Václav Havel Archivy | StudijnySvet.sk

Václav Havel (život a dielo)

Studijnysvet.sk — Fri, 20 Jun 2025 21:19:09 +0000

Český dramatik, esejista, disident, politik a štátnik, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov českej a svetovej literatúry a politiky 20. storočia.

📝 Život

Narodil sa v známej pražskej podnikateľskej rodine, čo mu umožnilo prístup k vzdelaniu a kultúre, no zároveň ho to v komunistickom Československu poznačilo nálepkou „triedneho nepriateľa“. Po nástupe komunistov k moci mal obmedzený prístup k vzdelaniu a musel sa živiť manuálne. Pôsobil ako javiskový technik v divadle ABC, kde sa postupne prepracoval k dramaturgii. Jeho rané divadelné hry, absurdné drámy, reflektovali absurditu a byrokraciu komunistického režimu. Stal sa jedným z najvýznamnejších predstaviteľov disentu a bojovníkom za ľudské práva a slobodu. Bol signatárom Charty 77, dokumentu kritizujúceho porušovanie ľudských práv v Československu, a za svoje aktivity bol opakovane väznený. Napriek perzekúciám sa nevzdal svojich presvedčení a pokračoval v písaní esejí a divadelných hier, ktoré boli často publikované v samizdate a v zahraničí. Po Nežnej revolúcii sa stal symbolom demokratizácie a zmeny. Bol zvolený za posledného prezidenta Československa a následne za prvého prezidenta Českej republiky. Jeho prezidentské prejavy boli známe svojou hĺbkou, múdrosťou a morálnou silou. Počas svojho pôsobenia v najvyšších politických funkciách sa zasadzoval za demokraciu, ľudské práva, a vstup Českej republiky do NATO a Európskej únie. Po odchode z prezidentskej funkcie sa naďalej venoval písaniu a verejnému životu. Jeho dielo a odkaz zostávajú inšpiráciou pre ľudí na celom svete.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Jeho dielo je charakteristické absurdným humorom, iróniou a grotesknosťou, ktoré využíva na zobrazenie absurdity a dehumanizácie totalitného režimu. Jeho hry často pracujú s jazykom ako nástrojom moci a manipulácie, pričom ukazuje, ako môže byť jazyk zneužitý na deformáciu reality a potláčanie slobody. Havelove eseje sú zas známe svojou hĺbkou a filozofickým presahom. V nich sa zamýšľa nad otázkami ľudskej existencie, morálky, zodpovednosti a zmyslu života v totalitnej spoločnosti. Často zdôrazňuje dôležitosť pravdy, nenásilia a občianskej angažovanosti. Jeho jazyk je precízny, kultivovaný a expresívny, pričom sa vyhýba patetičnosti a moralizovaniu. Jeho štýl je charakteristický aj používaním paradoxov, metafor a alegórií, ktoré mu umožňujú vyjadriť komplexné myšlienky a pocity s hĺbkou a presnosťou. Havlova tvorba má výrazný existencialistický rozmer, ktorý sa prejavuje v témach absurdity, slobody, zodpovednosti a hľadania zmyslu v zdanlivo nezmyselnom svete.

👥 Literárni súčasníci

Milan Kundera (Žart, Neznesiteľná ľahkosť bytia), Bohumil Hrabal (Ostře sledované vlaky, Příliš hlučná samota), Ladislav Fuks (Spalovač mŕtvol), Pavel Kohout (Kat a blázen)

Rozbory a obsahy autora Všetky rozbory a obsahy

The post Václav Havel (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Audiencia – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Sat, 04 Jan 2025 13:44:21 +0000

Kniha: Audiencia

Autor: Václav Havel

Pridal(a): Ája

O autorovi: Václav Havel

Všeobecná charakteristika Havlových hier:

Prvá Havlova významná hra sa volá Zahradná slávnosť (1963) a posledná, Odchádzanie (2006)
Hry sú ovplyvnené predovšetkým tradíciou absurdného divadla
Témy – problémy moci, byrokracie a jazyka (Umelé jazyky ptydepe, chorukor, ktoré majú zjednodušiť a usnadiť komunikáciu medzi byrokraciami, sa vo skutočnosti ukazujú ako jej nepremožiteľná prekážka) – Zahradná slávnosť, Vyrozumenie – hlavná téma je odcudzenie jazyka
Niektoré hry obsahujú silný autobiografický prvok (Audience, Vernisáž, Protest)

Václav Havel – životopis

Dramatik, spisovateľ, kritik komunistického režimu a bývalý prezident
Narodil sa 5. októbra 1936
Posledný prezident Česko-Slovenska (1989-1992) a prvý prezident Českej republiky (1993-2003)
pochádza z rodiny stavebného inžiniera a podnikateľa
po vyučení chemickým laborantom vystudoval pri zamestnaní
strednú školu a v r. 1967 odbor dramaturgie na DAMU
V roku 1956 sa spoznal s Olgou Šplíchalovou, a aj keď obaja pochádzali z odlišného rodinného prostredia, brzy sa veľmi sblížili. Po osmiročnej známosti sa v roku 1964 vzali, a odvtedy sprevádzala Olga Havlová svojho manžela najťažšími životnými skúškami. Václav Havel o nej neskôr často hovoril ako o svojej nepostradateľnej životnej opore
v 60. rokoch pracoval v pražských divadlách (ABC, Na Zábradlí) ako javiskový technik, pomocný režisér a dramaturg
1965 pôsobil v nemarxistickom mesačníku Tvář
v rokoch 1968-69 bol predsedom Kruhu nezávislých spisovateľov
od začiatku 70. rokov nemohol publikovať, bola mu znemožnená aj činnosť v divadle
krátko pracoval ako pomocný robotník, potom sa venoval spisovateľskej práci
bol hlavným autorom prehlásenia Charty 77 a spolu s J. Hájkem a J. Patočkou aj jej prvým hovorcom
za svoje občianske postoje bol 3x väznený
za svoju literárnu činnosť a občiansku statočnosť získal radu zahraničných ocenení a poct
29.12.1989 bol zvolený za prezidenta ČSFR a r. 1992 za prezidenta ČR (prezidentský úrad zastával až do 2.2.2003)

Diela (výber):

Zahradná slávnosť (dráma, 1963), Vyrozumenie (dráma, 1965), Ztížená možnosť sústredenia (dráma, 1968), Spiklenci (dráma, 1971), Žobrácka opera (dráma, 1972), Audience (aktovka, 1975), Vernisáž (aktovka, 1975), Horský hotel (dráma, 1976), Protest (aktovka, 1978), Chyba (dráma, 1983) Largo desolato (dráma, 1984), Asanácia (dráma, 1987), Prejavy (publicistika, 1990), Letné premiere (publicistika, 1991)

Všeobecná charakteristika absurdného dramatu:

Obraz človeka, ktorý stratil zmysel života à varovanie
60. roky
Prvky absurdného dramatu sa objavovali už v tvorbe Ivana Vyskočila
České absurdné drama je spojené s tvorbou Ladislava Smočka, spoluzakladateľa Činoherného klubu, príklad hry – Podivné odpoludnie dr. Zvonka Burkeho

O díle: Audiencia

Absurdná tragikomická dráma, dialóg, jednoaktová hra
absurdita dejov tvorí paradoxy a opakujúce sa obraty
skoky v témach, hra o morálke
inšpirácia vlastnými skúsenosťami zo 70. rokov, autobiografické prvky
jednoduchý dej, striedanie replík Sládka a Vaňka. Krátke repliky a četné pauzy
dielo vzniklo na pobavenie niekoľkých autorových priateľov, ktorí sa schádzali na autorovej chalupi

Doba a miesto dejov:

70. roky 20. storočia – obdobie totalitného režimu. V dobe písania to bola súčasnosť. Dej sa odohráva v Sládkovej kancelárii v pivovare.

Hlavné postavy:

Celé dielo má len 2 postavy
V rozhovore sú spomínané osoby tej doby oficiálnej (Gott, Bohdalová) aj neoficiálnej kultúry (Kohout – spisovateľ – jednou sa Sládek prehreší a nazve ho „Holub“)

Vaněk

inteligentný, intelektuálny spisovateľ nútený pracovať v pivovare, autorovo alter ego (=fiktívna osoba, psychologicky totožná s autorom), je sledovaný tajnou políciou. Je plachý až úzkostlivo korektný, podľa autora nie je Havel, ale predstava, ktorú Havel sám o sebe má.

Sládek

nadriadený Vaňka, rozhoduje o umiestnení pracovníkov v pivovare (má rozhodovacie právomoci), vo Vaňkovi vidí autoritu aj napriek tomu, že je Vaněk jeho podriadený. Snaží sa mu podliezať a chce sa mu sveriť. Často opitý, používa vulgárne vyjadrenia, nespisovné výrazy. Bezcharakterný, snaží sa zalíbiť „tým nahor“, zároveň si pri tom nenápadne materiálne prilepšiť. Nevie si rady s nátlakom StB, ktorá má záujem o informácie týkajúce sa Vaňka. Pod sľubom pracovných výhod sa snaží Vaňka prehovoriť, aby sám na seba donášal a písal za Sládka hlásenia. Pije veľa piva-chodí veľa na záchod. Kvôli svojej opilosti sa neustále opakuje.

Jazyk:

viacnásobné opakovanie rovnakých frází – „nezáväzné žvanenie“ (typický znak Havlových hier)
opakovanie jednotlivých scén
Vaněk hovorí spisovne a kultivovane
Sládek hovorí hovorovým jazykom, používa vulgarizmy

Hlavná myšlienka:

Hra o morálke, hra bojujúca za lepší život, ktorý v tej dobe nebol možný bez nejakých strát v spoločnosti (napríklad zmena charakteru). Dielo ctí zásadu: „Do ničoho sa moc nepĺst, ale umeť využiť situáciu.“.

Kompozícia:

Jednoaktovka – hra o jednom dejstve (rozhovor Vaňka a Sládka v kancelárii)
jednoduchý dej, dialóg – striedanie krátkych replík Sládka a Vaňka
Rozčlenenie do klasickej štruktúry drámy (expozícia, kolízia, kríza, peripetia, katastrofa) je potlačené, pretože ide o moderné a experimentálne poňatie drámy
Na začiatku je uvedený názov hry a jej forma (jednoaktovka), dátum napísania hry, komu je venovaná (pamätke Alfréda Radoka), sú tu uvedené
Postavy (Vaněk, Sládek) a dejisko, ktoré je neskôr opísané
Hra nie je nijak členená, len dialóg postáv je prerušený niekoľkými odchodmi Sládka na záchod
skoky v témach
cyklický dej

Absurdita:

Sládek má vyššie postavenie v práci než Vaněk
absurdita aj v jazyku, keď intelektuál v podriadenej pozícii svojmu nadriadenému vyká (neztráca svoj charakter ani v ťažkej životnej situácii). Sládek mu naopak celú dobu tyká
Vaněk má donášať sám na seba, keď odmieta, Sládek to berie ako, že mu nechce pomôcť, že sa na neho chce vykašlať
Najabsurdnejšia z celého diela je postava Sládka, človeka, ktorý sa prepožičal na donášanie a pri tom sa stavia do očí druhého ako najlepší kamarát, ako ten, kto chápe a pomáha
Záver – návrat k výchozí situácii, nesmyslný bludný kruh

Obsah:

Spisovateľ Vaněk je sledovaný tajnou políciou. Svojimi dielami sa stal nepohodlným socialistickej spoločnosti, preto nemohol ďalej vykonávať svoje povolanie. Pracuje teda v pivovare ako pomocný robotník. Sládek si nechá zavolať Vaňka do svojej kancelárie. Je už mierne opitý, pretože pije jedno pivo za druhým. Neustále sa pýta na rovnaké veci. Jeho správanie a nespisovné až vulgárne prejavy sú opakom proti slušnému správaniu Vaňka. Na rozsiahlé otázky Vaněk odpovedá jednoslovne, odmieta pitie. Sládek sa vyptáva Vaňka, či je spokojný so svojou prácou, či sa osobne zoznámený so známymi hercami. Sládek sa chváli a zdôrazňuje svoju dobrotu a dôležitosť. Ponúka Vaňkovi prácu skladníka, že tam môže písať. Varuje ho pred stykom s Pavlom Kohoutom. Sládek sa mu prizná, že je vo spojení s tajnou políciou a podáva o ňom písomné správy. Veľmi ho to otravuje a tak Vaňkovi navrhuje, aby o sebe niečo napísal sám, keď je ten spisovateľ. Opilosť stúpa, Sládek si sťažuje na život, nadáva spisovateľom do „inteligentov“, potom ho nazýva kamarátom, už nechce žiadne hlásenia a pomaly usína. Vaněk odchádza. Po krátkom čase opäť zaklepe na dvere. Sládek sa prebudí, privíta Vaňka, nič si nepamätá. Rozhovor začína rovnakými slovami ako na začiatku.

Vaněk ako spisovateľ pracuje v dobe totality v pivovare, kde váli sudy s Cigánmi. Naskytne sa mu možnosť povýšiť na miesto skladníka. Ak by však chcel túto činnosť vykonávať, musel by na seba donášať Sládkovi. To odmieta – v závere diela pochopí bezvýchodnosť celej situácie a nie len to, dokonca aj absurditu celej doby. Celý dialóg je rozdelený len niekoľkými odchodmi Sládka na záchod.

Inscenácie:

táto hra nemohla po svojom vzniku vyjsť, pretože V. Havel mal od roku 1970 zakázané publikovať
Prvá inscenácia Havlovej Audience sa uskutočnila v bytovom divadle Vlasty Chramostovej (v roli Vaňka- sám Václav Havel, Sládek- Pavel Landovský)
Audience bola publikovaná v televíznej podobe v zahraničí (Francúzsko 1980, Nórsko 1981) a po uvoľnení situácie roku 1990- Jiří Menzel
Rozhlasové adaptácie hier Audience (Slobodná Európa, Mníchov)

The post Audiencia – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Audience – čitateľský denník (rozbor) (8)

Studijnysvet.sk — Sun, 23 Apr 2017 19:13:24 +0000

Kniha: Audience

Autor: Václav Havel

Zaslal(a): Eliška K.

O autorovi:

Narodil sa do rodiny významného staviteľa
Počas protektorátu Čechy a Morava vznikli pochybnosti o tom, že jeho otec nekolaborovali
Po roku 1948 nemôže VH ako syn veľkoobchodníka študovať na VŠ
Preto pracuje ako chemický laborant
Na začiatku 60. rokov začína pracovať ako javiskový technik divadla ABC
Od roku 1961 pracuje ako dramaturg v divadle Na Zábradlie
1964 sa oženil s Olgou Šplíchalovou
1967 vystúpil v oficiálnom prejave proti politicky angažované literatúre stáva sa tak dôležitou osobnosťou Pražskej jari august 1968
Po roku 1968 sa stáva zakázaným autorom, okraj spoločnosti
Musí odísť z pivovaru manuálna práce (váľal sudy v pivovare)
ZAKLADÁ NAKLADATELSTVÍ EXPEDÍCIA
Jeden z tvorcov Charty 77
5 mesiacov vo väzení
Na konci 80. rokov zakladá OBČIANSKE FÓRUM
V roku 89 sa stáva prezidentom ČSR

Ďalšie diela

Odcházení, Záhradné slávnosti

Audience

Hra vznikala u Havla na chate (Hrádeček)
Existuje rozhlasová aj divadelná verzia
Ďalší autori absurdné literatúry: Eugene Ionesco, Samuel Beckett

Časové zaradenie

Doba normalizácie 1975
Boli trestaní ľudia, ktorí odmietali vstup varšavských vojsk v roku 1968 alebo nesúhlasili s politikou ZSSR
Niektorí autori nútení k emigrácii
Literatúra sa u nás delia do 3. skupiny: oficiálny, exilová, samizdatovej

Okolnosti vzniku diela

Autobiografické prvky – Autor sa snažil zachytiť určitú časť života, kedy pracoval ako prikulovač sudov v pivovare.Dielo napísal skôr pre pobavenie priateľom, snažil sa poukázať na vtedajšej absurditu doby 70. a 80. rokov v čase normalizácie.

Absurdita, absurdné literatúra (40. – 50. roky 20. storočia)

Jazyk stráca svoju oznamovacie funkciu
Absurdita = životný pocit bezmocného človeka
Ľudský život postráca zmysel, neexistuje schopnosť komunikácie, vládne pocit odcudzenia, človek je v hraničnej situácii, chýba súvislý dej, nemá cenu hľadať v rozhovoroch zmysel
Absurdita v jazyku, kedy intelektuál nadriadenému vyká, zatiaľ čo nadriadený mu tyká
Absurdný záver – bludný kruh, záver totožný so začiatkom hry

Literárny žáner: dráma

Literárny druh: absurdná dráma

Absurdné tragikomické dráma, dialóg, jednoaktová hra
Základom je nelogickosť, porušenie Aristotelovej zásady troch jednôt
Dialógy sú obsahovo prázdne
Opakovanie fráz
Využitie asociácie
Dielo sa pokúša poukázať na absurditu, napr. Na to, že Ferdinand Vaněk ako vzdelaná človek musí byť podriadený sladké, nevzdelanému a vulgárnemu človeku.Aj cez to si udržuje nadhľad, sladkú vyká, pričom Sládek mu po chvíli začne tykať

Hlavné postavy

Ferdinand Vaněk- autorovo „alter ego“ – fiktívna postava psychologicky totožná s autorom.Veľmi vzdelaný, intelektuál.Spisovateľ, ktorý z politických dôvodov nesmie vykonávať prácu a je poslaný do pivovaru. Je plachý, hovorí spisovne, je až prehnane korektný. Zodpovedá iba pár slovami alebo jednoslovné. Je rezignovaný. Uvedomuje si, že nič nezmôže, ale napriek tomu sa snaží získať drobné výhody (povýšenie na skladníka, nie však za cenu morálnych ústupkov! Má veľa kontaktov viď. Bohdalová, Gott, Kohút.
Sládek- nevzdelaný, hlúpy, neustále opitý.Vo Vaňkovi vidí autoritu aj cez to, že je jeho podriadený a snaží sa mu podliezať a zverovať.Hovorí nespisovným jazykom a je často vulgárne, často sa opakuje. Má svojho kamaráta u ŠtB, ktorému na Vaňka donáša. Pod sľubom pracovných výhod sa snaží Vaňka presvedčiť, aby sám na seba donášal.

