Candide alebo optimizmus – čitateľský denník (rozbor) (2)

 

 Kniha: Candide alebo optimizmus

 Autor: François Marie Voltaire

 Zaslal(a): Mojzte

 

Doba deje: 18. storočia

Miesto deja: všade po svete

 

Filozofický román

  • zosmiešnenie filozofia nekritického optimizmu
  • satirický román
  • 30 kapitol
  • rozdelený na 3 časti
  • autor opisuje veľkú lásku, utrpenie a dobrodružstvo hlavných postáv

 

Postavy:

  • Candide
    • Že všetko je nariadené najlepším spôsobom, ale z vlastných skúsenosťami o útrapách tohto sveta. A neskutočne je zamilovaný do Kunigunda
  • Panglos – jeho vychovávateľ
    • filozof, večne optimistický, na konci však hovorí, že po tom, čo zažil, by od svojich názorov najradšej upustil – jeho pohľad na svet
  • Slečna Kunigunda – dcéra baróna
    • veľmi krásna dievčina, ktorá si po unesených zo zámku zažila mnohé útrapy, následkom toho bolo, že zošklivela

 

  • Voltaire – osvietenský spisovateľ
      • stojí mimo oba póly osvietenskej spoločnosti, teda nie je priaznivcom ani optimistických vedcov, ani cirkvi a panovníka
      • jeho satirické a filozofické poviedky zosmiešňujú obe strany a ukazujú na tragiku doby, v ktorej je plne pri sile absolutizmus a surovosť a zároveň naivita a sny vzdelancov
      • základné rysy osvietenstva
        • európskej myšlienkové hnutie – späté s filozofickými myšlienkami doby
        • osvietenstva sa snažilo prekonať doterajšie vládnuca svetový názor
        • stále sa však pohybujeme v čase klasicizmu
          • určitá fáza klasicizmu bola vyplnená osvieteneckým hnutím

Vyznenie diela

  • témou, okolo ktorého sa všetko sústreďuje, je otázka optimizmu, obsiahnutá už v druhej časti názvu a prelínajúce v rôznych podobách celé dielo. Candide vyznáva optimistickú filozofiu svojho učiteľa Panglosa. Všade sa stretáva s najrôznejšími formami zla, či už je pôsobí jednotlivec, spoločnosť alebo príroda; nachádza je nielen v Európe, ale aj v Novom svete, nielen u národov civilizovaných, ale aj u národov primitívnych; pritom ide tak o zla fyzická, tak o problémy svedomia.
  • Toto zobrazenie zla v rôznych jeho variáciách súvisí s kritikou, ktorú Voltaire mieri proti absolútnej monarchii, aristokraciu a Cirkvi a proti tomu, čo je pre tieto inštitúcie typické: militarizmus, fanatizmus a útlak. Sú tu obsiahnuté aj narážky na Európu pustošenie vojskami, najmä potom na sedemročnú vojnu.
  • Proti nespravodlivom a zlom a nepoctivosťou preliezol svete je ako opak postavené Eldorádo, kde zlo vôbec neexistuje. Medzi jeho inteligentnými a vzdelanými obyvateľmi vládnu harmonické vzťahy: sloboda, spravodlivosť, rovnosť a znášanlivosť sú tu samozrejmosťou. Eldorádo je vysnívaná zeme. Hrdina ale aj cez všetky výhody opúšťa “raj” preto, že jeho cieľom je stretnúť sa s Kunigunda.
  • Konečná myšlienka diela je obsiahnutá v kapitole o Candidové záhrade, vlastne v jej poslednej vete “musíme obrábať svoju záhradu”. Význam záhrady spočíva predovšetkým v práci, ktorá zachraňuje človeka. Bez práce nemôže žiadny človek žiť, nemôže bez nej byť spokojný ani úplne šťastný. Práca je niečo, čo nám dáva zmysel života a bez nej bývame stratení.
    Dielo poukazuje na podstatné problémy ľudskej existencie ale zároveň poukazuje na to, že ľudia majú možnosť obmedziť zlo, zmenšiť ich alebo sa ho úplne zbaviť a raz tak snáď uskutočniť Eldorádo na zemi.

 

Kompozícia a forma

    • usporiadanie tém v čase je chronologickej – postupné
      • témy sú spojené tesne, to znamená, že medzi témami je vzťah príčiny a následku

 

Filozofický román

  • písaný prozaicky
  • vyrozprávané v ER – forme
  • časté monológy a dialógy postáv
  • dielo je napísané spisovným jazykom
  • veľmi častá irónie
  • často použité umelecké prostriedky
    • Candide vzal čo najrýchlejšie nohy na plecia …. “Hyperbola
    • “… v tomto spanilú remesle …” personifikácia
    • “Tak si ho maj, podliak!” Apostrof
    • “… a zuby ako parkosky.” Metafora
    • “Aj odpovedal Panglos:” inverzie

 

  • zamerané proti absolutistickému systému, proti cirkvi a konzervativizmu
  • vyznávalo kult rozumu
  • dôraz na pravdivé poznanie sveta – príčinou všetkého zla je nevedomosť
  • vyznávali slobodu a rovnoprávnosť všetkých občanov
  • návrat k renesancii a jej racionalizmu






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: