Na západe nič nové – denník (rozbor)

 

 Kniha: Na západe nič nové

 Autor: Erich Maria Remarque

 Zaslal(a): Hanaon

 

 

Spoločensko-historické pozadie doby:

Svetová literatúra medzi vojnami

–           po 1. sv. vojne sa objavuje túžba po svete bez konfliktov

–           rysujú sa 2 budúce mocnosti ZSSR a USA

–           20.- 30. roky – vznikajú totalitné hnutia – fašizmus, komunizmus – rozpínavé plány Nemecka

–           24.10.1929 – krach nie Newyorskej burze → svetová hospodárska   kríza

–           Albert Einstein – uteká z   Nemecka – židovský pôvod

–           9-10. 11 1938 – pogrom na židov

Európa v   rokoch 1918 – 1939

–           1919-1920 – parížska mierová konferencia – riešila usporiadanie Európy po vojne,

výsledok   – stanovený Versailles systém, usporiadanie medzinárodných vzťahov v   Európe a vo svete

–           1920 – Spoločnosť národov – medzinárodná organizácia, ktorá mala sprostredkovať spoluprácu medzi štátmi Európy a sveta

–           Weimarská republika – označenie Nemecka v   rokoch 1919 – 1933

totalitné režimy – nedemokratické systémy, povolená jediná ideológia, jediná politická strana, potlačeniu základných ľudských práv a slobôd

 

Surrealizmus

–           umenie – (nadrealizmus) – vychádza z   psychoanalýzy S. Freuda

–             avantgardný umelecký smer

–           snaha o zachytenie obrazov, ktoré sa človeku vybavujú v   podvedomia (sny, halucinácie)

–           snaha o oslobodenie mysle od rozumovej Konst

–           maliarstvo   – Salvator Dalí, Joan Miró

 

Predstavitelia:

Odraz 1. sv. vojny vo svetovej literatúre

USA

  • Ernest Hemingway – predstaviteľ stratenej generácie (Zbohom zbraniam, Komu zvoní hrana)

Francúzsko

  • Henry Barbusse (Oheň – román o bojovej ceste)
  • Romain Rolland (Peter a Lucia, Jan Kryštof)

Anglicko

  • Thomas StearnEliot (Pustatina – Poema o vojne a svete po vojne)

Nemecko

  • Erich Maria Remarque (Na západe nič nového)
  • Bertolt Brecht (Matka Guráž, Třígrošová opera)

 

Svetová literatúra 1918 – 1939:

Nemecko

  • Thomas Mann (Buddenbrookovci, Doktorfaustus)
  • Heinrich Mann (Profesor Neřád)

Francúzsko

  • Marcel Proust (Hľadanie strateného času)
  • Antoine de Saint – Exupery (Malý princ)

Anglicko

  • George Bernard Shaw (Pygmalion – My fair Lady)
  • James Joyce (Odyseus)

USA

  • WilliamFaulkner (Absalome, Absalome – román o rasizme)
  • Francis Scott Fitzgerald (Veľký Gatsby, Podivuhodný prípad B. Buttona)
  • Theodore Dreiser (Americká tragédia)

Rusko

  • Boris Pasternak (Doktor Živago)
  • Michail Bulgakov (Majster a Margaréta)
  • Vladimir Majakovskij (Ja, Oblak v  nohaviciach)

 

Erich Maria Remarque   (1898 – 1970)

  • vlastným menom – Erich Paul Remark
  • 1916 – odchádza na front ako dobrovoľník
  • 1918 – ranený
  • po 1. sv.valce   – rôzne zamestnania (redaktor, obchodných cestujúcich, automobilový pretekár)
  • 1931 – emigrácie – Švajčiarsko, USA
  • polovica 30. rokov – láska k  Marlen Dietrichovej – neopätovanej
  • dvakrát ženatý (druhá žena herečka Paulette Goddardovho)
  • zomrel na srdcovú chorobu vo Švajčiarsku

 

Dielo:

  • opisuje život vojakov za 1. sv.vojny, tiež život veteránov a nemeckých emigrantov, ktorí márne hľadajú svoje miesto v spoločnosti
  • klady: téma lásky, automob.závodov, nemocnice, rozprávačské umenie, humanitné náboj (ľudský život na prvom mieste), hl. hrdinovia -sugestívni vykreslenie, čitateľ s   nimi súcití
  • zápory: šablónovitosť, jednoduché vykonštruované zápletky, niekedy plytké filozofovanie
  • bol ovplyvnený štýlom Jacka Londona, E. Hemingway

 

Tvorba:

Na západe nič nového – 1928, román o generáciu zničenej vojnou

Cesta späť – 1931, voľné pokračovanie románu Na západe nič nového

– mladí hrdinovia sa po návrate z   vojny snažia začleniť do normálnej spoločnosti

– narážajú na to, že sú prijímaní s   odstupom, zle znášajú biedu, nezamestnanosť

Traja kamaráti – 1937, román

– príbeh o priateľstve, ktoré pomáha prestáť nestabilné povojnová leta

– príbeh v   ich- forme – rozprávač automechanik Robby

Víťazný oblúk – román o doktorovi Ravicovi, ktorý pred nacizmom emigroval do Francúzska

Čierny obelisk –   Nemecko 1923 v   čase ekonomickej krízy, radikálne hnutie

– príbeh rozpráva vojnový veterán Ľudovít -zamestnanec krematória, hľadá zmysel života

v   povojnovej spoločnosti

Jiskra života –   novinár väznený v   koncentračnom tábore Meller, napísal to ako reakciu na popravu svojej sestry v   roku 1943

 

Na západe nič nového  

Celková charakteristika

–           dej sa odohráva na západnom fronte vo Francúzsku v priebehu 1. svetovej vojny

–           zbytočne stratené životy mladých študentov na západnej fronte vo Francúzsku, predovšetkým ich pocity, myšlienky a nie príliš šťastné osudy

–           zobraziť nezmyselnosť a až trápnosť vojny, ktorá zničila mnohých miliónom ľudí po celom svete

 

Postavy

Pavel Bäumer (Erich Maria Remarque) – rozprávač a hlavná postava, pochádza z veľmi chudobnej rodiny

Albert Kropp – bývalý spolužiak Pavla

Müller – bývalý spolužiak Pavla, “ešte stále so sebou vláči učebnice a sníva o vojnové maturite, v bubnovej paľbe šprtom fyzikálne poučky”

Leer – bývalý spolužiak Pavla, ktorý nosí bradu a vyžíva si v dievčatách

František Kemmer – bývalý spolužiak Pavla

Tjaden – najväčší jedlík, je pre neho ľahké unikať z problémov

Haie Westhus

Deterding – sedliak, ktorý myslí len na svoju usadlosť a na svoju ženu

Stanislav Katczinsky – najstarší, hlava ich skupiny, “Katz” – jeden z najlepších Pavlových priateľov na fronte

Himmelstoss – desiatnik, v civile poštár, šikanuje, zbabelec, primitív

 

Dej a kompozícia

–           snaha poukázať na to ako je vojna zbytočná a hlúpa, ľudia sa zabíja, aj keď nikto nevie prečo, nikto nemá dôvod zabíjať druhého človeka, ale napriek tomu musí

–           generácie Remarquea bola stratená, nepoznala nič iné ako vojnu

–           kompozičný postup: chronologický, retrospektívnu

 

Sujet:

    • chlapci nastupujú do vojny
    • prvý z kamarátov umiera
    • priebeh vojny
    • návrat domov a spomienky
    • Pavlova prvú obeť zblízka
    • pobyt v kláštornej nemocnici, smrť kamarátov
    • snaha zachrániť Katczu
    • Pavlova smrť

 

Daj:

Spolu so svojimi kamarátmi Müllerom, Kropp, Kemmerichem a Leer je Pavol silným psychickým nátlakom okolia, zvlášť triedneho profesora, donútený ukončiť štúdium na gymnáziu a dobrovoľne sa prihlásiť k výcviku s tým, že bude čoskoro odvelený na front.

Paul opisuje všetko od výcviku plného šikanovania, vojny, až po dovolenku a život v kasárňach. Postupom času sa jeho nadšenie na vojnu prepadá a aj jeho kamaráti jeden po druhom umierajú. Všetky scény sú vykresľované z pohľadu obyčajného bezvýznamného vojaka, a to do najmenších detailov a veľmi naturalisticky. Na začiatku príbehu mu zomiera jeho priateľ Kemmer, ktorého pozná už od detstva. Pri takýchto situáciách sa Paul zaberá do myšlienok a spomína na staré časy. Potom ich zas povolaný do zákopov a líči priebeh bitky, svoje pocity a príbehy, ktoré tam zažil. Jedného dňa ale dostane na dva týždne priepustku a ide domov. Tam zisťuje, že jeho mamička má rakovinu. Zároveň registruje úplné odtrhnutie od bežného života a psychické dôsledky vojny – je ňou úplne deformovaný. Uvedomuje si tiež, že sa zmenil aj on sám. Vojnu už berie ako samozrejmosť, a preto už nedokáže komunikovať s ľuďmi a nebaví ho jeho skoršie záujmy. Postupne sa začína psychicky rúcať.

Keď jeho rota dostala za úlohu vypratať jednu dedinu, postrelili jeho i Kropp. Vďaka tomu sa dostali do nemocnice, kde zase rozpráva svoj príbeh. Čoskoro je opäť povolaný do zákopov. Uprostred bitky sa stretne s posledným kamarátom, čo zostal vo vojne – Katczinskym (štyridsaťročný Poliak, ktorý ho sprevádza takmer celú knihu). Toho ale postrelí a Pavel ho nesie cez celé bojisko k poľnej nemocnici. Katczinsky nakoniec umiera, pretože dostal črepinou do hlavy. Pavla smrť Katczinského veľmi zasiahne. Na jeseň roku 1918, dostáva 14 dní voľna, počas ktorých premýšľa o vojne ao návrate do normálneho života. Kniha končí Pavlovou smrťou na fronte.

 

Jazyk a štýl

–           dielo je napísané spisovným jazykom s mnohými úvahovými pasážami a lyrickými prvky, niekde sa objavujú aj hovorové výrazy (brajgel, švindeľ, palice atď.).

–           román, vulgárne výrazy zväčšujú napätie, naturalistické, autobiografické, rozprávanie v ich-forme

 

Okolnosti vzniku diela

–           diele sa často objavuje téma automobilových závodov, je potrebné si uvedomiť, že Remarque sa o preteky nielen zaujímal, ale že aj nejaký čas aktívne pretekal

–           jeho romány sú protivojnové, ale nemožno ich označiť za pacifistickej

–           je zameraný silne antifašistickej

 

Vplyv diela

–           Zaujímavosť: Autor tu opisuje svoje zážitky z vojny.   Po nástupe nacizmu sa dostal medzi zakázané autormi a   v roku 1938 bol zbavený nemeckého občianstva. Nacistická propaganda vyhlásila, že Erich Maria Remarque je v skutočnosti   Paul Kramer (teda Remarque pospiatky), Žid, ktorý sa nikdy nezúčastnil prvej svetovej vojny, teda   nemôže ju popisovať.






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: