Muž, ktorý sadil stromy – denník (rozbor)

 

 Kniha: Muž, ktorý sadil stromy

 Autor: Jean Giono

 Zaslal(a): sukon

 

 

Autor:

  • francúzsky spisovateľ
  • okraj literárnej tvorby ostatných autorov
  • dielo – Muž,ktorý sadil stromy

 

Literárna smer: reakcie na svetovú vojnu (1. polovica 20. storočia)

Literárny žáner: novela

 

Tematická výstavba:

  •  rozprávanie v   Ich – forme – mladý muž (môže byť sám autor)
  • Dej sa odohráva pred a po 1. svetovej vojne, z  časti aj po druhej
  • Miesto deja: francúzska príroda (Alpy, oblasť Provence)

 

Jazyk: spisovný, miestami francúzske názvy miest

 

Podobne píšuci autori, autori rovnakej doby:

Albert Camus, Romain Rolland, EM Remarque

 

Dielo: Muž, ktorý sadil stromy

–     fiktívne novela o sile ducha. Odohráva sa pred 1. svetovou vojnou a po nej. Na jej motívy bol natočený animovaný film.

 

Postavy:

–     Elzeard Bouffier – obrovské vnútorné odhodlanie, našiel zmysel svojho života a tým   pádom aj svoje číre a neskazené šťastie.

–   Vyprávač – mladý muž, cestovateľ, dobrodruh, bojuje v   1. sv. vojne, čiastočné   stotožnenie s autorom

 

Dej:

Príbeh je rozprávaný z pohľadu mladého muža, ktorý sa vydáva na púť do pustých francúzskych alpských zákutia. Sprvu opisuje bezútešnosť a nehostinnosť týchto končín. Po niekoľkých dňoch v pustatine nemohol nájsť vodu, narazil na pastierov oviec, ktorý mu pomohol au ktorého potom prenocoval. Vyžaroval z neho pokoj a vyrovnanosť. Volal sa Elzeard Bouffier.

Aj keď pastier hovoril len málo, dozvedel sa od neho o stave ľudí, ktorí žili v tunajších roztrúsených dedinách. Samota a obťažnosť života v tej pustatine je doháňala až k šialenstvu. Pastier stratil jediného syna a ženu a od tej doby žije sám v malom kamennom dome a vsádza stromy. Sadil je každý deň, v pustatine, kde predtým nebolo nič. Každým rokom ich vzišlo tak asi desať tisíc. Sadil duby, buky aj brezy.

Rozprávajúce muž potom odišiel, rok neskôr vypukla 1. svetová vojna, v ktorej bojoval päť rokov. Keď sa opäť stretol s Elzeardom Bouffierom, zistil, že už nechová toľko oviec, ale má včely, pretože ovce ohrýzali mladé stromčeky, a tiež, že sa vlastne o vojnu vôbec nestaral – sadil stromy. Vďaka jeho usilovnej práci už rástol krásny les, vďaka ktorému sa tam opäť začala vracať vlaha a život. Aj keď sa stretával s mnohými sklamaniami a nezdary (všetky vysadené javory uhynuli), vo svojej činnosti neochvejne pokračoval ďalej.

Postupom času si ľudia z okolia zvykli na zmeny a pričítali je prírode. Les sa postupne rozrástol do niekoľkých desiatok kilometrov, a dokonca sa na neho prišla pozrieť aj úradné komisia, ktorá nakoniec dala tento “prírodný les” pod ochranu štátu.

Stromy boli potom ohrozené za 2. svetovej vojny v roku 1939 – jazdilo sa totiž na drevný plyn, našťastie ale boli príliš ďaleko od cestnej siete, aby sa oplatilo ich vyrúbať.

 

Hlavná myšlienka:

–     Vďaka úsiliu tohto muža sa kraj zmenil na nepoznanie – príroda sa obnovila, vrátili sa tam ľudia a začali opäť normálne žiť.

–     Príbeh dokazuje, že skromnosťou a vytrvalú a neúnavnú usilovnosťou dokáže človek – jednotlivec veľké veci – dosiahne užitočného naplnenie svojho života: pomôcť prírode a ostatným ľuďom






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: