📝 Život

Narodil sa v Osnabrücku v rodine knihára. Už v mladosti prejavoval záujem o literatúru a hudbu. Ako osemnásťročný bol odvedený do armády a bojoval na západnom fronte. Zranenia, ktoré utrpel, ho poznačili na celý život. Po vojne vystriedal viacero zamestnaní – bol učiteľom, obchodníkom s náhrobnými kameňmi, novinárom, jazdcom a pretekárom. V roku 1920 publikoval svoje prvé dielo, no slávu mu priniesol až román Na západe nič nové, ktorý vyšiel v roku 1929. Kniha realisticky zobrazuje hrôzy vojny a jej dopad na psychiku mladých vojakov. Stala sa medzinárodným bestsellerom a bola preložená do mnohých jazykov. Po nástupe nacizmu k moci boli jeho knihy v Nemecku zakázané a spálené. Remarque, ktorý bol označený za pacifistu a nepriateľa štátu, emigroval najprv do Švajčiarska a neskôr do USA. V Amerike pokračoval v písaní. Vytvoril romány Cesta späť, Tri kamaráti, Víťazný oblúk, Čas žitia a čas umierania, Čierna obelisková, Nebo nepozná vyvolených, Tieň v raji a Noc v Lisabone. Tieto diela sa zaoberajú témami ako strata, exil, láska, priateľstvo a hľadanie zmyslu života vo svete zničenom vojnou a totalitou. Remarkove romány sa vyznačujú melancholickou atmosférou, hlbokým psychologickým ponorom do vnútorného sveta postáv a humanistickým posolstvom. Jeho knihy sú svedectvom o utrpení a strate, ale aj o sile ľudského ducha a nádeji na lepšiu budúcnosť. Zomrel v Locarne vo Švajčiarsku, kde je aj pochovaný. Počas života bol dvakrát ženatý. Prvou manželkou bola Ilse Jutta Zambona, s ktorou sa rozviedol a neskôr sa opäť vzali. Druhou manželkou bola hollywoodska herečka Paulette Goddard. Jeho život ovplyvnili vojna a exil, ale aj láska k umeniu, literatúre a hudbe. Aj napriek ťažkým skúsenostiam si zachoval vieru v humanizmus a lásku.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Remarqueove romány sú písané jednoduchým, ale zároveň pôsobivým jazykom. Jeho štýl je charakteristický realistickým zobrazením prostredia a postáv, hlbokým psychologickým vhľadom do ich vnútorného sveta a dôrazom na detaily. Autor sa sústreďuje na vnútorné prežívanie postáv, ich myšlienky a pocity. Často využíva vnútorné monológy a retrospektívy. Remarkove romány sú melancholické, plné smútku a strát, ale zároveň nesú v sebe aj nádej na lepšiu budúcnosť. Jeho diela sú svedectvom o krutosti vojny a jej dopadoch na ľudskú psychiku, ale aj o sile lásky, priateľstva a ľudskosti. Remarque sa stal hlasom „stratenej generácie“ – mladých ľudí, ktorých životy poznačila prvá svetová vojna. Jazyk jeho diel je zrozumiteľný, ale zároveň poetický. Používa hovorový jazyk vojakov, ale aj lyrické opisy prírody a vnútorných pocitov. Vďaka tomu sú jeho romány prístupné širokému publiku a zároveň literárne hodnotné.

👥 Literárni súčasníci

Ernest Hemingway (Starec a more), Franz Kafka (Proces), Thomas Mann (Buddenbrookovci), John Steinbeck (O myšiach a ľuďoch), William Faulkner (Abšalóm, Abšalóm!), Antoine de Saint-Exupéry (Malý princ)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Erich Maria Remarque (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Na západnom fronte pokoj

Autor: Erich Maria Remarque

Pridal(a): barusch

Erich Maria Remarque (1898 – 1970)

• vlastným menom Erich Paul Remark
• nemecký prozaik a dramatik
• syn viazača kníh, najprv chcel byť hudobníkom a maliarom
• r. 1916 odišiel ako dobrovoľník do 1. sv. vojny, v r. 1918 bol zranený
• po 1. sv. vojne vystriedal niekoľko povolaní – účtovník, obchodný cestujúci, predajca náhrobných kameňov, organista
• cestoval po Európe, v r. 1931 sa presťahoval do Švajčiarska
• zaujímal sa o automobilové preteky, chvíľu i sám pretekal – objavuje sa to v jeho dielach
• po nástupe nemeckého fašizmu sa v r. 1933 dostal na zoznam zakázaných autorov (bol proti vojne -> nepohodlný pre nacistov)
• v r. 1938 zbavený nemeckého občianstva -> emigrácia -> v r. 1939 odišiel do New Yorku, kde získal americké občianstvo
• po vojne sa vrátil do Švajčiarska
• vzal si filmovú hviezdu Paulette Goddard (bývalá manželka Charlieho Chaplina)
• v r. 1970 zomrel na ochorenie srdca
• literárny úspech založený na napínavom deji, účinnej charakteristike postáv, nekompromisnom, humanistickom, antifašistickom a antimilitaristickom postoji
• sentimentálne príbehy, naturalistické vojnové scény, úvahy, dokumentárnosť

Ďalšie diela:

• Cesta späť – voľné pokračovanie po návrate z vojny
• Traja kamaráti
• Miluj blížneho svojho – román, oslava priateľstva a lásky (= jediné pozitívne hodnoty, ktoré preverila vojna)
• Čierny obelisk – osudy vojakov z 1. sv. vojny, návrat z vojny
• Iskra života, Čas žiť a čas umierať – tematika nástupu fašizmu, koncentračné tábory, 2. svetová vojna

Literárno-historický kontext

Svetová literatúra 1. pol. 20. stor.

• reakcia na 1. svetovú vojnu, medzivojnová literatúra, reakcia na 2. svetovú vojnu
• po vojne hlboký spoločenský i duchovný otras – výrazná stopa aj v literatúre
• otrasné skúsenosti a strašné zážitky z vojny
• svedectvo, varovanie pre ďalšie generácie
• blízka autorom „stratenej generácie“ – generácia zničená vojnou, hoci unikla jej granátom – strata ideálov o živote, smrti, demokracii, nevedia sa znova začleniť do spoločnosti

Ďalší autori tohto obdobia:

• Romain Rolland (Peter a Lucia)
• Ernest Hemingway (Zbohom zbraniam)
• Karel Čapek (Matka)
• Jaroslav Hašek (Osudy dobrého vojaka Švejka)

Rozbor diela: Na západe nič nové

Všeobecné informácie:

• vydané v roku 1928

Dielo:

• generačný román, autobiografické črty (využil svoje skúsenosti z 1. svetovej vojny)
• kniha sa rýchlo stala bestsellerom
• osudy študentov bojujúcich na fronte
• naturalistické vojnové scény, opisovanie zranení a duševného utrpenia, úvahy o zmysle života aj vojny, vzájomné zabíjanie -> strata ilúzií, protest proti nezmyselnej vojne
• tragika nenaplneného života
• slová v úvode knihy: „Táto kniha nemá byť ani obžalobou, ani vyznaním. Má byť len pokusom podať správu o generácii, ktorá bola zničená vojnou – hoci unikla jej granátom.“
• opis straty životných ideálov, neschopnosť vojakov vrátiť sa po vojne do bežného života → blížila sa autorom stratenej generácie
• neexperimentuje s časovou rovinou

Literárny druh, žáner a smer:

• literárny druh:
  • epika – dej, časové a príčinné súvislosti, rozprávač + postavy
• literárny žáner:
  • román – rozsiahly príbeh písaný prózou, hlavná a vedľajšia dejová línia, epizódy, mnoho postáv (vyvíjajú sa), do deja vstupuje rozprávač
• literárny smer:
  • realizmus – pravdivý obraz vtedajšej doby, bez príkras

Tematický plán:

• téma:
  • západný front v období 1. svetovej vojny, mladí muži, ktorí narukovali, sa tu trápia, vojna ničí ich predstavy o živote
  • nezmyselnosť a absurdita vojny
• motívy:
  • vojna, priateľstvo, konflikt mladosti a smrti, strata ilúzií, protest, snaha prežiť, drsnosť doby, umieranie, zmena hodnôt
• myšlienka diela:
  • ukázať realitu vojny, utrpenie a biedu, ale zároveň silné priateľské vzťahy
• prostredie:
  • vojnové bojiská západného frontu (hranica Francúzska a Nemecka), 1. svetová vojna

Kompozičný plán:

• kompozícia: chronologická
• prvky retrospektívy, keď Paul spomína na minulosť
• písané ich-formou, len záver o Paulovej smrti je v er-forme
• rozdelené na kapitoly
• gradácia diela
• záver uzavretý – smrť Paula

Jazykový plán:

• spisovný jazyk, prevláda reč autora
• rozprávanie väčšinou v ich-forme, záver v er-forme
• vulgárne výrazy

Jazykové prostriedky:

• Enumerácia (vymenúvanie) – sýtosť a spokojnosť
• Zdrobnenina – jabĺčko
• Nárečie/hovorový jazyk – museli
• Cudzie slová/vojenský slang – frajter (slobodník)
• Oslovenie – ty starý košťál / ty stará kosť
• Hovorové slová – veď
• Prirovnanie – tučný ako potkan v zime
• Jednotky miery – pol libry
• Personifikácia – vietor sa hrá

Hlavné postavy:

• Paul Bäumer
  • mladý gymnazista, v 18 rokoch narukuje so spolužiakmi do vojny
  • vojna ho zmení k tvrdšiemu
  • uprostred vojny dostal dovolenku, ale nedokázal sa vrátiť do bežného života
  • priatelia pre neho znamenali veľa, často pre nich riskoval život, spôsobil si zranenia, aby s nimi mohol zostať
  • často spomína na školské dni
  • silná povaha, súcitný s ostatnými (pomáha mladším vojakom, obdaruje ruských zajatcov)
  • počas vojny dôjde k spochybneniu jeho dávnejších hodnôt, stráca ilúzie o živote aj o vojne, zažije strach
• Albert Kropp
  • bývalý spolužiak Paula, dostanú sa spolu do kláštora, liečia si zranenia, nakoniec mu amputujú nohu a on život vzdáva
• Müller
  • bývalý spolužiak, všade so sebou vláči učebnice a sníva o maturite
• Franz Kemmerich
  • umiera na začiatku knihy
• Katczinsky (Kat)
  • Stanislaus Katczinsky, najlepší priateľ, naučí Paula, ako sa o seba postarať, je hlavou partie
• Kantorek
  • bývalý triedny učiteľ, nabádal chlapcov, aby sa prihlásili do vojny, sám potom skončil pri útvare; keď to Paul videl, tak mu šikanu prial – vinil ho zo straty mladých životov a zažitého utrpenia
• Himmelstoss
  • veliteľ výcviku, najprv chlapcov šikanoval, potom im dal najavo, že si to nenechajú páčiť, časom ho vojna obmäkčila

Dej:

Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa Paul so svojimi spolužiakmi z gymnázia rozhodne na popud svojho profesora vstúpiť do armády. Po desaťtýždňovom výcviku plnom Himmelstossovho šikanovania preberajú zákopové boje na západnom fronte – v prvej línii. Paulovu rotu tvoria až na výnimky mladí a neskúsení chlapci. Časom zisťujú, že už vlastne nevedia nič iné, len bojovať. V zákopoch sa Paul stretne aj s Himmelstossom a Kantorkom. Ako prvý z Paulových priateľov zomiera Kemmerich po amputácii nohy. Po odpočinkovom tábore Paul odíde na dvojtýždňovú dovolenku domov, kde nachádza matku umierajúcu na rakovinu. Paul je znova na fronte a pri jednej prieskumnej hliadke sa schová do krátera od granátu, kam však skočí jeden Francúz (Duval) a Paul ho bez váhania zabije, čo neskôr veľmi ľutuje. Je to prvý človek, ktorého zabil rukami zblízka (predtým len strieľal). Večer sa Paul preplazí späť na front. Müller zomiera na priamy priestrel brucha svetlicou. Potom Paulova rota dostáva za úlohu strážiť vypratanú dedinu so skladom jedla, kde si aspoň oddýchnu. Čoskoro sú však prekvapení delostreleckou paľbou. Paul s Albertom sú zranení a prevezení do jednej nemocnice, kde Albert po amputácii nohy umiera. Je leto roku 1918. Na fronte sa očakáva mohutná ofenzíva. Z Paulových priateľov zostáva už len Katczinsky, ktorý je pri jednom útoku postrelený do nohy. Paul ho na pleciach odnesie do nemocnice, kde zisťuje, že Kat dostal ešte jeden zásah – črepinou do hlavy, na ktorej následky Paulovi na chrbte zomrel. Paul Bäumer umiera v októbri roku 1918, v taký tichý a pokojný deň, že oficiálne správy z frontu už len oznamujú „Na západe nič nové.“ Smrťou hlavného hrdinu kniha končí (pre zaujímavosť – len mesiac pred koncom vojny).

Okolnosti vzniku a vplyv diela:

• Dielo oslavuje ľudskú solidaritu, vzniklo ako opis vojnového stavu a psychiky mladých ľudí vo vojne so zakomponovanými vlastnými skúsenosťami autora.
• Na základe knihy bol v r. 1930 natočený rovnomenný film, ktorý získal Oscara (réžia Lewis Milestone), po druhýkrát sfilmovaný v r. 1979 (réžia Delbert Mann) a nedávno aj v r. 2022 (réžia Edward Berger).

The post Na západe nič nové – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Na západe nič nové

Autor: Erich Maria Remarque

Zaslal(a): Hanaon

Spoločensko-historické pozadie doby

Svetová literatúra medzi vojnami:

• po 1. sv. vojne sa objavuje túžba po svete bez konfliktov
• rysujú sa 2 budúce mocnosti ZSSR a USA
• 20. – 30. roky – vznikajú totalitné hnutia – fašizmus, komunizmus – rozpínavé plány Nemecka
• 24. 10. 1929 – krach na newyorskej burze → svetová hospodárska kríza
• Albert Einstein – uteká z Nemecka – židovský pôvod
• 9. – 10. 11. 1938 – pogrom na Židov

Európa v rokoch 1918 – 1939:

• 1919 – 1920 – Parížska mierová konferencia – riešila usporiadanie Európy po vojne, výsledok – stanovený versaillský systém, usporiadanie medzinárodných vzťahov v Európe a vo svete
• 1920 – Spoločnosť národov – medzinárodná organizácia, ktorá mala sprostredkovať spoluprácu medzi štátmi Európy a sveta
• Weimarská republika – označenie Nemecka v rokoch 1919 – 1933
• totalitné režimy – nedemokratické systémy, povolená jediná ideológia, jediná politická strana, potlačenie základných ľudských práv a slobôd

Surrealizmus:

• umenie – (nadrealizmus) – vychádza z psychoanalýzy S. Freuda
• avantgardný umelecký smer
• snaha o zachytenie obrazov, ktoré sa človeku vybavujú v podvedomí (sny, halucinácie)
• snaha o oslobodenie mysle od rozumovej kontroly
• maliarstvo – Salvador Dalí, Joan Miró

Predstavitelia – Odraz 1. sv. vojny vo svetovej literatúre:

USA

• Ernest Hemingway – predstaviteľ stratenej generácie (Zbohom zbraniam, Komu zvoní do hrobu)

Francúzsko

• Henri Barbusse (Oheň – román vo forme denníka / o bojovej ceste)
• Romain Rolland (Peter a Lucia, Ján Krištof)

Anglicko

• Thomas Stearns Eliot (Pustatina – poéma o vojne a svete po vojne)

Nemecko

• Erich Maria Remarque (Na západe nič nové)
• Bertolt Brecht (Matka Guráž a jej deti, Trojgrošová opera)

Svetová literatúra 1918 – 1939:

Nemecko

• Thomas Mann (Buddenbrookovci, Doktor Faustus)
• Heinrich Mann (Profesor Nečin)

Francúzsko

• Marcel Proust (Hľadanie strateného času)
• Antoine de Saint-Exupéry (Malý princ)

Anglicko

• George Bernard Shaw (Pygmalion – My Fair Lady)
• James Joyce (Odyseus)

USA

• William Faulkner (Absalón, Absalón! – román o rasizme)
• Francis Scott Fitzgerald (Veľký Gatsby, Podivuhodný prípad Benjamina Buttona)
• Theodore Dreiser (Americká tragédia)

Rusko

• Boris Pasternak (Doktor Živago)
• Michail Bulgakov (Majster a Margaréta)
• Vladimir Majakovskij (Oblak v nohaviciach)

Erich Maria Remarque (1898 – 1970)

• vlastným menom – Erich Paul Remark
• 1916 – odchádza na front ako dobrovoľník
• 1918 – zranený
• po 1. sv. vojne – rôzne zamestnania (redaktor, obchodný cestujúci, automobilový pretekár)
• 1931 – emigrácia – Švajčiarsko, USA
• polovica 30. rokov – láska k Marlene Dietrichovej – neopätovaná
• dvakrát ženatý (druhá žena herečka Paulette Goddard)
• zomrel na ochorenie srdca vo Švajčiarsku

Dielo:

• opisuje život vojakov počas 1. sv. vojny, tiež život veteránov a nemeckých emigrantov, ktorí márne hľadajú svoje miesto v spoločnosti
• klady: téma lásky, automobilových pretekov, nemocnice, rozprávačské umenie, humanistický náboj (ľudský život na prvom mieste), hl. hrdinovia – sugestívne vykreslení, čitateľ s nimi súcití
• zápory: šablónovitosť, jednoducho vykonštruované zápletky, niekedy plytké filozofovanie
• bol ovplyvnený štýlom Jacka Londona a E. Hemingwaya

Tvorba:

• Na západe nič nové (1928) – román o generácii zničenej vojnou
• Cesta späť (1931) – voľné pokračovanie románu Na západe nič nové
  • mladí hrdinovia sa po návrate z vojny snažia začleniť do normálnej spoločnosti
  • narážajú na to, že sú prijímaní s odstupom, zle znášajú biedu a nezamestnanosť
• Traja kamaráti (1937) – román
  • príbeh o priateľstve, ktoré pomáha prestáť nestabilné povojnové roky
  • príbeh v ich-forme – rozprávač automechanik Robby
• Víťazný oblúk – román o doktorovi Ravicovi, ktorý pred nacizmom emigroval do Francúzska
• Čierny obelisk – Nemecko 1923 v čase ekonomickej krízy, radikálne hnutie
  • príbeh rozpráva vojnový veterán Ludwig (Ľudovít) – zamestnanec pohrebného ústavu, hľadá zmysel života v povojnovej spoločnosti
• Iskra života – novinár väznený v koncentračnom tábore Mellern, napísal to ako reakciu na popravu svojej sestry v roku 1943

Na západe nič nové

Celková charakteristika:

• dej sa odohráva na západnom fronte vo Francúzsku v priebehu 1. svetovej vojny
• zbytočne stratené životy mladých študentov na západnom fronte vo Francúzsku, predovšetkým ich pocity, myšlienky a nie príliš šťastné osudy
• snaha zobraziť nezmyselnosť a až trápnosť vojny, ktorá zničila mnoho miliónov ľudí po celom svete

Postavy:

• Paul Bäumer (Erich Maria Remarque) – rozprávač a hlavná postava, pochádza z veľmi chudobnej rodiny
• Albert Kropp – bývalý spolužiak Paula
• Müller – bývalý spolužiak Paula, „ešte stále so sebou vláči učebnice a sníva o vojnovej maturite, v bubnovej paľbe bifľuje fyzikálne poučky“
• Leer – bývalý spolužiak Paula, ktorý nosí bradu a vyžíva sa v dievčatách
• Franz Kemmerich – bývalý spolužiak Paula
• Tjaden – najväčší jedlík, je pre neho ľahké unikať z problémov
• Haie Westhus – kopáč rašeliny
• Deterding – sedliak, ktorý myslí len na svoju usadlosť a na svoju ženu
• Stanislaus Katczinsky – najstarší, hlava ich skupiny, „Kat“ – jeden z najlepších Paulových priateľov na fronte
• Himmelstoss – desiatnik, v civile poštár, šikanuje, zbabelec, primitív

Dej a kompozícia:

• snaha poukázať na to, aká je vojna zbytočná a hlúpa, ľudia sa zabíjajú, aj keď nikto nevie prečo, nikto nemá dôvod zabíjať druhého človeka, ale napriek tomu musí
• Remarqueova generácia bola stratená, nepoznala nič iné ako vojnu
• kompozičný postup: chronologický, retrospektívny

Sujet:

• chlapci nastupujú do vojny
• prvý z kamarátov umiera
• priebeh vojny
• návrat domov a spomienky
• Paulova prvá obeť zblízka
• pobyt v kláštornej nemocnici, smrť kamarátov
• snaha zachrániť Katczinského
• Paulova smrť

Dej:

Spolu so svojimi kamarátmi Müllerom, Kroppom, Kemmerichom a Leerom je Paul pod silným psychickým nátlakom okolia, zvlášť triedneho profesora, donútený ukončiť štúdium na gymnáziu a dobrovoľne sa prihlásiť k výcviku s tým, že bude čoskoro odvelený na front.

Paul opisuje všetko od výcviku plného šikanovania, vojny, až po dovolenku a život v kasárňach. Postupom času jeho nadšenie pre vojnu opadá a aj jeho kamaráti jeden po druhom umierajú. Všetky scény sú vykresľované z pohľadu obyčajného bezvýznamného vojaka, a to do najmenších detailov a veľmi naturalisticky. Na začiatku príbehu mu zomiera jeho priateľ Kemmerich, ktorého pozná už od detstva. Pri takýchto situáciách sa Paul ponára do myšlienok a spomína na staré časy. Potom je opäť povolaný do zákopov a líči priebeh bitky, svoje pocity a príbehy, ktoré tam zažil. Jedného dňa ale dostane na dva týždne priepustku a ide domov. Tam zisťuje, že jeho matka má rakovinu. Zároveň registruje úplné odtrhnutie od bežného života a psychické dôsledky vojny – je ňou úplne deformovaný. Uvedomuje si tiež, že sa zmenil aj on sám. Vojnu už berie ako samozrejmosť, a preto už nedokáže komunikovať s ľuďmi a nebavia ho jeho predchádzajúce záujmy. Postupne sa začína psychicky rúcať.

Keď jeho rota dostala za úlohu vypratať jednu dedinu, postrelili jeho aj Kroppa. Vďaka tomu sa dostali do nemocnice, kde zase rozpráva svoj príbeh. Čoskoro je opäť povolaný do zákopov. Uprostred bitky sa stretne s posledným kamarátom, čo zostal vo vojne – Katczinskym (štyridsaťročný Poliak, ktorý ho sprevádza takmer celú knihu). Toho ale postrelia a Paul ho nesie cez celé bojisko k poľnej nemocnici. Katczinsky nakoniec umiera, pretože dostal črepinou do hlavy. Paula smrť Katczinského veľmi zasiahne. Na jeseň roku 1918 dostáva 14 dní voľna, počas ktorých premýšľa o vojne a o návrate do normálneho života. Kniha končí Paulovou smrťou na fronte.

Jazyk a štýl:

• dielo je napísané spisovným jazykom s mnohými úvahovými pasážami a lyrickými prvkami, niekde sa objavujú aj hovorové výrazy
• román, vulgárne výrazy zväčšujú napätie, naturalistické, autobiografické, rozprávanie v ich-forme

Okolnosti vzniku diela:

• v diele sa často objavuje téma automobilových pretekov, je potrebné si uvedomiť, že Remarque sa o preteky nielen zaujímal, ale že aj nejaký čas aktívne pretekal
• jeho romány sú protivojnové, ale nemožno ich označiť za pacifistické
• je silne antifašisticky zameraný

Vplyv diela:

• Zaujímavosť: Autor tu opisuje svoje zážitky z vojny. Po nástupe nacizmu sa dostal medzi zakázaných autorov a v roku 1938 bol zbavený nemeckého občianstva. Nacistická propaganda vyhlásila, že Erich Maria Remarque je v skutočnosti Paul Kramer (teda Remark odzadu), Žid, ktorý sa nikdy nezúčastnil prvej svetovej vojny, a preto ju nemôže popisovať.

The post Na západe nič nové – rozbor (obsah, denník) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Iskra života

 Autor: Erich Maria Remarque

 Zaslal(a): Ondra

Literárny druh:

– próza (reč neviazaná) viazaná = zviazaná do slôh

Žáner:

– historický román

– dielo epickej (je zamerané na dej), dej sa sústreďuje na koncentračný tábor 2. svetovej vojny

Kompozícia:

– dej je chronologický bez retrospektívy

– celkom obsahuje 25 kapitol, v každej kapitole je popisovaná jedna udalosť z tábora, ktorá netrvá dlhšie ako hodinu

– miesto deja: celá kniha sa odohráva v koncentračnom tábore Mellern

– čas deja: nie je priamo špecifikovaný, ale môžeme odhadnúť, že ide o marec až máj roku 1945

– motívy: titul diela Iskra života – tým je naznačený obsah diela, iskra znamená vieru, že sa z utýraných kostlivcov stanú opäť ľudia, ktorí túžia po domove a láske, titul vyjadruje hlavnú myšlienku diela a to je nádej na prežitie

– námet: osudy väzňov prežívajúcich v nemeckých koncentračných táboroch

– skupina 12 väzňov sa snažia prežiť koncentračný tábor

Hlavné postavy:

– Remarque dokáže majstrovsky vykresliť psychológiu postáv, ukazuje, ako je ľahké degradovať človeka (úplne ho zničiť a ponížiť)

– Hl. postava je novinár, väzeň č. 509 (s najväčšou pravdepodobnosťou sám Remarque), patrí medzi výnimky, v tábore je 12 rokov, nestratil nádej

– Neubauer je hlavný veliteľ tábora, zakladá si na svojom titulu, pýšil sa titulom vraha, v čase kedy má byť tábor oslobodený, prehodnotil celý svoj život, postoj k Hitlerovi aj k svojej manželke, pomaly ustupuje od svojich nacistických zásad, snaží sa tábor zvelebiť , dávať väzňom viac jedla a chce sa väzňom zapáčiť, zháňa alibi, Američanom je to fuk, pritom Neubauer žiadneho svojho činu neľutuje, najväčší ranou pre neho je, keď je tábor oslobodený angloamerickými vojakov.

– Lewinsky, Werner – vodcovia vzbury, verí v koniec vojny, pomáhajú ostatným väzňom, zháňajú im jedlo, presviedčajú ich, že má cenu žiť.

– 509, Berger, Lebethal, Bucher, a ďalšie (dokopy 12 ľudí) vytvorí komunistickú skupinu veteránov, psychicky sa podporujú, Lebenthal je bývalý obchodník, ktorý aj v koncentračnom tábore dokáže zohnať jedlo pre všetkých a spoločne sa naučilo spolu prežiť.

Obsah:

– Do tábora príde doktor SMRŤ, ktorý sa volá Wiese a chce niekoľko väzňov na svoje pokusy. Neubauer nariadi, aby si vybral dobrovoľníkmi, ale SSák Weber sa nariadením neriadi a vyberie 509 a Bucher. Medzi Neubauer a Weberom dôjde k sporu a vďaka tomu 509 a Bucher prežijú. Potom sú považovaní svojimi spoluväzni za hrdinov. Keď Američania prídu oslobodiť koncentračný tábor, pred tým ale mnoho SSáků utieklo a tí čo zostali, tak sa snažili zabiť čo najviac väzňov, postavila sa proti nim odbojová skupina, všetky je postrieľala a pri tom bol zastrelený aj 509.

Jazyk:

– Objavujú sa aj viaceré nemecké slová, veľa dialógov a krátkych viet, ktoré spôsobujú veľmi dobrú čitateľnosť románu, zvyšujú jeho spád a napätie.

Okolnosti vzniku diela:

– Remarque inšpirovala skutočná udalosť smrť jeho sestry v koncentračnom tábore a tiež hrôzy koncentračných táborov a vôbec 2 svetovej vojny

Zaradenie do kontextu diel autora

– Spočiatku písal Remarque diela o prvej svetovej vojne, napr .: Na Západnej fronte kľud, Voľné pokračovanie, Cesta späť – o návrate z 1 svetovej vojny, Traja kamaráti, ďalej píše romány o nebezpečenstve fašizmu: Víťazný oblúk, Čierny obelisk a ďalej o druhé svetovej vojne, napr. .: Iskra života

Vplyv na iné umenie

– Dielo ovplyvnilo rad ďalších autorov tejto doby a tiež filmových režisérov

Autori tejto doby:

– spracovával túto tému Rolland, Barbusse

Politika:

– 1914-1918 Prvá svetová vojna

– 1918 vznik Slovenskej republiky

– 1917 revolúcia v Rusku – VOSR – Veľká októbrová socialistická revolúcia

– 1933 Hitler sa dostáva k moci

– 1939-1945 Druhá svetová vojna

– Pozri umelecké smery: civilizmus, vitalizmus

The post Iskra života – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Čierny obelisk

 Autor: Erich Maria Remarque

 Zaslal(a): noname

Michaela Macáková

Úvod

Knihu Čierny obelisk, som si prečítala úplne náhodou. Chcela som si totiž prečítať na Západnej fronte kľud, ale nemohla som knižku v knižnici nájsť, tak mi babička povedala, nech si prečítam Čierny obelisk, že je prinajmenšom rovnako dobrý, ak nie lepší. Čierny obelisk ma hneď po prvej kapitole zaujal na toľko, že som si povedala, že sa mi oným bude aj dobre písať. Neviem, či to tak je, pretože mi príde, že v knihe je toho veľa, čo je dôležité spomenúť a pre mňa je ťažké vybrať len niektoré ukážky, keď na každej stránke je niekoľko motívov, jazykových prostriedku a filozofických myšlienok.

Autor

Stručný životopis

Vlastným menom Erich Paul Remarques narodil 22. júna 1898 v Osnabrücku, študoval na učiteľskom ústave. Roku 1916 odišiel do vojny a roku 1918 bol zranený črepinou granátu do ľavej nohy, pravé paže a do krku nielen vďaka tomu je celé jeho dielo poznamenané odporom k vojne a antimilitarismem. Vystriedal rad povolania, pracoval ako účtovník, obchodný cestujúci, agent s cintorínovom náhrobky, reklamné poradca, organista, učiteľ a pôsobil v časopisoch Echo Continental a Sport imBild. V roku 1925 uzatvára svoje prvé manželstvo s Ilsa Jutta Zambona. Ich manželstvo však trvalo len do roku 1932, kedy emigroval do Švajčiarska. Veľmi rád cestoval a to hlavne po Taliansku, Švajčiarsku, Balkáne a Turecku. V roku 1931 bol nominovaný na Nobelovu cenu za mier od vojnového spravodajcu profesora Sigismonda Cybichowskeho, o dva roky neskôr v Nemecku nacisti spálili jeho knihy a roku 1938 ho zbavili občianstva, roku 1939 odcestoval do New Yorku, kde získal americké štátne občianstvo. V roku 1958 sa znovu oženil s americkou filmovou hviezdou Paulette Goddard, bývalou manželkou Charlieho Chaplina. Remarque umiera 25. septembra 1970 na klinike Sant ‚Agnese v Locarne.

Úvod autora

Nehnevajte sa, že tentoraz hovorím o starých časoch. Ešte sa nerozptýlili pach krvi a prach poslednej skazy, a na svet opäť dopadá sinal svetlo apokalypsy. Laboratóriá a továrne znovu pracujú na plné obrátky, aby udržali mier vynaliezaním nových zbraní, ktorými sa dá vyhodiť do povetria celá zemegule.

Svetový mier! Nikdy sa o ňom toľko nenahovoril a nikdy sa pre neho neurobilo menej ako v našej dobe. Nikdy nebolo toľko falošných prorokov, klamstiev, smrti, skazy a sĺz ako v našom dvadsiatom storočí pokroku, techniky, civilizácie, masovej kultúry a masového vraždenia.

Preto sa nehnevajte, že sa vraciam do rozprávkových rokov, kedy nad nami ešte vládla nádeje ako vlajka a my verili v tak podozrivé veci, ako je ľudskosť, spravodlivosť, znášanlivosť – a tiež v to, že jedna svetová vojna musí stačiť na poučenie jednej generácie.

O autorovi

Nenávidel vojnu, zároveň však vzťahoval všetky hodnoty k vojnovým zážitkom, pretože nemal žiadne pravdivejšie skúsenosti. Niet divu, že v takýchto súvislostiach sa mu ústredné hodnotou stal holý život a jediným medziľudským vzťahom prostým falše zostalo kamarátstvo. Kto zo sklamaných a dezorientovaných sa neuchytil aspoň na týchto ostrovčekoch nádeje, prepadol smrti a neraz vlastnou rukou dovŕšil dielo skazy, ktoré na jeho živote nestačila dokonať vojna.

Všeobecné zaradenie

Jedná sa o povojnový román s autobiografickými prvkami – Remarque pracoval ako obchodník s náhrobkami a ako organista, hrdinovi vtlačil aj svoj odpor proti fašizmu, ideál sociálnej spravodlivosti a kritický pohľad na negatívne stránky nemeckej povahy. Román je písaný spisovným jazykom v ich-forme.

Tematická výstavba

Námet

Námetom románu je hyperinflácia v Nemecku, ktorá začala v apríli 1923. To že sa jedná o dobu nemeckej hyperinflácia, zistí čitateľ hneď na prvej stránke, kde si hlavný hrdina zapaľuje bankovkou cigaru. Infláciu vnímame v priebehu celého románu. Na začiatku románu je kurz dolára 30 tisíc mariek a ku koncu 1bilion. Takmer v závere príbehu končí aj nemecká inflácia, vznikom novej meny – ražnej marky.

Téma

Témou je zmysel života. V románe sú rozsiahle úvahový pasáže, predovšetkým vo forme rečníckych otázok s existenciálnym podtextom:

Ale kto vlastne vie poriadne hrať, a aj keď vie, čo z toho má? Je snáď preto hlboké temno menej temné, nezodpovedané otázky menej beznádejné, sme snáď menej zúfalí z toho, že jakživ nedosiahneme tam, kam by sme chceli, dá sa tak vôbec niekedy život vyložiť a pochytiť a osedlať ako zdomácnený kôň, alebo je vždy ako obrovská plachta v búrke, ktorá nás nesie a ktorá nás zmetie do vody, akonáhle sa jej chceme pridržať? V takej chvíli sa niekedy predo mnou roztvorí priepasť, ktorá ako by siahala až do stredu Zeme. Čo ju vypĺňa? Túžba? Zúfalstvo? Šťastie? A aké? Únava? Rezignácia? Smrť? Prečo žijem? Áno, prečo žijem?

Motívy

Samota: Izbička je plný tieňov a odleskov a zrazu akoby kyjakom udrie ma zákerne osamelosť. Viem, že je to nezmysel, nie som osamelejší než somár v stáde, ale čo mám robiť? Opustenosť nemá nič spoločného s nedostatkom spoločnosti.

Pretvárka, lož, klam – Po tom čo niečo skončí, to vždy vidíme v tom lepšom svetle. Nerobíme to ani kvôli tomu, že by sme chceli klamať ostatným, ale snažíme sa tým oklamať hlavne sami seba.

– Keby bola pravda, čo sa píše v úmrtných oznámeniach, bol by totiž človek absolútne bez kazu. Sú tu len dokonalí otcovia, skvelí manželia, vzorné deti (…) Skrátka a dobre, keď človek verí úmrtnom oznámením, má dojem, že bola krajina obývaná hordou anjelov bez krídel, o ktorých existencii nemal tušenie.

Stratené mladosti – hlavný hrdina išiel do vojny veľmi mladý a potom čo sa z vojny vrátil, nebol už rovnakým človekom, nemohol zabudnutý na to, čo zažil a užívať si bezstarostné mladosti, je to jeden z dôvodov, prečo ho priťahovala Izabele, on v nej videl svoju mladosť:

„Ty si moja mladosť,“ hovorím. „Teraz to viem. Si všetko, čo k nemu patrí. To aj ono a ešte oveľa viac. Aj to, že to človek pochopí, až keď mu to uniká. „

Nespravodlivosť – vo vzťahu k Bohu

„Poznal som jednu ženu, ktorá mala desať rokov rakovinu, ktorú šesťkrát ťažko operovali, ktorá nikdy nevedela, čo to je nemať bolesť, a ktorá si nakoniec zúfala nad Bohom, keď jej zomreli dve deti. Nechodila už na omšu, na spoveď, ani k prijímaniu a podľa cirkevných ustanovení zomrela v smrteľnom hriechu. Podľa rovnakých ustanovení sa teraz na celú večnosť smaží v pekle, ktoré stvoril Boh lásky. „

– Vo vzťahu k vojne – kladná postava – Jiří Kroll – zomrela v koncentračnom tábore, oproti tomu jeho brat Henrich dopadol dobre.

Vzostup nacionalizmu – vyplývajúce zo zabudnutia na hrôzy vojny:

Zvláštne premena, ktorá začala hneď po prímeria, neustále pokračovala. Vojna, ktorú v roku 1918 skoro všetci vojaci nenávideli, menila sa pomaly v predstavách tých, ktorí ju v zdraví prežili, v najväčšie dobrodružstvo ich života. (…) Spolok veteránov ktorý bol v roku 1918 pacifistický, je teraz ostro nacionálnej.

Postavy

Ludvík Bodmer – Mladý človek s veľkým množstvom skúseností. Okrem toho, že je poznačený vojnou, mu tiež zomrela matka a súrodenci. Snaží sa pochopiť svet, život a jeho zmysel. Snaží sa pochopiť aj náboženstvo, ale nechápe, ak je Boh, ako by mohol dopustiť také utrpenie, akým je vojna. Hrdina síce stráca vieru v Boha, ale neprestáva veriť v lásku, nakoniec najväčšiu lásku pociťuje k Izabele. S Izabelou je mu dobre aj vďaka tomu, že ona žije v inom svete a po tú dobu, čo je s ňou môže aj on uniknúť, pr svetom, ktorý je za múrmi sanatória.

Izabela – Túto postavu autor použil jednak preto, že kladie Ľudovítovi námety na zamyslenie a rozsiahlym úvahám:

„Kde je ten obraz?“ Šepká a tlačí sa ku mne. „Povedz mi, kde je? Vari zo mňa všade zostal kúsok? Vo všetkých zrkadlách, do ktorých som sa pozerala? A bola jich spousta, ani neviem koľko! Som v nich vo všetkých rozptýlená? Vzalo si zo mňa každej niečo?

Spomeniem si na Isabelina výkrik: „Kde je moja prvá tvár. Moja tvár pred všetkými zrkadlami? „Áno, kde je tá najprvší tvár, pomyslím si. Ten prakraj, ešte než sa stal krajinou našich zmyslov, parkom a lesom a domom a človekom.

– A za druhé, aby ukázal, že nie je nič isté a jasné. Nikto nevie, či nie je lepšie Isabele než Geneviévii ani kto je ten „normálny“ a predovšetkým, kto je ten šťastnejší .:

Kde je hranica, ktorá oddeľuje chaos od poriadku, a kto ju môže prekročiť a vrátiť sa späť, a ak sa podarí mu to, kto si potom z toho ešte niečo zapamätá? Nevymaže jedna spomienka druhú? A kto vlastne je duševne chorý, poznačený, vyhubený, sme to my s našimi hranicami, s naším usporiadaným svetovým názorom, alebo tí druhí, v ktorých blýska a zúri chaos a ktorí sú vydaní napospas nekonečnu ako miestnosti bez dverí, bez strechy, ako priestory s tromi stenami, do ktorých prší a padajú blesky a hromy, zatiaľ čo my chodíme pyšne sem a tam v zamknutých izbách s dverami a štyrmi stenami a myslíme si, že sme silnejší, pretože sme unikli chaosu?

(Genevieve) – Skutočné meno Izabely, ktorá má schizofréniu a preto si myslí, že je Isabela. Na konci príbehu sa vylieči a je z nej opäť Genevieve. Pochádza z lepšej spoločnosti, pre ktorú je charakteristické dobré správanie a pretvárka.

Jiří Kroll – spravodlivý, hodný, milujúci, snaží sa udržať v chode firmu aj napriek neschopnosť svojho brata, ktorému sa snaží márne vysvetliť, kam až môžu viesť jeho nacionalistické myšlienky

Jindřich Kroll – nacionalista- každý, kto nie je nacionalista je pre neho komunista, sebaistý, obmedzený, neschopný- aj keď o sebe si myslí pravý opak

Jindřich Kroll patrí k ľuďom, ktorí o svojich názoroch nikdy nezapochybujete. Sú preto nielen nudní, ale aj nebezpeční. Tvorí železnú päsť našej milovanej vlasti, s ktorou sa môže vždy ťahať do vojny. Sú nepoučiteľní, narodili sa s rukami na švoch nohavíc a sú pyšní, že tak aj zomrú.

Čas a priestor

Dej príbehu sa odohráva v Nemecku v meste Werdebrück, začína aprílom 1923 a trvá zhruba do konca roka, v úplnom závere sa Ľudovít vracia do mesta po druhej svetovej vojne, ktoré, už ani nespoznáva, pretože bolo zničené nálety.

Dej

Príbeh rozpráva o predavači náhrobkov s básnickou dušou a túžbou pochopiť zmysel života.

Hlavni hrdina Ludvík pracuje vo firme svojho kamaráta z vojny Jiřího Kroll. Znakom firmy je masívny čierny obelisk, ktorý sa ešte nepodarilo predať. Dejová línia by sa dala rozdeliť na dve roviny:

Návštevy sanatória

Ludvík tam chodia pravidelne hrať na organ a navštevovať Isabelu. Isabela trpí schizofréniou, takže Ľudovíta neoslovuje ani jeho pravým menom, ale Ľudovít má pocit, že je čosi spája, a že si s ňou rozumie. Ich rozhovory prebiehajú, tak že Isabela kladie otázky, na ktorý sa Ludvík snaží márne nájsť odpoveď a občas sa odpovedať bojí, pretože vie, že hovor dôjde k bodom, na ktorý nebude schopný odpovedať, alebo dokonca jeho odpovede môžu Isabelu podráždiť, bez Ludvík vedel, čo urobil zle.

„Všetko je strach,“ opakuje Isabela. „Ty nemáš nikdy strach?“ „Neviem,“ odpoviem a som stále v strehu. „Ale myslím, že áno. Za vojny som sa veľmi často bál. „“ Tak to nemyslím. To je rozumný strach. Myslím strach, ktorý nemá meno. „“ Aký? Strach zo života? Zo smrti? „Zavrtí hlavou a ja už sa ďalej nepýtam. Nechce sa mi do debaty.

V sanatóriu tiež navštevuje doktora a vikára, s ktorými vedie rozhovory o vede ao náboženstve. V závere príbehu doktor Isabel vylieči a stane sa z nej opäť Genevieve a zabudne na všetko, čo v sanatóriu zažila aj na Ľudovíta. Ludvík je nešťastný praje Isabele len to najlepšie, ale nie je si istý, čo je pre ňu to najlepšie. V tú dobu pred vyliečením, keď ju Ľudovít navštevoval, tak to vyzeralo, že sa jej stav zhoršuje. Ona sama vedela, že príde veľká zmena, ktorá pre Izabelu bude znamenať smrť a pre Genevieve návrat.

Prikývne, položí mi hlavu na plece a náhle cítim, že plače. „Prečo plačeš?“ Pýtam sa. „Sme predsa šťastní!“ „Áno,“ hovorí, pobozká ma a vykĺzne mi z náručia, „Zbohom, Rudolfom.“ „Prečo hovorí zbohom? Predsa sa nerozchádzame! Zajtra zase prídem. „Hľadia na mňa. „Ach, Rudolfovi,“ hovorí, ako by mi to nebol s to vysvetliť. „Ako sa máme naučiť zomrieť, keď sa nedokážeme rozísť?“

Život v dobe hyperinflácie

Ludvík na tom nie je finančne najhoršie vďaka firme s náhrobkami, ktoré ľudia stále potrebujú, zvlášť v tejto dobe, kedy sa zväčšoval počet samovrážd. Tiež sa im neviedlo zas, tak zle vďaka chytrosti až chytráctve Ľudovíta a Jiřího. Ludvík s Jiřím navštevujú Eduarda Knobloch v jeho hostinci, kde si už dávno zakúpili známky, za ktoré sa teraz stravujú prakticky zadarmo. Knobloch ich nemá rád nielen z tohto dôvodu, ale panuje medzi nimi vzájomná nevraživosť aj v spolku básnikov, ktorého je Ludvík a Knobloch členom. Situáciu vyhrotí tiež Gerda, akrobatka vystupujúce v miestnom podniku. Ludvík aj Knobloch si s ňou začnú a ona si s nimi pohráva. Hoci je jej sympatickejšie Ludvík, uprednostňuje materiálne zabezpečenie, Knobloch má majetok a postavenie, a tak sa s ním snaží flirtovať.

Na konci príbehu dostane Ľudovít ponuku na prácu v novinách v Berlíne a opúšťa svoje priatelia, ktoré už nikdy neuvidí, keď sa vracia späť do mesta, ani ho nespoznáva, bolo zničené nálety a väčšina jeho priateľov zabitá.

Dej je teda tiež ovplyvnený silnejúcim nacionalizmom. Ľudia zabúdajú, kto za vojny bojoval na ich strane, a sú schopní za zradcu označiť kohokoľvek.

Kompozícia

Kompozičné postup

Postup je prevažne chronologický, udalosti idú za sebou zhruba v priebehu jedného roka. Ako doplnok chronologického postupu použil autor retrospektivitu – rozprávanie príbehov z vojny.

Jazykové prostriedky

Prirovnanie – Na jeseň preto, že ubúda miazgy, a na jar preto, že sa miazga prebúdza a stravuje oslabené telo ako moc tučný knôt príliš tenkú sviečku.

Onomatopoie – Náhle, ako by pretrhli hrádze zvuku, rozoznie sa zvony Mariánskeho kostola, údery duní, ako by sem do miestnosti padali priamo z neba.

Epiteton konstans – krásna Helena

Epizeuxa – Vždy som bol moc neuvážený, vždycky moc netrpezlivý, vždy mi do toho niečo prišlo, vždy šlo všetko do čerta.

Jazyk

Román je písaný spisovným jazykom a to predovšetkým neutrálnym, niekedy sa objaví, ale aj jazyk hovorový či knižné.

„Kto ťa sem prskať?“

Ideme vlažnou letné nocí.

Popisy sú veľmi stručné, ale pre predstavu dostačujúca. Popis osôb je zameraný predovšetkým na detaily tváre.

Má úzky tvár, z ktorého sú vlastne vidieť len oči a ústa. Oči má šedozelené a veľmi priezračné, ústa červená, ako by mala tuberkulózu, alebo si je silne nalíčili.

Má snedý, úzky tvár, očí blízko seba a veľké oslie uši.

Aj vďaka popisu sa dozvedáme informácie o dobe, v ktorej sa dej odohráva a vďaka stručnosti sa dozvedáme presne toľko, koľko si ich čitateľ schopný zapamätať. V románe je veľa zaujímavých dialógov, ktoré dokážu čitateľa zaujať až šokovať, svojím humorným poňatím.

Interpretácia

Remarque sa snaží vo svojom diele podať objektívny obraz Nemecka v medzivojnovom období, nepřiklánějící sa ani k nacionalistickým ani ku komunistickým názorom, naopak poukazuje na chybné názory vyplývajúce z nedostatočnej informovanosti.

„Pretože!“ Opakujem. „Slovo pretože. Dneska máme päť milióna nezamestnaných, infláciu a dostali sme na frak, pretože sme mali predtým našu milovanú národnej vládu! Pretože táto vláda svojím velikášstvom rozpútala vojnu! Pretože túto vojnu prehrala! Pretože nám vládli panáci v uniformách a tie vaše milované baranie šúľky! A ak má sa nám viesť lepšie, potom nejde o to, aby sa vrátili, ale naopak, my im musíme v návrate zabrániť, pretože nás znovu inak dostanú do vojny a do rejže. Vy a vaši kumpáni hovoríte: Skôr sa nám viedlo dobre, dnes sa nám vedie zle – preto sem so starou vládou! Ale v skutočnosti je to takto: Dneska sa nám vedie zle, pretože sme skôr mali starú vládu – či ide teda do čerta! Chápete? Slovku: pretože! „Nezmysel,“ hnevá sa Jindřich. „Vy komunistami!“

-Sám sa stotožňuje s postavou Ludvíka, vkladá mu okrem svojich názorov napríklad svoje reálna povolania (organista, učiteľ) a záľuby (spisovateľ). Naopak role Henricha predstavuje všetkých občanov, ktorí odmietajú pochopiť, kam ich nemenný a kritický postoj už raz viedol a povedie znova

Veľmi zaujímavé mi pripadajú pasáže odohrávajúce sa v sanatóriu, zvlášť vzťah medzi Ľudovítom a Isabelou. Autor podľa mňa presne vystihol podstatu vzťahu z pohľadu Ľudovíta v tejto ukážke:

Ako by sme boli jedinými ľuďmi na svete, spojení šerom, akordy a dažďom, a napriek tomu odlúčení navždy, bez akéhokoľvek mosta, bez porozumenia, bez slov, a v nás, na hraniciach života, plápolal podivuhodný žiar strážnych ohníku, ktoré sme videli a nechápali, ona po svojom a ja po svojom, ako hluchonemí slepci, ktorí nie sú hluchí, ani nemí ani slepí, a preto sú oveľa úbohejšie a osamelejší.

Aký význam a zmysel mal vzťah pre Izabelu, sa môžeme len domýšľať, pretože je veľmi ťažké, skôr nemožné pochopiť uvažovanie človeka trpiaceho schizofréniou a pretože si toho bol vedomý aj autor, sú informácie, ktoré poskytuje doktor o schizofrénii veľmi povrchné. Občas na mňa ich rozhovory pôsobí ako rozhovor dospelého s malým dieťaťom, neustále chrlenie otázok a než stihnete odpovedať, príde otázka nová. Tiež mi pripadá zvláštne jej rýchla premena späť na Genevieve. Doktor povie Ľudovítovi, že je takmer isté, že sa ju choroba, už nevráti. Pritom spúšťačom jej choroby nebolo nič mimoriadne, keď to porovnám so všetkými hrôzami, čo sa v tej dobe okolo delami. Táto časť príbehu mi nepríde úplne dokončená, keď ju porovnám s prepracovaním všetkých predchádzajúcich rozhovorov a myšlienok.

Záver

Knižka sa mi veľmi páčila a veľmi ľahko sa čítala, aj keď niektoré myšlienky som si pre istotu zahľadela viackrát, aby som ich správne pochopila. Občas som musela zapojiť internet napríklad, aby som zistila, kto je Stinnes a správne pochopila iróniu na štrnástej stránke. V knižke je veľa otázok, ktorý si občas kladie každý človek, oveľa zaujímavejšie sú už v menšom počte vyskytujúce sa odpovede na ne. Čierny obelisk je knižka, ktorú si človek môže prečítať viackrát a zakaždým si tam nájde niečo nové.

Použitá literatúra:

Remarque, EM Čierny obelisk. 3. vydanie. Praha: Naše vojsko 1972

The post Čierny obelisk – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Čas žitia a čas umierania

 Autor: Erich Maria Remarque

 Zaslal(a): Aneta Břízová

Druh: Epika

Žáner: Román (písaný prózou)

Téma:

Vojna a jej skutočné zobrazenie (utrpenie a vzťahy vojakov), zmena morálnych hodnôt
(manželka-rodina), spoločnosť (politický systém)

Prostredie:

Východný front (Rusko), Werden (Nemecko); 2. svetová vojna

Charakteristické prvky:

– napísané v er -formě
– spisovná (prevažne) a dobová reč
– priama reč ( „Má prestrelenou ruku. Hladká rana.“)
– hovorové a slangové výrazy ( „Vyzerá to na peknú Brynda.“)
– dlhé a podrobné popisovanie (Ernestův život, vojna a i.)
– úvahový prvky (zmysel vojny, život, rodina a i.)
– vulgarizmy ( „Drž hubu a mysli na svoju nevestu!“)
– cudzie jazyky (Deutschland i.)

Obsah diela:
Hlavnou postavou tohto príbehu je nemecký vojak Ernst Graeber bojujúci na východnom fronte. Po dvoch rokoch dostáva trojtýždňovej dovolenku a odchádza do rodného werden. Mesto ale nachádza takmer vybombardované. Hľadá svojich rodičov, avšak neúspešne. Po mnohých rokoch sa stretáva s Alžbetou – spolužiačkou z gymnázia. Ich stretnutie prerastá v milostný vzťah, ktorý sa odohráva na zlom mieste a vo zlú dobu. Pokúšajú sa užiť si tie tri týždne, ktoré je Ernst doma v Nemecku. Ku koncu dovolenky sa vezmú. To ale nedokáže zabrániť Ernstová odchodu späť na front. Po príchode späť do zákopov, kde vládne ponurá nálada a je úplne isté, že Nemecko ustupuje stále rýchlejšie, mu je ľúto niekoľkých zajatých Rusov, ktoré púšťa von z väzenia na slobodu. Najstarší z nich ho ale pri úteku zastrelí.

Postavy: 

Ernst Graeber

– mladý vojak bojujúci na východnom fronte, ktorý študoval na gymnáziu
– pragmatický
– zamaľováva sa do Alžbety, ktorú si neskôr vezme
– postupom času sa stáva dôverčivým
– záleží mu na jeho rodičoch a na svojej žene
– snaží sa prísť na zmysel vojny
– je zúfalý zo zbytočného umieranie a z beznádeje (nevie, čo robiť)

Alžbeta Kruseová

– Ernstová spolužiačka z gymnázia
– mladá, ale úplne samostatná
– dobrá, starostlivá, verí v lepšiu budúcnosť
– zamaľováva sa do Ernesta, ktorého si potom vezme
– ostro sledovaná SS (kvôli jej otcovi)

profesor Pohlmann

– učiteľ na gymnáziu, kam chodil Ernst a Alžbeta
– starší muž; ochotný, hodný, tvrdohlavý, urputný
– ku koncu knihy zatknutý gestapom za svoje ,, činy “

Alfons Bilding

– pochádza z chudobnej rodiny; neskôr okresný veliteľ žijúci v prepychu
– podporuje nacistický režim, je posadnutý vidinou ,, ideálneho „štátu
– neutrálny postava (neuvedomuje si dopady ideí nacistov)

Autor:

Erich Maria Remarque (22.6. 1898 Osnabrück, Nemecko – 25.9. 1970 Locarno, Švajčiarsko)
– nemecký spisovateľ
– roku 1916 odišiel ako dobrovoľník do 1. svetovej vojny
– v roku 1918 bol ranený
– po 1. svet. bol účtovníkom, obchodným cestujúcim, agentom sa cintorínovom náhrobky,
organistom aj automobilovým pretekárom
– v rokoch 1923 – 1934 pôsobil Remarque ako redaktor v Hannover
– r.1931 bol nominovaný na Nobelovu cenu za mier od vojnového spravodajcu profesora
Sigismondo Cybichowskeho a od N.M. Butlera
– po nástupe fašizmu v Nemecku v roku 1933 sa dostal na index zakázaných autorov a v roku
1938 bol zbavený nemeckého občianstva
– roku 1939 odišiel do New Yorku, kde získal americké občianstvo
– po vojne sa vrátil do Švajčiarska, kde aj umiera na aortenaneurisma

Diela:

Traja kamaráti, Na západe nič nového, Víťazný oblúk, Čas žiť, čas umierať, Čierny obelisk …

Kontext:

Dielo je v mnohom podobné titule ,, Na západe nič nového „, ktorý Remarque napísal o niekoľko rokov skôr. Obe diela sa odohrávajú za vojny (1.svetová vojna a 2. svetová vojna) a majú rovnakú stavbu; vojak na fronte – dovolenke v zázemí – opäť na fronte, kde nakoniec nachádza smrť. Všetky popisy diel pôsobí veľmi dôveryhodne a sú prepracované do najmenšieho detailu.
Aj ďalšie autora tvorba je temného rázu a je zameraná na vojnové / medzivojnovej obdobie – sám bol totiž účastníkom 1.svetovej vojny, v ktorej prišiel o ilúzie a po skončení vojny mal problém sa začleniť do bežného života. Vojnu neznášal, ale vo svojom živote nezažil nič ,, intenzívnejšieho „, o čom by mohol dopodrobna rozprávať ľuďom okolo seba.
Základnou myšlienkou diela je uvedomiť si váhu života. Ukazuje nám krutosť a neľudskosť vojny ako takej a aj ľudí, ktorí sa jej zúčastňujú; nie je tu miesto na zmilovanie – dopláca sa na neho (napr. Ernst a Rusi). V porovnaní s dielom ,, Na západe nič nového „tu môžeme pozorovať individualitu človeka – postava Ernsta (na rozdiel od Paula) je radšej späť doma, ako- ak na fronte, kde pre neho vládne ponurá nálada a kde nie je miesto na ozajstné vzťahy / city.
E.M. Remarque súčasne patril do skupiny spisovateľov tzv. Stratené generácie. Medzi tu sa radil aj napr. Ernest Hemingway (Zbohom zbraniam) alebo Francis Scott Fitzgerald (Veľký Gatsby), ktorí mohli byť pre Remarque inšpiráciou v písaní jeho diel.

The post Čas žitia a čas umierania – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.