Audience – čitateľský denník (rozbor) (7)

 

 Kniha: Audience

 Autor: Václav Havel

 Zaslal(a): Ted

 

Charakteristika doby, umelecký smer:

  • Havla radíme do druhej polovice 20. Storočia. Predovšetkým 60. let kedy sa písali kaligramy
  • patril tiež do samizdatovej literatúry- opozičnej literatúra, zakázaná
  • ďalší z nich pracovali ako skladníci atď. Tiež ho radíme k Charte 77
    vyjadrovali sa k dodržiavaniu Ľudských práv a slobôd.
  • ďalej ho tiež radíme k skupine Tvár a Zošity
  • Ďalší autori: Pavel Kohout, J. Škvorecký …

 

2. pol. 20. storočia (povojnová literatúra)

Absurdná dráma (hl. 50. roky 20. stor)

  • rýdzo európska záležitosť
  • predovšetkým v dramatickej tvorbe
  • = antidrama (ruší sa tradičné divadelné postupy, chýba tradičné hrdinu, prakticky sa nič neoznamuje, ľudia si nerozumejú, opakujú sa frázy)
  • pocity bezmocnosti a úzkosti, neucelený dej
  • nezmyselnosť
  • Írsky dramatik Samuel Becket (Čakanie na Godota)

 

Autor: Václav Havel (1936-2011)

  • spisovateľ a dramatik
  • jeden z prvých hovorcov Charty 77
  • vodcovskú osobnosť politických zmien v novembri 1989
  • posledný prezident Československej republiky a prvý prezident Českej republiky
  • vedel prepojiť skutočnej udalosti s absurditou (vygradoval dobová témy a odhalil v nich absurditu)
  • témy slobody, morálky a moci
  • Autobiografické prvky(postava Ferd. Vaňka)(1975) (1978)
  • tvorba:hry: Záhradná slávnosť (1963), Upovedomenie (1965), Audience, Vernisáž, Protest, Asanácia  (1987), Largo desolato (1984), Odcházení (2007)

 

Český dramatik, esejista, kritik komunistického režimu a bývalý politik. Bol deviatym a posledným prezidentom Československa (1989-1992) a prvým prezidentom Českej republiky (1993-2003).

Václav Havel pôsobil v 60. rokoch 20. storočia v Divadle Na zábradlí, kde ho tiež preslávili hry Záhradná slávnosť (1963) a Vyrozumenie (1965). V čase okolo. Po násilnom potlačení reforiem vojenskú inváziou štátov Varšavskej zmluvy bol postihnutý zákazom publikovať a stal sa jedným z prominentných disidentov, kritikov vtedajšieho normalizačného režimu. Vystupoval na obranu politických väzňov a stal sa spoluzakladateľom a jedným z prvých hovorcov občianskej iniciatívy za dodržiavanie ľudských práv Charta 77. To upevnilo jeho medzinárodnú prestíž, ale tiež mu vynieslo celkom asi päť rokov väznenia. V tejto čias vedľa ďalších divadelných hier tiež napísal vplyvné eseje, napríklad Moc bezmocných (1978).

Po vypuknutí Nežnej revolúcie v novembri 1989 sa Václav Havel stal jedným zo

spoluzakladateľov protikomunistického hnutia Občianske fórum a ako jeho kandidát bol 29. decembra 1989 zvolený za prezidenta Československa.

Ako literát sa Václav Havel svetovo preslávil svojimi drámami v duchu absurdného divadla, v ktorých sa okrem iného zaoberá témami moci, byrokracie a jazyka, a aj svojim esejistickým dielom. V esejí a listoch z väzenia (Listy Oľge) sa popri politických analýz zaoberá filozofickými otázkami slobody, moci, morálky či transcendencie. Václav Havel sa venoval tiež experimentálna poéziu; zbierka Antikódy obsahuje básne písané predovšetkým v 60. rokoch.

 

Hry:

Záhradná slávnosť = komédia, zobrazuje situáciu v 60. Rokoch v Československu

Upovedomenie = hra odhaľuje rozklad osobnosti
Vernisáž = disident Bedřich je pozvaný k priateľom, ukazujú mu pohodu ale aj prázdnotu života,
Largo Desolato = príbeh disidenta, ktorý trpí strachom a neistotou, hľadá útočisko pred prenasledovaním.
Odcházení = sfilmované, hra o strate moci. Tu sa tiež odkazuje k Čechovovi k Višňovému sadu.

Pokúšanie = paródia na Goethe faustovskú legendy

Poézia:

Antikody = experimentálne poézie, zbierka, básne písané v 60. Rokoch

 

Eseje a kitiky:

List Gustávovi Husákovi

moc bezmocných

listy Oľge

Slovo o slove

 

Audience – dielo:

Literárny žáner:

Je to absurdná dráma a zároveň aj tragikomédia.

 

Charakteristika postáv:

Ferdinand Vaněk – je v podstate sám Havel – disident sledovaný ŠtB, bývalý, teraz zakázaný dramatik, ktoré rovnako ako Havel váľa sudy v pivovare.

