa v Dachau na pokraji smrti v oddelení pre beznádejnej prípady. Oficiálnou cestou by nestihli najdúcha priviesť späť do Francúzska. Preto sa D. s Beauchamp vydajú do Nemecka vo francúzskych uniformách, aby ho R. odviedli z oddelenia pre beznádejné prípady. Navliekli ho do uniformy a preprašovali okolo vojakov z USA, ktorí všetko kontrolovali, kvôli týfusu. R. im musel povedať, všetko čo zažil, pretože si bol istý, že cestu do Francúzska neprežije. Ona na neho doma čakala.

Začína nové šialenstvo plné bolesti. Keď sa vráti domov, stačí jediný pohľad na neho, aby sa zdesila, nebola na neho schopná pohliadnuť, toľko utrpenia a bolesti. Bol to hrozný pohľad.

Uložili ho na pohovku, ktorú vystlali vankúši, keď prišiel doktor, zdesil sa. Zakázal im ho kŕmiť, pretože by to nemusel prežiť. Dostal vysoké teploty, bojoval so smrťou. Kŕmili ho iba Troška kaše. Začal nový boj o jeho život. Nakoniec mu teploty začali klesať. K jedlu mu podávali ďalej masovú šťavu v malých dávkach, potom prešli k tuhej potrave. Mal hrozný hlad, jediné na čo čakal, bolo jedlo, až sa naje. Nevnímal okolie, nevidel, ako to ostatné desí, mal radosť. Začali sa mu navracať sily, ďalej ale navštevovali zotavovne pre bývalých väzňov. Lenže Robert L. už nie je ten muž, ktorého milovala. “Ľudia sa míňajú, milujú a uzatvárajú do škrupín vlastných Bolu.” Čím ďalej jasnejšie si uvedomovala, že sa nenávratne zmenil. Už nikdy s ním nebude mať dieťa. Nakoniec ho opúšťa so slovami: “Nezomrel v koncentračnom tábore.” A myslím tým, že si zachránil život, ale pre ňu vlastne zomrel. Chcela zaobstarať dieťa s D. Tiež mu vravela, že aj keby D. neexistoval, nevrátila by sa k nemu späť.

 

Môj názor:

Kniha sa mi veľmi páčila. Prišla mi veľa zaujímavá a vďaka jej dynamickosti som sa dokázala vžiť do celého príbehu, ktorý som prežívala spolu s autorkou. Zaujalo ma tiež, ako je všetko zasadené do naozajstných svetových dejín a ako popisuje celý priebeh boja spojeneckých vojsk, ako z pohľadu vojaka, tak z pohľadu všedných občanov.

Človek si dokázal všetko živo predstaviť, keď sa Robert L. vrátil domov. Pútavo a zaujímavo napísané.






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: