Na západe nič nové – rozbor (obsah, denník)

 

Kniha: Na západe nič nové

Autor: Erich Maria Remarque

Zaslal(a): Hanaon

 

Spoločensko-historické pozadie doby

Svetová literatúra medzi vojnami:

  • po 1. sv. vojne sa objavuje túžba po svete bez konfliktov
  • rysujú sa 2 budúce mocnosti ZSSR a USA
  • 20. – 30. roky – vznikajú totalitné hnutia – fašizmus, komunizmus – rozpínavé plány Nemecka
  • 24. 10. 1929 – krach na newyorskej burze → svetová hospodárska kríza
  • Albert Einstein – uteká z Nemecka – židovský pôvod
  • 9. – 10. 11. 1938 – pogrom na Židov

 

Európa v rokoch 1918 – 1939:

  • 1919 – 1920 – Parížska mierová konferencia – riešila usporiadanie Európy po vojne, výsledok – stanovený versaillský systém, usporiadanie medzinárodných vzťahov v Európe a vo svete
  • 1920 – Spoločnosť národov – medzinárodná organizácia, ktorá mala sprostredkovať spoluprácu medzi štátmi Európy a sveta
  • Weimarská republika – označenie Nemecka v rokoch 1919 – 1933
  • totalitné režimy – nedemokratické systémy, povolená jediná ideológia, jediná politická strana, potlačenie základných ľudských práv a slobôd

 

Surrealizmus:

  • umenie – (nadrealizmus) – vychádza z psychoanalýzy S. Freuda
  • avantgardný umelecký smer
  • snaha o zachytenie obrazov, ktoré sa človeku vybavujú v podvedomí (sny, halucinácie)
  • snaha o oslobodenie mysle od rozumovej kontroly
  • maliarstvo – Salvador Dalí, Joan Miró

 

Predstavitelia – Odraz 1. sv. vojny vo svetovej literatúre:

USA

  • Ernest Hemingway – predstaviteľ stratenej generácie (Zbohom zbraniam, Komu zvoní do hrobu)

Francúzsko

  • Henri Barbusse (Oheň – román vo forme denníka / o bojovej ceste)
  • Romain Rolland (Peter a Lucia, Ján Krištof)

Anglicko

  • Thomas Stearns Eliot (Pustatina – poéma o vojne a svete po vojne)

Nemecko

  • Erich Maria Remarque (Na západe nič nové)
  • Bertolt Brecht (Matka Guráž a jej deti, Trojgrošová opera)

 

Svetová literatúra 1918 – 1939:

Nemecko

  • Thomas Mann (Buddenbrookovci, Doktor Faustus)
  • Heinrich Mann (Profesor Nečin)

Francúzsko

  • Marcel Proust (Hľadanie strateného času)
  • Antoine de Saint-Exupéry (Malý princ)

Anglicko

  • George Bernard Shaw (Pygmalion – My Fair Lady)
  • James Joyce (Odyseus)

USA

  • William Faulkner (Absalón, Absalón! – román o rasizme)
  • Francis Scott Fitzgerald (Veľký Gatsby, Podivuhodný prípad Benjamina Buttona)
  • Theodore Dreiser (Americká tragédia)

Rusko

  • Boris Pasternak (Doktor Živago)
  • Michail Bulgakov (Majster a Margaréta)
  • Vladimir Majakovskij (Oblak v nohaviciach)

 

Erich Maria Remarque (1898 – 1970)

  • vlastným menom – Erich Paul Remark
  • 1916 – odchádza na front ako dobrovoľník
  • 1918 – zranený
  • po 1. sv. vojne – rôzne zamestnania (redaktor, obchodný cestujúci, automobilový pretekár)
  • 1931 – emigrácia – Švajčiarsko, USA
  • polovica 30. rokov – láska k Marlene Dietrichovej – neopätovaná
  • dvakrát ženatý (druhá žena herečka Paulette Goddard)
  • zomrel na ochorenie srdca vo Švajčiarsku

 

Dielo:

  • opisuje život vojakov počas 1. sv. vojny, tiež život veteránov a nemeckých emigrantov, ktorí márne hľadajú svoje miesto v spoločnosti
  • klady: téma lásky, automobilových pretekov, nemocnice, rozprávačské umenie, humanistický náboj (ľudský život na prvom mieste), hl. hrdinovia – sugestívne vykreslení, čitateľ s nimi súcití
  • zápory: šablónovitosť, jednoducho vykonštruované zápletky, niekedy plytké filozofovanie
  • bol ovplyvnený štýlom Jacka Londona a E. Hemingwaya

 

Tvorba:

  • Na západe nič nové (1928) – román o generácii zničenej vojnou
  • Cesta späť (1931) – voľné pokračovanie románu Na západe nič nové
    • mladí hrdinovia sa po návrate z vojny snažia začleniť do normálnej spoločnosti
    • narážajú na to, že sú prijímaní s odstupom, zle znášajú biedu a nezamestnanosť
  • Traja kamaráti (1937) – román
    • príbeh o priateľstve, ktoré pomáha prestáť nestabilné povojnové roky
    • príbeh v ich-forme – rozprávač automechanik Robby
  • Víťazný oblúk – román o doktorovi Ravicovi, ktorý pred nacizmom emigroval do Francúzska
  • Čierny obelisk – Nemecko 1923 v čase ekonomickej krízy, radikálne hnutie
    • príbeh rozpráva vojnový veterán Ludwig (Ľudovít) – zamestnanec pohrebného ústavu, hľadá zmysel života v povojnovej spoločnosti
  • Iskra života – novinár väznený v koncentračnom tábore Mellern, napísal to ako reakciu na popravu svojej sestry v roku 1943

 

Na západe nič nové

Celková charakteristika:

  • dej sa odohráva na západnom fronte vo Francúzsku v priebehu 1. svetovej vojny
  • zbytočne stratené životy mladých študentov na západnom fronte vo Francúzsku, predovšetkým ich pocity, myšlienky a nie príliš šťastné osudy
  • snaha zobraziť nezmyselnosť a až trápnosť vojny, ktorá zničila mnoho miliónov ľudí po celom svete

 

Postavy:

  • Paul Bäumer (Erich Maria Remarque) – rozprávač a hlavná postava, pochádza z veľmi chudobnej rodiny
  • Albert Kropp – bývalý spolužiak Paula
  • Müller – bývalý spolužiak Paula, „ešte stále so sebou vláči učebnice a sníva o vojnovej maturite, v bubnovej paľbe bifľuje fyzikálne poučky“
  • Leer – bývalý spolužiak Paula, ktorý nosí bradu a vyžíva sa v dievčatách
  • Franz Kemmerich – bývalý spolužiak Paula
  • Tjaden – najväčší jedlík, je pre neho ľahké unikať z problémov
  • Haie Westhus – kopáč rašeliny
  • Deterding – sedliak, ktorý myslí len na svoju usadlosť a na svoju ženu
  • Stanislaus Katczinsky – najstarší, hlava ich skupiny, „Kat“ – jeden z najlepších Paulových priateľov na fronte
  • Himmelstoss – desiatnik, v civile poštár, šikanuje, zbabelec, primitív

 

Dej a kompozícia:

  • snaha poukázať na to, aká je vojna zbytočná a hlúpa, ľudia sa zabíjajú, aj keď nikto nevie prečo, nikto nemá dôvod zabíjať druhého človeka, ale napriek tomu musí
  • Remarqueova generácia bola stratená, nepoznala nič iné ako vojnu
  • kompozičný postup: chronologický, retrospektívny

 

Sujet:

  • chlapci nastupujú do vojny
  • prvý z kamarátov umiera
  • priebeh vojny
  • návrat domov a spomienky
  • Paulova prvá obeť zblízka
  • pobyt v kláštornej nemocnici, smrť kamarátov
  • snaha zachrániť Katczinského
  • Paulova smrť

 

Dej:

Spolu so svojimi kamarátmi Müllerom, Kroppom, Kemmerichom a Leerom je Paul pod silným psychickým nátlakom okolia, zvlášť triedneho profesora, donútený ukončiť štúdium na gymnáziu a dobrovoľne sa prihlásiť k výcviku s tým, že bude čoskoro odvelený na front.

Paul opisuje všetko od výcviku plného šikanovania, vojny, až po dovolenku a život v kasárňach. Postupom času jeho nadšenie pre vojnu opadá a aj jeho kamaráti jeden po druhom umierajú. Všetky scény sú vykresľované z pohľadu obyčajného bezvýznamného vojaka, a to do najmenších detailov a veľmi naturalisticky. Na začiatku príbehu mu zomiera jeho priateľ Kemmerich, ktorého pozná už od detstva. Pri takýchto situáciách sa Paul ponára do myšlienok a spomína na staré časy. Potom je opäť povolaný do zákopov a líči priebeh bitky, svoje pocity a príbehy, ktoré tam zažil. Jedného dňa ale dostane na dva týždne priepustku a ide domov. Tam zisťuje, že jeho matka má rakovinu. Zároveň registruje úplné odtrhnutie od bežného života a psychické dôsledky vojny – je ňou úplne deformovaný. Uvedomuje si tiež, že sa zmenil aj on sám. Vojnu už berie ako samozrejmosť, a preto už nedokáže komunikovať s ľuďmi a nebavia ho jeho predchádzajúce záujmy. Postupne sa začína psychicky rúcať.

Keď jeho rota dostala za úlohu vypratať jednu dedinu, postrelili jeho aj Kroppa. Vďaka tomu sa dostali do nemocnice, kde zase rozpráva svoj príbeh. Čoskoro je opäť povolaný do zákopov. Uprostred bitky sa stretne s posledným kamarátom, čo zostal vo vojne – Katczinskym (štyridsaťročný Poliak, ktorý ho sprevádza takmer celú knihu). Toho ale postrelia a Paul ho nesie cez celé bojisko k poľnej nemocnici. Katczinsky nakoniec umiera, pretože dostal črepinou do hlavy. Paula smrť Katczinského veľmi zasiahne. Na jeseň roku 1918 dostáva 14 dní voľna, počas ktorých premýšľa o vojne a o návrate do normálneho života. Kniha končí Paulovou smrťou na fronte.

 

Jazyk a štýl:

  • dielo je napísané spisovným jazykom s mnohými úvahovými pasážami a lyrickými prvkami, niekde sa objavujú aj hovorové výrazy
  • román, vulgárne výrazy zväčšujú napätie, naturalistické, autobiografické, rozprávanie v ich-forme

 

Okolnosti vzniku diela:

  • v diele sa často objavuje téma automobilových pretekov, je potrebné si uvedomiť, že Remarque sa o preteky nielen zaujímal, ale že aj nejaký čas aktívne pretekal
  • jeho romány sú protivojnové, ale nemožno ich označiť za pacifistické
  • je silne antifašisticky zameraný

 

Vplyv diela:

  • Zaujímavosť: Autor tu opisuje svoje zážitky z vojny. Po nástupe nacizmu sa dostal medzi zakázaných autorov a v roku 1938 bol zbavený nemeckého občianstva. Nacistická propaganda vyhlásila, že Erich Maria Remarque je v skutočnosti Paul Kramer (teda Remark odzadu), Žid, ktorý sa nikdy nezúčastnil prvej svetovej vojny, a preto ju nemôže popisovať.

 

Vložiť komentár