Audience – čitateľský denník (rozbor) (2)

 

 Kniha: Audience

 Autor: Václav Havel

 Zaslal(a): Ivča

 

Audience

Dielo bolo napísané 1975

Je to tzv. Doba normalizácie

– jedni tvrdili, že sa politická situácia u nás vrátila k normálnym pomerom (komunisti verní ZSSR), ich odporcovia hovorili, že nenormálne sa stalo normálnym

– boli trestaní ľudia, ktorí nejakým spôsobom odmietali vstup vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 k nám, alebo sa im nepáčila politika sovietskeho zväzu

– v KSČ došlo k boju o moc, tzv. Reformné komunisti z 60. rokov boli odstraňovaní z vedúcich funkcií, niektorí aj väznení, všetci komunisti museli prejsť tzv. Previerky, kde komisia hodnotili ich vzťah k novému vedeniu štátu

 

Literatúra u nás sa delia do troch skupín – oficiálne, samizdatovej a exilová

po potlačení Pražskej jari (1968) musel Václav Havel opustiť divadlo a jeho diela sa v Československu prestala vydávať a hrať. V tom čase bol však už autorom uznávaným aj v zahraničí → to pre neho v nasledujúcich dvadsiatich rokoch normalizácie znamenalo istú finančnú nezávislosť a podporu svetového verejného míňaní, kedykoľvek bol komunistickým režimom za svoje názory väznený.

 

Literárne smer

Absurdné literatúra (40. – 50. roky 20. stor.), blízko k existencializmu

väčšinou sa týka drámy, prvky existencializmu

 

Absurdita = životný pocit bezmocného človeka

ľudský život stráca zmysel, neexistuje schopnosť komunikácie, vládne pocit odcudzenia, človek v hraničnej situácii, chýba súvislý dej, nemá zmysel hľadať v rozhovoroch zmysel

 

Literárny druh a žáner

dráma, absurdná dráma (jednoaktovky)

Témy, motívy a hlavná myšlienka

hry Audience, Vernisáž a Protest (1978) → autobiografický ý prvok

postava disidenta Ferdinanda Vaňka, ktorý za trest pracuje v pivovare (ako Havel), nie je v hrách príliš aktívny, skôr umožňuje postavám okolo seba, aby k nemu, ako odporcovia režimu, zaujali nejaké stanovisko – tým sa ukazuje ich charakter, väčšinou: strach alebo absencia morálky, …

Myšlienka ukázať absurditu doby 70. a 80. rokov, v ktorej sa dej odohráva – normalizácia

dialóg sládka a Vanka nie je príliš konštruktívne – sládek nepočúva, čo Vaněk hovorí, bavia sa o ničom →  opakujúci sa frázou → typický prvok absurdné drámy

 

Motív: Jiřina Bohdalová, Karel Gott – nevzdelaný arogantný sládek núti Vaňka, aby priviedol Bohdalovú na piatiku – vôbec si neuvedomuje absurditu svojej žiadosti

keď Vaněk váha → Sládek mu podsúva, že ním pohŕda

 

Motív: pracovná morálka – Vaněk chce niekoľkokrát odísť robiť – sládek ho nepustí, hovorí mu, že predtým to bolo lepšie – chľastal celú noc – pracovná morálka socializmu

 

Kompozície, čas a priestor

Jednoaktovky

odohráva sa počas jediného rozhovoru v kancelárii sládka v pivovare (autobiografický prvok)

doba normalizácie (70. – 80. roky 20. storočia)

je ťažké rozdeliť hru na klasickej časti (úvod, zápletka, vyvrcholenie)

celý dialóg je rozdelený len niekoľkými odchody Sládka na záchod

 

Postavy a dej

Ferdinand Vaněk

je spisovateľom, ktorý ale z politických dôvodov nesmie vykonávať prácu a za trest je daný ako manuálny pracovník do pivovaru na úplne bezvýznamné postavenie – pracuje ako prikulovač sudov v pivovare

absurdita sa ukazuje aj v tom, ako postúpil v kariére – že prikulovač je lepší ako kouleč

inteligentný človek, čo sa objavuje aj v spôsobe jeho hovoru – je zdvorilý, používa spisovný jazyk a niekedy aj odborné termíny a cudzie slová, čím dráždi sládka

je rezignovaný, uvedomuje si, že nič nezmôže, snaží sa získať drobné výhody – nie však za cenu morálnych ústupkov

Sládek

neustále opitý, arogantný (Vaňkovi začne hneď tykať)

nevzdelaný a veľmi pravdepodobne aj hlúpy, má nedôveru k inteligentným ľuďom, vážni si iba “svojich” ľudí – tzn. tých, ktorí sú ochotní s ním piť

ako svojho človeka vníma aj tajného policajta, ktorý má Vanka na starosti a ktorému sám na Vanka podáva správy – pritom si vôbec neuvedomuje nemorálnosť svojho počínania

nakoniec Vaňkovi navrhne, aby donášal sám na seba – vrchol absurdity

je charakterizovaný aj svojím jazykovým prejavom – nespisovný, vulgárne, jednoduchý

 

Zaujímavosti, inšpirácia

Havlovej divadelnej hry sú ovplyvnené predovšetkým tradíciou absurdného divadla; mimochodom Samuel Beckett, jeden z jej zakladateľov, uväznenému Havlovi venoval v roku 1982 hru Katastrofa. Nie je to však jediný inšpiračný zdroj; napríklad k Čechovovi sa Havel sám odkazuje v hre Odcházení (2007) citácií motívu z Višňového sadu

postavu sládka stvárnil Pavel Landovský, postavu Vanka

Havel bol v podstate v postavení Vaňka → onedlho na to bol prezidentom ČR

 

Audience – irónia, satira (- znamená prijatie u niekoho významného → tu je ale vzdelaný človek je prijatý niekým nevzdelaným)

 

Autor – Václav Havel

Život autora + vplyvy na jeho tvorbu

narodený v Prahe, ťažkosti na škole kvôli komunistickému režimu

1967: prejav proti KSČ

až do roku 1969 mu bolo v ČSR zakázané publikovať → do časopisov (Divadelné í noviny)

1989: zúčastnil sa založenie Občianskeho fóra – proti totalitní hnutie

kampaň “Havel na hrad” – 29. decembra 1989 jednomyseľne zvolený prezidentom Československa

Havel nadväzuje na českej mysliteľa, ako Tomáš Garyka Masaryk, Jozef Šafárik a predovšetkým Jan Patočka, cez ktorého prijíma tradíciu fenomenologické filozofie (- skúsenosti)

 

Ďalší autorovho tvorba

tri žánre:

60. roky 20. storočia – poézia a kaligramy

divadelné hry ovplyvnené tradíciou absurdného divadla

1966: prvá kniha “Protokoly” – obsahuje tiež “Záhradná slávnosť”, zbierku typogramů a dve eseje

“Vyrozumenie” (1969) a “Sťažená možnosť sústredenia” (1970) → cena Obie v New Yorku

“Audience”, “Vernisáž”, “Protest” – postava disidenta Vaňka

“Largo desolato” – štúdia strachu prenasledovaného disidentského spisovateľa o svoju identitu

“Odcházení” – dotýka sa korupcia a bulvárnej tlače

eseje, kritika, listy a prejavy

doba normalizácie: “List Gustavovi Husákovi”, “Moce bezmocných”, “Listy Oľge”

esejistická literatúra v čase prezidentovania – napr. “Letný úvahami”

 

Ďalší predstavitelia

Havel patrí do samizdate, väčšina hier zostala len vo čítané podobe, nehrala sa, prevádzkovala sa domáci divadla (napr. U Vlasty Chramostovej alebo na Havlovom Hrádečku – jeho chalupa)

bytové divadlo – domov si pozveš kamarátov a pre nich to hráš

Pavel Kohout – jeho hry sa hrali hlavne v cudzine

Pavel Landovský

Milan Kundera

medzi ďalšie autormi tejto doby – (nie dramatiky) by patrili:

Bohumil Hrabal, Josef Škvorecký

Underground – Jirous, Bondy

z oficiálnych: Ota Pavel, Ladislav Fuks, Vladimír Páral






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: