Ray Bradbury Archivy | StudijnySvet.sk

Ray Bradbury (život a dielo)

Studijnysvet.sk — Mon, 31 Mar 2025 03:42:31 +0000

Americký spisovateľ sci-fi, fantasy, hororu a mysterióznej literatúry, známy svojou lyrickou prózou a hlbokými humanistickými témami.

📝 Život

Narodil sa v Waukegane v štáte Illinois. Jeho rodina sa niekoľkokrát sťahovala kvôli ekonomickej kríze, až sa usadili v Los Angeles. Od mladosti ho fascinovali knihy, komiksy a filmy, najmä hororové a fantastické žánre. Vzdelanie získaval na verejných školách, ale odmietol ísť na vysokú školu. Namiesto toho trávil čas v knižnici, vzdelával sa sám a začal písať. Svoje prvé poviedky publikoval v lacných časopisoch. Jeho talent sa rýchlo rozvíjal a čoskoro si získal uznanie kritiky i čitateľov. Svoje poviedky zhromažďoval do zbierok, ktoré mu priniesli slávu. Jednou z jeho najznámejších zbierok je Marťanská kronika, ktorá poeticky skúma kolonizáciu Marsu a vzťah medzi ľuďmi a mimozemšťanmi. Jeho najznámejším románom je 451 stupňov Fahrenheita, dystopická vízia spoločnosti, kde sú knihy zakázané a hasiči ich pália. Inšpiroval sa McCarthyho érou a strachom z cenzúry. Okrem románov a poviedok písal aj divadelné hry, scenáre k filmom a televíznym seriálom a poéziu. Získal mnoho literárnych ocenení, vrátane Pulitzerovu cenu. Aktívne písal a publikoval až do vysokého veku a zostal verný svojim témam: ľudskosť, technológie, cenzúra, fantázia a dôležitosť kníh a čítania. Zomrel v Los Angeles. Jeho tvorba ovplyvnila generácie spisovateľov a čitateľov a jeho diela sú stále čítané a analyzované po celom svete. Jeho osobný život bol relatívne pokojný. Bol ženatý so svojou ženou viac ako päťdesiat rokov a mali štyri dcéry. Napriek svojej fascinácii fantastickými svetmi, zostal pevne zakorenený v realite a aktívne sa zaujímal o spoločenské dianie. Jeho humanizmus a viera v silu ľudského ducha prenikali do jeho tvorby a zanechali trvalý odkaz v dejinách literatúry.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Bradburyho štýl je charakteristický lyrickou prózou, ktorá sa vyznačuje bohatými metaforami, obraznými opismi a poetickým jazykom. Jeho diela často spájajú prvky sci-fi, fantasy, hororu a mysterióznej literatúry. Často využíva alegóriu a symboliku na preskúmanie zložitých tém, ako je vzťah medzi človekom a technológiou, cenzúra, totalitarizmus, strata nevinnosti a hľadanie identity. V jeho dielach sa prelínajú realistické prvky s fantastickými a nadprirodzenými motívmi. Jeho jazyk je melodický, plný emócií a zmyslových detailov. Vytvára atmosféru tajomna, úžasu a melanchólie. Zameriava sa na psychologické vykreslenie postáv a ich vnútorných konfliktov. Jeho hrdinovia sú často outsideri, snílci a idealisti, ktorí sa musia konfrontovať s temnými stránkami ľudskej povahy a spoločnosti.

👥 Literárni súčasníci

Isaac Asimov (Ja, robot; Nadácia), Arthur C. Clarke (Vesmírna odysea), Robert Heinlein (Hviezdna pechota), Ursula K. Le Guinová (Ľavá ruka tmy)

Rozbory a obsahy autora Všetky rozbory a obsahy

The post Ray Bradbury (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

451 stupňov Fahrenheita – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Tue, 07 Jan 2025 18:12:35 +0000

Kniha: 451 stupňov Fahrenheita

Autor: Ray Bradbury

Pridal(a): Nathen

Ray Bradbury (1920-2012)

Americký romanopisec, poviedkár
Jeho matka pôvodom Švédka, vzdelávala ho vo skandinávskej a gréckej mytológii, európskou kultúrou
Obdivoval divadlo, film, , kúzla, komiksy → inšpirácia
Najskôr písal poviedky do časopisov
Keď jeho otec prišiel o prácu, rozvinulo sa v ňom silné sociálne cítenie
Science fiction používal hlavne preto, aby skúmal človeka, jeho morálnu úroveň, rôznosť povahy a charakterov, jeho psychologické meze
Nadšený čitateľ E. A. Poa, H. P. Lovecrafta

Diela:

Marťanská kronika – zbierka poviedok o krutej kolonizácii Marsu ľuďmi, každá poviedka datovaná
Ilustrovaná žena, Slnečný a tieň – zbierky poviedok
Tu ide niečo zlé

Literárne-historický kontext

2. svetová vojna – najkrvavejší vojnový konflikt v dejinách → ovplyvnenie spoločenského, politického aj umeleckého vývoja 2. polovice 20. storočia
snaha zabrániť ďalším vojnovým konfliktom (vznik OSN)
rozdelenie sveta na dva póly, studená vojna (1949)
expanzia moderných technológií, kozmonautiky, jadrového výskumu
60. roky – hippies
ďalšie vojnové konflikty (Vietnamská, Kórejská vojna, Karibská kríza,…)
postupné „zmenšovanie“ sveta vďaka komunikačným technológiám (hlavne od 90. rokov)
globálne problémy konca 20. storočia zasahujúce do dnešnej doby – civilizačné choroby, AIDS, populačná explózia v krajinách 3. sveta, medzinárodný terorizmus

Kontext umenia

generácia, ktorá prežila obe svetové vojny → protest proti vojne, jej krutosti
silné téma absurdity (porušenie konvencií boja), kritika racionalizmu (x začiatok 20. storočia – opievovanie techniky)
vznik nových tém, absurdných a existenčných
snaha distancovať sa od establishmentu, žiť alternatívne
v popredí existenčné problémy ľudí, relativita hodnôt, mení sa pohľad na tieto hodnoty
kríza medziludských vzťahov, pocity odosobnenia, úzkosti, nedôvery, psychologická degenerácia po vojne
Z – konfrontačná literatúra, striezlive a nepatetické líčenie vojny, takisto komický pohľad na vojnu x V – patos, hrdinstvo, vrcholné momenty biet

3 typy literatúry

fikcia
denníky, zápisky
angažované, politické knihy, často na objednávku režimu

Dominantné prúdy

vojnová literatúra (Hlava XXII., Most cez rieku Kazi)
existencializmus (Cudzinec, Stena)
beat generation (Kvílenie, On the road)
rozhnevaní mladí muži
antiutópie, scifi (1984, Farma zvierat, Koniec Civilizácie)
magický realizmus, postmoderna, nový román, absurdné drama (100 rokov samoty, Meno ruže, Čakanie na Godota) → formálne experimenty

Sci-fi, vedeckofantastická literatúra

čerpá z poznatkov modernej vedy a techniky, opisuje možné dôsledky pre človeka
hlavným prvkom je zmena, ktorá je spôsobená rozvojom znalostí, vývojom Zeme, vesmíru

Antiutópie

totalitné režimy
svetová vojna, studená vojna
jadrová hrozba
kapitalizmus, nadnárodné monopoly, globalizácia
monotónnosť, odosobnenosť, tuposť spoločnosti
manipulácia ľudí ako davu, masy

Utópie zobrazujú dokonalú spoločnosť. Pretože to tak však nikdy nebude, so skúsenosťami s komunizmom vznikajú antiutópie, ktoré sú úplne rovnaké ako utópie, len majú byť čitateľom vnímané ako absurdné. Môže sa stať, že si postava uvedomí, že je absurdná a snaží sa s tým niečo robiť (napr.: 451 stupňov Fahrenheita), alebo je s tým postava spokojná (napr.: My). Tejdy príbeh zachytáva časovú os niekedy v budúcnosti (kde sa vytvára absurdita tohto sveta, občas spojovaná s digitalizáciou), počas príbehu sa dej niekako vyvíja, ovšem dospíva k tomu, že časová linka odbočí, ovšem sa vráti späť a nič sa nestane. Pokiaľ tomu tak nie je, býva tu motiv druhej šance, ktorú spôsobí nečakaný zvrat – genocída, ako teda atómová explózia, alebo príjezd lode na ostrov.

Rozbor: 451 stupňov Fahrenheita (1953)

obraz technicky vyspělej, ale nekultúrnej civilizácie, neschopnosť vzoprieť sa
najznámejší román, do slovenčiny preložil J. Škvorecký

Forma:

lit. druh: epika
forma: próza, žáner: román delený na 3 časti (Ohnište a Salamander, Sito a Piesok, Oheň sa rozhorí)
science-fiction, anti-utópia

Téma a motívy:

Téma:
- Prebudenie hasiča, ktorý predtým pálil knihy a všetku múdrosť, ktorý začne bojovať proti jednotvarnej spoločnosti.
Motívy:
- zaslepenosť, hlúposť, slepé nasledovanie, sila vôle, odvaha postaviť sa proti davu (vystúpiť z neho), odhodlanie zmeniť svet, vojna, technický pokrok

Vyprávač a kompozícia:

er-forma, priama reč, dialógy
chronologická kompozícia s retrospektívnymi prvkami
vývoj hlavnej postavy – zo zaslepeného hasiča, služobníka štátu, svojou vlastnou zvedavosťou sa dostane na miesto nepriateľa spoločnosti

Jazyk a štýl:

spisovný jazyk
popisné pasáže prostredia, situácií
rozvetvené súvetia, používa v popisoch metaforu a metonýmiu
úvahové pasáže (Montagove monológy, rozhovory s Clarissou)
spádný dej, zápletky, jazyk skôr poviedkový

Obsah:

budúcnosť, najpravdepodobnejšie USA (nie je povedané)
motto: 451 stupňov Fahrenheita – teplota, pri ktorej sa papier vznieti a horí
anti-utopická vízia budúcnosti
poukazuje na pretechnizovanú civilizáciu – USA 50. rokov → spoločnosť konzumná, ľudia si sú navzájom cudzí, nevedia spolu komunikovať, nedokážu sa pochopiť
knihy považované za hrozbu, pretože je v nich ukryté vedenie, ktoré rozvíja osobnosť
zmena hodnôt spoločnosti – kto je dnes človek spoločenský, v románe je asociál
odcudzenie ľudí vďaka pokroku, zdegenerovanie pohodlím
civilizácia ovládaná médiami, systém pronásledovania v priamom prenose
humanistický koniec románu
intelektuáli sú zločinci, hasiči nehasia, ale zakladajú požiare, samovraždy na dennom poriadku, ľudia sa nudia

Postavy:

Guy Montag – Hasič, túži po poznaní; statočný, horlivý, netrpezlivý
Mildred – žena Montaga, uväznená pomermi a názormi doby, nezajíma sa o medziludské vzťahy, povrchná, prázdna
Clarissa McClellanová – mladá dievčina, ktorá vie, ako mysleli ľudia v minulosti, nechce robiť veci len tak ako sú jej predkladané, prebudí v Montagovi pochybnosti, otvorí mu oči
veliteľ Beatty – oddaný svojmu povolaniu
profesor Faber – starý, študovaný; chce niečo zmeniť, ale nevie ako, poučuje Montaga

Dej:

Dej sa odohráva vo veľmi hektickej budúcnosti, keď ľudia neustále niekam špechajú, starajú sa len o vlastné poteshenie, nezajíma ich to, čo sa deje v ich okolí. Zásadne nečítajú, knihy sú považované za zlo (pretože môžu uraziť city menšín a ty tak tlačia na to, aby všetko bolo čo najabstraktnejšie), ktoré musí byť zničené.

Hlavným hrdinom je hasič Guy Montag. Domy sa vyrábajú z ohnivzdorných materiálov a hasiči už nemajú na čo prácu, vyhľadávajú teda nelegálnych prechovateľov kníh a vypaľujú ich knižnice, často aj celé domy. Hasiči majú vo znaku číslo 451.

(1. kapitola) Montag svoju prácu miluje, ale jeho nová susedka Clarissa McClellanová, dievča pochádzajúce z rodiny podivínov (vzpomínajúcich na minulosť) ho svojimi rečami nahlodá a Guy začne premýšľať o tom, čo sa v knihách asi tak píše. Pri jednej akcii Guy ukradne z domu nelegálnych prechovateľov niekoľko kníh, vezme ich domov a v práci nahlási, že je nemocný. Veliteľ Beatty si všetko domyslí a príde k Montagovi domov a vypovie mu minulosť hasičov. Tiež povie, že keď hasič ukradne knihu a do jedného dňa ju spálí, nič sa mu nestane. Po odchode Beattyho sa Montag prizná svojej žene, že ve ventilátore schováva ďalšie knižky (našla tu jednu pod vankúšom). Ona začne šíliť a chce ich spáliť, ale Montag ju premlúva, že sa na ne aspoň podívajú.

(2. kapitola) Guy ho síce poslúchne, ale nechá spáliť len jedinú knihu na radu profesora Fabera, ktorého kedysi stretol v parku. Beatty sa však dozvie, že Guyovi doma ešte zostávajú knihy, a na ďalšom výjazde hasičov zastaví pred Montagovým domom.

Hrdinu udala jeho žena Mildred a jej priateľkyne, ktorým predtým čítal básničky práve z ukradnutej knihy. Guy preto zapáli svoj dom a všetko v ňom. Avšak potom, čo Beatty príde na jeho tajné spojenie s Faberom, je ho Guy nútený zabiť a dať sa na útek. Polícia okamžite vysiela mechanického Ohaňa, aby Montaga vystopoval, ale Guy sa v profesorovom dome prezlieka do Faberových šiat, ktoré navrch polije alkoholom, a dari sa mu Ohaňovi ujsť korytom rieky. Celá honička ovšem beží naživo v televízii a polícia si nemôže dovoliť neuspieť. Pošle teda Ohaňa k miestu, kde sa každý deň prechádza nejaký človek a nechá zabiť nevinného muža, aby oklamali baviacich sa ľudí.

Guy sa medzitým dostáva do lesa k skupine bývalých vysokoškolských profesorov, ktorí putujú z miesta na miesto a pamätajú si na vedomosti z kníh (každý si pamäta niečo). Montag, jelikož sám niektoré knihy čítal, sa k nim pripája.

Po nejakej dobe prepukne vojnový konflikt a mesto plné „benzínových štvancov“ a večne sa baviacich ľudí je počas niekoľkých minút zničené bombardovaním. Vzdelanci sa vydávajú mestu na pomoc tým, čo majú – vedomosťami získanými z kníh.

Inšpirácia:

Podľa knihy natočený r. 1966 britský film so stejnojmenným názvom (80 %)
Čiastočná inšpirácia vo filme Equilibrium (ničenie kníh, ich zákaz).

The post 451 stupňov Fahrenheita – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Marťanská kronika – čitateľský denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Thu, 09 Aug 2018 08:37:09 +0000

Kniha: Marťanská kronika

Autor: Ray Bradbury

Zaslal(a): Barmos

Literárny žáner – poviedkový román

Forma – próza

Slohový útvar – vypravovania

Postup – vypravovania

Funkčné štýl – proste oznamovacie

Útvar jazyka – spisovná Čeština, niekde všeobecná Čeština

Jazykové prostriedky – bohatá Čeština, žiadne archaizmy, občas vulgarizmy, dialógy, monológy

Postavy a ich charakteristika – podľa konkrétnych poviedok

Umelecké prostriedky – alegórie, kontrasty, prirovnanie, metafory, personifikácia, symbolika

Kompozícia umeleckého textu

– er -formy

– radenie poviedok chronologicky za sebou

– záber 27 rokov (1999 – 2026)

– ústrednú tému – spľundrovaní nedotknutého sveta človekom, alegória na zdevastovanej prírody v Amerike a ďalších skôr čisto prírodných území, rýchly nástup technológiu, ktoré sú nebezpečné pre samotného človeka – autor. postoj nezaujatý, iba upozorňuje

– jednotlivé poviedky delené do kapitol, zachované odseky

– leitmotív – obdiv a úcta k Marťané zo strany autora

– na záver nádeje do budúcnosti – novo prichádzajúci na Mars sa správajú oveľa úctivejšie

Obsah

– fiktívne dejiny kolonizácie Marsu

– neúspechy prvých kolonizátorov, vyhubenie Marťanov ľudským vírusom

– atómová vojna na Zemi – vyľudňovaniu Marsu

– novo prichádzajúci na Mars – etickejší prístup k Marsu

– v jednej poviedke – vyjadruje svoj osobný obdiv k EA Poeovi – varuje pred ničením kultúrnych pamiatok, kníh

– desivá vízia budúcnosti, však s optimistickým záverom

– sleduje reakcie ľudských organizmov na extrémne podmienky, v ktorých sa na novej planéte objavujú – ich snahu o sebarealizáciu, nové začiatky, samotu, zbohatnutie, varuje, pritom vyzdvihuje ľudské hodnoty

Zaradenie ukážky do literárno-historických súvislostí:

Doba vzniku – 1946

Historické súvislosti

– spoločnosť po druhej svetovej vojne, sám Bradbury naráža na nebezpečenstvo atómových zbraní

– železná opona, vojny v Kórei, Vietname, globalizácia, konzumný životný štýl

– rozvoj kinematografie, divadla, technológií, výskumu – výrazný posun v spoločnosti

– 2. septembra 1945 – koniec 2. svetovej vojny – bezprostredné reakcie literatúry

Kultúrne súvislosti

– Trauma 2. sv. v. – vyrovnávanie trvá dodnes, nemeckej trauma, čiernobiele videnie východnej literatúry – heroické, kolektív; západné literatúra – autentickosť, bez pátosu

– Vplyv existencializmu – na svete sme nedopatrením, svoje bytie obhajujeme voľbami, za ktoré nesieme zodpovednosť; o krízach medziľudských vzťahov, úzkosti, odcudzenia, vykorenenia, nekomunikaci

– Reakcia autorov – experimenty s formou, návraty k mýtom, vízie budúcnosti, …

– U nás – J. Škvorecký (Zbabělci), M. Kundera (Neznesiteľná ľahkosť bytia), B. Hrabal (Ostro sledované vlaky), J. Mňačko (Ako chutí moc)

– USA – generácia beatnikov – A. Ginsberg (Kvílení), J. Kerouac (Na ceste)

Fantasy (Tolkien), Postmodernismus (WoodyAllen, Umberto Eco)

– Sci-fi – pôvod už v renesanciu (fantastické cestopisy – Marco Polo – Milion)

rozvoj v storočia – Jules Verne, EA Poe, RL Stevenson, AC Doyle
Začiatok 20. storočia – Karel Čapek, HGWells (Vojna svetov), Chersterton
Najprv vychádzalo časopisecky pre okrajové čitateľa, ako poklesnutý žáner
Základom je dnešný svet a jeho vedecké poznatky posunuté do budúcnosti – alternatívne svety
Témy – robotika, vesmír, stret s mimozemskými civilizáciami, nadvláda umelej inteligencie, cestovanie časom, biotechnológie
IsaacAsimov (Ja, robot; Robocop), Robert Heinlein (Hviezdna pechota, Občan galaxie), AC Clarke (2001: Vesmírna Odysea)

Charakteristika autora

– narodený 1920 v USA

– píše sci-fi literatúru

– publikoval svoje poviedky vo fantasy časopisoch

– najslávnejšími diely sú – Marťanská kronika (o neschopnosti ľudí, učiť sa z vlastných chýb)

– 451 ° Fahrenheita – o neustále zamestnané spoločnosti ničiaci nielen knihy ale aj múdrosť

Filmové a divadelné adaptácie

– seriál z roku 1980 – 4,5 hodinový – Michael Anderson

Aktuálnosť diela v dnešnej dobe

– ľudia ako ničitelia všetkého prirodzeného a narušitelia prírodného chodu, varovanie pred opakovaním starých chýb, pred nebezpečenstvom príliš rýchleho nástupu technológie, ktorá sa dá veľmi ľahko zneužiť

The post Marťanská kronika – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

451 stupňov Fahrenheita – čitateľský denník (rozbor) (7)

Studijnysvet.sk — Wed, 12 Apr 2017 14:19:30 +0000

Kniha: 451 stupňov Fahrenheita

Autor: Ray Bradbury

Zaslal(a): Zdenca

Literárno historický kontext:

rok vydania 1953 (nakladateľstvo Ballantine Books)
kniha vychádza zo staršej Bradburyho poviedky The Fire Man, ktorá vyšla v roku 1951 v časopise Galaxy Science Fiction

Žáner:

Vedecko antiutopický (dystopický) román, v ktorom víťazí povrchné kultúra masových médií nad premýšľavý spoločnosťou uznávajúci hodnotu kníh

Kompozícia: chronologická

3 časti:

Ohnisko a salamandra
Sito a piesok
Oheň sa rozhorí

Forma rozprávača: er-forma

Filmové spracovanie: 1966, Francúzsko / Anglicko, réžia: François Truffaut (najznámejšie filmová verzia)

Názov diela: 451 stupňov Fahrenheita – teplota, pri ktorej horí papier

Znaky Brdburyho totalitnej spoločnosti:

princípy totalitného systému síce nie sú detailne popísané, ale celkom jasne sa jedná o vládu autoritársku, ktorá potláča ľudské práva
cieľom systému je ľudí otupiť a odvrátiť ich pozornosť od skutočných problémov, akým je potrebné hroziaci vojna
najúčinnejším nástrojom pre „zblbnutia obyvateľstva“ sú telestěny, ktoré nonstop vysielajú interaktívne show – „rodinku“. Táto show supluje skutočný život, nahrádza skutočné rodinné a priateľské vzťahy. Postavy v „rodinke“ nerieši nič závažné.
Prostredníctvom mušličiek v ušiach ľudia prakticky neustále počúvajú rádio a realitu okolo seba nevnímajú, nepočúvajú, čo im hovoria ostatní ® úplná strata schopnosti komunikácie
Zapnutá rádia a telestěny bráni ľuďom zaspať ® musia teda brať prášky na spanie, zdravý spánok nepoznajú
Spoločnosť je veľmi agresívny, vražda je druhom zábavy – viď štvanice na Montagu v priamom prenose alebo mládež zabávač sa tým, že sa ho snaží prejsť autom.
množstvo zákazov, napr. zákaz pomalej jazdy
Samostatné myslenie je v tejto spoločnosti absolútnom tabu ® aby ľudia prestali myslieť, sú bez prestávky pobavení (zábavné parky, telestěny, rádio …)
K otupenie obyvateľstva slúži aj bezobsažné opakovanie slov napr. Reklama na Pelhamovu zubnú pastu v metre ® vymývanie mozgov
úhlavný nepriateľ spoločnosti – knihy, hlavne romány, biografie a poézia ® knihy dokážu vzbudiť v ľuďoch emócie, dokážu človeka uraziť (a to je v spoločnosti založenej na zábave nežiaduce); knihy núti človeka, aby si kládol otázky, aby premýšľal.
Hasiči požiare nerozpadávajú, ale zakladajú. Páli celé domy, v ktorých sa nachádza knižnice, čitateľa posielajú na psychiatrii. Vedľa polícia sú tak vlastne ďalšie represívne zložkou štátu.
Samovražda je v spoločnosti bežným javom.
Dôležité informácie, napr. Hroziaci vojna, sú zamlčiavané.
V rodinách nefunguje komunikácie, partneri sú si vzájomne ľahostajní.
Rodina nefunguje ani vo vzťahu k deťom – ženy rodia zásadne cisárskym rezom, so staršími deťmi sa už prakticky nevídate – „Strčím deti na deväť dni z desiatich do školy. Sú doma tri dni za mesiac a to je celkom dobre znesiem, nie je to vôbec nič strašné. Posadíte ich do televisního izby a otočíte vypínačom. Je to úplne, ako keď človek perie; napcháte bielizeň do práčky a pribuchnite veko. „

Jazyk knihy:

spisovný
miestami jazyk poetický, s množstvom prirovnanie a metafor
časté používanie gradácie a krátkych viet (vetných ekvivalentov)
využitie kurzívy pre zdôraznenie

Charakteristika postáv:

Guy Montag

asi 30-ročný hasič, čiernovlasý, s pleťou, ktorá vyzerá ako ožehnutá od ohňa, a tvárou, ktorá pôsobí neoholený
na prvý pohľad vyzerá ako vzorný pracovník, hneď od začiatku sa však prejavujú jeho rebelské črty – má doma schované knihy, niektoré si nosia domov, namiesto aby ich spálil; keď sa prvýkrát stretne s Faber, nenahlási ho ako majiteľa a čitateľa kníh
jeho rebelské sklony sa prehĺbi po stretnutí s Clarissa, ktorá ľahko odhalí, že v skutočnosti nie je šťastný a šťastie si iba nahovára
v priebehu románu sa úplne zmení ® zo usporiadaného občana sa stáva naozajstný rebel, odporcov režimu ® príčiny:
stretnutie Clarissa a Faber
Mildredin pokus o samovraždu
smrť Clarissa
smrť starej ženy, ktorá sa nechá upáliť so svojimi knihami
rozhovor s Mildred a jej priateľkami, ktoré mu zrazu pripadajú úplne cudzie – egoistické, povrchné, ignorantskej …
začínajú ho zaujímať veci, o ktorých by ho skôr nenapadlo premýšľať – napr. ochutnáva dážď, všíma si púpav
začína si klásť nebezpečné otázky (uvažuje) – napr. aká je skutočná história hasičov (všeobecne prijímaná pravda mu nestačí); snaží sa naozaj porozumieť obsahu kníh
po Clarissině smrti je jeho premena dokončená pod vedením profesora Fabera
niekoľkokrát sa pýta sám seba, či robí dobre à podvedomie vie, že áno, vedomie sa tomu bráni à niekedy má pocit, že si jeho končatiny robia, čo chcú, nezávisle na príkazoch z jeho mozgu à pocity viny prenáša práve na svoje ruky a nohy (moje ruky otvorili tú knihu, nie ja)
vo svojej novej úlohe nie je „úplne doma“, chybuje à tak napr. pobehuje po metri s otvorenou bibliou alebo číta básne Mildrediným priateľkám, aj keď sa ho od toho snaží Faber odradiť
po vražde Beattyho sa už nemôže vrátiť do svojho starého života
od tohto starého života sa na koci knihy odreže nielen duševne, ale aj geograficky, keď utečie z mesta

Mildred Montagová

Mildred reprezentuje priemernú mestskú ženu
od života očakáva len zábavu, je úplne očarená bezobsažnú televíznej show – pred telestěnami trávia oveľa viac času ako s Montag, problémy „rodinky“ ju zaujímajú viac než problémy jej vlastnej rodiny
keď už na telestěny nepozerá, počúva rádio z mušličiek v ušiach alebo jazdí autom po meste, pričom sa pre zábavu snaží prejsť čo najviac zvierat
k Montagu už nič necíti, dokonca ho udá za prechovávanie kníh
keď zhorí ich dom, ľutuje iba zničených prístrojov, o Montage sa vôbec nezaujíma
samu seba považuje za šťastnú a je na to náležite hrdá (napriek tomu sa pokúsi o samovraždu, na pokus si však už druhý deň nespomína a neverí, že by bola niečoho podobného schopná)
o zlých správach nechce nič počuť, zábava pred telestěnami je vždy prednejšie
jej priateľkami sú pani Phelpsovu a pani Bowlesová; sházejí sa len preto, aby spoločne sledovali telestěnu à naozajstných rozhovory o čomkoľvek podstatnom alebo len tiché premýšľanie o svete medzi nimi nepripadá do úvahy ajejich priateľstvo je len povrchný, nie je ozajstné

Clarissa McClellanová

17-ročná dievčina s vierou v život, zvedavá, kladie si veľa otázok, miluje prírodu
do spoločnosti nezapadá, stojí na jej okraji, ale baví ju pozorovať cudzích ľudí, cudzie životy
dokáže kriticky myslieť, vždy sa pýta skôr prečo než ako
rada premýšľa o svete a úplne zmení Montagův pohľad na neho
krátko pred 17. narodeninami umiera pri autonehode

Kapitán Beatty

Montagův nadriadený; zo začiatku sa zdá byť úplne rovnaký ako všetci ostatní hasiči iba s tým rozdielom, že má o trochu väčšiu moc než oni
pohľad na neho sa trochu zmení, keď sám plameňometom zabije bezbrannú starenku
o niečo neskôr Beatty navštívi Montage doma a veľmi podrobne mi rozpráva skutočnú históriu hasičov, úplne odlišnú od verzie, s ktorou sú ľudia zoznamovaní v školách
vyjde tiež najavo, že Beatty musel prečítať veľké množstvo kníh – predovšetkým počas rozhovoru, kedy sa snaží Montagu presvedčiť, aby zostal obyčajným hasičom a vzdal sa kníh; jeho reč je zostavená z na seba nadväzujúcich citátov najrôznejších autorov à Beatty sa tak javí možno dokonca vzdelanejšie ako profesor Faber
Beatty knihy nenávidí (miloval je niekedy, keď ich toľko prečítal?), Považuje ich za najväčšie zlo
tvrdí, že mu knihy nemajú čo ponúknuť, rozpráva o neexistujúcich postavách a neexistujúcich svetoch; odborná literatúra síce odráža realitu, ale jej autori si vzájomne protirečia, alebo si dokonca nadávajú
Beatty vyzdvihuje jednoduchú zábavu, „hlúpe“ filmy, pretože ľuďom spôsobujú radosť, nenúti je premýšľať nad vážnymi, smutnými vecami
Beatty presviedča sám seba, že je šťastný, vnútorne však o tom presvedčený nie à preto sa tiež nebráni tomu, keď na neho Montag namieri svoj plameňomet (Beatty ho donútil spáliť jeho vlastný dom a vmietol mu do tváre, že udavačkou bola Mildred)
celá scéna pôsobí, ako by Beatty chcel byť zabitý, ako by bol celý výjazd dobre naplánovanú kulisou pre jeho de facto samovraždu
Beatty je tak veľmi nejednoznačnú postavou à vďaka svojmu vzdelaniu má všetky predpoklady pre to, aby sa stal rovnakým rebelom ako Clarissa, Montag alebo Faber, napriek tomu však zostáva verný systému, s ktorým však v podvedomí pravdepodobne nesúhlasia à samotná znalosť kníh k tomu, aby sa človek postavil systému, nestačí
Bol Beatty zbabelec ??

Profesor Faber

Bol profesorom angličtiny na poslednú filozofickej fakulte v štáte, ktorá bola kvôli nedostatku študentov zatvorená asi pred 40 rokmi
potom, čo stratil zamestnanie, zarobil nejaké peniaze na burze
sledoval zmeny, ktoré sa v spoločnosti diali, ale nedokázal sa im vzoprieť, keď mal na to príležitosť à keď sa k tomu konečne odhodlal, už nebol nikto, kto by ho v jeho snahe podporil
stiahol sa preto do ústrania a zo strachu pred systémom (vlastný a číta knihy) sa skrýva vo svojom dome
sám seba považuje za zbabelca
mlčky trpel, keď sa budovala nová, totalitný spoločnosť à jeho správanie tak pripomína nečinnosť intelektuálov počas rodiace sa nacistickej diktatúry v Európe
meno Faber – hovoriaci meno, nomen omen – Faber-Catelli je meno spoločnosti, ktorá vyrába písacie potreby – teda niečo, čo úzko súvisí s literatúrou
pomáha Montagu pochopiť knihy, pomáha mu na jeho úteku

Podrobný obsah:

Príbeh sa odohráva v štáte, v ktorom je zakázané vlastniť, alebo dokonca čítať knihy. Za najväčšie nebezpečenstvo je považované samostatné myslenie, poukazovanie na skutočné problémy – prílišná vzdelanosť zväčšuje rozdiely medzi ľuďmi, hlúpy si pred inteligentným pripadá menejcenný. Človek bez vlastného názoru nenamieta nič proti totalitnému politickému systému, nijako ho neohrozí. Prípadnú nudu zaháňa drogy a telestěny.

Úlohou hasičov je páliť knihy. Pri ich vyhľadávanie im pomáhajú udavačmi aj mechanickí psy s dokonalým čuchom. Tí majiteľa kníh, keby sa chcel skrývať, vyčenichají a chytia alebo zabijú smrtiacou injekciou. Poznávacím znamením hasičských prilieb je číslo 451 (čiže teplota, pri ktorej horí papier). Na pravom ramene ich uniformy je vyobrazený salamandra – zviera, ktoré podľa legendy môže žiť aj v ohni.

Hlavným hrdinom románu je tridsaťročný hasič Guy Montag, ktorý je na prvý pohľad úplne oddaný danému systému. Postupom času sa však ukáže, že sám doma ukrýva niekoľko kníh. Jedného dňa, keď sa vracia domov z práce, sa zoznamuje so sedemnásťročnú dievčaťom Clarisse. Počas niekoľkých nasledujúcich dní sa ich stretnutia opakujú a Clarissa ukáže Montagu umenia slov, cenu samostatného myslenia i krásu prírody, ktorú už skoro nikto v pretechnizovanom svete nevníma. Položí mu aj otázku, ktorá zmení jeho život.„Ste šťastný?“ Spýtala sa. „Čo či som?“ Zvolal. Ale ona zmizla, odbehla v mesačnom svite. Domové dvere sa nečujne zavreli. „Šťastný! Taký nezmysel. „A Montag nad odpoveďou neprestáva premýšľať. Montagova manželka Mildred „umiera“ na predávkovanie tabletami na spanie a upokojenie. Problém v spoločnosti častý a ľahko riešiteľný vypumpovaním žalúdka. Pokus o samovraždu, ku ktorému ani nemá cenu volať lekára. ( „Takovýchhle prípadov máme deväť alebo desať za noc. Je to pár rokov, čo sa začali tak množiť, že na nich vymysleli tyhle špeciálne mašiny. Tá optická šošovka, to je novinka, ale všetko ostatné je už staraj krám. Na takýto prípady nepotrebujete doktora. Na to potrebujete dva šikovný remeselníkov a za pol hodiny je to zlikvidovaný. „) Montagu naraz napadá, ako je možné, že médiá vôbec odhalia pred vojnou, ktorá v krajine práve prepuká. Nikomu prelietavajúcimi bombardéry nenaháňa hrôzu? Nikto sa nad nimi nezamyslia, keď o nich telestěny mlčí?

Pri ďalšom hasičskom zásahu sa stará žena nechá dobrovoľne upáliť aj so svojimi knihami. Volí radšej smrť, než aby sa musela podvoliť tlaku systému. Montag na hrozný výjav nikdy nezabudne, druhý deň nedokáže nastúpiť do práce. Jeho nadriadený, kapitán Beatty, ho navštívi u neho doma a poučí ho o príčinách panujúcich podmienok. Vysvetlí mu, že odmietanie literatúry, kultúry a samostatného myslenia pôvodne nebolo nariadené vládou, ale postupne vzišlo od samotných obyvateľov. To oni chceli zmazať rozdiely medzi jednotlivými vrstvami, to oni chceli, aby sa žiadna menšina nemusela cítiť menejcenná. Beatty priznáva, že skúsil čítať knihy, ale nenašiel v nich vôbec nič užitočného.

Avšak Montag chce sám zistiť, aké kúzlo sa v knihách skrýva, keď sú ľudia kvôli nim ochotní zomrieť napríklad aj v plameňoch. Presvedčí svoju manželku, aby si z nich čítali. Tá sa k jeho nápadu stavia odmietavo, pretože ju vyrušuje od nekonečného sledovania telestěn.Montag pochopí, že sám do topí literatúry neprenikne, a vyhľadá preto pomoc penzionovaného profesora literatúry Fabera. Faber ešte pamätá časy, keď sa ešte na univerzitách vyučovali predmety venované kultúre. Montag však neuposlúchne profesorovho odporúčanie, aby sa správal čo najnenápadnejšie, a číta Mildred a jej priateľkám báseň Dover Beach od Matthew Arnolda. Mildred svojho muža udá, a keď sa Montag vráti do práce, je na prvom výjazde donútený spáliť svoj vlastný dom. Má byť zatknutý, ale pri potýčke s Beattym mu z ucha vypadne „zelený náboj“, vďaka ktorému mohol načúvať profesorovi Faber. Beatty sa náboje zmocní a vyhráža, že profesora zničí. To už ale Montag neváha a Beattyho spáli plameňometom na uhoľ. V súboji premôže aj mechanického stavač, ktorý je naprogramovaný, aby Montagu zabil. Montag sa dá na zúfalý útek mestom. Polícia okamžite vysiela nového mechanického stavačov, aby Montagu vystopoval, ale Guy sa prezlieka do Faberových šiat, ktoré navyše poleje alkoholom, aby zmenil svoju pachovú stopu. Stopu, na ktorej je Stavač naprogramovaný. Korytom rieky sa dostáva za hranicu mesta. Celá štvanice beží na živo v televízii a polícia si nemôže dovoliť neúspech. Keď stavač definitívne stratí Montagovu stopu, nechá ho polícia zabiť nevinného človeka, ktorý si vyrazil na prechádzku, a vydáva ho za Montagu. Diváci tak majú svoje veľkolepé finále.

Montag sa za mestom stretáva so skupinou disidentov, prevažne vysokoškolských profesorov, ktorí ho prijmú medzi seba. Učí sa knihy naspamäť a svoje vedomosti odovzdávajú svojim deťom. Žiadna kniha nesmie byť zabudnutá a zároveň u nich nesmie byť nájdená. Oni sú živé literatúrou.

Po nejakej dobe prepukne vojnový konflikt a mesto plné „automobilových štvancov“ a večne sa zabávajúcich ľudí je v priebehu niekoľkých minút zničené bombardovaním. Vzdelanci sa vydávajú mestu na pomoc tým, čo majú – vedomosťami získanými z kníh. Totálna devastácie prináša aj nádej na nový začiatok.

The post 451 stupňov Fahrenheita – čitateľský denník (rozbor) (7) appeared first on StudijnySvet.sk.

451 stupňov Fahrenheita – čitateľský denník (rozbor) (6)

Studijnysvet.sk — Wed, 12 Apr 2017 14:07:13 +0000

Kniha: 451 stupňov Fahrenheita

Autor: Ray Bradbury

Zaslal(a): David Neuman

O autorovi: Ray Bradbury (*22. 8. 1920 Illinois – x2012)

– americký spisovateľ, autor vedecko – fantastických poviedok s jedinečnou poetickú atmosférou

– narodený vo Waukegan v Illinois, americký Stredozápad, idylické detstvo à námety po celý život

– vo 14i rokoch do Los Angeles

1938 – dokončuje gymnázium à tu fanúšikovia science – fiction, Bradbury fanúšik tvorca Tarzana, Edgar Rice Burroughs

1941 – 1. poviedka kyv adlo napísanú s Henry Hass – časopis Super Science Stories

– redakcie à zoznámenie so ženou Marguerite a mladými autormi (Henry Kuttner, Leigh Brackettová)

– vlastný časopis Futuria Fantasia

roky – publikácie vo známejším periodiku Weird Tales à prenikanie diela na verejnosť à jedinečný poetický štýl s nostalgickými motívmi a prvkami hororu

1947 – Temný karneval – poetické príbehy o kozme

1950 – Marťanská kronika – súbor 20i poviedok (pozemšťania sa snaží kolonizovať Mars à vojna proti Marťané à ľudia vyhrajú à planétu zničí) à celosvetový ohlas, uznanie kritiky)

ďalej až 300 poviedok, zbierky

1951 – Ilustrovaný muž

1953 – Zlatá slnečné jablká

1953 – román 451 stupňov Fahrenheita

1957 – Púpavové víno – intenzívne zážitky z detstva, snová prázdninová dobrodružstvo 12-ročného chlapca

1959 – Októbrová krajiny – poeovskú ladenie

1960 – útlm tvorby a významu, v ďalšej tvorbe a výboroch opakuje a rozvíja predošlé nápady

1962 – Tadiaľ prichádza čosi zlého – strašidelná verzia púpavového vína, rafinované symboly zla straší dieťa

1962 – R ako raketa – výbor pre mládež

1966 – V ako vesmír – výbor pre mládež

1969 – Spievam o elektrickom človeku

1 976 – Dlho po polnoci

1985 – Smrť je osamelá záležitosť – detektívny román

1996 – Rýchlejšie ako oko

– tiež úspešný filmový prepis Melvillovy Biele veľryby

– niektorými kritiky považovaný za jedného z najlepších poviedkára 20. storočia

– inšpirovaný Poem, Hemingawayem, Thomasom Wolfom

Diela

Temný karneval – 1947, súbor poviedok inšpirovaný dielom AE Poea.Autorův literárne debut.

Rad poviedkových súborov science – fiction:

Marťanská kronika – 1950, o fiktívne kolonizáciu Marsu na prelome druhého a tretieho tisícročia. Začína objevitelskými výpravami na Mars, pokračuje osídľovaním planéty a stretnutím s pôvodnými obyvateľmi. Budovanie ľudskej civilizácie nakoniec skončí postupným vylidňováním.Poutavé dobrodružné rozprávania obsahuje aj etické posolstvo: varuje pred nebezpečenstvom dobyvatelského prístupu k odlišnej civilizácii a nabáda k ľudskosti.

Ilustrovaný muž – 1951
Slnko a tieň – 1953
Ilustrovaná žena – 1964

Humorne ladené poviedkovej knihy:
Októbrový kraj – 1955
Liek na melanchonii – 1959

romány:

451 stupňov Fahrenheita – 1954, psychologický román science – fiction. Rozpráva o spoločnosti, ktorá je postavená len na materiálnom základe a bezduché zábave. Nechá so sebou ochotne manipulovať, postráda ľudský cit.

Púpavové víno – 1957, kniha spomienok
Smrť je vždy osamelá – 1985, detektívne román
Cintorín bláznov – 1990, autorov posledný román

Zen a umenie písať – 1989, eseje o tvorivosti na tému radosť z písania

Bradbury písal tiež texty a scenáre pre divadlo film a televíziu. V roku 1964 založil vlastné divadlo Pandemonium Theatre, kde uviedol svojej hry:
Svet Raya Bradburyho
Pád Vzhůru – komédia inšpirovaná ročným pobytom v Írsku. Tu písal zároveň scenár Biele veľryby pre J. Hustona.

science fiction

– mäsová / populárna literatúra

– neprávom označovaná za brakovej Často

– fenomén 20. storočia s najväčším počtom fanúšikov na literárnom poli

– najmä v USA

TERMÍN

– bol prvýkrát použitý v roku 1929 v SF časopisu Wonder stories

– do slovenčiny sa prekladá ako vedecká beletrie

– V polovici 20. storočia sa začal používať aj skrátený výraz SCI-FI (čítaj saj faj) či SF

– v českých krajinách nebol termín science fiction do roku 1989 oficiálne uznávaný, používal sa výraz prevzatý z ruštiny – vedeckofantastická literatúra.

DEFINÍCIE

– presná a všeobecne uznávaná definícia science fiction neexistuje

– literatúra tematicky bez obmedzenia v priestore, čase, technike a ideológiu.

– „Science fiction je realistická časť fantastickej literatúry, ktorá užíva v reálnom, nech budúcim, súčasnom, či minulom čase znalostí a vynálezov, ktoré v čase vzniku diela neboli všeobecne známe, skutočností, ktoré nenastali a teórií, ktoré neboli uplatnené v praxi.“ (Ivo Železný, „Stvoritelia nových svetov“).

– science-fiction je spolu s fantasy, hororom, utópiou, fantastickými cestopisy a mytologickými príbehy súčasťou fantastickej literatúry

– SF musí byť založené na reálnom, vedeckom a fyzikálnym základe

– Dej SF príbehov sa môže odohrávať v ďalekej budúcnosti (Star Wars, Star Trek), ale aj v súčasnosti (M.Crichton – Jurský park, Kmeň Andromeda, S.King – Tommyknockeři, Svedectvo), alebo aj v minulosti ako alternatívnej histórie ( H.Turtledove – Světoválka, R.Harris – otčiny)

– pre priradenie do SF z hľadiska technickej fantázia je dôležitá doba vzniku diela, nie rok vydania

každá vývojová etapa ľudstva niečo prináša – odráža sa to v kultúrnom prejave
vedecko-technická revolúcia v priebehu 19. a 20. storočia sa odráža v literatúre
2 stránky: technika slúži; techniku možno zneužiť
mnohí autori uvažovali, ako sa bude technika vyvíjať
význačné objavy – parný stroj, turbína, pani rušeň, parný automobil, elektráreň
českí autori pomerne skoro
Mary Shelleyová

prvá sa zaoberá sci-fi
Frankenstain – román

vytvorenie umelého človeka z mŕtvol a jeho oživenie elektrickým prúdom

Edgar Allan Poe
- Američan vychovávaný v Anglicku
- Predčasný pohreb
- Muž, ktorý sa rozpadol
- Zlatý skarabeus – detektívne poviedky
Jules Verne
- dodnes čítaný
- obľúbený u mládeže
- rozvoj techniky by mal byť využitý v prospech ľudstva
- kladie si výchovno-vzdelávací, získávací cieľ: priblížiť mládeži objavy vedy a získať pre techniku čitateľa
- niečo z jeho diela sfilmované; napr. Oceľové mesto režisérom Kalem Zemanom (majster trikov)
Sanislav Lem
- Polák
- otázka ľudských vzťahov v čase pretechnizovanej civilizácie
- Návrat z hviezd
- Futurologický kongres
- Príbehy pilota PRIX
- astronauti
Hrbert George
- Angličan
- romány so sociálnym zameraním
- Keď precitne spáč
- Prví ľudia na Mesiaci
- Vojna svetov – prvýkrát sa tu objavujú Marťania
Walter Tevis
- američan
- Spev drozda – román o robotoch
Jakub Arbes
- neobyčajne svojrázne poňatie literatúry
- zakladateľ modernej literatúry sci-fi
- romaneto – poviedka naplnená napínavým dejom plným rozporov a nepochopiteľných javov, ktoré odporujú rozumovému chápanie – prírodná zázraky) – preslávil sa nimi
- Diabol na štipci, Sivooký démon, Zázračná madona, Posledné dni ľudstva, Newtonov mozog, Svätý Xaverius
Karel Čapek
- zaoberá sa otázkou: „Čo by sa stalo, keby …“
  - sa podarilo vytvoriť umelého človeka (RUR)
  - sa človek napil nápoja nesmrteľnosti (Vec Makropulos)
  - sa človek sám stal stvoriteľom
  - sa podarilo bezozbytku spáliť hmotu (Továreň na absolútno)
  - sa podarilo uvoľniť z hmoty všetku energiu (Krakatit)
- trilógie – vyjadruje obavu, aby technika neprerástla človeka
  - RUR – Rossum ‚s universal robots

svet ovládli rozumní roboti (tento termín vymyslel Čapek)
ľudstvu hrozí skaza – záchrana: roboti spoznajú cit, lásku

Krakatit
Továreň na absolútno

Válka s mloky – román
- ukazuje na nenápadný, ale o to nebezpečnejší vznik a nárast fašistickej ideológie
- celým románom sprevádza pán Povondra, ktorý sa za to všetko cíti byť zodpovedný (z novín si o tom vystrihuje články)
- na konci – Povondra rybárči na Vltave a vidí mloka (alegória: Nemci aj fašizmus u nás); hovorí: „Čo bude ďalej? neviem „
- varuje pred nebezpečenstvom

Vedecko žáner alebo tiež sci-fi a SF (skratky anglického science fiction)

– umelecký žáner, vymedzený výskytom špekulatívnych technológií a prírodných javov alebo dosiaľ neznámych foriem života v diele

– dej často zasadený do vesmíru, budúcnosti či alternatívnej histórie

– Sci-fi je žáner blízky fantasy, kde je ale miesto technológiou hlavné rekvizitou väčšinou mágie a fyzická sila (tzv. Príbehy „meče a mágia“)

Niekedy sa sci – fi delia na:

1) Vlastné sci – fi (Ondřej Neff- Dvorana zvrhlosti, Wells – Vojna svetov)

2) Fantasy (E. Paolini – Eragon, JRR Tolkien – trilógia Pán Prsteňov)

3) antiutópia (Bradbury, Orwell, Zamjatin)

Antiutópia (tiež Dystopie či kakotopie)

– opak utópie, myšlienka fiktívnej spoločnosti,

– vývoj zlým smerom, zásadné nedostatky (totalitnej forma vlády, obmedzovania osobnej slobody) vďaka vyhrotené forme ideológie

– utláčanie občanov utopickým systémom

Karin Boyeová: Kallocain
Ray Bradbury: 451 stupňov Fahrenheita (Fahrenheit 451)
Anthony Burgess: Mechanický pomaranč (Clockwork Orange)
Simon Clark: Noc trifidů – časť spoločnosti Manhattane žije v Dystopia, časti spoločnosti je prezentovaná ako utópia
Cory Doctorow: Little brother
Aldous Huxley: Koniec civilizácie (Brave New World)
Amélie Nothombová: Kyselina sírová (Acide sulfurique)
George Orwell: 1984 (1949)
George Orwell: Farma zvierat (1945)
Robert Sheckley: Omega, planéta zla
Jules Verne: Paríž v dvadsiatom storočí, (napísané 1863, vydané až v roku 1994)
Kurt Vonnegut: Mechanické piano
Herbert George Wells: Stroj času, a ďalšie
Jevgenij Zamjatin: My (1920)
Karel Čapek – Továreň na absolútno (1922), Vojna s mloky (1935)

Joseph Heller: Hlava 22

O diele

– vydané roku 1953 v New Yorku, preklad Jarmila Emmerová či Josef Škvorecký

– antiutopický román, 140 strán

– upozorňuje na degeneráciu a lenivosť spoločnosť, menovitý tyran tu nenájdený

– text členený na odseky, priama reč, 3 časti s jednotlivými menami (I. Ohnisko a Salamander, II. Sito a piesok III. Oheň sa rozhorí)

– román s výsadným postavením na poli sci – fi literatúry, prenikol do vážnej, uznanie kritiky

– záujem o hraničné situácie v živote ľudí v nereálnom prostredí

– ľudia sú morálne nepripravení na užívanie vecí, ktoré veda priniesla

– humánne prístup autora, viera v hodnoty (Clarissa), prvky hororu

– nezameniteľný literárne rukopis – neobvyklá imaginácie, originálne spodobnenie citových vnemov (rytmické použitia citosloviec), lyričnost textu, priamočiara viera v duchovné hodnoty

– obsahová vrstevnatosť, moralista s dušou básnika

– názov podľa teploty, cca 123 stupňov Celzia, kedy horí papier

– chronologická kompozícia, dej vo veľkom meste, Chicagu?

– lyrický opis skutočností (Jej tvár bola zasnežený ostrov, na ktorý sa mohol zniesť dážď …)

– nečakané zvraty, najmä v dialógoch, intuitivita (Cíti, že tu niekto bol – Clarris, Stavač, Stavač tuší, že Montan pochybuje, preto na neho vrčí)

– zmyslové vnemy popísané citoslovce, rytmizácia (Kvapka dažďa. Clarissa. Druhá kvapka. Mildred. Tretí. Strýček., Zvuk, Blesk, Zrak, Okamih, Čas, Blik, Tú, Tam, Krok, Tip, Top)

– rozpor mesto vs. voľná krajina

– apel na prírodu (skrze Clarissu, profesori z Harvardu pútnikov v divočine)

– nie katastrofická vízia súčasnosti, ale výpoveď súčasnosti

– zrýchlený spôsob života, konzumácia zjednodušených informácií à konzumácia času

– na rozdiel od iných antiutópia (Farma zvierat, 1984) nie jasný tyran, ale iba svojvôľa a degenerácia spoločnosti (deti – skôr nežiaduce, rast agresivity (zabíjanie v tryskových automobiloch, zábava pred telestěnou), ktorá zvolila prostriedky likvidácie (Salamandre, tryskové lietadlá , jednodňové vojny, Stavač) à „cirkusové predstavenie“

– USA v blahobyte, okolité krajiny v biede, Američania uchovávali pri nevedomosti neustálym prúdom zábavy à tzv. Telestěnami, plošnými obrazovkami, ktoré neustále vysielajú relácie s tzv. Rodinkou – zábavnými relácie a diskusiami, ktoré k vám zdanlivo prihovárajú cez mušličku, malé rádio v uchu

– kondenzácia informácií à okliešťovanie významov, zhrnutie informácií na minimálnom priestore ( „… aj Kristus patrí k rodinke – spoznal by dnes Boh svojho syna takto naparáděného?“)

– oheň ničí následky a zodpovednosť ( „Neriešte problémy, spáľte je“)

– poznanie à nebezpečné, prinášajúci smútok, kniha = rezervoár, je jedno, či je to kniha, človek (prof. Z Harvardu a kol. – živé knihy, Montag nositeľ Kazateľa a kúsku knihy Zjavenia)

– Faber Montagu: „Vy intuitívne chápete pravdu“ (je TERBA hovoriť detaily, navrátiť sa skutočnosti, mať čas o veciach premýšľať, dať im viac významov)

– Montag: ľudský subjekt s kolísajúcim názorom ovplyvňovaný dvoma rozporuplnými zástupcovia ideológie (Faber – apel cez otofon – obojsmerná komunikácia, Beatty – šéf, bázeň)

– požiarnici – horenia vecí

– Slnko – horenia času

Dej

„Dajú Ak vám nalinkovaný papier, píšte naprieč,“ ktorý načrtáva posolstvo knihy.

Dej sa odohráva v neupresnené budúcnosti, kedy pokrok dosiahol vysokého stupňa a ľudia žijú vo svojich ohňovzdorných domoch obklopení civilizácií tryskových áut, raketových lietadiel, mechanické hudby a telestěn. Ale tiež pod dohľadom policajných helikoptér, nadzvukových bombardérov a iných prostriedkov, ktoré majú vzájomne odcudzenú americkú populáciu veľkomesta udržať v stave, kedy nepociťujú starosti, len pracujú a bavia sa. Hlavne aby nemysleli. V spoločnosti tej doby je myslenie potlačované, pretože názory môžu vyvolávať nepokoje a nespokojnosť. Ruka v ruke s týmto sú zakázané takmer všetky knihy a sú po oznámení či udania verejne pálené. Majitelia kníh sú potom zatýkaní. K udržiavanie poriadku slúžia požiarnici, ktorí už nespĺňajú svoju pôvodnú funkciu, už nerozpadávajú požiare, ale zakladajú je a pritom páli knihy petrolejovými plameňomety. Verí, že ich skazonosná funkcia je stará ako remeslo samo. K prenasledovanie, zločincov ‚používajú Mechanické stavača – akési Pavúkovitá roboty s veľmi jemným čuchovým systémom naprogramovaným na presné zloženie aminokyselín prenasledovaného jednotlivca as prokainovou ihlou v čeľustiach s ktorej pomocou sú schopní bleskovo usmrtiť svoju obeť.

Hlavným hrdinom je Guy Montag, jeden z mnohých ľudí sdílících globalizovanej názory. Pracuje ako požiarnik / Salamander a žije s manželkou Mildred, neustále sledujúci telestěny – akúsi oveľa podmanivejší formu televízie a poslouchající mušličku, a pripadá mu že je všetko v najlepšom poriadku. Tento pocit trvá do doby, keď stretne Clarissu, sedemnásťročnú dievčinu ostatnými považovanú za blázna, kvôli jej správanie, ktoré sa úplne vymyká chápanie unifikovaného okolia. Všíma si svojho okolia, ctí prírodu, kladie otázky o minulosti. Zasadí v Montagu pochybnosti, ktoré ešte zosilnie pri ďalšej požiarnické akciu, kedy je nútený spáliť rozsiahlu ilegálne knižnicu aj s jej majiteľkou, ktorá sa nemieni od svojich kníh vzdialiť. Hovorí si, že predsa v tých knihách musí niečo byť, keď sú pre nich niektorí ľudia ochotní aj zomrieť. Po zmiznutí Clarissa, údajne prejdeniu automobilom a odsťahovaní celej jej rodiny sa Montagův vnútorný rozpor začne prejavovať aj navonok. Kým deň vopred musel nechať prepumpovať krv nevedomý manželke Mildred, ktorá sa predávkovala prášky na spanie, sám teraz dostáva horúčku. Pri najbližšej príležitosti zoženie knihy, ktoré doma ukrýva v šachte a začne v nich čítať. O jeho pracovným pochybenia vie aj šéf Beatty, ktorý blahosklonne dovolí Montagu prečítať nejaké knihy pod podmienkou, že je zase vráti a nezíde z cesty, sám je totiž plný citátov z jednotlivých diel, hoci s nimi zaobchádza len ako s dôkazy o ich nezmyselnosti. V Montagu narastá pochybenia, a preto vyhľadá pred rokom v parku pristihnutého bývalého profesora angličtiny Fabera, ktorý mu rozpráva o knihách, ich zmyslu a ich autoroch. Faber pochybuje, že spoločnosť môže byť obrodenia, schováva sa za svoju starobu, nakoniec však Montagu podá otofon, miniatúrne vysielačku, s ktorej pomocou budú spoločne realizovať plán na záchranu spoločnosti. Hoci to nevie, Montag je udaný svojou vlastnou ženou a jej susedkami po tom, čo im nerozvážne cituje verše z knihy a jednu z nich, pani Phelpsovu, rozplače. V následnej akcii je nútený spáliť svoj dom, čomu prihliada aj jeho nadriadený Beatty. V návale hnevu plameňometom upáli i svojho nadriadeného, Beattyho a mechanického stavača, ktorý bol poslaný na jeho stopu. Je rozpútaná naháňačka vysiela v priamom prenose v televízii a Montag sa snažia utiecť z mesta. Navštívi Fabera, ten sa tiež zachráni a poradia Montage únikovú cestu po koľajniciach k Los Angeles. Nakoniec sa mu to podarí, pre TV zábavu je položený za obeť iný Montan a pravý, poliaty alkoholom, sa dostane sa na vidiek k tulákom – starým učiteľom, profesorom, knihovníkom – ktorí si umelo udržujú fotografickú pamäť, aby mohli knihy prečítať a potom zničiť a zbaviť sa tak podozrenie. Toho dňa večer vypukne vojna a rozmetá celé mesto na prach, a to vrátane jeho manželky Mildred. Skupinka tulákov spoločne s Montag sa vydávajú späť k troskám mesta s nádejou, že raz budú knihy, zatiaľ uchované v ich hlavách, znovu napísané a zachová sa tak odkaz z minulosti.

Postavy

Guy Montag – pôvodne nositeľ cenzúry prozře, vnútorný rozpor sa prejavuje aj fyzicky (horúčka, plač), odhodlanie, citové návaly (osočenie na Mildrediny kamarátky, spomienky na Clarissu, zabitie Beattyho)
Mildred Montagová – uväznená pomery a názory doby, nezaujíma sa o medziľudské vzťahy, trpia nespavosťou z neustáleho sledovania telestěny a počúvania mušličky, nevedomky sa předávkovává prášky na spanie, manžel je zdrojom zárobku pre nákup ďalších telestěn
Clarissa McClellanová – mladá sedemnásťročná dievčina, ktorá pod vplyvom strýka a rodiny vie, ako mysleli ľudia v minulosti (premýšľali, stýkali sa s ostatnými, diskutovali, vymieňali si názory, polemizovali nad životom a bytím), pozoruje Montag a oboznámi ho so svetom z iného pohľadu, povie mu, že nemiluje ( „nemáte na nose púpave peľ) àzasadí do Montagu pochybnosti, potom nečakane zmizne a s ňou aj celá jej rodina, vraj zrejme obetí autonehody
veliteľ Beatty – oddaný svojmu povolaniu; pomätený príkazy a pomery svojej doby, sám pozná citáty z jednotlivých diel, študuje je, potom s nimi zaobchádza ako s negatívnymi príkladmi, zabitý v Montagově návale hnevu, chcel byť zabitý, Montagu vyprovokoval, hoci je vzdelaný, slúži systému (podobnosť s Orwellovým O ‚Brienem)
profesor Faber – starý, vystrašený, študovaný; chce niečo zmeniť, ale nevie ako, prostredníkom Montan

Granger – autor zakázaného spisu Prsty v rukavici – správny vzťah medzi jednotlivcom a spoločnosťou, profesor – psanec, ktorý na Motaga čaká so svojimi druhmi v lese, aby ho zasvätil do ich smelého plánu a navrátil sa s ním k ránu ako prorok novej doby do zničeného mesta

The post 451 stupňov Fahrenheita – čitateľský denník (rozbor) (6) appeared first on StudijnySvet.sk.

451 stupňov Fahrenheita – čitateľský denník (rozbor) (5)

Studijnysvet.sk — Wed, 12 Apr 2017 13:46:40 +0000

Kniha: 451 stupňov Fahrenheita

Autor: Ray Bradbury

Zaslal(a): Tom

Ray Bradbury (1920 – 2013)

americký spisovateľ, esejista, scenárista
väčšinu života strávil v Los Angeles
písal hlavne sci-fi, fantasy a horory
celkom publikoval 30 kníh a okolo 600 poviedok
svoje poviedky začal publikoval tesne pred začiatkom 2. svetovej vojny v rôznych časopisoch a magazínoch
známym sa stal až publikovaním zbierky poviedok naznaných Marťanskej kroniky (1950)

Ďalší autori píšuci o rovnakých témach

jeho dielo by sa dalo zaradiť k autorom píšuci sci-fi (Issac Asimov – Ja robot; Arthur C. Clarke – Vesmírna Odysea 2001), alebo k autorom bojujúcim proti totalite (George Orwell – Farma zvierat, 1984; William Golding – Pán múch)

Diela

Marťanskej kroniky (1950)

– zbierka poviedok zo sci-fi tematikou venujúci sa kolonizácii Marsu ľuďmi

451 stupňov Fahrenheita (1953)

– antiutopický román (spoločenský systém, ktorý sa vyvinul zlým smerom)

Ilustrovaná žena

-sbírka poviedok

Slnko a tieň

-sbírka poviedok

Kultúrno-historické pozadie

obdobie po 2.svetovej vojne (ovplyvnenie spoločnosti, kultúry i politiky)
svet sa rozdelil na 2 bloky (ZSSR vs USA)
dynamický rozvoj techniky, ktorý mal vplyv aj na autorov sci-fi (jadrové zbrane, vesmírne programy)
vojnové konflikty po 2.svetovej vojne (Kórea, Vietnam, Karibská kríza)
v 60.rokoch v USA vzniká hnutie hippies (protest proti vojne vo Vietname)

451 stupňov Fahrenheita

literárny druh: epika
žáner: antiutopický román
forma: er forma (rozprávanie v 3. osobe)
kompozície: chronologická (dodržuje časovú postupnosť)
451 stupňov Fahrenheita je teplota pri ktorej horí papier
odohráva sa v neurčitej dobe na neurčitom mieste (pravdepodobne USA)
Dej: Hlavnou postavou je Guy Montag pracuje ako požiarnik, ale jeho úlohou nie je hasiť požiare, ale je zakladať a to v domoch, v ktorých sa nájdu knihy.Montag má ženu Mildred, ktorá je ale závislá na telestěnách (televízia) a okolitý svet skoro nevnímá.Na tomto živote mu nepríde nič zvláštne, až jedného večera stretne dievča Clarissu.

Clarissa je okolitá spoločnosťou považovaná za čudáčka rada sa sama prechádza, má vrúcny vzťah k svojej rodine a prakticky vôbec sa nepozerá na telestěnu. Montag sa s ňou spriatelí a začne premýšľať nad tým či požiarnici vždy zapaľovali domy a čo je v knihách tak strašné, že ich musí ničit.Clarissa aj jej rodina jedného dňa zmizí.Po jednom požiarnom výjazde, kedy je nútený spáliť ženu, pretože tá odmieta opustiť dom, v ktorom sú jej drahocenné knihy sa rozhodne jednu z kníh prečítať.

V práci sa ospravedlní pre chorobu (čo nikdy predtým neurobil) a začne číst.Jeho nadriadenému Beattymu to príde divné a zájde Montage navštíviť tu pojme podozrenie, že Montag knihy číta a dá mu radu, aby knihy spálil s tým že na tento priestupok zabudne. Montag ale na jeho radu nedá a vyhľadá profesora Fabera, ktorého kedysi stretol na ulici ao ktorom je presvedčený že uchováva ďalšie knihy.

Presvedčí Fabera, aby sa s ním pokúsil zničiť požiarnický zbor, tým že by do domov jednotlivých požiarnikov prepašovali knihy.Druhý deň príde Montag do práce a jeho zbor je nútený vyjsť spáliť ďalší dom, je to dom Guya Montaga.Udala ho jeho žena Mildred. Montag je nútený zapáliť vlastný dom a potom má byť zatknutý, ale plameňometom spáli kapitána Beattyho a vydá sa na útek.

Pošlú na neho mechanického stavača čo je stroj, ktorý sa používa pre lov lidí.Montag mechanickému stavačov unikne a dostáva sa do voľnej krajiny, kde stretáva staré učenca, ktorí zmýšľa podobne ako on a ktorí uchovávajú staré vedomosti a k nim sa Montag pridá.

Postavy

Guy Montag – ústredná postava děje.Ze začiatku je súčasťou systému – pália knihy a nepremýšľa, po stretnutí s Clarissa sa z neho stáva odporcov režimu.
Clarissa – slobodomyseľná dievča odmietajúci tamojší spoločenský poriadok
kapitán Beatty – požiarnik, nadriadený Guya Montagu, je človek šikovný, vypočítavý a presvedčený o zloby kníh.
profesor Faber – profesor filozofie, ktorý bol nútený odísť do důchodu.Dlouhý čas sa vyhýbal okolité společnosti.Chtěl sa postaviť tamojšiemu režimu, ale nenašiel na to odvahu.

The post 451 stupňov Fahrenheita – čitateľský denník (rozbor) (5) appeared first on StudijnySvet.sk.

451 stupňov Fahrenheita – čitateľský denník (rozbor) (4)

Studijnysvet.sk — Wed, 12 Apr 2017 13:42:03 +0000

Kniha: 451 stupňov Fahrenheita

Autor: Ray Bradbury

Zaslal(a): Nathen

Historicko-spoločenské pozadie

– 2. svetová vojna – najkrvavejší vojnový konflikt v dejinách → ovplyvnený ň n ie spolo č enského, politického i umeleckého vývoja 2. polovice 20. storočia

– snaha zabrániť ďalším vojnovým konfliktom (vznik OSN)

– rozdelenie sveta na dva póly, studená vojna (1949)

– expanzia moderných technológií, kozmonautiky, jadrového výskumu

– 60. roky – hippies

– ďalšie vojnové konflikty (Vietnamská, Kórejská vojna, Karibská kríza, …)

– postupné „zmenšovanie“ sveta vďaka komunikačným technológiám (hlavne od 90. rokov)

– globálne problémy konca 20. storočia zasahujúce do dnešnej doby – civilizačné choroby, AIDS, populačnej explózie v krajinách 3. sveta, medzinárodný terorizmus

Kontext umenie

– generácia, ktorá prežila obe svetové vojny → protest proti v á LCE, jej krutosti

– silné téma absurdity (porušenie konvencií boja), kritika racionalizmu (x začiatok 20. storočia – ospevovanie techniky)

– vznik nových tém, absurdných a existenčných

– snaha dištancovať sa od establišmentu, žiť alternatívne

– v popredí existenčné problémy ľudí, relativita hodnôt, mení sa pohľad na tieto hodnoty

– kríza medziľudských vzťahov, pocity odosobnenie, úzkosti, nedôvery, psychologická degenerácia po vojne

– Z – konfrontačný literatúra, triezve a nepatetické líčenie vojny, tiež komický pohľad na vojnu x V – pátos, hrdinstvo, vrcholné momenty bitiek

– 3 typy literatúry

fikcia
denníky, zápisky
angažovanej, politické knihy, často na objednávku režimu

– dominantné prúdy

vojnová literatúra (Hlava XXII., Most cez rieku Kazi)

existencializmus (Cudzinec, Múr)

beat generation (Kvílení, On the road)

rozhnevaní mladí muži

antiutópia, scifi (1984, Farma zvierat, Koniec Civilizácia)

magický realizmus, postmoderna, nový román, absurdná dráma (100 rokov samoty, Meno ruže, Čakanie na Godota) → form á lne experimenty

antiutópia

– totalitné režimy

– svetová vojna, studená vojna

– jadrová hrozba

– kapitalizmus, nadnárodné monopoly, globalizácia

– monotónnosť, odosobnělost, tuposť spoločnosti

– manipulácia ľudí ako davu, masy

Scifi, vedeckofantastická literatúra

– čerpá z poznatkov modernej vedy a techniky, opisuje možné dôsledky pre človeka

– hlavná prvkom je zmena, ktorá je spôsobená rozvojom vedomostí, vývojom Zeme, vesmíru

Ray Bradbury (1920)

– americký románopisec, rozprávač

– jeho matka pôvodom Švédka, vzdelávala ho v škandinávskej a gréckej mytológii, európskou kultúrou

– obdivoval divadlo, film,, kúzla, komiksy → inšpirácie

– najprv písal poviedky do časopisov

– keď jeho otec prišiel o prácu, rozvinulo sa v ňom silné sociálne cítenie

– science fiction používal hlavne preto, aby skúmal človeka, jeho morálna úroveň, rôznosť pováh a charakterov, jeho psychologické medze

– nadšený čitateľ EA Poa, HP Lovecrafta

Diela:

– Marťanská kronika – zbierka poviedok o krutej kolonizáciu Marsu ľuďmi, každá poviedka datovaná

– Ilustrovaná žena, Slnka a Tieň – zbierky poviedok

– Tadiaľ príde niečo zlé

451 stupňov Fahrenheita (1953)

– obraz technicky vyspelé, ale nekultúrnych civilizácie, neschopnosť vzoprieť sa

– najznámejší román, do slovenčiny preložil J. Škvorecký

Forma:

– lit. druh: epika

– forma: próza, žáner: román delený na 3 časti (Ohnisko a Salamander, Sito a Piesok, Oheň sa rozhorí)

– science-fiction, antiutópia

– er-forma, priama reč, dialógy

– chronologická kompozícia

– vývoj hlavnej postavy – zo zaslepeného požiarnika, služobníka štátu, svoju vlastnú zvedavosťou sa dostane na miesto nepriateľa spoločnosti

– popisné pasáže prostredia, situácií

– Spisovný jazyk

– Rozvetvená súvetia, používa v popisom metafory a metonimii

– úvahový pasáže (Montagovy monológy, rozhovory s Clarisse)

– spádový dej, zápletky, jazyk skôr poviedkový

Obsah:

– budúcnosť, najskôr USA (nie je povedané)

– motto: 451 stupňov Fahrenheita – teplota, pri ktorej sa papier vznieti a horí

– antiutopická vízia budúcnosti

– poukazuje na pretechnizovanú civilizáciu – USA 50. rokov → spolo č nos konzumných í, ľud é sú si navz á jom ciz í, Neum ť j í spolu komunikovať, nedokážu sa pochopiť

– knihy považované za hrozbu, pretože je v nich ukryté poznanie, ktoré rozvíja osobnosť

– zmena hodnôt spoločnosti – kto je dnes človek spoločenský, v románe je asociál

– odcudzenie ľudí vďaka pokroku, zdegenerované pohodlím

– civilizácie ovládaná médiami, systém prenasledovanie v priamom prenose

– humanistický koniec románu

– intelektuáli sú zločinci, hasiči nerozpadávajú, ale zakladajú požiare, samovraždy na dennom poriadku, ľudia sa nudí

Postavy:

– Guy Montag – Požiarnik, túžia po poznaní; statočný, horlivý, netrpezlivý

– Mildred – žena Montagu, uväznená pomery a názory doby, nezaujíma sa o medziľudské vzťahy, povrchné, prázdna

– Clarissa McClellanová – mladé dievča, ktorá vie, ako mysleli ľudia v minulosti, nechce robiť veci len tak ako jej boli oznámené, prebudí v Montagu pochybnosti, otvorí mu oči

– veliteľ Beatty – oddaný svojmu povolaniu

– profesor Faber – starý, študovaný; chce niečo zmeniť, ale nevie ako, poučuje Montagu

Dej:

Dej sa odohráva vo veľmi hektické budúcnosti, kedy ľudia neustále niekam ponáhľajú, starajú sa len o vlastné potešenie, nezaujíma ich to, čo sa deje v ich okolí. Zásadne nečítajú, knihy sú považované za zlo (pretože môžu uraziť city menšín a tie tak tlačí na to, aby všetko bolo čo najabstraktnejšej), ktoré musia byť zničené.

Hlavným hrdinom je požiarnik Guy Montag. Domy sa vyrábajú z ohňovzdorných materiálov a požiarnici už nemajú čo na práci, vyhľadávajú teda nelegálne prechovávatelia kníh a vypaľujú ich knižnice, často aj celé domy. Požiarnici majú v znaku číslo 451.

(1. kapitola) Montag svoju prácu miluje, ale jeho nová susedka Clarissa McClellanová, dievča pochádzajúce z rodiny čudákov (spomínajúc na minulosť) ho svojimi rečami nahlodá a Guy začne premýšľať o tom, čo sa v knihách asi tak píše. Pri jednej akcii Guy ukradne z domu nelegálnych prechovávatelia niekoľko kníh, vezme ich domov a v práci nahlási, že je chorý. Veliteľ Beatty si všetko domyslí a príde k Montage domov a vypovie mu minulosť hasičov. Tiež povie, že keď hasič ukradne knihu a do jedného dňa jej spáli, nič sa mu nestane. Po odchode Beattyho sa Montag prizná svojej žene, že vo ventilátore schováva ďalšie knižky (našla tú jednu pod vankúšom). Ona začne šalieť a chce ich spáliť, ale Montag ju prehovorí, že sa na ne aspoň pozrú.

(2. kapitola) Guy ho síce poslúchne, ale nechá spáliť len jedinú knihu na radu profesora Fabera, ktorého kedysi stretol v parku. Beatty sa však dozvie, že Guyovi doma ešte ostávajú knihy, a na ďalšom výjazde hasičov zastaví pred Montagovým domom.

Hrdinu udala jeho žena Mildred a jej priateľka, ktorým predtým čítal básničky práve z ukradnuté knihy. Guy preto zapaľuje svoj dom a všetko v ňom. Avšak potom, čo Beatty príde na jeho tajnej spojenie s Faber, je ho Guy nútený zabiť dať sa na útek. Polícia okamžite vysiela mechanického stavačov, aby Montagu vystopoval, ale Guy sa v profesora dome prezlieka do Faberových šiat, ktoré navyše poleje alkoholom, a darí sa mu Ohara utiecť korytom rieky. Celá naháňačka však beží naživo v televízii a polícia si nemôže dovoliť neuspieť.Pošle teda stavača k miestu, kde sa každý deň prechádza nejaký človek a nechá zabiť nevinného muža, aby oklamali zabávača sa ľudí.

Guy sa medzitým dostáva do lesa k skupine bývalých vysokoškolských profesorov, ktorí putujú z miesta na miesto a pamätajú si vedomosti z kníh (každý si pamätá nejakú). Montag, pretože sám nejaké knihy čítal, sa k nim pridáva.

Po nejakej dobe prepukne vojnový konflikt a mesto plné „benzínových štvancov“ a večne sa zabávajúcich ľudí je v priebehu niekoľkých minút zničené bombardovaním. Vzdelanci sa vydávajú mestu na pomôcť tým, čo majú – vedomosťami získanými z kníh.

Inšpirácia:

Podľa knihy natočený r. 1966 britský film s rovnomenným názvom (80%)

– čiastočná inšpirácia vo filme Equilibrium (ničenie kníh, ich zákaz)

The post 451 stupňov Fahrenheita – čitateľský denník (rozbor) (4) appeared first on StudijnySvet.sk.

451 stupňov Fahrenheita – čitateľský denník (rozbor) (3)

Studijnysvet.sk — Wed, 12 Apr 2017 13:32:41 +0000

Kniha: 451 stupňov Fahrenheita

Autor: Ray Bradbury

Zaslal(a): domiii

Charakteristika knihy:

žáner: epika

druh: klasický vedecko-fantastický román

Dej sa odohráva v USA, doba tu nie je priamo definovaná, preto, aby sme si mohli domyslieť prostredie podľa seba, vieme len to, že je to doba pretechnizovanej civilizácie a moderného sveta.

Hlavné postavy:

Guy Montag – požiarnik, ktorý je najskôr zaslepený technikou, ale neskôr si dá dole ružové okuliare, spozná hodnotu spoločnosti. Je statočný, netrpezlivý a inteligentný.

Mildred Montagová – žena Guya, ľahko ovládateľná svojimi priateľkami a názory spoločnosti. Zaujatá modernou dobou.

Clarisa McClellanová – mladé dievča, ktorá sa stane priateľkou Montagu, veľmi citlivá a odlišná od spoločnosti.

Veliteľ Beatty- požiarnik, ktorý je oddaný svojmu povolaniu, je proti ľuďom, ktorí čítajú knihy a nesprávajú sa tak, ako je predpísané. Pomätený, fanatistický.

Profesor Faber – starý muž, priateľ Montagu, chce zmeniť spoločnosť, číta knihy, študovaný, inteligentný, statočný.

Obsah knihy:

Hlavný hrdina Guy Montag je požiarnik, ktorý páli domy, v ktorých ľudia čítajú knihy, čo je zakázané. Zo začiatku mu to príde správne, než stretne dievča menom Clarissa. Mladé dievča, ktoré stretne cestou domov z práce, myslí si o nej, že je divná, pretože sa prechádza sama po meste, keď nemôže zaspať. Hneď mu dôjde, že to bude jedna z tých, ktorí čítajú knihy. Snílkovia a blázni. Clarissa mu vysvetlí, že skôr požiarnici domy hasili a nie pálili. Tým, sa zamýšľa nad dobou, v ktorej žije, spoločnosťou a atď. Nič mu nedáva zmysel. Po príchode domov objavia svoju ženu Mildred na posteli predávkovanú prášky na spanie. Záchranári jej vypumpujú žalúdok a všetko je ako predtým. Montag je zmätený, pretože Mildred je zamilovaná do zmodernizovanej doby, jeho si nevšíma a on zabudol na pekné chvíle s ňou a no to, kde sa spoznali. Potom čo jedného dňa musia zapáliť jeden dom s knihami, v ktorej nechajú uhorieť aj staršiu ženu, nastane v Montagu zlom. Chce zistiť, prečo sú knihy tak zlé. Poprosí o pomoc svoju ženu Mildred a tiež sa stretáva s postarším profesorom Faber.Čítajú knihy a zároveň je schovávajú. Medzi tým sa Montag dozvie, že je Clarissa mŕtva, prešlo jej auto a jej rodina je preč. Veliteľom Beattymu je divné Montagovo správanie a zháňajú sa potom, čo za tým stojí. Žena Mildred, Montagu udá, keďže vystrašil jej priateľka, keď začal recitovať básne z kníh. Beatty a požiarnici okamžite prídu k domu Montagu, Mildred odíde bez rozlúčky. Beatty núti Guya vypáliť svoj dom. Potom Guy zabije plameňometom aj veliteľa Beattyho a omráči aj dva zvyšné požiarnikov. Cíti sa veľmi previnilo a uteká z mesta, ale ešte sa chce stretnúť so Faber. Začína štvanice a pátranie po Montagu. Sledujú ho helikoptéry, elektronickí stavače a všetko sa premieta naživo v televízii. Uteká zmätený, smädný a vyčerpaný až k Faber. Ten mu dá špinavé oblečenie, aby ho stavače nevystopovali, a dohodnú sa, že sa stretnú v St. Luis. Faber mu poradí, nech utečie na vidiek, kde sa ukrývajú profesori, ktorí sa učia knihy naspamäť. Montage sa to cez všetky nástrahy povedie a stretáva sa vzdelanými profesormi. Príbeh končí tým, ako vypukne vojna, mesto je bombardované. Vzdelanci a Montag sa vydávajú mestu na pomoc, svojimi vedomosťami.

Ray Bradbury (22.8. 1920 – 6. 6. 2012)

americký spisovateľ, romanista, esejista

Narodil sa V Illinois v meste Waukegan v rodine anglických osadníkov.

Jeho matka sama bola nadšená filmovým umením a to preniesla aj na svojho syna. Bol nadšeným čitateľom Edgara Allana Poea. V dvadsiatich rokoch sa presťahoval s rodinou do Arizony. Hral a spieval pri ochotníckych predstaveniach. Potom sa presťahovali do Los Angels, kde autor žil do dnes, už viac ako 60 rokov. Po štúdiu sa rozhodol pre spisovateľskú kariéru. Z počiatku jeho tvorba vychádzal v časopisoch. V roku 1947 sa oženil s Marguerite, s ktorou sa zoznámil v kníhkupectve v nakladateľstve. Má fanúšikov aj medzi čitateľmi, ktorí nemajú radi sci-fi vďaka svojmu básnickému jazyku. Svoje poviedky často zhrnul do zbierok. Celkom vydal cez 400 samostatných poviedok.

Bol tiež autorom divadelných hier, scenárov, predslovov, hororov, básní.

The post 451 stupňov Fahrenheita – čitateľský denník (rozbor) (3) appeared first on StudijnySvet.sk.

451 stupňov Fahrenheita – čitateľský denník (rozbor) (2)

Studijnysvet.sk — Wed, 12 Apr 2017 13:26:46 +0000

Kniha: 451 stupňov Fahrenheita

Autor: Ray Bradbury

Zaslal(a): verdikmrkvicka

Prvé vydanie: 1953

Ray Bradbury

– 22.08.1920 – 06.06.2012

– americký románopisec, rozprávač

– jeho matka pôvodom Švédka, vzdelávala ho v škandinávskej a gréckej mytológii, európskej kultúre

– obdivoval divadlo, film, kúzla, komiksy, z ktorých získal inšpiráciu

– Science fiction používal hlavne preto, aby skúmal človeka, jeho charakter, morálne úroveň a jeho psychologické medze

– Marťanská kronika – zbierka poviedok o kolonizáciu Marsu

– Ilustrovaná žena, Slnka a Tieň – zbierky poviedok

– Tadiaľ príde niečo zlé

– Cintorín šialencov

Obsah diela:

Hlavný hrdina, Guy Montag, žije v ohňovzdornej vile, v civilizácii, kedy autá dosahujú tryskových rýchlosťou, existujú raketová lietadlá, mechanická hudba a špeciálne stavače, ktorí svojím chemickým čuchom spoznajú zločinca na veľké vzdialenosti. A zločincom je v tejto utopistické dobe práve ten, kto vlastní a číta knihy, kto nemyslí tak, ako je mu predpísané, aby myslel.

Práca Montage je jasná – požiarnik. Svoju prácu má rád, miluje taky svoju ženu Mildred, ktorá neustále hovorí so svojou rodinou pomocou telestěn. Vôbec mu nepripadá zvláštne, že namiesto toho, aby požiare hasil, tak je zakladá. Až do doby, keď stretne na ceste z práce sedemnásťročnú dievčinu Clarissu McClellanovou. Veľmi podivná slečna. Zaujíma sa o knihy, jej strýko chodia pešo a jej rodičia sa spolu rozprávajú. Absolútna nepriateľ modernej doby. Clarissa neskôr tiež umiera.

Poslednou kvapkou je pre Montagu prípad, keď spoločne s kolegami pálili knihy v dome, ktorého majiteľka sa v ňom nechala upáliť tiež. Dokonca ho sama zapálila. Táto situácia Montagu presvedčila o tom, že či sú ľudia ochotní pre knihy a s knihami umierať, musí na nich niečo byť. Sám ich má pár uložených a starostlivo schovaných doma, ale nikdy ho nenapadlo, že by nimi listoval alebo dokonca ich čítal. V práci sa ospravedlní pre chorobu, aby mal dostatok času knihy prečítať a rozmyslieť si, čo bude robiť ďalej.

Veliteľ Beatty si všetko domyslí a príde k Montagu domov, kde mu vypovie minulosť hasičov. Tiež Montagu povie, že ak požiarnik ukradne knihu a do jedného dňa ju spáli, nič sa mu nestane. Po odchode Beattyho sa Montag prizná svojej žene, že vo ventilátore schováva ďalšie knižky. Tá začne šalieť, chce ich spáliť, ale Montag ju prehovorí, nech sa na ne aspoň pozrú.

Na radu profesora Fabera, ktorého kedysi stretol v parku a s ktorým neskôr spolupracuje, spáli Montag jednu knihu. Beatty sa to však dozvie, a na ďalšom výjazde hasičov zastaví pred Montagovým domom. Hrdinu udala jeho žena Mildred a jej priateľka, ktorým Guy čítal básničky z ukradnuté knižky. Preto Montag zapaľuje sám svoj dom a všetko v ňom. Beatty zistí, že je Guy spolčený s profesorom Faber a preto je vydám rozkaz Montage nájsť a zabiť. Polícia vysiela do ulíc svojho mechanického stavača, ktorý dokáže cítiť Montage na niekoľko kilometrov. Aby ho Stavač nevystopoval, uteká Montag za profesorom, kde sa prezlieka do jeho šiat a ešte ich polejte alkoholom. Nakoniec sa mu podarí stavačov zmiasť. Keďže si ale polícia nemôže dovoliť neúspech, nechá zabiť nevinného muža, aby oklamali zabávača sa ľudí.

Medzitým sa Guy dostáva do lesa k skupine bývalých vysokoškolských profesorov, ktorí putujú z miesta na miesto a pamätajú si vedomosti z kníh. Montag sa k nim pridá.

Po určitej dobe prepukne vojnový konflikt a mesto je behom niekoľkých minút zničené bombardovaním. Vzdelanci sa vydávajú k mestu na pomoc tým, čo majú – vedomosti z kníh.

Žáner:

Sci – fi (čerpá z poznatkov modernej vedy a techniky, opisuje možné dôsledky pre človeka; hlavným prvkom je zmena, ktorá je spôsobená rozvojom vedomostí, vývojom Zeme, vesmíru

Lit. Druh: Epik

Er – forma, priama reč, dialógy

spisovný jazyk

Chronologický vývoj deja

Vývoj hlavnej postavy, kedy sa zo zaslepeného požiarnika stane nepriateľ spoločnosti

Úvahy (v rozhovoroch s CLARIS)

The post 451 stupňov Fahrenheita – čitateľský denník (rozbor) (2) appeared first on StudijnySvet.sk.

451 stupňov Fahrenheita – čitateľský denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Wed, 12 Apr 2017 13:14:39 +0000

Kniha: 451 stupňov Fahrenheita

Autor: Ray Bradbury

Zaslal(a): qeronika

Postavy:

Guy Montak, Mildret, Kapitán Beaty, Profesor fabr

Dej:

Odehrává se v Budoucnosti. Vláda se bojí knížek, nechce aby lidé přemýšlely. Proto existují požárníci – zakládají požár. Likvidují knihy, Pali JE. Takovéto Povolání Má Guy Montak. Má sousedku Clarissu. Ta Ví Jake Bylo V minulostí, JAK Lidé přemýšlely řekne Montakovi, ZE driv požárníci hasili oheň. Montakovi se nedává Smysl si Proto o sobě chce dovědět Co je v tech knihách. Mezitím Larisa zmizí i s celou rodinou Její. Nejspíš JE zatkli, pivo na sobě v románu nedozvíme. Na jednom zásahu se nechá jedna žena spálit s knihami. Montak k Vůbec nemůže pochopit PROTISK jednu tu knihu bere domů. Zjišťuje, ZE JE spatne že lidé už nečtou žijí v přetechnizované SPOLEČNOSTI. Jeho žena Mildret o nej Vůbec Nemá zájem, MA Jen SVE šelestěny si SVE telenovely, na Které Kouka s přítelkyněmi. Montak si ve svém Dome knihy schovává Citi o sobě nesvůj v přítomnosti svého nadřízeného požárníka Kapitány Beattyho. Potká Profesora Fárbra, o kterém Ví Že čte Knihy a Neuda Ho. Začnou Spolu shromažďovat knihy. Montak se svěří sve zene. Té je to JEDNO, pivo Uda Ho.Kapitán Beatty ho donutí spálit svůj domů vysvětluje mu Jak JE Důležité ty knihy Palit. Montak ho zabije. Nyní Musi utíkat Před mechanickými ohaři. Dojde k profesorovi, which mu Dá nejake staré oblečení Montak utíká z města. Skočí do Řeky a ta ho odnese na venkov, KDE se setkává s bývalými univerzitními profesory, kteří se ukrývají v lese. Přidá se k nim. Po dobe vypukne válka a Město JE srovnáno se Zemi. Profesorů se vydávají na pomoc s vědomostmi, Které Maji z knih.

Přetechnizovaná společnost. Vývoj postavy Montaka – z požárníka, which pálí knihy na člověka, which knihy Haji. Společnost nepřemýšlí. Upadá. Naráží na Problém dnešní SPOLEČNOSTI, ZE většina spíše sedne k televize Nez ABY vzala dělat ruky knihu. Odcizení člověka k člověku v důsledku Pokroku. Změna hodnot člověka. 451 stupňů Fahrenheita JE Teplota, vvi Komentář které se vznítí papír.

Ray Bradbury (1920-2012)

Už v mládí projevil zájem o knihy, trávil čtením Hodně ČASU. nestudoval žádnou univerzitu, místo Toho Chodil dělat knihovny. Říkal, že ho vychovaly knihy. První úspěch je kniha marťanská kronika, pivo za jeho nejvýznamnější Nejlepší dílo JE považováno 451 stupňů Fahrenheita. Román was vydán v roce 1953.

Díla:

451 stupňů Fahrenheita, Marťanská kronika, Ilustrovaná žena

Další autoři té doby:

John Irwing, Charles Bukowsky, JD Salinger

The post 451 stupňov Fahrenheita – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.