Kompozícia

Odohráva sa počas jediného rozhovoru v kancelárii sládka, hru je ťažké rozdeliť na časti-úvod, zápletka, vyvrcholenie.Celý dialóg je rozdelený iba niekoľkými odchody Sládka na záchod.Jednoaktovky, PROSTREDIE NORMOTVORBY 70. ROKOV

Jazyk

Dochádza k deštrukcii jazyka a medziľudskej komunikácie, snaží sa nájsť spoločnú tému, rozdiely sú ale tak veľké, že neexistuje
Vaněk hovorí spisovne, používa termíny
Sládek hovorí nespisovne a používa vulgarizmy, opakovanie fráz (Ako to ide? To sú ale paradoxy, čo?)
Opakovanie jednotlivých scén

Motív

Hra o morálke

Názov diela

Audience = irónie, satira
Audiencii rozumieme prijatie u niekoho významného, tu je však prijatý vzdelaný človek u nevzdelaného a morálne zlého človeka, ktorý je ale jeho nadriadeným.

The post Audience – čitateľský denník (rozbor) (8) appeared first on StudijnySvet.sk.

Audience – čitateľský denník (rozbor) (7)

Studijnysvet.sk — Sun, 23 Apr 2017 14:36:12 +0000

Kniha: Audience

Autor: Václav Havel

Zaslal(a): Ted

Charakteristika doby, umelecký smer:

Havla radíme do druhej polovice 20. Storočia. Predovšetkým 60. let kedy sa písali kaligramy
patril tiež do samizdatovej literatúry- opozičnej literatúra, zakázaná
ďalší z nich pracovali ako skladníci atď. Tiež ho radíme k Charte 77
vyjadrovali sa k dodržiavaniu Ľudských práv a slobôd.
ďalej ho tiež radíme k skupine Tvár a Zošity
Ďalší autori: Pavel Kohout, J. Škvorecký …

2. pol. 20. storočia (povojnová literatúra)

Absurdná dráma (hl. 50. roky 20. stor)

rýdzo európska záležitosť
predovšetkým v dramatickej tvorbe
= antidrama (ruší sa tradičné divadelné postupy, chýba tradičné hrdinu, prakticky sa nič neoznamuje, ľudia si nerozumejú, opakujú sa frázy)
pocity bezmocnosti a úzkosti, neucelený dej
nezmyselnosť
Írsky dramatik Samuel Becket (Čakanie na Godota)

Autor: Václav Havel (1936-2011)

spisovateľ a dramatik
jeden z prvých hovorcov Charty 77
vodcovskú osobnosť politických zmien v novembri 1989
posledný prezident Československej republiky a prvý prezident Českej republiky
vedel prepojiť skutočnej udalosti s absurditou (vygradoval dobová témy a odhalil v nich absurditu)
témy slobody, morálky a moci

Autobiografické prvky(postava Ferd. Vaňka)(1975) (1978)
tvorba:hry: Záhradná slávnosť (1963), Upovedomenie (1965), Audience, Vernisáž, Protest, Asanácia (1987), Largo desolato (1984), Odcházení (2007)

Český dramatik, esejista, kritik komunistického režimu a bývalý politik. Bol deviatym a posledným prezidentom Československa (1989-1992) a prvým prezidentom Českej republiky (1993-2003).

Václav Havel pôsobil v 60. rokoch 20. storočia v Divadle Na zábradlí, kde ho tiež preslávili hry Záhradná slávnosť (1963) a Vyrozumenie (1965). V čase okolo. Po násilnom potlačení reforiem vojenskú inváziou štátov Varšavskej zmluvy bol postihnutý zákazom publikovať a stal sa jedným z prominentných disidentov, kritikov vtedajšieho normalizačného režimu. Vystupoval na obranu politických väzňov a stal sa spoluzakladateľom a jedným z prvých hovorcov občianskej iniciatívy za dodržiavanie ľudských práv Charta 77. To upevnilo jeho medzinárodnú prestíž, ale tiež mu vynieslo celkom asi päť rokov väznenia. V tejto čias vedľa ďalších divadelných hier tiež napísal vplyvné eseje, napríklad Moc bezmocných (1978).

Po vypuknutí Nežnej revolúcie v novembri 1989 sa Václav Havel stal jedným zo

spoluzakladateľov protikomunistického hnutia Občianske fórum a ako jeho kandidát bol 29. decembra 1989 zvolený za prezidenta Československa.

Ako literát sa Václav Havel svetovo preslávil svojimi drámami v duchu absurdného divadla, v ktorých sa okrem iného zaoberá témami moci, byrokracie a jazyka, a aj svojim esejistickým dielom. V esejí a listoch z väzenia (Listy Oľge) sa popri politických analýz zaoberá filozofickými otázkami slobody, moci, morálky či transcendencie. Václav Havel sa venoval tiež experimentálna poéziu; zbierka Antikódy obsahuje básne písané predovšetkým v 60. rokoch.

Hry:

Záhradná slávnosť = komédia, zobrazuje situáciu v 60. Rokoch v Československu

Upovedomenie = hra odhaľuje rozklad osobnosti
Vernisáž = disident Bedřich je pozvaný k priateľom, ukazujú mu pohodu ale aj prázdnotu života,
Largo Desolato = príbeh disidenta, ktorý trpí strachom a neistotou, hľadá útočisko pred prenasledovaním.
Odcházení = sfilmované, hra o strate moci. Tu sa tiež odkazuje k Čechovovi k Višňovému sadu.

Pokúšanie = paródia na Goethe faustovskú legendy

Poézia:

Antikody = experimentálne poézie, zbierka, básne písané v 60. Rokoch

Eseje a kitiky:

List Gustávovi Husákovi

moc bezmocných

listy Oľge

Slovo o slove

Audience – dielo:

Literárny žáner:

Je to absurdná dráma a zároveň aj tragikomédia.

Charakteristika postáv:

Ferdinand Vaněk – je v podstate sám Havel – disident sledovaný ŠtB, bývalý, teraz zakázaný dramatik, ktoré rovnako ako Havel váľa sudy v pivovare.

Sládek – predstavuje takmer úplný opak Vaňka. Sladka však nemožno považovať zo zápornú postavu, skôr o postavu akosi tragikomickú, ktorá sa plne prispôsobila dobe, v ktorej žije.

Obsah diela

Audience je jednoaktová hra odohrávajúca sa v kancelárii sládka.

Sládek spí vo svojej kancelárii s hlavou položenou na stole. Náhle niekto zaklope na dvere. Sládek sa ihneď preberie. Do miestnosti vstúpi Vaněk. Sládek ho pozve k stolu a naleje jemu i sebe pohár piva. Vaněk pivo odmieta, Sládek mu ho však stále podstrkuje a vypytuje sa Vaňka na prácu, na jeho život a rodinu, na ľudí s ktorými sa stýka alebo stýkal. Vaněk sa nesťažuje a iba odpovedá na otázky. Nadriadený sa ho pýta na jeho bývalú prácu a tiež na to, či nepozná herečku Bohdalovú. Keď sa dozvie, že áno, okamžite navrhuje, aby ju pozval a zoznámil ich. Ponúka mu tiež prácu v sklade, ktorá by bola pre Vanka na rozdiel od terajšej práce, teda přikulování sudov, oveľa lepšou alternatívou. Vaněk je myšlienkou ľahšie práce veľmi zaujatý. Celá vec má však háčik. Sládek Vaňkovi prezradí, že jeho kamarát má o disidentovi zisťovať najrôznejšie informácie. Sládek by teda Vaňkovi pomohol k lepšej práci výmenou za to, že by na seba Vaněk donášal. Pri tejto myšlienke sa Vaněk zhrozí. Chce Sladký vysvetliť, že nie je možné, aby sám na seba niekomu donášal. Navyše povie, že s donášením na kohokoľvek nesúhlasí. Sládek, už značne pripita, sa rozčúli. Začne vykrikovať, že Vaněk myslí len na seba, na neho, že nikto nemyslí a nikto mu nepomôže. Všetci sa zaujímajú len o inteligent a jeho nikto neocení. Sládek začne plakať Vaňkovi na hrudi. Po chvíli sa upokojí a poprosí Vaňka, aby priviedol herečku Bohdalovú a zoznámil ju s ním. Potom sa opäť rozplače Vaňkovi na hrudi a chvíľu na to zaspí. Vaněk mu opatrne položí hlavu na stôl. Chvíľu premýšľa a potom odíde za dvere. Znovu zaklope na dvere.Sládek sa ihneď preberie a Vaněk vojde do miestnosti. Sládek ho pozýva ďalej a ponúka mu pivo. Vaněk pohár okamžite vypije. Keď sa ho Sládek spýta na to, ako sa mu darí, Vaněk si začne sťažovať …

Okolnosti vzniku diela:

Audience je jednoaktová hra, ktorá pôvodne vznikla hlavne na pobavenie

Havlových priateľov, ktorí sa každoročne stretávali v lete na autorovej vidieckej chalupe.

Havel s ňou nemal veľké ambície, ale hlavne vďaka legendárnej audionahrávke z roku 78 sa Audience stala dosť známou. V hre Havel zhodnotil skúsenosti z pivovaru, kde pracoval ako pomocný robotník po svojom prepustení z Divadla Na zábradlí.
Oficiálne premiéru mala Audience vo viedenskom divadle Akademietheater 9. októbra 1976. Na profesionálnej českej scéne bola prvýkrát uvedená 12. decembra 1986 v pražskom Divadle SK Neumanna. Veľmi známe je tiež naštudovanie, kedy Vanka hral Josef Abrahám.

Jazyk a štýl diela, jazykové prostriedky:

Vaněk je až prehnane slušný a vyjadruje sa prísne spisovne až knižne, zatiaľ čo sládek sa vyjadruje nespisovne až vulgárne (veľký rozdiel v použitých jazykových prostriedkoch). Využíva opakovaných fráz, krátkych slov, osobných mien reálnych postáv Kohout, Bohdalová. Aj v audiencii sa stretávame s klasickým prvkom Havlových hier a to s opakovaním motívov.

Hlavná myšlienka diela:

Táto hra má spolu s niekoľkými ďalšími značné autobiografické črty. Postava Vaňka sa objavuje ešte v ďalších hrách. Tieto hry sa teda nazývajú vaňkovské. V tejto hre je však Vaněk iný ako v ostatných vaňkovských. V ostatných hrách totiž pôsobí Vaněk usadlo, až ostýchavo.

Autorovo dráma nastavuje zrkadlo dobe, ktorá vychováva ľudí pokrivených charakterov a ctí zásadu: do ničoho sa moc nepliesť, ale maximálne využiť danej situácie az nej vyplývajúcich výhod. Najabsurdnejší z celého diela je postava sládka, človeka, ktorý sa prepožičal k donášanie a pritom sa stavia do očí druhého ako najlepší kamarát, ako ten, kto chápe a pomáha. Prázdnota slov a spôsobu tohto života je vyjadrená neustálym opakovaním rovnakých fráz a nezáväzným „kecaním“, smiešne pôsobí časté odchody na toaletu a následné zapínanie rázporku atď.

The post Audience – čitateľský denník (rozbor) (7) appeared first on StudijnySvet.sk.

Audience – čitateľský denník (rozbor) (6)

Studijnysvet.sk — Sun, 23 Apr 2017 12:43:40 +0000

Kniha: Audience

Autor: Václav Havel

Zaslal(a): TOPstudent

Absurdná dráma = lit. smer, vznik v 50. Rokoch vo Fr., súvisí s existencializmom. Pocity úzkosti, absurdita ľudskej existencie, porušenie základných princípov dráma – často nemá dej, alebo sa točí v uzavretých kruhoch. Zakladateľ Ir Samuel Backett (Čakanie na Godota) + Francúz Eugen Ionesco (Plešatá speváčka), v ČSR Josef Kainar (Ubu sa vracia aneb držky nebudú). Po odmlke napr. Havel.

Havla radíme medzi domáci autormi obdobie 1958-1968 aj obdobie normalizácie 1968-1989.

1958-1968: Politické uvoľnenie, vplyv západnej kultúry-jazz, The Beatles, hnutie hippies, celosvetový mier, literárne časopisy. Uvoľnenie umožnilo návrat k skôr zakázaným žánrom, ako bolo Absurdné dráma. Tvorba zapadá do obdobia od 60. rokov, kedy bola literatúra rozdelená na tri vetvy: oficiálne publikovanú, samizdatovej a exilovú.

NOVÉ SMERY:

Absurdná dráma – Josef Kainar: Ubu sa vracia aneb držky nebudú, po odmlke Havel, M. Uhde, I. Klíma

Experimentálne poézie – (poznatky z vedy, znaky)

Druhá vlna vojnové poézie – Arnošt Lustig: Modlitba pre KH (novela); Ladislav Fuks, Josef Škvorecký – Tankový prápor

Prozaici 1968-1989: Bohumil Hrabal – Obsluhoval som anglického kráľa; Ota Pavel – Smrť krásnych srncov;

Básnik Jaroslav Seifert – (zbierka) Mamička

VÁCLAV HAVEL

(1936-2011) Václav Havel bol svetovo uznávaný autor absurdne-dramatickej tvorby, spoluzakladateľ a hovorca iniciatívy občanov Charta 77. Stal sa jednou z ústredných postáv Občianskeho fóra v čase nežnej revolúcie, následne prezidentom ČSFR a 1993-2003 SR. Za zásluhy o rozvoj demokracie bol mnohokrát ocenený.

Narodil sa v známej pražskej podnikateľskej rodine, kvôli svojmu pôvodu ťažko vyštudoval strednú školu a VŠ nedokončil. Živil sa ako javiskový technik a asistent réžie v Divadle Na Zábradlie. Od roku 1970 dostal zákaz publikovať. Za politickú činnosť proti režimu bol mnohokrát súdený a väznený.

Jeho prvým významným drámou je Záhradná slávnosť (1963), po odmlke vydal Audience (1975), od roku 1988 začal písať Odcházení, dokončenou ku koncu života a ním zrežírované (rozporuplné reakcie na dielo).

Jednoaktová hra = jedna scéna; autobiografické prvky práce v trutnovskom pivovare. Už názov má absurdné motív AUDIENCE = prijatie významné návštevy-tu sládek si pozve zamestnanca Vaňka do kancelárie. Hra sa odvíja od dialógu sládka- (bodrý človek, pijan, nízky intelekt) a Ferdinanda Vaňka- spisovateľa a disidenta-Vaněk je tichý, málovravný až odmeraný intelektuál pevných mravných zásad, zdvorilý.

Disident = človek odmietajúci zažité väčšinové názory a pomery v spol., Ide proti prúdu, často na okraji spol. býva perzekvovaný. (často proti totalitou. zriadení)

Disent = komunita disidentov

Kontrast dvoch odlišných ľudí-Vaněk odporcov režimu, sládek sa mu podriadil a snaží sa z neho profitovať. Sládek sa postupne opíja a nakoniec vyjde najavo, že ponúka Vaňkovi lepšiu pracovnú pozíciu (učtáreň) výmenou za písanie hlásení o sebe pre ŠtB, ktorá sa na neho chodia sládka pýtať. Sládek nevie sám, čo napísať, a preto o to Vaňka poprosí. Ten ale odmieta, pretože je to proti jeho zásadám a presvedčenia. Sládek pod vplyvom alkoholu stráca schopnosť zmysluplné komunikácie a Vaňkovi tyká. Zveruje sa mu že tiež nie je spokojný so svojím životom a sústredí sa hlavne na možné stretnutie s Bohdalku: D … Koniec deje sa vracia na začiatok, ale postavy si vymenia repliky. = Bezvýchodnosti SITUÁCIA. = Cyklická kompozície

Havel chce Audience poukázať na absurditu normalizačné spoločnosti, ktorá je, po upokojení situácie po augustovej okupácii, režimom spracovávaná a pretváraná do stáda, ktoré poslušne pracuje a nikto z nej nevyčahuje.

Kompozícia – jednoduchý dej, skoky v dialógoch a témach, jazykové prostriedky – všeobecná Čeština,

Jazyk – Vaněk vybraný jazyk, sládek – všeobecná Čeština s vulgarizmy. Opakujúce sa táraniu prakticky o ničom (znak Havlových hier)

Divadelná hra (1990) krátko po nežnej revolúcii v hlavných úlohách s Pavlom Landovským a Josefom Abrhámem.- (Havel na premiére nebol príliš spokojný, tvrdil, že herci zo svojich dialógov vychádzali inam)

The post Audience – čitateľský denník (rozbor) (6) appeared first on StudijnySvet.sk.

Audience – pracovný list – rozbor diela

Studijnysvet.sk — Sun, 23 Apr 2017 11:58:24 +0000

Kniha: Audience

Autor: Václav Havel

Zaslal(a): alpha700

Rozbor diela je spracovaný formou pracovného listu. Obsahuje teda rozbor daného diela, ale aj vybraného neumeleckého textu.

1) Výňatok – umelecký text:

SLÁDEK: Si kamarát?

VANĚK: Som –

SLÁDEK: Prosím ťa, choď pre ňu – teraz hneď ju sem priveď -Prosím ťa o to – (Pauza) Povedz jej: Jiřinka – je tam so mnou jeden kamarát – takovej pivovarskej rúra – ale férovej chlap – (Pauza) vybojuj ti to miesto v sklade – žiadny hlásení od teba nebudem chcieť – len toto, prosím ťa, zariaď – (Pauza) Urobíš to pre mňa? Na jediný večer – potom mi už bude dobre – potom už bude všetko iný – potom už budem vedieť, že som nežil nadarmo – že ten môj posraný život nebol tak úplne posraný – privedieš ju?

(Pauza; potom Sládek uchopí Vanka za šaty a začne mu zúfalo vykrikovať do tváre)

Jasle ju neprivedieš – ja – ja neviem – ja azda – ja azda – ja jedno-

(Sládek sa ticho rozplače a opäť položí hlavu Vaňkovi na hruď. Pauza; po chvíľou sa Sládková štkaní premení zvoľna v hlasné chrápanie. Vaněk chvíľku počká, potom položí Sládková hlavu šetrne na stôl, ticho vstane a zamieri k dverám. Tam sa zastaví, otočí sa, chvíľku váha, načo povie ku spiacemu sladké)

VANĚK: Nebuďte smutný –

(Vaněk odíde. Krátko nato sa ozve zaklopanie. Sládek sa ihneď preberie, je po krátkom spánku opäť úplne triezvy a chová sa presne ako na začiatku hry: zrejme zároveň zabudol na všetko, čo predchádzalo)

SLÁDEK: Dál –

(Do miestnosti vstúpi Vaněk, dopíná rázporok) Á, potom Vaněk! Poďte ďalej! Posaďte sa –

(Vaněk usadne)

Dáte si pivo?

(Vaněk prikývne; Sládek vytiahne z basy fľašu, otvorí ju, naleje do dvoch pohárov, z ktorých jednu prisunie pred Vaňka. Vaněk ju okamžite vypije)

Tak čo? Ako to ide?

VANĚK: Je to všetko na hovno –

(Opona)

2) Výňatok – neumelecký text:

„Koho ale budem chváliť a do neba vynášať? Tomáša Karger za rolu pivovarského sládka. Prirodzenosť, nenásilnosť, presvedčivosť. Tri hlavné charakteristické rysy jeho hereckého výkonu. Výkonu, ktorý si zaslúži viac ako obdiv. Asi najsympatickejšie je jeho postupný a pritom úplne pozvoľný a prirodzený prechod zo stavu triezveho do stavu unavené opice … Videl som audienciu už niekoľkokrát, ale iba Kargerův sládek nebol v ničom prehnaný. A to sa mi veľmi páčilo. “

Pavel Klejna

1) Rozbor umeleckého textu:

Kompozícia: Audience od Václava Havla je jednoaktová hra. Delí sa len na jednotlivé dialógy dvoch postáv a scénické poznámky.

Postavy: Sládek a Ferdinand Vaněk

Dej sa odohráva vo Sládková kancelárii v období normalizácie, ktorú hra samotná odráža.

Dielo je len jediným dialógom dvoch postáv – Sládka a Ferdinanda Vaňka, ktorý v pivovare prikuluje sudy. Ukážka je zo záveru diela, kedy Sládek vyčerpaný a opitý zaspáva. Vaněk následne odchádza a opäť sa vracia, aby celý dialóg sa Sládkom prebehol znovu, ale tentoraz s „iným“, prispôsobeným Vaňkom, ako naznačuje jeho posledný replika úplne iného charakteru, než aký doteraz Vaněk predvádzal.

Charakteristika diela:

Podľa literárneho smeru je dielo radené medzi absurdné drámy. Ako prvok tohto smeru môžeme označiť napríklad devalváciu reči, ktorá stráca svoj zmysel a pretvára sa v holé frázy, ktoré sú aj niekoľkokrát opakovať ( „SLÁDEK: A nebuďte smutný / Vanek: Ja nie som smutný“; „SLÁDEK: Už ste bol na desiatu? / VANĚK: Ešte nie – / SLÁDEK: Môžete ísť pozdějc, na bráne povedzte, že ste bol u mňa – / VANĚK: Ďakujem – / SLÁDEK: A neďakujte stále! „.

Medzi postavami dochádza až k nerozumení, navzájom si nevenujú úplnú pozornosť, pôsobí odcudzený. Dej nie je podstatný a je potlačený na minimum.

Dielo bolo napísané v roku 1975 a zobrazuje dobu normalizácie, jej morálku – donášačstvo, zvýhodňovanie za nepeňažné úplatky (Sládek sľubuje Vaňkovi miesto skladníka za donášanie informácií na seba samého) apod.

Postava Ferdinanda Vaňka sprevádza niekoľko Havlových diel a je akýmsi autobiografickým prvkom, pretože Václav Havel vychádzal zo svojich zážitkov a táto postava predstavuje práve jeho. Vaněk je tiež spisovateľom, ktorý z politických dôvodov nemôže pôsobiť ako autor a musí sa venovať manuálnu prácu. Neskôr sa tiež podobne ako Havel stáva vysokým politikom a prezidentom (o tom napríklad v dlaší Havlovej hre Odcházení). V hre Audience zastupuje inteligentný časť populácie. Sládek až s opovrhnutím a snáď aj skrytú závisťou a zúfalosť v jednej replike takejto inteligentné ľudí uráža: „No vy! Inteligent! Páni! To sú len samý hladký rečičky, lenže vy si to môžete dovoliť, pretože vám sa nič nemôže stať, o vás je vždy záujem, vy si to vždy viete zariadiť, vy ste hore, aj keď ste dole, zatiaľ čo obyčajnej človek sa tu plahočí a má z toho prd a nikde sa nedovolá a každý sa na neho vyserie a každý s ním zametie (…) „.

Sládek na rozdiel od Vaňka predstavuje obyčajného občana nevzdelaného a zasiahnutého režimom, ktorý sa snaží hlavne sa uživiť a urobiť niečo vo svoj prospech. Hovorí nerozdeľ od Vaňka hrubým, hovorovým jazykom. Počas dialógu s Vaněk vypije niekoľko pív a opije sa do tej miery, že po krátkom spánku všetko, čo sa odohralo, zabúda (sa ihneď preberie, je po krátkom spánku opäť úplne triezvy a chová sa presne ako na začiatku hry: zrejme zároveň zabudol na všetko, čo predchádzalo „), čo pôsobí absurdne, groteskne. Môže to byť tiež akási kritika alkoholizmu a jednoduchosti sládka. Absurditu a smutný fakt reality poukazuje tiež skutočnosť, kedy „ten hlúpejší“ je v práci vyššie postavenie a robí šéfa „tomu inteligentnému“.

Vo scénických poznámkach sa objavuje popis: „Vaněk odíde. Krátko nato sa ozve klopanie. Sládek sa ihneď preberie, je po krátkom spánku opäť úplne triezvy a chová sa presne ako na začiatku hry: zrejme zároveň zabudol na všetko, čo predchádzal. „

V diele je mimo iného Aluze aj na skutočných ľudí – Jiřinu Bohdalovú a Karla Gotta. Žiadosť Sladka dohovoriť s „Bohdalku“ schôdzku opäť pôsobí až absurdne, keď si vôbec neuvedomuje, sa to obnáša, a chce ju priviesť, kedy on si zmyslí.

Jazykové prvky:

Hovorový jazyk: takovej pivovarskej; férovej; jediný; smutný

Vulgarizmy: hovno; posraný

Scénické poznámky: „Vaněk sadne.“; „Pauza“; – uvedené v zátvorkách a kurzívou – sú doplňujúcim textom, vysvetľujúcim situáciu

Apoziopeze: „Som -„; „Pane sladké -“

Gradácia: „ja – ja neviem“

Opakovanie slov: „ja azda – ja azda – ja snáď“

Oslovenie: „Jiřinka -„

2) Rozbor neuměleckého textu:

Text je úryvkom z recenzie od Pavla Klejna na jednu adaptáciu Havlovej hry Audience. Odkiaľ bol text prevzatý možno dohľadať z informácií pod textom, kde je v zátvorke uvedený zdroj.

Názor je subjektívne, autor vyjadruje svoj názor: „Videl som audienciu už niekoľkokrát, ale iba Kargerův sládek nebol v ničom prehnaný. A to sa mi veľmi páčilo. „Zmieňuje pozitíva, vyzdvihuje napríklad herecký výkon Tomáša Karger. Vysvetľuje, že jeho prevedenie sa mu páčilo z dôvodu prirodzenosti a nepreháňaní.

Recenzia je písaná spisovným jazykom, publicistickým štýlom a informačným postupom. Objavujú sa tu jazykové prvky ako idióm (= ustálenej spojenie) – „vynášať do neba“, čo znamená vychvaľovať, pozitívne hodnotiť; výpočet ( „Prirodzenosť, nenásilnosť, presvedčivosť.“), rečnícka otázka ( „Koho ale budem chváliť a do neba vynášať?“) alebo apoziopeze ( „Asi najsympatickejšie je jeho postupný a pritom úplne pozvoľný a prirodzený prechod zo stavu triezveho do stavu unavené opice … „).

Slohotvorní činitelia:

– subjektívny: Výňatok je písaný v mužskej osobe, autorom je teda najskôr muž. Na základe jeho slov ( „Videl som audiencii už niekoľkokrát“) môžeme povedať, že je pravdepodobne znalý v odbore a má v ňom prehľad. Dramatické hry pravdepodobne budú jeho stredom záujmu.

– objektívne: Prejav pôsobí pripravený, premyslene. Prejav je zrejme cielene pripravovaný písanou formou. Účelom textu je informovať ostatné o danej hre a názoru autora.

Horizontálne členenie: Jedná sa iba o jeden odsek. Na úvod dáva rečnícku otázku, ktorej podstatu ďalej rozvíja a poslednú vetu ju uzatvára.

Do vertikálneho členenie by sme mohli zahrnúť spomenutí autora pod textom spoločne s uvedením zdroja v zátvorkách.

The post Audience – pracovný list – rozbor diela appeared first on StudijnySvet.sk.

Audience – čitateľský denník (rozbor) (5)

Studijnysvet.sk — Sat, 22 Apr 2017 19:59:40 +0000

Kniha: Audience

Autor: Václav Havel

Zaslal(a): nikky

Václav Havel

Narodil sa do rodiny významného staviteľa (Lucerna)
Počas protektorátu Čechy a Morava vznikli pochybnosti o tom že jeho otec nekolaborovali (nikdy nebolo dokázané)
po roku 1948 v období komunizmu nemôže VH ako syn zámožného veľkoobchodníka, nemôže študovať humanitné odbory
preto pracuje ako chemický laborant
na začiatku 60. rokov začína pracovať ako javiskový technik v divadle ABC (dohodil mu Werich)
od roku 1961 pracuje ako dramaturg v divadle Na Zábradlie (počas práce vyštudoval DAMU) – spolupracoval s Alfredom Radoka
1964 sa oženil s Olgou Šplíchalovou
1967 vystúpil v oficiálnom prejave proti politicky angažovaných literatúre a stáva sa dôležitou osobnosťou Pražskej jari ð august 1968 (do príchodu vojsk Varšavskej zmluvy)
– po roku 68 zakázaný autor, člen disentu (proti režimu), okraj spoločnosti
musí odísť z divadla – pracuje manuálne (váľal sudy v pivovare)
Zakladá nakladateľstvo EXPEDÍCIA
Jeden z tvorcov Charty 77 (požiadavky na dodržiavanie základných práv a slobôd)
– strávil vo väzení 5 mesiacov
– reakcia ANITICHARTA (Werich)
na konci 80.rokov zakladá Občianske fórum
v roku 89 sa stáva prezidentom
v 70 a 80 rokoch sa jeho hry hrali v Bytových divadlách (u niekoho doma, tajne sa rozdajú pozvánky)

Ďalšie diela:

ODCHÁZENÍ
ZÁHRADNÝ SLÁVNOSTI
šachová partia

Adaptácia:

Hra vznikla na chate pri Havla (Hrádeček)
rozhlasová verzia
Havel a Landovský (Sládek)
divadelné verzia

ďalší predstaviteľ absurdného dráme je SAMUEL BECKETT, Evgeni Ionescu

český – Milan Uhde (Balada pre banditu)

AUDIENCE:

Lit. Druh. – dráma (absurdné) – základom je nelogickosť, porušenie Aristitelovy zásady troch jednôt, dej sa nevyskytuje, ak áno odohráva sa v kruhu. Dialógy obsahovo prázdne, nenadväzujú na seba, čisté využitie asociácie. Postavy žijú v absurdným svete, osamelí. Minimum kulís.

Dej: – Opakovanie konkrétnych fráz, rozhovor obsahovo prázdny, nezodpovedajú si na otázky. V diele vystupujú 2 postavy Vaněk a Sládek. Vaněk je inteligent, vysokoškolsky vzdelaný, ale komunistami stíhaný. Preto pracuje v pivovare ako robotník. Sládek je buran, jednoduchý a STB ho núti písať správy na Vaňka. Sládek túto povinnosť chce prenechať Vaňkovi aby na seba sám písal správy. Čo Vaněk z morálneho hľadiska odmieta.

Charakteristika postáv: Vanek: kultivovaný, vyká sladkú, slušný, prenasledovaný spisovateľ – autobiografické črty. Sládek: nevzdelaný, dokonale prispôsobený komunistickému životu, opilec, zaspáva a rozhovor je zase na začiatku. Boja sa problému a chce mať pokoj. To po čom túžia najviac je stretnutie s Bohdalovou.

Jazyk: dochádza k deštrukcii jazyka, a v medziľudskej komunikácii, spočiatku hľadajú spoločnú tému, ale rozdiely sú natoľko veľké, ž spoločnú tému neexistuje. Vaněk hovorí spisovne, používa termíny, sládek používa vulgarizmy, je hrubý, vytráca sa úvodná formálnosť, úcta.

The post Audience – čitateľský denník (rozbor) (5) appeared first on StudijnySvet.sk.

Audience – čitateľský denník (rozbor) (4)

Studijnysvet.sk — Sat, 22 Apr 2017 19:34:20 +0000

Kniha: Audience

Autor: Václav Havel

Zaslal(a): jakubhon

Vypracoval Jakub Honzák

Okolnosti vzniku diela

Autor sa pokúsil zachytiť tiež určitú časť jeho života, kedy pracoval v pivovare ako přikulovač sudov. Dielo napísal skôr pre pobavenie svojim priateľom, snažil sa poukázať na vtedajší absurditu.

Útvar

Ide o absurdné tragikomické dráma, kedy sa pokúša ukázať tú skutočnosť ako absurditu, tú nezmyselnosť toho všetkého. Napríklad, že on ako vzdelaný človek musí byť podriadený sladká, nevzdelanému človeku, ktorý vie púhi piť pivo. A aj cez toto všetko si stále drží nad situáciou určitý nadhľad napríklad v tom, že mu stále vyká, pričom Sládek mu po chvíli začína tykať a aj cez ťažkú životnú situáciu on sa stále drží v takom nadhľadu. Dej je tu úplne nesúvislý, frázy sú prázdne a často sa opakujú.

Názov diela

Názov tohto diela je jedna z ďalších absurdít, iróniou. Audience znamená, že sa očakáva niekto významný alebo je prijatý niekto veľmi vzdelaný a významný, kdežto tu je on ako vzdelanec a inteligentný človek prijatý na miesto přikulovače nevzdelanci a povedal by som jednoduchým a v podstate hlúpym človekom, ktorý je však jeho nadriadeným.

Téma diela

Hlavnou témou ako tu už bolo veľakrát spomenuté je opäť absurdita vtedajšej doby (70.rokov, 20.st.) totalitného režimu. Jedná sa o rozhovor medzi Sládkom a Vaňkom, kedy rozhovor vedie skôr Sládek, ktorý neustále opakuje určité frázy a Vaněk po väčšinu ich rozhovore iba stroho odpovedá. Jedná sa o perfektné ukážku absurdného drámy.

Hlavné postavy

Sládek – Je Vaňkův nadriadený, neustále pod vplyvom alkoholu, arogantný, kedy začne Vaňkovi hovoriť Ferdinandom bez dovolenia, ktorého sa až po chvíli dostane, ale z Prvú mu začal tykať sám od seba. Je to nevzdelaný človek, ktorý rozhoduje o zamestnancoch v pivovaru, má veľkú nedôveru voči vzdelaným ľuďom, aj keď vo Vaňkovi vidia autoritu a v podstate si ho celkom váži. Má kamaráta u polície, ktorý má Vanka na starosti a on mu podáva hlásenia o ňom a ako úplný vrchol absurdity požiada Vaňka, aby na seba sám donášal, aby mal zase o starosť menej. 😀 😀 (keď som to čítal, tak ma to vážne pobavilo)

Ferdinand Vaněk – Je to spisovateľ, divadelník, ktorému však bolo zakázané tvoriť a vydávať. A tak musí pracovať ako přikulovač v pivovare. Je to vzdelaný, inteligentný človek, ktorý má tiež aj veľa kontaktov viď. Bohdalová, Gott. Hovorí spisovne. Je to odraz Havla, ale nie taký aký v skutočnosti je, ale ako si myslí on sám, že vyzerá alebo pôsobia.

Kompozícia

Jedná sa o krátku divadelnú hru s jedným aktom. Dej je cyklický. Všetko sa odohráva počas jediného rozhovoru u Sládka v kancelárii.

Jazykové prostriedky

Sládek hovorí hovorovo a používa vulgarizmy, kdežto Vaněk používa spisovnú slovenčinu. V hre sa niekoľkokrát opakujú rovnaké frázy.

Súvislosti diela

Podľa tohto diela bol taktiež natočený film, ktorý sa nazýva Občan Havel přikuluje (2009).

O Autorovi

Václav Havel – bol to spisovateľ, dramatik a tiež veľký kritik a odporcov bývalého komunistického režimu. Bol to posledný prezident Československej republiky a prvým prezidentom Českej republiky, ktorým sa stal v roku 1993. Narodil sa 5. Októbra 1936 a zomrel 18. Decembra vo vlčica, na svojej chate. Pochádzal z rodiny podnikateľa a stavebného inžiniera. Vyštudoval v Prahe odbor dramaturgie DAMU. V roku 1956 sa zoznámil ako on sám neskôr hovoril s jeho najväčší životný oporou a to Oľgou Šplíchalovou. V 60. Rokoch pracoval v divadlách ABC a Na Zábradlie ako javiskový technik, pomocný režisér a dramaturg. V rokoch 1968-69 bol predsedom Kruhu nezávislých spisovateľov a od začiatku 70. Rokov nemohol publikovať, bola mu znemožnená aj činnosť v divadle (viď. Audience). Bol hlavným autorom vyhlásenia Charty 77 a spoločne s J. Patočkom a J. Hájkom aj jej prvým hovorcom. Počas svojho života bol 3x väznený, ale aj za svoju literárnu činnosť a občiansku statočnosť získal rad zahraničných ocenení a pôct.

Záhradná slávnosť (dráma, 1963), Žobrácka opera (dráma, 1972), Audience (aktovka, 1975) a ešte mnoho ďalších.

Dielo bolo vytvorené v roku1975,kedy tiež tvorili napr .: Pavel Landovský, Bohumil Hrabal, Milan Kundera, Josef Škvorecký.

The post Audience – čitateľský denník (rozbor) (4) appeared first on StudijnySvet.sk.

Audience – čitateľský denník (rozbor) (3)

Studijnysvet.sk — Sat, 22 Apr 2017 18:01:40 +0000

Kniha: Audience

Autor: Václav Havel

Zaslal(a): sternika

Žáner:

– absurdná dráma = jazyk stráca na hlavnú funkciu komunikáciu. Ľudia sa navzájom nevnímajú a nepočúvajú obsah slov, ktoré im niekto iný hovorí (pocit bezmocnosti)

– jednoaktovky

– absurdné literatúra = 40. – 50. leta 20 st.

– blízko k existencializmu = názor zdôrazňujúci jedinečné bytostné prežitky ľudskej existencie (bol človek ako jedinec izolovaný od spoločnosti aj dejinného vývoja, človek bez väzieb, vzťah človeka a prírody, ostatných ľudí a vzťah k sebe samému

→ existencie znamená, ž e si človek uvedomuje svoju vlastnú existenciu nie len, že je

→ človek je za svoje konanie zodpovedný

→ každý človek má svoj vlastný svet, ktorý nie je rovnaký ako svet kohokoľvek iného

→ život sám o sebe nemá žiadny zmysel, to naša existencia mu dáva zmysel a naše subjektívne vnímanie reality (vychádza z myšlienok Karla Marxa)

– ľudský život stráca zmysel, neexistuje schopnosť komunikácie, vládne pocit odcudzenia, človek v hraničnej situácii, chýba súvislý dej, nemá zmysel hľadať v rozhovoroch zmysel

– objavuje sa aj u Kafku

Časové zaradenie:

– dielo bolo napísané v roku 1975

– doba normalizácia = jedni si to vysvetľovali tak, že sa politická situácia u nás vrátila k normálnym pomerom (komunisti verní ZSSR), ich odporcovia hovorili, že nenormálne sa stalo normálnym

– boli trestaní ľudia, ktorí nejakým spôsobom odmietali vstup vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 k nám, alebo sa im nepáčila politika Sovietskeho zväzu

– v KSČ došlo k boju o moc, tzv. Reformné komunisti z 60. rokov boli odstraňovaní z vedúcich funkcií, niektorí aj väznení, všetci komunisti museli prejsť tzv. Previerkami, kde komisia hodnotili ich vzťah k novému vedeniu štátu

– niektorí autori nútení k emigrácii

– literatúra u nás sa delia do troch skupín – exilová

– oficiálne

– samizdatovej

– po potlačení Pražskej jari (1968) musel Václav Havel opustiť divadlo a jeho diela sa v Československu prestala vydávať a hrať. V tom čase bol však už autorom uznávaným aj v zahraničí → to pre neho v nasledujúcich dvadsiatich rokoch normalizácie znamenalo istú finančnú nezávislosť a podporu svetového verejnej mienky, kedykoľvek bol komunistickým režimom za svoje názory väznený

Témy:

– táto hra obsahuje autobiografické prvky (tiež spisovateľ divadelných hier, tiež problémy s komunistickým režimom, odohráva sa blízko mesta, v ktorom Havel žil)

– myšlienka ukázať absurditu doby 70. a 80. rokov, v ktorej sa dej odohráva – normalizácia

– Vaněk väčšinou nie je príliš aktívny, necháva ostatné postavy, aby k nemu samy zaujali určité stanovisko

– opakujúce sa frázy

Motív:

– Jiřina Bohdalová, Karel Gott – nevzdelaný arogantný sládek núti Vaňka, aby priviedol Bohdalovú na piatiku – vôbec si neuvedomuje absurditu svojej žiadosti

– pracovná morálka – Vaněk chce niekoľkokrát odísť robiť – sládek ho nepustí

– hovorí mu, že predtým to bolo lepšie – chľastal celú noc – pracovná morálka socializmu

– hra o morálke

– postava sládka akoby bola napísaná pre Pavla Landovského

Kompozícia, čas:

– odohráva sa počas jediného rozhovoru v kancelárii sládka v pivovare (autobiografický prvok)

– doba normalizácie (70. – 80. roky 20. storočia)

– je ťažké rozdeliť hru na klasickej časti (úvod, zápletka, vyvrcholenie) → jednoaktovky

– celý dialóg je rozdelený len niekoľkými odchody Sládka na záchod

Postavy:

– celé dielo má iba dve postavy

– v rozhovore sú zmieňované postavy vtedajšej oficiálnej aj neoficiálnej kultúry

– Ferdinand Vaněk: – je spisovateľom, ktorý ale z politických dôvodov nesmie vykonávať prácu a za trest je daný ako manuálny pracovník do pivovaru na úplne bezvýznamné postavenie – pracuje ako prikulovač sudov v pivovare

– inteligentný človek, čo sa objavuje aj v spôsobe jeho hovoru – je zdvorilý, používa spisovný jazyk a niekedy aj odborné termíny a cudzie slová, čím dráždi sládka

– je rezignovaný, uvedomuje si, že nič nezmôže, snaží sa získať drobné výhody – nie však za cenu morálnych ústupkov

– autorovo alter ego = fiktívne osoba, psychologicky totožná s autorom = predstava, ktorú Havel o sebe mal

– Sládek: – neustále opitý, arogantný (Vaňkovi začne hneď tykať)

– nevzdelaný a veľmi pravdepodobne aj hlúpy, má nedôveru k inteligentným ľuďom, váži si iba „svojich“ ľudí – tzn. tých, ktorí sú ochotní s ním piť

– ako svojho človeka vníma aj tajného policajta, ktorý má Vanka na starosti a ktorému sám na Vanka podáva správy – pritom si vôbec neuvedomuje nemorálnosť svojho počínania

– nakoniec Vaňkovi navrhne, aby donášal sám na seba – vrchol absurdity

– je charakterizovaný aj svojím jazykovým prejavom – nespisovný, vulgárne, jednoduchý

– typické pre Havla je opakovanie jednotlivých scén

– Havlovej divadelnej hry sú ovplyvnené predovšetkým tradíciou absurdného divadla; mimochodom Samuel Beckett, jeden z jej zakladateľov, uväznenému Havlovi venoval v roku 1982 hru Katastrofa. Nie je to však jediný inšpiračný zdroj; napríklad k Čechovovi sa Havel sám odkazuje v hre Odcházení (2007) citácií motívu z Višňového sadu

– Audience – irónie, satira

Jazyk:

– opakovanie jednotlivých scén

Obsah:

– Vaněk ako spisovateľ pracuje v čase totality v pivovare, kde gulí sudy s Cigánov. Naskytne sa mu možnosť povýšiť na miesto skladníka. Pokiaľ by ale chcel túto činnosť vykonávať, musel by na seba donášať

→ v závere diela chápe bezvýchodiskovosť celej situácie, chápe aj absurditu u nás doma

– Rozhovor začína úplne rovnakými slovami ako na začiatku

The post Audience – čitateľský denník (rozbor) (3) appeared first on StudijnySvet.sk.

Audience – čitateľský denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Fri, 21 Apr 2017 21:44:38 +0000

Kniha: Audience

Autor: Václav Havel

Zaslal(a): Ája

Hlavné postavy:

Vaněk – inteligentný, intelektuálne spisovateľ nútený pracovať v pivovare, autorovo alter ego (= fiktívne osoba, psychologicky totožná s autorom), je sledovaný tajnou políciou. Je plachý až úzkostlivo korektné, podľa autora nie je Havel, ale predstava, ktorú Havel sám o sebe má.

Sládek – nadriadený Vaňka, rozhoduje o umiestnení pracovníkov v pivovare (má rozhodovacie právomoci), vo Vaňkovi vidí autoritu aj cez to, že je Vaněk jeho podriadený. Snaží sa mu podliezať a chce sa mu zverovať. Často opitý, používa vulgárne vyjadrovanie, nespisovné výrazy. Bezcharakterný, snaží sa zapáčiť „tým hore“, zároveň si pritom nenápadne materiálne prilepšiť. Nevie si rady s nátlakom ŠtB, ktorá má záujem o informácie týkajúce sa Vaňka. Pod sľubom pracovných výhod sa snaží Vaňka prehovoriť, aby sám na seba donášal a písal za Sládka hlásenia. Pije veľa piva-chodí veľa na záchod. Kvôli svojej opitosti sa neustále opakuje.

– celé dielo má iba 2 postavy

– v rozhovore sú spomínajú osoby vtedajšej oficiálnej (Gott, Bohdalová) i neoficiálne kultúry (Kohút – spisovateľ – raz sa Sládek preriekne a nazve ho „Holub“)

O diele:

– Absurdné tragikomické dráma, dialóg, jednoaktová hra

– absurdita deje tvorená paradoxy a opakujúcimi sa obraty

– skoky v témach, hra o morálke

– inšpirácia vlastnými skúsenosťami zo 70.rokov, autobiografické prvky

– jednoduchý dej, striedanie replík Sládka a Vaňka. Krátke repliky a početné pauzy

– dielo vzniklo pre pobavenie niekoľkých autorových priateľov, ktorí sa stretávali na autorovej chalupe

Doba a miesto deja: 70.rokoch 20.storočia – obdobia totalitného režimu. V čase písania to bola súčasnosť. Dej sa odohráva vo Sládková kancelárii v pivovare.

Jazyk:

– niekoľkonásobné opakovanie rovnakých fráz – „nezáväzné táraniu“ (typický znak Havlových hier)

– opakovanie jednotlivých scén

– Vaněk hovorí spisovne a kultivovane

– Sládek hovorí hovorovým jazykom, používa vulgarizmy

Hlavná myšlienka:

Hra o morálke, hra bojujúci za lepší život, ktorý v tom čase nebol možný bez nejakých strát v spoločnosti (napríklad zmena charakteru). Dielo ctí zásadu: „Do ničoho sa moc nepliesť, ale vedieť využiť situácie.“.

Kompozícia:

– jednoaktová divadelná hra (krátka)

– jednoduchý dej, dialóg – striedanie krátkych replík Sládka a Vanka

– skoky v témach

– cyklický dej

Absurdita:

– Sládek má vyššie postavenie v práci ako Vaněk

– absurdita aj v jazyku, kedy intelektuál v podriadenej pozícii svojmu nadriadenému vyká (nestráca svoj charakter ani v ťažkej životnej situácii). Sládek mu naopak celú dobu tyká

– Vaněk má donášať sám na seba, keď odmieta, sládek to berie ako, že mu nechce pomôcť, že sa na neho chce vykašľať

– Najabsurdnejší z celého diela je postava sládka, človeka, ktorý sa prepožičal k donášanie a pritom sa stavia do očí druhého ako najlepší kamarát, ako ten, kto chápe a pomáha

– Záver – návrat k východiskovej situácii, nezmyselný bludný kruh

Obsah:

Spisovateľ Vaněk je sledovaný tajnou políciou. Svojimi dielami sa stal nepohodlným socialistickej spoločnosti, preto nemohol ďalej vykonávať svoje povolanie. Pracuje teda v pivovare ako pomocný robotník. Sládek si necháva zavolať Vaňka do svojej kancelárie. Je už mierne opitý, pretože pije jedno pivo za druhým. Neustále sa pýta na rovnaké veci. Jeho správanie a nespisovné až vulgárne prejavy sú opakom proti slušnému správaniu Vaňka. Na rozsiahlej otázky Vaněk odpovedá jednoslovné, odmieta pitie. Sládek sa vypytuje Vaňka či je spokojný so svojou prácou, či sa pozná osobne so známymi hercami. Sládek sa vychvaľuje a zdôrazňuje svoju dobrotu a dôležitosť. Ponúka Vaňkovi prácu skladníka, že tam môže psát.Varuje ho pred stykom s Pavlom Kohoutom. Sládek sa mu prizná, že je v spojení s tajnou políciou a podáva o ňom písomné správy. Veľa ho to otravuje a tak Vaňkovi navrhuje, aby o sebe niečo napísal sám, keď je ten spisovatel. Opitosť stúpa, sládek si sťažuje na život, nadáva spisovateľmi do „inteligentov“, potom ho nazýva kamarátom, už nechce žiadna hlásenia a pomaly zaspáva. Vaněk odchází.Po krátkom čase opäť zaklope na dvere. Sládek sa prebudí, víta Vaňka, nič si nepamätá. Rozhovor začína rovnakými slovami ako na začiatku.

Vaněk ako spisovateľ pracuje v čase totality v pivovare, kde váľa sudy s Cigánov. Naskytne sa mu možnosť povýšiť na miesto skladníka. Pokiaľ by ale chcel túto činnosť vykonávať, musel by na seba donášať sladké. To odmieta – v závere diela pochopí bezvýchodiskovosť celej situácie a nielen to, dokonca aj absurditu celej doby. Celý dialóg je rozdelený len niekoľkými odchody Sládka na záchod

O autorovi:

Všeobecná charakteristika Havlových hier:

– Prvý Havlova významná sa volá Záhradná slávnosť (1963) a posledný, Odchádzanie (2006)

– Hry sú ovplyvnené predovšetkým tradíciou absurdného divadla

– Témy – problémy moci, byrokracia a jazyka (Umelé jazyky ptydepe, chorukor, ktoré majú spresniť a uľahčiť komunikáciu medzi byrokratmi, sa v skutočnosti ukazujú ako jej neprekonateľná prekážka) – Záhradná slávnosť, Vyrozumenie – hlavná téma je odcudzenie jazyka

– Niektoré hry obsahujú silný autobiografický prvok (Audience, Vernisáž, Protest)

Všeobecná charakteristika absurdného drámy:

– Obraz človeka, ktorý stratil zmysel života à varovanie

– 60. roky

– Prvky absurdného dráme sa objavovali už v tvorbe Ivana Vyskočila

– České absurdná dráma je spojené s tvorbou Ladislava Smock, spoluzakladateľa Činoherného klubu, príklad hry – Podivné odpoledne dr. Zvonka Burkeho

Václav Havel – životopis

– Dramatik, spisovateľ, kritik komunistického režimu a bývalý prezident

– Narodil sa 5. Októbra 1936

– Posledný prezident Československa (1989-1992) a prvý prezident Českej republiky (1993-2003)

– pochádza z rodiny stavebného inžiniera a podnikateľov

– po vyučení chemickým laborantom vyštudoval popri zamestnaní

– strednú školu a v r. 1967 odbor dramaturgie na DAMU

– V roku 1956 sa zoznámil s Oľgou Šplíchalovou, a akokoľvek obaja pochádzali z odlišného rodinného prostredia, čoskoro sa veľmi zblížili. Po osemročnej známosti sa v roku 1964 vzali, a od tej doby sprevádzala Olga Havlová svojho manžela najťažšími životnými skúškami. Václav Havel o nej neskôr často hovoril ako o svoje nenahraditeľné životnej opore

– v 60. rokoch pracoval v pražských divadlách (ABC, Na Zábradlie) ako javiskový technik, pomocný režisér a dramaturg

– 1965 pôsobil v nemarxistické mesačníku Tvář

– v rokoch 1968-69 bol predsedom Kruhu nezávislých spisovateľov

– od začiatku 70. rokov nemohol publikovať, bola mu znemožnená aj činnosť v divadle

– krátko pracoval ako pomocný robotník, potom sa venoval spisovateľskej práci

– bol hlavným autorom vyhlásenia Charty 77 a spolu s J. Hájkom a J. Patočkom aj jej prvým hovorcom

– za svoje občianske postoje bol 3x väznený

– za svoju literárnu činnosť a občiansku statočnosť získal rad zahraničných ocenení a pôct

– 29.12.1989 bol zvolený prezidentom ČSFR a r. 1992 prezidentom SR (prezidentský úrad zastával až do 2.2.2003)

DIELA (výber):

Záhradná slávnosť (dráma, 1963), Upovedomenie (dráma, 1965), Sťažená možnosť sústredenia (dráma, 1968), Sprisahanci (dráma, 1971), Žobrácka opera (dráma, 1972), Audience (aktovka, 1975), Vernisáž (aktovka, 1975), Horský hotel (dráma, 1976), Protest (aktovka, 1978), Chyba (dráma, 1983) Largo desolato (dráma, 1984), Asanácia (dráma, 1987), Prejavy (publicistika, 1990), Letné úvahami (publicistika , 1991)

The post Audience – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.