451 stupňov Fahrenheita – čitateľský denník (rozbor) (7)

 

 Kniha: 451 stupňov Fahrenheita

 Autor: Ray Bradbury

 Zaslal(a): Zdenca

 

Literárno historický kontext:

  • rok vydania 1953 (nakladateľstvo Ballantine Books)
  • kniha vychádza zo staršej Bradburyho poviedky The Fire Man, ktorá vyšla v roku 1951 v časopise Galaxy Science Fiction

 

Žáner:

Vedecko antiutopický (dystopický) román, v ktorom víťazí povrchné kultúra masových médií nad premýšľavý spoločnosťou uznávajúci hodnotu kníh

 

Kompozícia:   chronologická

  • 3 časti:
  1. Ohnisko a salamandra
  2. Sito a piesok
  3. Oheň sa rozhorí

Forma rozprávača: er-forma

Filmové spracovanie: 1966, Francúzsko / Anglicko, réžia: François Truffaut (najznámejšie filmová verzia)

Názov diela: 451 stupňov Fahrenheita – teplota, pri ktorej horí papier

 

Znaky Brdburyho totalitnej spoločnosti:

  • princípy totalitného systému síce nie sú detailne popísané, ale celkom jasne sa jedná o vládu autoritársku, ktorá potláča ľudské práva
  • cieľom systému je ľudí otupiť a odvrátiť ich pozornosť od skutočných problémov, akým je potrebné hroziaci vojna
  • najúčinnejším nástrojom pre “zblbnutia obyvateľstva” sú telestěny, ktoré nonstop vysielajú interaktívne show – “rodinku”. Táto show supluje skutočný život, nahrádza skutočné rodinné a priateľské vzťahy. Postavy v “rodinke” nerieši nič závažné.
  • Prostredníctvom mušličiek v ušiach ľudia prakticky neustále počúvajú rádio a realitu okolo seba nevnímajú, nepočúvajú, čo im hovoria ostatní ® úplná strata schopnosti komunikácie
  • Zapnutá rádia a telestěny bráni ľuďom zaspať ® musia teda brať prášky na spanie, zdravý spánok nepoznajú
  • Spoločnosť je veľmi agresívny, vražda je druhom zábavy – viď štvanice na Montagu v priamom prenose alebo mládež zabávač sa tým, že sa ho snaží prejsť autom.
  • množstvo zákazov, napr. zákaz pomalej jazdy
  • Samostatné myslenie je v tejto spoločnosti absolútnom tabu ® aby ľudia prestali myslieť, sú bez prestávky pobavení (zábavné parky, telestěny, rádio …)
  • K otupenie obyvateľstva slúži aj bezobsažné opakovanie slov napr. Reklama na Pelhamovu zubnú pastu v metre ® vymývanie mozgov
  • úhlavný nepriateľ spoločnosti – knihy, hlavne romány, biografie a poézia ® knihy dokážu vzbudiť v ľuďoch emócie, dokážu človeka uraziť (a to je v spoločnosti založenej na zábave nežiaduce); knihy núti človeka, aby si kládol otázky, aby premýšľal.
  • Hasiči požiare nerozpadávajú, ale zakladajú. Páli celé domy, v ktorých sa nachádza knižnice, čitateľa posielajú na psychiatrii. Vedľa polícia sú tak vlastne ďalšie represívne zložkou štátu.
  • Samovražda je v spoločnosti bežným javom.
  • Dôležité informácie, napr. Hroziaci vojna, sú zamlčiavané.
  • V rodinách nefunguje komunikácie, partneri sú si vzájomne ľahostajní.
  • Rodina nefunguje ani vo vzťahu k deťom – ženy rodia zásadne cisárskym rezom, so staršími deťmi sa už prakticky nevídate – “Strčím deti na deväť dni z desiatich do školy. Sú doma tri dni za mesiac a to je celkom dobre znesiem, nie je to vôbec nič strašné. Posadíte ich do televisního izby a otočíte vypínačom. Je to úplne, ako keď človek perie; napcháte bielizeň do práčky a pribuchnite veko. “

 

Jazyk knihy:

  • spisovný
  • miestami jazyk poetický, s množstvom prirovnanie a metafor
  • časté používanie gradácie a krátkych viet (vetných ekvivalentov)
  • využitie kurzívy pre zdôraznenie

 

Charakteristika postáv:

Guy Montag

  • asi 30-ročný hasič, čiernovlasý, s pleťou, ktorá vyzerá ako ožehnutá od ohňa, a tvárou, ktorá pôsobí neoholený
  • na prvý pohľad vyzerá ako vzorný pracovník, hneď od začiatku sa však prejavujú jeho rebelské črty – má doma schované knihy, niektoré si nosia domov, namiesto aby ich spálil; keď sa prvýkrát stretne s Faber, nenahlási ho ako majiteľa a čitateľa kníh
  • jeho rebelské sklony sa prehĺbi po stretnutí s Clarissa, ktorá ľahko odhalí, že v skutočnosti nie je šťastný a šťastie si iba nahovára
  • v priebehu románu sa úplne zmení ® zo usporiadaného občana sa stáva naozajstný rebel, odporcov režimu ® príčiny:
  • stretnutie Clarissa a Faber
  • Mildredin pokus o samovraždu
  • smrť Clarissa
  • smrť starej ženy, ktorá sa nechá upáliť so svojimi knihami
  • rozhovor s Mildred a jej priateľkami, ktoré mu zrazu pripadajú úplne cudzie – egoistické, povrchné, ignorantskej …
  • začínajú ho zaujímať veci, o ktorých by ho skôr nenapadlo premýšľať – napr. ochutnáva dážď, všíma si púpav
  • začína si klásť nebezpečné otázky (uvažuje) – napr. aká je skutočná história hasičov (všeobecne prijímaná pravda mu nestačí); snaží sa naozaj porozumieť obsahu kníh
  • po Clarissině smrti je jeho premena dokončená pod vedením profesora Fabera
  • niekoľkokrát sa pýta sám seba, či robí dobre à podvedomie vie, že áno, vedomie sa tomu bráni à niekedy má pocit, že si jeho končatiny robia, čo chcú, nezávisle na príkazoch z jeho mozgu à pocity viny prenáša práve na svoje ruky a nohy (moje ruky otvorili tú knihu, nie ja)
  • vo svojej novej úlohe nie je “úplne doma”, chybuje à tak napr. pobehuje po metri s otvorenou bibliou alebo číta básne Mildrediným priateľkám, aj keď sa ho od toho snaží Faber odradiť
  • po vražde Beattyho sa už nemôže vrátiť do svojho starého života
  • od tohto starého života sa na koci knihy odreže nielen duševne, ale aj geograficky, keď utečie z mesta

 

Mildred Montagová

  • Mildred reprezentuje priemernú mestskú ženu
  • od života očakáva len zábavu, je úplne očarená bezobsažnú televíznej show – pred telestěnami trávia oveľa viac času ako s Montag, problémy “rodinky” ju zaujímajú viac než problémy jej vlastnej rodiny
  • keď už na telestěny nepozerá, počúva rádio z mušličiek v ušiach alebo jazdí autom po meste, pričom sa pre zábavu snaží prejsť čo najviac zvierat
  • k Montagu už nič necíti, dokonca ho udá za prechovávanie kníh
  • keď zhorí ich dom, ľutuje iba zničených prístrojov, o Montage sa vôbec nezaujíma
  • samu seba považuje za šťastnú a je na to náležite hrdá (napriek tomu sa pokúsi o samovraždu, na pokus si však už druhý deň nespomína a neverí, že by bola niečoho podobného schopná)
  • o zlých správach nechce nič počuť, zábava pred telestěnami je vždy prednejšie
  • jej priateľkami sú pani Phelpsovu a pani Bowlesová; sházejí sa len preto, aby spoločne sledovali telestěnu à naozajstných rozhovory o čomkoľvek podstatnom alebo len tiché premýšľanie o svete medzi nimi nepripadá do úvahy ajejich priateľstvo je len povrchný, nie je ozajstné

 

Clarissa McClellanová

  • 17-ročná dievčina s vierou v život, zvedavá, kladie si veľa otázok, miluje prírodu
  • do spoločnosti nezapadá, stojí na jej okraji, ale baví ju pozorovať cudzích ľudí, cudzie životy
  • dokáže kriticky myslieť, vždy sa pýta skôr prečo než ako
  • rada premýšľa o svete a úplne zmení Montagův pohľad na neho
  • krátko pred 17. narodeninami umiera pri autonehode

 

Kapitán Beatty

  • Montagův nadriadený; zo začiatku sa zdá byť úplne rovnaký ako všetci ostatní hasiči iba s tým rozdielom, že má o trochu väčšiu moc než oni
  • pohľad na neho sa trochu zmení, keď sám plameňometom zabije bezbrannú starenku
  • o niečo neskôr Beatty navštívi Montage doma a veľmi podrobne mi rozpráva skutočnú históriu hasičov, úplne odlišnú od verzie, s ktorou sú ľudia zoznamovaní v školách
  • vyjde tiež najavo, že Beatty musel prečítať veľké množstvo kníh – predovšetkým počas rozhovoru, kedy sa snaží Montagu presvedčiť, aby zostal obyčajným hasičom a vzdal sa kníh; jeho reč je zostavená z na seba nadväzujúcich citátov najrôznejších autorov à Beatty sa tak javí možno dokonca vzdelanejšie ako profesor Faber
  • Beatty knihy nenávidí (miloval je niekedy, keď ich toľko prečítal?), Považuje ich za najväčšie zlo
  • tvrdí, že mu knihy nemajú čo ponúknuť, rozpráva o neexistujúcich postavách a neexistujúcich svetoch; odborná literatúra síce odráža realitu, ale jej autori si vzájomne protirečia, alebo si dokonca nadávajú
  • Beatty vyzdvihuje jednoduchú zábavu, “hlúpe” filmy, pretože ľuďom spôsobujú radosť, nenúti je premýšľať nad vážnymi, smutnými vecami
  • Beatty presviedča sám seba, že je šťastný, vnútorne však o tom presvedčený nie à preto sa tiež nebráni tomu, keď na neho Montag namieri svoj plameňomet (Beatty ho donútil spáliť jeho vlastný dom a vmietol mu do tváre, že udavačkou bola Mildred)
  • celá scéna pôsobí, ako by Beatty chcel byť zabitý, ako by bol celý výjazd dobre naplánovanú kulisou pre jeho de facto samovraždu
  • Beatty je tak veľmi nejednoznačnú postavou à vďaka svojmu vzdelaniu má všetky predpoklady pre to, aby sa stal rovnakým rebelom ako Clarissa, Montag alebo Faber, napriek tomu však zostáva verný systému, s ktorým však v podvedomí pravdepodobne nesúhlasia à samotná znalosť kníh k tomu, aby sa človek postavil systému, nestačí
  • Bol Beatty zbabelec ??

 

Profesor Faber

  • Bol profesorom angličtiny na poslednú filozofickej fakulte v štáte, ktorá bola kvôli nedostatku študentov zatvorená asi pred 40 rokmi
  • potom, čo stratil zamestnanie, zarobil nejaké peniaze na burze
  • sledoval zmeny, ktoré sa v spoločnosti diali, ale nedokázal sa im vzoprieť, keď mal na to príležitosť à keď sa k tomu konečne odhodlal, už nebol nikto, kto by ho v jeho snahe podporil
  • stiahol sa preto do ústrania a zo strachu pred systémom (vlastný a číta knihy) sa skrýva vo svojom dome
  • sám seba považuje za zbabelca
  • mlčky trpel, keď sa budovala nová, totalitný spoločnosť à jeho správanie tak pripomína nečinnosť intelektuálov počas rodiace sa nacistickej diktatúry v Európe
  • meno Faber – hovoriaci meno, nomen omen – Faber-Catelli je meno spoločnosti, ktorá vyrába písacie potreby – teda niečo, čo úzko súvisí s literatúrou
  • pomáha Montagu pochopiť knihy, pomáha mu na jeho úteku

 

Podrobný obsah:

Príbeh sa odohráva v štáte, v ktorom je zakázané vlastniť, alebo dokonca čítať knihy. Za najväčšie nebezpečenstvo je považované samostatné myslenie, poukazovanie na skutočné problémy – prílišná vzdelanosť zväčšuje rozdiely medzi ľuďmi, hlúpy si pred inteligentným pripadá menejcenný. Človek bez vlastného názoru nenamieta nič proti totalitnému politickému systému, nijako ho neohrozí. Prípadnú nudu zaháňa drogy a telestěny.

Úlohou hasičov je páliť knihy. Pri ich vyhľadávanie im pomáhajú udavačmi aj mechanickí psy s dokonalým čuchom. Tí majiteľa kníh, keby sa chcel skrývať, vyčenichají a chytia alebo zabijú smrtiacou injekciou. Poznávacím znamením hasičských prilieb je číslo 451 (čiže teplota, pri ktorej horí papier). Na pravom ramene ich uniformy je vyobrazený salamandra – zviera, ktoré podľa legendy môže žiť aj v ohni.

Hlavným hrdinom románu je tridsaťročný hasič Guy Montag, ktorý je na prvý pohľad úplne oddaný danému systému. Postupom času sa však ukáže, že sám doma ukrýva niekoľko kníh. Jedného dňa, keď sa vracia domov z práce, sa zoznamuje so sedemnásťročnú dievčaťom Clarisse. Počas niekoľkých nasledujúcich dní sa ich stretnutia opakujú a Clarissa ukáže Montagu umenia slov, cenu samostatného myslenia i krásu prírody, ktorú už skoro nikto v pretechnizovanom svete nevníma. Položí mu aj otázku, ktorá zmení jeho život.“Ste šťastný?” Spýtala sa. “Čo či som?” Zvolal. Ale ona zmizla, odbehla v mesačnom svite. Domové dvere sa nečujne zavreli. “Šťastný! Taký nezmysel. “A Montag nad odpoveďou neprestáva premýšľať. Montagova manželka Mildred “umiera” na predávkovanie tabletami na spanie a upokojenie. Problém v spoločnosti častý a ľahko riešiteľný vypumpovaním žalúdka. Pokus o samovraždu, ku ktorému ani nemá cenu volať lekára. ( “Takovýchhle prípadov máme deväť alebo desať za noc. Je to pár rokov, čo sa začali tak množiť, že na nich vymysleli tyhle špeciálne mašiny. Tá optická šošovka, to je novinka, ale všetko ostatné je už staraj krám. Na takýto prípady nepotrebujete doktora. Na to potrebujete dva šikovný remeselníkov a za pol hodiny je to zlikvidovaný. “) Montagu naraz napadá, ako je možné, že médiá vôbec odhalia pred vojnou, ktorá v krajine práve prepuká. Nikomu prelietavajúcimi bombardéry nenaháňa hrôzu? Nikto sa nad nimi nezamyslia, keď o nich telestěny mlčí?

Pri ďalšom hasičskom zásahu sa stará žena nechá dobrovoľne upáliť aj so svojimi knihami. Volí radšej smrť, než aby sa musela podvoliť tlaku systému. Montag na hrozný výjav nikdy nezabudne, druhý deň nedokáže nastúpiť do práce. Jeho nadriadený, kapitán Beatty, ho navštívi u neho doma a poučí ho o príčinách panujúcich podmienok. Vysvetlí mu, že odmietanie literatúry, kultúry a samostatného myslenia pôvodne nebolo nariadené vládou, ale postupne vzišlo od samotných obyvateľov. To oni chceli zmazať rozdiely medzi jednotlivými vrstvami, to oni chceli, aby sa žiadna menšina nemusela cítiť menejcenná. Beatty priznáva, že skúsil čítať knihy, ale nenašiel v nich vôbec nič užitočného.

Avšak Montag chce sám zistiť, aké kúzlo sa v knihách skrýva, keď sú ľudia kvôli nim ochotní zomrieť napríklad aj v plameňoch. Presvedčí svoju manželku, aby si z nich čítali. Tá sa k jeho nápadu stavia odmietavo, pretože ju vyrušuje od nekonečného sledovania telestěn.Montag pochopí, že sám do topí literatúry neprenikne, a vyhľadá preto pomoc penzionovaného profesora literatúry Fabera. Faber ešte pamätá časy, keď sa ešte na univerzitách vyučovali predmety venované kultúre. Montag však neuposlúchne profesorovho odporúčanie, aby sa správal čo najnenápadnejšie, a číta Mildred a jej priateľkám báseň Dover Beach od Matthew Arnolda. Mildred svojho muža udá, a keď sa Montag vráti do práce, je na prvom výjazde donútený spáliť svoj vlastný dom. Má byť zatknutý, ale pri potýčke s Beattym mu z ucha vypadne “zelený náboj”, vďaka ktorému mohol načúvať profesorovi Faber. Beatty sa náboje zmocní a vyhráža, že profesora zničí. To už ale Montag neváha a Beattyho spáli plameňometom na uhoľ. V súboji premôže aj mechanického stavač, ktorý je naprogramovaný, aby Montagu zabil. Montag sa dá na zúfalý útek mestom. Polícia okamžite vysiela nového mechanického stavačov, aby Montagu vystopoval, ale Guy sa prezlieka do Faberových šiat, ktoré navyše poleje alkoholom, aby zmenil svoju pachovú stopu. Stopu, na ktorej je Stavač naprogramovaný. Korytom rieky sa dostáva za hranicu mesta. Celá štvanice beží na živo v televízii a polícia si nemôže dovoliť neúspech. Keď stavač definitívne stratí Montagovu stopu, nechá ho polícia zabiť nevinného človeka, ktorý si vyrazil na prechádzku, a vydáva ho za Montagu. Diváci tak majú svoje veľkolepé finále.

Montag sa za mestom stretáva so skupinou disidentov, prevažne vysokoškolských profesorov, ktorí ho prijmú medzi seba. Učí sa knihy naspamäť a svoje vedomosti odovzdávajú svojim deťom. Žiadna kniha nesmie byť zabudnutá a zároveň u nich nesmie byť nájdená. Oni sú živé literatúrou.

Po nejakej dobe prepukne vojnový konflikt a mesto plné “automobilových štvancov” a večne sa zabávajúcich ľudí je v priebehu niekoľkých minút zničené bombardovaním. Vzdelanci sa vydávajú mestu na pomoc tým, čo majú – vedomosťami získanými z kníh. Totálna devastácie prináša aj nádej na nový začiatok.






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: