451 stupňov Fahrenheita – čitateľský denník (rozbor) (6)

 

 Kniha: 451 stupňov Fahrenheita

 Autor: Ray Bradbury

 Zaslal(a): David Neuman

 

O autorovi: Ray Bradbury (*22. 8. 1920 Illinois – x2012)

– americký spisovateľ, autor vedecko – fantastických poviedok s jedinečnou poetickú atmosférou

– narodený vo Waukegan v Illinois, americký Stredozápad, idylické detstvo à námety po celý život

– vo 14i rokoch do Los Angeles

1938 – dokončuje gymnázium à tu fanúšikovia science – fiction, Bradbury fanúšik tvorca Tarzana, Edgar Rice Burroughs

1941 – 1. poviedka kyv adlo napísanú s Henry Hass – časopis Super Science Stories

– redakcie à zoznámenie so ženou Marguerite a mladými autormi (Henry Kuttner, Leigh Brackettová)

– vlastný časopis Futuria Fantasia

  1. roky – publikácie vo známejším periodiku Weird Tales à prenikanie diela na verejnosť à jedinečný poetický štýl s nostalgickými motívmi a prvkami hororu

1947 – Temný karneval – poetické príbehy o kozme

1950 – Marťanská kronika – súbor 20i poviedok (pozemšťania sa snaží kolonizovať Mars à vojna proti Marťané à ľudia vyhrajú à planétu zničí) à celosvetový ohlas, uznanie kritiky)

  • ďalej až 300 poviedok, zbierky

1951 – Ilustrovaný muž

1953 – Zlatá slnečné jablká

1953 – román 451 stupňov Fahrenheita

1957 – Púpavové víno – intenzívne zážitky z detstva, snová prázdninová dobrodružstvo 12-ročného chlapca

1959 – Októbrová krajiny – poeovskú ladenie

1960 – útlm tvorby a významu, v ďalšej tvorbe a výboroch opakuje a rozvíja predošlé nápady

1962 – Tadiaľ prichádza čosi zlého – strašidelná verzia púpavového vína, rafinované symboly zla straší dieťa

1962 – R ako raketa – výbor pre mládež

1966 – V ako vesmír – výbor pre mládež

1969 – Spievam o elektrickom človeku

1 976 – Dlho po polnoci

1985 – Smrť je osamelá záležitosť – detektívny román

1996 – Rýchlejšie ako oko

– tiež úspešný filmový prepis Melvillovy Biele veľryby

– niektorými kritiky považovaný za jedného z najlepších poviedkára 20. storočia

– inšpirovaný Poem, Hemingawayem, Thomasom Wolfom

 

Diela

Temný karneval – 1947, súbor poviedok inšpirovaný dielom AE Poea.Autorův literárne debut.

Rad poviedkových súborov science – fiction:

Marťanská kronika – 1950, o fiktívne kolonizáciu Marsu na prelome druhého a tretieho tisícročia. Začína objevitelskými výpravami na Mars, pokračuje osídľovaním planéty a stretnutím s pôvodnými obyvateľmi. Budovanie ľudskej civilizácie nakoniec skončí postupným vylidňováním.Poutavé dobrodružné rozprávania obsahuje aj etické posolstvo: varuje pred nebezpečenstvom dobyvatelského prístupu k odlišnej civilizácii a nabáda k ľudskosti.

Ilustrovaný muž – 1951
Slnko a tieň – 1953
Ilustrovaná žena – 1964

Humorne ladené poviedkovej knihy:
Októbrový kraj – 1955
Liek na melanchonii – 1959

romány:

451 stupňov Fahrenheita – 1954, psychologický román science – fiction. Rozpráva o spoločnosti, ktorá je postavená len na materiálnom základe a bezduché zábave. Nechá so sebou ochotne manipulovať, postráda ľudský cit.

Púpavové víno – 1957, kniha spomienok
Smrť je vždy osamelá – 1985, detektívne román
Cintorín bláznov – 1990, autorov posledný román

Zen a umenie písať – 1989, eseje o tvorivosti na tému radosť z písania

Bradbury písal tiež texty a scenáre pre divadlo film a televíziu. V roku 1964 založil vlastné divadlo Pandemonium Theatre, kde uviedol svojej hry:
Svet Raya Bradburyho
Pád Vzhůru – komédia inšpirovaná ročným pobytom v Írsku. Tu písal zároveň scenár Biele veľryby pre J. Hustona.

science fiction

– mäsová / populárna literatúra

– neprávom označovaná za brakovej Často

– fenomén 20. storočia s najväčším počtom fanúšikov na literárnom poli

– najmä v USA

 

TERMÍN

– bol prvýkrát použitý v roku 1929 v SF časopisu Wonder stories

– do slovenčiny sa prekladá ako vedecká beletrie

– V polovici 20. storočia sa začal používať aj skrátený výraz SCI-FI (čítaj saj faj) či SF

– v českých krajinách nebol termín science fiction do roku 1989 oficiálne uznávaný, používal sa výraz prevzatý z ruštiny – vedeckofantastická literatúra.

 

DEFINÍCIE

– presná a všeobecne uznávaná definícia science fiction neexistuje

– literatúra tematicky bez obmedzenia v priestore, čase, technike a ideológiu.

– “Science fiction je realistická časť fantastickej literatúry, ktorá užíva v reálnom, nech budúcim, súčasnom, či minulom čase znalostí a vynálezov, ktoré v čase vzniku diela neboli všeobecne známe, skutočností, ktoré nenastali a teórií, ktoré neboli uplatnené v praxi.” (Ivo Železný, “Stvoritelia nových svetov”).

– science-fiction je spolu s fantasy, hororom, utópiou, fantastickými cestopisy a mytologickými príbehy súčasťou fantastickej literatúry

– SF musí byť založené na reálnom, vedeckom a fyzikálnym základe

– Dej SF príbehov sa môže odohrávať v ďalekej budúcnosti (Star Wars, Star Trek), ale aj v súčasnosti (M.Crichton – Jurský park, Kmeň Andromeda, S.King – Tommyknockeři, Svedectvo), alebo aj v minulosti ako alternatívnej histórie ( H.Turtledove – Světoválka, R.Harris – otčiny)

– pre priradenie do SF z hľadiska technickej fantázia je dôležitá doba vzniku diela, nie rok vydania

  • každá vývojová etapa ľudstva niečo prináša – odráža sa to v kultúrnom prejave
  • vedecko-technická revolúcia v priebehu 19. a 20. storočia sa odráža v literatúre
  • 2 stránky: technika slúži; techniku možno zneužiť
  • mnohí autori uvažovali, ako sa bude technika vyvíjať
  • význačné objavy – parný stroj, turbína, pani rušeň, parný automobil, elektráreň
  • českí autori pomerne skoro
  • Mary Shelleyová
  • prvá sa zaoberá sci-fi
  • Frankenstain – román
      • vytvorenie umelého človeka z mŕtvol a jeho oživenie elektrickým prúdom
  • Edgar Allan Poe
    • Američan vychovávaný v Anglicku
    • Predčasný pohreb
    • Muž, ktorý sa rozpadol
    • Zlatý skarabeus – detektívne poviedky
  • Jules Verne
    • dodnes čítaný
    • obľúbený u mládeže
    • rozvoj techniky by mal byť využitý v prospech ľudstva
    • kladie si výchovno-vzdelávací, získávací cieľ: priblížiť mládeži objavy vedy a získať pre techniku čitateľa
    • niečo z jeho diela sfilmované; napr. Oceľové mesto režisérom Kalem Zemanom (majster trikov)
  • Sanislav Lem
    • Polák
    • otázka ľudských vzťahov v čase pretechnizovanej civilizácie
    • Návrat z hviezd
    • Futurologický kongres
    • Príbehy pilota PRIX
    • astronauti
  • Hrbert George
    • Angličan
    • romány so sociálnym zameraním
    • Keď precitne spáč
    • Prví ľudia na Mesiaci
    • Vojna svetov – prvýkrát sa tu objavujú Marťania
  • Walter Tevis
    • američan
    • Spev drozda – román o robotoch
  • Jakub Arbes
    • neobyčajne svojrázne poňatie literatúry
    • zakladateľ modernej literatúry sci-fi
    • romaneto – poviedka naplnená napínavým dejom plným rozporov a nepochopiteľných javov, ktoré odporujú rozumovému chápanie – prírodná zázraky) – preslávil sa nimi
    • Diabol na štipci, Sivooký démon, Zázračná madona, Posledné dni ľudstva, Newtonov mozog, Svätý Xaverius
  • Karel Čapek
    • zaoberá sa otázkou: “Čo by sa stalo, keby …”
      • sa podarilo vytvoriť umelého človeka (RUR)
      • sa človek napil nápoja nesmrteľnosti (Vec Makropulos)
      • sa človek sám stal stvoriteľom
      • sa podarilo bezozbytku spáliť hmotu (Továreň na absolútno)
      • sa podarilo uvoľniť z hmoty všetku energiu (Krakatit)
    • trilógie – vyjadruje obavu, aby technika neprerástla človeka
      • RUR – Rossum ‘s universal robots
      • svet ovládli rozumní roboti (tento termín vymyslel Čapek)
      • ľudstvu hrozí skaza – záchrana: roboti spoznajú cit, lásku
    • Krakatit
    • Továreň na absolútno
  • Válka s mloky – román
    • ukazuje na nenápadný, ale o to nebezpečnejší vznik a nárast fašistickej ideológie
    • celým románom sprevádza pán Povondra, ktorý sa za to všetko cíti byť zodpovedný (z novín si o tom vystrihuje články)
    • na konci – Povondra rybárči na Vltave a vidí mloka (alegória: Nemci aj fašizmus u nás); hovorí: “Čo bude ďalej? neviem “
    • varuje pred nebezpečenstvom

 

Vedecko žáner alebo tiež sci-fi a SF (skratky anglického science fiction)

– umelecký žáner, vymedzený výskytom špekulatívnych technológií a prírodných javov alebo dosiaľ neznámych foriem života v diele

– dej často zasadený do vesmíru, budúcnosti či alternatívnej histórie

– Sci-fi je žáner blízky fantasy, kde je ale miesto technológiou hlavné rekvizitou väčšinou mágie a fyzická sila (tzv. Príbehy “meče a mágia”)

Niekedy sa sci – fi delia na:

1) Vlastné sci – fi (Ondřej Neff- Dvorana zvrhlosti, Wells – Vojna svetov)

2) Fantasy (E. Paolini – Eragon, JRR Tolkien – trilógia Pán Prsteňov)

3) antiutópia (Bradbury, Orwell, Zamjatin)

Antiutópia (tiež Dystopie či kakotopie)

– opak utópie, myšlienka fiktívnej spoločnosti,

– vývoj zlým smerom, zásadné nedostatky (totalitnej forma vlády, obmedzovania osobnej slobody) vďaka vyhrotené forme ideológie

– utláčanie občanov utopickým systémom

    • Karin Boyeová: Kallocain
    • Ray Bradbury: 451 stupňov Fahrenheita (Fahrenheit 451)
    • Anthony Burgess: Mechanický pomaranč (Clockwork Orange)
    • Simon Clark: Noc trifidů – časť spoločnosti Manhattane žije v Dystopia, časti spoločnosti je prezentovaná ako utópia
    • Cory Doctorow: Little brother
    • Aldous Huxley: Koniec civilizácie (Brave New World)
    • Amélie Nothombová: Kyselina sírová (Acide sulfurique)
    • George Orwell: 1984 (1949)
    • George Orwell: Farma zvierat (1945)
    • Robert Sheckley: Omega, planéta zla
    • Jules Verne: Paríž v dvadsiatom storočí, (napísané 1863, vydané až v roku 1994)
    • Kurt Vonnegut: Mechanické piano
    • Herbert George Wells: Stroj času, a ďalšie
    • Jevgenij Zamjatin: My (1920)
    • Karel Čapek – Továreň na absolútno (1922), Vojna s mloky (1935)
  • Joseph Heller: Hlava 22

 

O diele

– vydané roku 1953 v New Yorku, preklad Jarmila Emmerová či Josef Škvorecký

antiutopický román, 140 strán

– upozorňuje na degeneráciu a lenivosť spoločnosť, menovitý tyran tu nenájdený

– text členený na odseky, priama reč, 3 časti s jednotlivými menami (I. Ohnisko a Salamander, II. Sito a piesok III. Oheň sa rozhorí)

– román s výsadným postavením na poli sci – fi literatúry, prenikol do vážnej, uznanie kritiky

– záujem o hraničné situácie v živote ľudí v nereálnom prostredí

ľudia sú morálne nepripravení na užívanie vecí, ktoré veda priniesla

humánne prístup autora, viera v hodnoty (Clarissa), prvky hororu

– nezameniteľný literárne rukopis – neobvyklá imaginácie, originálne spodobnenie citových vnemov (rytmické použitia citosloviec), lyričnost textu, priamočiara viera v duchovné hodnoty

obsahová vrstevnatosť, moralista s dušou básnika

– názov podľa teploty, cca 123 stupňov Celzia, kedy horí papier

chronologická kompozícia, dej vo veľkom meste, Chicagu?

lyrický opis skutočností (Jej tvár bola zasnežený ostrov, na ktorý sa mohol zniesť dážď …)

nečakané zvraty, najmä v dialógoch, intuitivita (Cíti, že tu niekto bol – Clarris, Stavač, Stavač tuší, že Montan pochybuje, preto na neho vrčí)

zmyslové vnemy popísané citoslovce, rytmizácia (Kvapka dažďa. Clarissa. Druhá kvapka. Mildred. Tretí. Strýček., Zvuk, Blesk, Zrak, Okamih, Čas, Blik, Tú, Tam, Krok, Tip, Top)

rozpor mesto vs. voľná krajina

apel na prírodu (skrze Clarissu, profesori z Harvardu pútnikov v divočine)

– nie katastrofická vízia súčasnosti, ale výpoveď súčasnosti

zrýchlený spôsob života, konzumácia zjednodušených informácií à konzumácia času

– na rozdiel od iných antiutópia (Farma zvierat, 1984) nie jasný tyran, ale iba svojvôľa a degenerácia spoločnosti (deti – skôr nežiaduce, rast agresivity (zabíjanie v tryskových automobiloch, zábava pred telestěnou), ktorá zvolila prostriedky likvidácie (Salamandre, tryskové lietadlá , jednodňové vojny, Stavač) à “cirkusové predstavenie”

– USA v blahobyte, okolité krajiny v biede, Američania uchovávali pri nevedomosti neustálym prúdom zábavy à tzv. Telestěnami, plošnými obrazovkami, ktoré neustále vysielajú relácie s tzv. Rodinkou – zábavnými relácie a diskusiami, ktoré k vám zdanlivo prihovárajú cez mušličku, malé rádio v uchu

– kondenzácia informácií à okliešťovanie významov, zhrnutie informácií na minimálnom priestore ( “… aj Kristus patrí k rodinke – spoznal by dnes Boh svojho syna takto naparáděného?”)

oheň ničí následky a zodpovednosť ( “Neriešte problémy, spáľte je”)

poznanie à nebezpečné, prinášajúci smútok, kniha = rezervoár, je jedno, či je to kniha, človek (prof. Z Harvardu a kol. – živé knihy, Montag nositeľ Kazateľa a kúsku knihy Zjavenia)

– Faber Montagu: “Vy intuitívne chápete pravdu” (je TERBA hovoriť detaily, navrátiť sa skutočnosti, mať čas o veciach premýšľať, dať im viac významov)

Montag: ľudský subjekt s kolísajúcim názorom ovplyvňovaný dvoma rozporuplnými zástupcovia ideológie (Faber – apel cez otofon – obojsmerná komunikácia, Beatty – šéf, bázeň)

– požiarnici – horenia vecí

– Slnko – horenia času

 

Dej

“Dajú Ak vám nalinkovaný papier, píšte naprieč,” ktorý načrtáva posolstvo knihy.

Dej sa odohráva v neupresnené budúcnosti, kedy pokrok dosiahol vysokého stupňa a ľudia žijú vo svojich ohňovzdorných domoch obklopení civilizácií tryskových áut, raketových lietadiel, mechanické hudby a telestěn. Ale tiež pod dohľadom policajných helikoptér, nadzvukových bombardérov a iných prostriedkov, ktoré majú vzájomne odcudzenú americkú populáciu veľkomesta udržať v stave, kedy nepociťujú starosti, len pracujú a bavia sa. Hlavne aby nemysleli. V spoločnosti tej doby je myslenie potlačované, pretože názory môžu vyvolávať nepokoje a nespokojnosť. Ruka v ruke s týmto sú zakázané takmer všetky knihy a sú po oznámení či udania verejne pálené. Majitelia kníh sú potom zatýkaní. K udržiavanie poriadku slúžia požiarnici, ktorí už nespĺňajú svoju pôvodnú funkciu, už nerozpadávajú požiare, ale zakladajú je a pritom páli knihy petrolejovými plameňomety. Verí, že ich skazonosná funkcia je stará ako remeslo samo. K prenasledovanie, zločincov ‘používajú Mechanické stavača – akési Pavúkovitá roboty s veľmi jemným čuchovým systémom naprogramovaným na presné zloženie aminokyselín prenasledovaného jednotlivca as prokainovou ihlou v čeľustiach s ktorej pomocou sú schopní bleskovo usmrtiť svoju obeť.

Hlavným hrdinom je Guy Montag, jeden z mnohých ľudí sdílících globalizovanej názory. Pracuje ako požiarnik / Salamander a žije s manželkou Mildred, neustále sledujúci telestěny – akúsi oveľa podmanivejší formu televízie a poslouchající mušličku, a pripadá mu že je všetko v najlepšom poriadku. Tento pocit trvá do doby, keď stretne Clarissu, sedemnásťročnú dievčinu ostatnými považovanú za blázna, kvôli jej správanie, ktoré sa úplne vymyká chápanie unifikovaného okolia. Všíma si svojho okolia, ctí prírodu, kladie otázky o minulosti. Zasadí v Montagu pochybnosti, ktoré ešte zosilnie pri ďalšej požiarnické akciu, kedy je nútený spáliť rozsiahlu ilegálne knižnicu aj s jej majiteľkou, ktorá sa nemieni od svojich kníh vzdialiť. Hovorí si, že predsa v tých knihách musí niečo byť, keď sú pre nich niektorí ľudia ochotní aj zomrieť. Po zmiznutí Clarissa, údajne prejdeniu automobilom a odsťahovaní celej jej rodiny sa Montagův vnútorný rozpor začne prejavovať aj navonok. Kým deň vopred musel nechať prepumpovať krv nevedomý manželke Mildred, ktorá sa predávkovala prášky na spanie, sám teraz dostáva horúčku. Pri najbližšej príležitosti zoženie knihy, ktoré doma ukrýva v šachte a začne v nich čítať. O jeho pracovným pochybenia vie aj šéf Beatty, ktorý blahosklonne dovolí Montagu prečítať nejaké knihy pod podmienkou, že je zase vráti a nezíde z cesty, sám je totiž plný citátov z jednotlivých diel, hoci s nimi zaobchádza len ako s dôkazy o ich nezmyselnosti. V Montagu narastá pochybenia, a preto vyhľadá pred rokom v parku pristihnutého bývalého profesora angličtiny Fabera, ktorý mu rozpráva o knihách, ich zmyslu a ich autoroch. Faber pochybuje, že spoločnosť môže byť obrodenia, schováva sa za svoju starobu, nakoniec však Montagu podá otofon, miniatúrne vysielačku, s ktorej pomocou budú spoločne realizovať plán na záchranu spoločnosti. Hoci to nevie, Montag je udaný svojou vlastnou ženou a jej susedkami po tom, čo im nerozvážne cituje verše z knihy a jednu z nich, pani Phelpsovu, rozplače. V následnej akcii je nútený spáliť svoj dom, čomu prihliada aj jeho nadriadený Beatty. V návale hnevu plameňometom upáli i svojho nadriadeného, Beattyho a mechanického stavača, ktorý bol poslaný na jeho stopu. Je rozpútaná naháňačka vysiela v priamom prenose v televízii a Montag sa snažia utiecť z mesta. Navštívi Fabera, ten sa tiež zachráni a poradia Montage únikovú cestu po koľajniciach k Los Angeles. Nakoniec sa mu to podarí, pre TV zábavu je položený za obeť iný Montan a pravý, poliaty alkoholom, sa dostane sa na vidiek k tulákom – starým učiteľom, profesorom, knihovníkom – ktorí si umelo udržujú fotografickú pamäť, aby mohli knihy prečítať a potom zničiť a zbaviť sa tak podozrenie. Toho dňa večer vypukne vojna a rozmetá celé mesto na prach, a to vrátane jeho manželky Mildred. Skupinka tulákov spoločne s Montag sa vydávajú späť k troskám mesta s nádejou, že raz budú knihy, zatiaľ uchované v ich hlavách, znovu napísané a zachová sa tak odkaz z minulosti.

 

Postavy

Guy Montag – pôvodne nositeľ cenzúry prozře, vnútorný rozpor sa prejavuje aj fyzicky (horúčka, plač), odhodlanie, citové návaly (osočenie na Mildrediny kamarátky, spomienky na Clarissu, zabitie Beattyho)
Mildred Montagová – uväznená pomery a názory doby, nezaujíma sa o medziľudské vzťahy, trpia nespavosťou z neustáleho sledovania telestěny a počúvania mušličky, nevedomky sa předávkovává prášky na spanie, manžel je zdrojom zárobku pre nákup ďalších telestěn
Clarissa McClellanová – mladá sedemnásťročná dievčina, ktorá pod vplyvom strýka a rodiny vie, ako mysleli ľudia v minulosti (premýšľali, stýkali sa s ostatnými, diskutovali, vymieňali si názory, polemizovali nad životom a bytím), pozoruje Montag a oboznámi ho so svetom z iného pohľadu, povie mu, že nemiluje ( “nemáte na nose púpave peľ) àzasadí do Montagu pochybnosti, potom nečakane zmizne a s ňou aj celá jej rodina, vraj zrejme obetí autonehody
veliteľ Beatty – oddaný svojmu povolaniu; pomätený príkazy a pomery svojej doby, sám pozná citáty z jednotlivých diel, študuje je, potom s nimi zaobchádza ako s negatívnymi príkladmi, zabitý v Montagově návale hnevu, chcel byť zabitý, Montagu vyprovokoval, hoci je vzdelaný, slúži systému (podobnosť s Orwellovým O ‘Brienem)
profesor Faber – starý, vystrašený, študovaný; chce niečo zmeniť, ale nevie ako, prostredníkom Montan

Granger autor zakázaného spisu Prsty v rukavici – správny vzťah medzi jednotlivcom a spoločnosťou, profesor – psanec, ktorý na Motaga čaká so svojimi druhmi v lese, aby ho zasvätil do ich smelého plánu a navrátil sa s ním k ránu ako prorok novej doby do zničeného mesta






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: