Markéta Lazarová – čitateľský denník (rozbor)

 

 Kniha: Markéta Lazarová

 Autor: Vladislav Vančura

 Zaslal(a): Brendy

 

 

Všeobecná charakteristika

druh: epika

žáner: román – baladický

 

Tematická výstavba

námet: láska a sloboda zmyslom života

miesto deja: okolí Mladej Boleslavi

doba deje: stredovek

 

Postavy:

  • šľachtic Kozlík a jeho synovia– hrubí, suroví, zabíjajú bez výčitiek, k   dosiahnutie cieľa sú schopní obetovať život, autor núti čitateľa, aby sa priklonil na ich stranu
  • zbojník Lazar– statočný, drzý, nedáva najavo bolesť ani poníženie
  • obaja hrdinovia sú lúpežníci, sú ale charakterovo protichodní, Kozlík je lepšie, autor píše: “Kozlík je lúpežný rytier, Lazar len lúpežník.”
  • Markéta Lazarová– Lazarova dcéra, krásna, milá, citlivá, bola vychovávaná inak ako jej súrodenci, takže nevedela o činoch, ktoré pácha jej rodina
  • Mikoláš– syn valeriány, miluje Markétu
  • Kristián– pohľadný, jemný, citlivý, nerozhodný – táto vlastnosť ho stojí život, miluje Alexandru
  • Alexandra– raz vystupuje ako nežná milenka, druhýkrát ako dračica túžiaci po krvi, zabije Kristiána a nakoniec spácha samovraždu

 

Myšlienky

–     kritika súčasného meštiactvu

–     autor hľadá v   minulosti, čo nenachádza v   súčasnosti

–     oslava slobodného života a spoločnosti, ktorá človeka neobmedzuje

–     zmyslom života je láska, ktorá sa prebudila aj v surovom bitkári Mikoláš. Nejedná sa však len o lásku medzi Mikolášom a Markétou, láska je tu pojatá rôzne, napríklad láska medzi deťmi a rodičmi (Kristián a jeho otec), láska medzi staršími manželmi (Kozlík a Katarína).

–     okrajovo sa dotýka aj iných aktuálnych tém – s ľahkou iróniou kritizuje súčasnú literatúru ( “Nepôsobí táto poviedka ako humno u porovnaní s rozkošnou zložitosťou súčasnej literatúry?”)

–     túžia po mieri, poukazuje na nezmyselnosť všetkých vojnových konfliktov ( “hovorím: bubon a ja odpoviem: svadba!”)

–     autor sa sám sa čuduje, čoho všetkého sú osoby v jeho   románu schopné, žasne nad láskou hlavných hrdinov, aj chvália za statočné rokovania, ospevuje mier, nemá rád boj, a zbabelosť s   opatrnosťou sú pre neho smiešne

 

Jazyková výstavba

–     er -formy, jazykový experiment

–     vševedúci rozprávač – občas podáva iba oznámenie o deji, ale tiež prerušuje dej rôznymi vstupmi, odbočkami a vlastnými názormi – rozbíja historický nádych príbehu

–     autor kladie otázky sám sebe alebo čitateľom, polemizuje s   postavami, všetky tieto otázky nútia čitateľa k   premýšľanie

–     užíva: vznešený jazyk eposov, archaická spojenie, prechodníky, nezvyčajný slovosled, všeobecné a vulgárne výrazy

–     kombinácia knižných slov sa slovami s   všeobecné češtiny

–     kontrast (bieda × nádeje, poníženie × hrdosť, sila × slabosť), dlhá súvetí, obraznosť, iróniu, originálne spojenie a početné citoslovcia

–     autor často spája pomocou metaforických pomenovanie povahu hlavných postáv s   prírodou:

–     lúpežníci sú prirovnávaní k   dravé zveri a šelmám

–     Kozlík je prirovnávaný k   medveďovi a Lazar k   Lišák

–     Markéta je popisovaná ako vznešená laň

 

Kompozičné výstavba

–     chronologicky

–     text členený na kapitoly

 

Zaradenie autora, znaky obdobie

–     Slovenská literatúra 1. polovice 20. storočia – diverzifikáciu českej literatúry, vznik nových umeleckých prúdov

–     imaginatívne literatúra

–     vplyv avantgardy (kultúrne a umelecké hnutie, usiluje o experiment, uplatňuje sa vo výtvarnom umení, literatúre, divadle i filmu)

–     lyrizacia, metóda asociácie predstáv

 

Autori, ktorí tvorili v rovnakej dobe

Karel Čapek, Ivan Olbracht, Jaroslav Hašek (Osudy dobrého vojaka Švejka), Karel Poláček (Dom na predmestí)

 

Vplyvy na tvorbu

–     jeho próza ovplyvnená prvou svetovou vojnou, expresionizmom

–     obsahuje celý rad experimentov – hľadá nové spôsoby vyjadrenia, inšpirácie v stredovekých príbehoch o rytieroch

 

Kritika a vplyv diela

–     1967 – film (réžia: Františka Vláčila, hlavné úlohy: Magda Vášáryová)

–     vo svojej dobe prijatá veľmi dobre, veľké množstvo pozitívnych recenzií v dobových časopisoch, vyhrala v ankete Ľudových novín o najzaujímavejšie knihu roka 1931

–     ohlasy na Markéta Lazarová sú v mnohých smeroch podobné – kritici sa zamýšľa nad nekonkrétnym poňatím histórie a takmer vždy sa zhodujú, že to nijako neznižuje umeleckú hodnotu diela, oceňujú jazyk, ktorým je kniha písaná, zdôrazňujú ľudskosť a pudovosť Vančurových postáv

 

Spoločensko-historické pozadie

–     pred druhou svetovou vojnou

–     medzivojnovej obdobie, obdobie pokoja

 

Porovnanie

–     zakázaná láska: William Shakespeare: Romeo a Julie

–     atmosféra: Nikola Šuhaj Lúpežník

 

Obsah

Kráľ sa rozhodol oslobodiť obchodné cesty od lúpežných zbojníkov. A preto posiela do kraja hajtmana Piva na čele vojska, ktorá má potrestať všetkých, ktorí sa prehrešujú proti zákonom. Lúpežný šľachtic Kozlík, ktorý spolu so svojimi ôsmimi synmi a deviatich dcérami obýva hrad Roháček, sa pokúsi spojiť proti presile kráľovskej armády so susedným rodom Lazárov, ktorý obýva Obořiště. Tieto dve lúpežníckej bandy bojovali od nepamäti proti sebe. Kozlíkův syn Mikoláš, ktorý čo by v úlohe posla, prišiel na hrad Obořiště vyjednávať spojenectvo, je ale odmietnutý a zranený. Aby Mikoláš túto potupu odčinil, unáša pri prepadnutí hradu Obořiště Lazárov dcéru Markétu. Čoskoro sa obaja do seba zamilujú a Markéta, ktorú Lazar zasľúbil kláštoru, je vystavená veľkému trápenie, pretože porušila otcov sľub. Schyľuje sa k rozhodujúcej bitke a Markéta, ktorá zvádza vnútorný boj medzi láskou k Mikoláš a k otcovi, sa pokúša o samovraždu. Medzitým obdobný príbeh lásky zažíva aj Kozlíková dcéra Alexandra s Kristiánom, zajatým synom ríšskeho grófa. Pri stretnutí s kráľovským vojskom väčšina členov Kozlíková tlupy zomrie alebo padne do zajatia. Uniknúť sa podarí Mikoláš s Markétou a Alexandre. Kristián sa vráti k svojmu otcovi. Svojho rozhodnutia však neskôr ľutuje, pretože nemôže bez Alexandry žiť. Je si vedomý, že zradil svoju lásku. Vydáva sa do lesa, aby ju našiel. Blúdením v lese zošalie. Nakoniec sa s Alexandrou stretne, tá ho však v záchvate zúrivosti zabije. Medzitým sa Markéta vracia na Obořiště a prosí svojho otca o odpustenie, ten ju posiela do kláštora, aby sa zo svojich hriechov očistila. Kým Mikoláš sa s pomocou najatých žoldnierov pokúša dobyť pevnosť, kde je uväznený jeho otec Kozlík. V márne bitke sú zajatí a potom popravení. Alexandre aj Markéte sa narodí synovia. Alexandra ľutuje stále svojho činu krátko po pôrode spácha samovraždu. Markéta sa jej chlapca ujala a vychovala ho spoločne so svojím synom.

 

Môj názor

Kniha sa mi páčila. Páčilo sa mi, že Vančura poukazoval na hrdosť a morálku ľudí, ktoré by sme inak odsúdili. Ďalej sa mi páčilo, že hlavnou témou je láska dvoch ľudí, ktorá však nie je dokonalá, pretože dohromady zviedla hrubého lúpežníka a zbožnou a krásnu Markétu.   Zo začiatku sa mi kniha čítala veľmi zle, pretože vety sú písané archaickým jazykom a súvetia sú veľmi komplikovaná. Postupne som sa do tohto jazyka dostala. Párkrát som sa od knihy nemohla odtrhnúť (hlavne pri scénach Mikoláša a Markéty), ale niekedy som sa naopak strácala a nevedela som, o čom autor v  tú chvíľu zrovna hovorí.

 

Autor

Vladislav Vančura (1891 – 1942)

–     český spisovateľ, dramatik, filmový režisér, pôvodným povolaním lekár

–     * Háj ve Sliezsku, otec sa dlhú dobu nemohol uplatniť, a tak sa často sťahovali

–     členom a prvým predsedom Devětsilu (1920), prívrženec poetizmu, v tridsiatych rokoch bol členom Ľavé fronty, publikoval v mnohých časopisoch – Jún, Kmeň, Host a Panorama, členom KSČ, ale jeho dielo nie je komunistickou agitáciou, pôsobil ako divadelný kritik v denníku ” Československá samostatnosť “, neskôr premenovaného na” Národná oslobodenie “, bol predsedom českej filmovej spoločnosti

–     máj 1942 zatknutý a 1.   júna na Kobyliské strelnici popravený → 1946 bol in memoriam menovaný národným umelcom

–     tvorba: archaická slová a knižnej výrazy spojené s ľudovou rečou, vetné stavba zastaraná, zložité vety pre zdôraznenie dôležitosti daného okamihu, diela monumentálne ráz, dej potlačený, dôležité miesto rozprávač, ktorý vyjadruje svoj názor k deju, prerušuje rozprávanie a oslovuje čitateľov, hodnotí správanie postáv, časti príbehov pripomínajú filmové scenáre, ospevuje život, zdôrazňuje prežitky, detailne vyjadruje náladu, farebnosť príbehu, city

Ďalšie významné diela: Dlhý, Široký a Bystrozraký, Pekár Jan Marhoul, Pole orná a vojnová, Rozmarné leto, Posledný súd, Hrdelní pr alebo príslovie, Konec starých časov, Obrazy z dejín národa českého (kvôli zatknutiu prerušené písanie uprostred vety), Kubula a Kuba Kubikula, JazeroUkereve

 






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: