Kniha: Rimanka
Autor: Alberto Moravia
Zaslal(a): Fifinka
Alberto Moravia (= Alberto Pincherle)
(28. november 1907 – 26. Septembra 1990, Rím)
- Taliansky prozaik, dramatik, esejista a literárny kritik.
- Alberto Moravia sa narodil v rodine architekta.V detstve ochorel na tuberkulózu kostí. Deväť rokov strávil pripútaný na lôžko v sanatóriách i doma. Choroba u neho vyvolávala pocity spoločenské osamelosti. Skúsenosti z tejto doby premietol nepriamo aj do svojej literárnej tvorby. Vzdelával sa ako samouk, predovšetkým čítaním. Čoskoro sa začal venovať literárnej tvorbe, písal básne, prózu a drámy.
- Alberto Moravia nastúpil žurnalistickou dráhu v novinách La Stampa, La Gazett del Popolo, bol korešpondentom v Londýne a v Paríži, veľa cestoval.
- V tridsiatych rokoch pomerne úspešne bojoval s vtedajšou fašistickou cenzúrou, pretože pochádzal zo židovskej rodiny, počas druhej svetovej vojny, takmer nemohol publikovať, bol na neho dokonca vydaný zatykač.Vystupoval verejne proti fašistickému režimu, jeho prvý román bol na príkaz Mussoliniho zakázaný.
- Predstaviteľ povojnového talianskeho románu a nerealistického štýlu.Vo svojich dielach sa usiluje o dôsledne prekreslené a dramatické videnie každodenného života s dôrazom na sociálnu problematiku.
- Romány:Sklamané nádeje, Márne ctižiadosti (1935), Ľahostajní 1929, Maškaráda (1941), Agostino (1944), Neposlušnosť (1948), Láska manželská (1949), Rimanka – 1947, Pohŕdanie (1954), Horalka (1957), Nešťastná milenka (1943), Konformista, Nuda (1960) – (psychologický román), Pozornosť, Ja a on (1971), Cesta do Ríma, Leopardia žena, 1934 – Prežiť vlastnú smrť, Voyeur aneb Muž, ktorý sa pozerá – 1985
- Poviedky a novely:Epidémia, Rímske poviedky (1954), Nové rímske poviedky (1959), Agostino (1944), Automat (1963)
- Drámy: Beatrice centov, Život je hra
- publicistickej knihy:Človek ako cieľ, Predstava India
Neorealizmus
– umelecký smer, vznikol na začiatku 20. Storočia, zahŕňa mnoho, niekedy až protikladných tendencií. Najviac sa presadil v Taliansku, obzvlášť v literatúre a filme po druhej svetovej vojne.
– Autorom pojmu je Antonio Gramsci, ktorý ho definoval ako „nonkonformný, kritický postoj k talianskemu fašizmu.“
– Filozofia neorealizmu vychádza z akéhosi predpokladu, že sa dá stotožniť predmet poznania s poznaním ako takým, túto teóriu sa niekedy pokúšali dotiahnuť do naozajstných extrémov, takže diela prestávala byť zrozumiteľná. V Taliansku, predovšetkým v 50. rokoch, kde bol tento myšlienkový smer najsilnejší, tento smer smeroval až k realistickému dokumentu, ktorý mal zobraziť skutočnú situáciu, toto bola reakcia na taliansky fašizmus a uvedomenie si nutnosti morálnej obrody v Taliansku. Títo umelci potom zamerali svoj záujem predovšetkým na obyčajného človeka.
– V talianskej literatúre došlo po druhej svetovej vojne k veľmi tesnému prepojeniu s filmom. Neorealisté usilovali o dôkladne spracovaní vtedajšieho talianskeho života a niektorých období minulosti Talianska, predovšetkým fašizmu a odporu proti nemu, pretože v Taliansku bolo pomerne málo odporcov fašizmu, boli nútení hľadať svojich hrdinov medzi obyčajnými dedinčanov a potom sa snažili preniknúť do ich myslenia, to občas pôsobí trochu kŕčovito a nedôveryhodne. Používali jednoduchý jazyk, podobný ľudovej reči.
– diela bola v období fašizmu považovaná za morálne a vlastenecky nevhodná. Neorealizmus je vlastne surové podanie reality, ktorá nie je nijako prifarbená a to ani v záujme deje, nič nevynecháva. Napriek tomu možno povedať, že si vyberá z každého obdobia to, čo sa tomuto smeru hodilo, preto nemôžeme hovoriť o nestrannosti či objektivite.
Rimanka
(Vydavateľstvo. ODEON, 1947 Miláno, Praha 1966, Preložil Václav Čap)
Lit. druh -epika
Žáner: román
Smer: neorealizmus
Jazyk: spisovný, hovorový, vulgarizmy
Kompozícia: retrospektívne chronologicky usporiadané, rozdelené na 2 časti: 1. (1. – 9. Kapitola) – po „zabehnutý“ život prostitútky, 2. (1. – 11. kapitola) – od zoznámenie s MINE
Téma: príbeh krásne mladé rímske dievčatá Adriany, ktorú okolnosti prinútili stať sa prostitútkou, bez toho by však zlomili jej rýdzu charakter a osobnosť
Prostredie: Taliansko medzi svetovými vojnami, v dobe habešskej váľky. Vznik fašizmu v Taliansku, pochod na Rím 1922 Mussolini.
Charakteristika doby: v obdobie habešský vojny, ale prostredie povojnovej (- Brutálne koloniálne vojna vedená talianskym fašistickým štátom proti riadnemu členovi Spoločnosti národov Habeš (dnes Etiópia). Agresia sa začala bez vypovedania nepriateľstva útokom vojsk generála De Bona (neskôr maršala Badoglio) z Eritrey a generála Grazianiho z Talianskeho Somálska. Vzdor obrovské technické preväz a najmä leteckého teroru sa podarilo zlomiť húževnatý odpor Kúšijcami (viedol ich cisár Haile Selassie II.) až po bitke pri jazera Ašangi na jar 1936. Habeš sa stala talianskou kolóniou (do roku 1940).
Postavy:
– Adriana: krásna, mladá dievčina s čistým charakterom, má radosť zo života, robí všetko s chuťou a vášňou, sny o rodine, bojuje so svojím smutným osudom
– matka Adriany: sklamaná životom, ako mladá robila modelku, šička košieľ, V Adriane vidí možnosť, ako získať veci, ktoré vďaka materstvo stratila a chce, aby sa vydala za bohatého pána., Túžia po peniazoch,
– Gino: chudobný šofér, rád si privlastňuje bohatstvo svojej pani, zatajuje svoju rodinu, zamilovaný do Adriany
– Giocomo (Mino): mladý študent práv z bohatej rodiny, členom ilegálnej organizácie zamerané proti vláde, neopätoval Adrianin lásku, Mal pohŕdavý postoj voči spoločnosti, bohatým, svojej rodiny i proti sebe samému. Premáhali ho pocity omrzenosti, úplné nezmyselnosti, hovorievalsarkasticky aik Adriane sa často správal škaredo. Nedokáže sa vysporiadať so svojou vlastnou zradou, až tesne pred svojou smrťou si uvedomuje, že Adrianu miloval.
– Gissela – prostitútka, priateľka Adriany, mrcha, dychtia po peniazoch, hrá sa na vznešenú pani
– Sonzogno: priateľ Gina, silný, agresívny, neovláda svoje emócie, človek bez zákona, vrah, zlodej, zamilovaný do Adriany, naháňa hrôzu
– Astarita- bohatý mládenec, ktorý sa zaujímal o Adrianu, bol to priateľ Gisseli
Rimanka
Asi najslávnejší román talianskeho spisovateľa Alberta Moravia z roku 1947 rozpráva príbeh krásnej mladej rímskej dievčatá Adriany, ktorú okolnosti prinútili stať sa prostitútkou, bez toho by však zlomili jej rýdzu charakter a osobnosť. Cez tlak skazeného, zištného a vypočítavého okolí, ktoré reprezentuje jej rodina, priatelia i milenci, cez úzkosti, zúfalstva, pochybnosti aj strach, ktoré so sebou nesie jej zamestnania a muži, s ktorými sa takto stretáva, zostáva vnútorne silnú a pevnú v odhodlanie žiť ďalej svoj život. To vrcholí v okamihu straty milovaného Giacoma a rozhodnutie zabezpečiť svojmu nenarodenému dieťaťu šťastnú budúcnosť.
Rimanka bola v roku 1954 úspešne sfilmovaná, Adrianu stvárnila herečka Gina Lollobrigida.
Dej
Rozprávanie mladej prostitútky, Adriane, ktorá vyrastala v chudobných pomeroch v jednej časti Ríma. Ešte keď bola malá, zomrel jej otec, jej matka sa živila šitím košieľ. Adriana bola veľmi pekná, matka jej to stále opakovala a sľubovala si od jej krásy, to čo sama vďaka materstvo stratila. Nechala ju od šestnástich robiť modelku na umeleckej akty.
V osemnástich sa zamilovala do chudobného šoféra Gina. Túžila po pokojnom šťastie rodinného kruhu a to sa jej malo s Ginom splniť, ale on dátum svadby neustále odkladal, až sa nakoniec dozvedela, že už je ženatý a má rodinu. Ďalej sa s ním stretávala, ale len kvôli sexu, tiež jeho pani len tak ukradla veľmi drahú pudrenku.
Medzitým zažila jednu nepríjemnú skúsenosť, keď si spolu so svojou kamarátkou Giselle (modelka, prostitútka), jej priateľom Riccardom a Astarita vyrazili na výlet (do Viterburku). Astarita bol bohatý človek od tajnej polície, do Adriany šialene zamilovaný, priamo posadnutý a vydieraním jej donútil sa s ním vyspať, Gisella ho kvôli závisti len povzbudzovala. Bolo to prvýkrát, čo Adriana dostala za sex peniaze, zo všetkého mala výčitky svedomia, preto išla k spovedníkovi.
Po rozchode s Ginom sa Adriana stala prostitútkou, svoje povolanie prevádzkovala s chuťou a svojím náhodným milencom bola ochotná ponúkať aj lásku. Zvolila si síce prácu, ktorú spoločnosť odsudzuje, ale zostala veselá a nedotknutá v ľudskej dôstojnosti.
S Giselle sa stali spoločníčky, medzi mužov s ktorými sa stretávala patril okrem Gina aj Astarita.
Ukradnutá pudrenka spôsobila zamotaný reťazec udalostí, Adriana ju síce vrátila Ginovi, ale ten ju dal svojmu priateľovi Sonzognovi na predaj. Na stretnutí, kde predstavil Sonzogna Adriane, jej všetko vyklopil. Adrianu rozčúlilo, že krádež zviedol na nevinnú slúžku a nadobro sa s ním rozišla.Domov ju odprevadiť Sonzogno, ktorý bol neobyčajne silný. V Adriane vyvolával obrovský strach, musela sa s ním vyspať. Po styku jej povedal, že pri predaji pudrenky v zúrivosti zabil zlatníka a vykradol obchodík. Pretože po ňom Adriana nechcela peniaze, daroval ju onú pudrenku na pamiatku. Adriana vrátila cez kňaza pudrenku as Astaritovou pomocou sa mohla slúžka dostať na slobodu.
V tej dobe už poznala Giacoma (Mina), bohatého študenta práv, do ktorého sa bláznivo zamilovala. On jej lásku neopätoval, ale s Adrianou sa pravidelne stretával. Bol členom ilegálnej organizácie zamerané proti vláde. Mal pohŕdavý postoj voči spoločnosti, bohatým, svojej rodiny i proti sebe samému. Premáhali ho pocity omrzenosti, úplné nezmyselnosti, hovorieval sarkasticky aik Adriane sa často správal škaredo. Ona ho napriek tomu všetko milovala, dokonca sa prestala živiť prostitúciou.
Po nejakej dobe zistila, že je tehotná, s istotou vedela, že otcom je Sonzogno. Ten sa do nej zamiloval, vyhľadal ju a chcel sa s nej vyspať a utiecť s nej, ona mu to sľúbila, ale tesne pred sexom tajne utiekla. Zhodou okolností do bytu vpadla polícia, ktorá hľadala Mina, Sonzogno po streľbe utiekol, ale myslel si, že ho Adriana zradila.
Adriana hľadala Mina, ale dozvedela sa, že je zatvorený. Bola nešťastná ao pomoc požiadala zase Astarita, ktorý nakoniec Mina vypočúval. Mino, ale zradil, povedal všetko do detailov, preto ho prepustili a zamestnali ako informátora.
Giacoma sa kvôli svojej zrade začal nenávidieť, stratil chuť žiť, síce sa presťahoval k Adriane, ale správal sa hnusne a bol plný horkosti.
Sonzogno sa chcel Adriane pomstiť, ale Astarita, ktorý znenazdania prišiel, ho ponížil a donútil odísť, za to ho potom Sonzogno zabil. Sám je potom zabitý na úteku.
Tej noci utiekol aj Mino, spáchal samovraždu a nechal list na rozlúčku, v ktorom vysvetľuje svoju zradu, ako poruchu vôle. Jediné východisko z pocitu viny vidí práve vo svojej smrti a dúfa, že sa tým veci vrátia do náležitého poriadku. Tiež si uvedomil, že mal Adrianu rád a necháva jej kontakty na svoje vplyvné priatelia a bohatú rodinu.
Adriana bola z jeho smrti niekoľko dní smutná k smrti, pred mínovými priateľmi (Tullio – učiteľ, Tommaso – syn SAFARI), ktoré zradil ho bránila a nakoniec sa rozhodla, že sa plne zameria na svoje dieťa a ponúkne mu veselý, lepší život, než aký mala ona.