Audience – čitateľský denník (rozbor) (3)

 

 Kniha: Audience

 Autor: Václav Havel

 Zaslal(a): sternika

 

Žáner:

– absurdná dráma = jazyk stráca na hlavnú funkciu komunikáciu. Ľudia sa navzájom nevnímajú a nepočúvajú obsah slov, ktoré im niekto iný hovorí (pocit bezmocnosti)

– jednoaktovky

– absurdné literatúra = 40. – 50. leta 20 st.

– blízko k existencializmu = názor zdôrazňujúci jedinečné bytostné prežitky ľudskej existencie (bol človek ako jedinec izolovaný od spoločnosti aj dejinného vývoja, človek bez väzieb, vzťah človeka a prírody, ostatných ľudí a vzťah k sebe samému

→ existencie znamená, ž e si človek uvedomuje svoju vlastnú existenciu nie len, že je

→ človek je za svoje konanie zodpovedný

→ každý človek má svoj vlastný svet, ktorý nie je rovnaký ako svet kohokoľvek iného

→ život sám o sebe nemá žiadny zmysel, to naša existencia mu dáva zmysel a naše subjektívne vnímanie reality (vychádza z myšlienok Karla Marxa)

– ľudský život stráca zmysel, neexistuje schopnosť komunikácie, vládne pocit odcudzenia, človek v hraničnej situácii, chýba súvislý dej, nemá zmysel hľadať v rozhovoroch zmysel

– objavuje sa aj u Kafku

 

Časové zaradenie:

– dielo bolo napísané v roku 1975

– doba normalizácia = jedni si to vysvetľovali tak, že sa politická situácia u nás vrátila k normálnym pomerom (komunisti verní ZSSR), ich odporcovia hovorili, že nenormálne sa stalo normálnym

– boli trestaní ľudia, ktorí nejakým spôsobom odmietali vstup vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 k nám, alebo sa im nepáčila politika Sovietskeho zväzu

– v KSČ došlo k boju o moc, tzv. Reformné komunisti z 60. rokov boli odstraňovaní z vedúcich funkcií, niektorí aj väznení, všetci komunisti museli prejsť tzv. Previerkami, kde komisia hodnotili ich vzťah k novému vedeniu štátu

– niektorí autori nútení k emigrácii

– literatúra u nás sa delia do troch skupín – exilová

– oficiálne

– samizdatovej

– po potlačení Pražskej jari (1968) musel Václav Havel opustiť divadlo a jeho diela sa v Československu prestala vydávať a hrať. V tom čase bol však už autorom uznávaným aj v zahraničí → to pre neho v nasledujúcich dvadsiatich rokoch normalizácie znamenalo istú finančnú nezávislosť a podporu svetového verejnej mienky, kedykoľvek bol komunistickým režimom za svoje názory väznený

 

Témy:

– táto hra obsahuje autobiografické prvky (tiež spisovateľ divadelných hier, tiež problémy s komunistickým režimom, odohráva sa blízko mesta, v ktorom Havel žil)

– myšlienka ukázať absurditu doby 70. a 80. rokov, v ktorej sa dej odohráva – normalizácia

– Vaněk väčšinou nie je príliš aktívny, necháva ostatné postavy, aby k nemu samy zaujali určité stanovisko

– opakujúce sa frázy

 

Motív:

– Jiřina Bohdalová, Karel Gott – nevzdelaný arogantný sládek núti Vaňka, aby priviedol Bohdalovú na piatiku – vôbec si neuvedomuje absurditu svojej žiadosti

– pracovná morálka – Vaněk chce niekoľkokrát odísť robiť – sládek ho nepustí

– hovorí mu, že predtým to bolo lepšie – chľastal celú noc – pracovná morálka socializmu

– hra o morálke

– postava sládka akoby bola napísaná pre Pavla Landovského

 

Kompozícia, čas:

– odohráva sa počas jediného rozhovoru v kancelárii sládka v pivovare (autobiografický prvok)

– doba normalizácie (70. – 80. roky 20. storočia)

– je ťažké rozdeliť hru na klasickej časti (úvod, zápletka, vyvrcholenie) → jednoaktovky

– celý dialóg je rozdelený len niekoľkými odchody Sládka na záchod

 

Postavy:

– celé dielo má iba dve postavy

– v rozhovore sú zmieňované postavy vtedajšej oficiálnej aj neoficiálnej kultúry

– Ferdinand Vaněk: – je spisovateľom, ktorý ale z politických dôvodov nesmie vykonávať prácu a za trest je daný ako manuálny pracovník do pivovaru na úplne bezvýznamné postavenie – pracuje ako prikulovač sudov v pivovare

– inteligentný človek, čo sa objavuje aj v spôsobe jeho hovoru – je zdvorilý, používa spisovný jazyk a niekedy aj odborné termíny a cudzie slová, čím dráždi sládka

– je rezignovaný, uvedomuje si, že nič nezmôže, snaží sa získať drobné výhody – nie však za cenu morálnych ústupkov

– autorovo alter ego = fiktívne osoba, psychologicky totožná s autorom = predstava, ktorú Havel o sebe mal

– Sládek: – neustále opitý, arogantný (Vaňkovi začne hneď tykať)

– nevzdelaný a veľmi pravdepodobne aj hlúpy, má nedôveru k inteligentným ľuďom, váži si iba „svojich“ ľudí – tzn. tých, ktorí sú ochotní s ním piť

– ako svojho človeka vníma aj tajného policajta, ktorý má Vanka na starosti a ktorému sám na Vanka podáva správy – pritom si vôbec neuvedomuje nemorálnosť svojho počínania

– nakoniec Vaňkovi navrhne, aby donášal sám na seba – vrchol absurdity

– je charakterizovaný aj svojím jazykovým prejavom – nespisovný, vulgárne, jednoduchý

– typické pre Havla je opakovanie jednotlivých scén

– Havlovej divadelnej hry sú ovplyvnené predovšetkým tradíciou absurdného divadla; mimochodom Samuel Beckett, jeden z jej zakladateľov, uväznenému Havlovi venoval v roku 1982 hru Katastrofa. Nie je to však jediný inšpiračný zdroj; napríklad k Čechovovi sa Havel sám odkazuje v hre Odcházení (2007) citácií motívu z Višňového sadu

– Audience – irónie, satira

 

Jazyk:

– opakovanie jednotlivých scén

 

Obsah:

– Vaněk ako spisovateľ pracuje v čase totality v pivovare, kde gulí sudy s Cigánov. Naskytne sa mu možnosť povýšiť na miesto skladníka. Pokiaľ by ale chcel túto činnosť vykonávať, musel by na seba donášať

→  v závere diela chápe bezvýchodiskovosť celej situácie, chápe aj absurditu u nás doma

– Rozhovor začína úplne rovnakými slovami ako na začiatku






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe:

Vložiť komentár