Sládek – predstavuje takmer úplný opak Vaňka. Sladka však nemožno považovať zo zápornú postavu, skôr o postavu akosi tragikomickú, ktorá sa plne prispôsobila dobe, v ktorej žije.

 

Obsah diela

Audience je jednoaktová hra odohrávajúca sa v kancelárii sládka.

Sládek spí vo svojej kancelárii s hlavou položenou na stole. Náhle niekto zaklope na dvere. Sládek sa ihneď preberie. Do miestnosti vstúpi Vaněk. Sládek ho pozve k stolu a naleje jemu i sebe pohár piva. Vaněk pivo odmieta, Sládek mu ho však stále podstrkuje a vypytuje sa Vaňka na prácu, na jeho život a rodinu, na ľudí s ktorými sa stýka alebo stýkal. Vaněk sa nesťažuje a iba odpovedá na otázky. Nadriadený sa ho pýta na jeho bývalú prácu a tiež na to, či nepozná herečku Bohdalovú. Keď sa dozvie, že áno, okamžite navrhuje, aby ju pozval a zoznámil ich. Ponúka mu tiež prácu v sklade, ktorá by bola pre Vanka na rozdiel od terajšej práce, teda přikulování sudov, oveľa lepšou alternatívou. Vaněk je myšlienkou ľahšie práce veľmi zaujatý. Celá vec má však háčik. Sládek Vaňkovi prezradí, že jeho kamarát má o disidentovi zisťovať najrôznejšie informácie. Sládek by teda Vaňkovi pomohol k lepšej práci výmenou za to, že by na seba Vaněk donášal. Pri tejto myšlienke sa Vaněk zhrozí. Chce Sladký vysvetliť, že nie je možné, aby sám na seba niekomu donášal. Navyše povie, že s donášením na kohokoľvek nesúhlasí. Sládek, už značne pripita, sa rozčúli. Začne vykrikovať, že Vaněk myslí len na seba, na neho, že nikto nemyslí a nikto mu nepomôže. Všetci sa zaujímajú len o inteligent a jeho nikto neocení. Sládek začne plakať Vaňkovi na hrudi. Po chvíli sa upokojí a poprosí Vaňka, aby priviedol herečku Bohdalovú a zoznámil ju s ním. Potom sa opäť rozplače Vaňkovi na hrudi a chvíľu na to zaspí. Vaněk mu opatrne položí hlavu na stôl. Chvíľu premýšľa a potom odíde za dvere. Znovu zaklope na dvere.Sládek sa ihneď preberie a Vaněk vojde do miestnosti. Sládek ho pozýva ďalej a ponúka mu pivo. Vaněk pohár okamžite vypije. Keď sa ho Sládek spýta na to, ako sa mu darí, Vaněk si začne sťažovať …

 

Okolnosti vzniku diela:

Audience je jednoaktová hra, ktorá pôvodne vznikla hlavne na pobavenie

Havlových priateľov, ktorí sa každoročne stretávali v lete na autorovej vidieckej chalupe.

Havel s ňou nemal veľké ambície, ale hlavne vďaka legendárnej audionahrávke z roku 78 sa Audience stala dosť známou. V hre Havel zhodnotil skúsenosti z pivovaru, kde pracoval ako pomocný robotník po svojom prepustení z Divadla Na zábradlí.
Oficiálne premiéru mala Audience vo viedenskom divadle Akademietheater 9. októbra 1976. Na profesionálnej českej scéne bola prvýkrát uvedená 12. decembra 1986 v pražskom Divadle SK Neumanna. Veľmi známe je tiež naštudovanie, kedy Vanka hral Josef Abrahám.

 

Jazyk a štýl diela, jazykové prostriedky:

Vaněk je až prehnane slušný a vyjadruje sa prísne spisovne až knižne, zatiaľ čo sládek sa vyjadruje nespisovne až vulgárne (veľký rozdiel v použitých jazykových prostriedkoch). Využíva opakovaných fráz, krátkych slov, osobných mien reálnych postáv Kohout, Bohdalová. Aj v audiencii sa stretávame s klasickým prvkom Havlových hier a to s opakovaním motívov.

 

Hlavná myšlienka diela:

Táto hra má spolu s niekoľkými ďalšími značné autobiografické črty. Postava Vaňka sa objavuje ešte v ďalších hrách. Tieto hry sa teda nazývajú vaňkovské. V tejto hre je však Vaněk iný ako v ostatných vaňkovských. V ostatných hrách totiž pôsobí Vaněk usadlo, až ostýchavo.

Autorovo dráma nastavuje zrkadlo dobe, ktorá vychováva ľudí pokrivených charakterov a ctí zásadu: do ničoho sa moc nepliesť, ale maximálne využiť danej situácie az nej vyplývajúcich výhod. Najabsurdnejší z celého diela je postava sládka, človeka, ktorý sa prepožičal k donášanie a pritom sa stavia do očí druhého ako najlepší kamarát, ako ten, kto chápe a pomáha. Prázdnota slov a spôsobu tohto života je vyjadrená neustálym opakovaním rovnakých fráz a nezáväzným “kecaním”, smiešne pôsobí časté odchody na toaletu a následné zapínanie rázporku atď.






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: