Oliver Twist – denník (rozbor)

 

 Kniha:  Oliver Twist

 Autor: Charles Dickens

 Zaslal(a): Humunukuapua

 

 

Žáner: sociálna román (Zeyer, Dostojevskij, Arbes, Májovci-Moravský)

Časové zaradenie: (2. pol.) 19. storočia

 

Podrobný obsah:

Príbeh začína vo chvíli, keď sa do jedného anglického mestečka dopotáca mladá tehotná žena a v miestnej nemocnici porodí zdravého chlapca, avšak sama umiera. Dieťaťu je pridelené meno Oliver Twist a je umiestnené do chudobinca, kde je nútených žiť po deväť rokov vo strašné biede a chudobe. Aj napriek všetkej špinu, choroby a nedostatočnou stravu však Oliver prežije a vo svojich deviatich rokoch sa dostáva do učenia k hrobárovi Sowerberymu. Ten sa k nemu síce nespráva zle, ale jeho straší učeník Noe Clyapol a kuchárka Karolína ho v jednom kuse šikanujú, a preto raz (po bitke s Noem) v noci utečie. Nemal ale kam ísť, a tak sa vydal do Londýna, kde dúfal, že to bude lepšie. Tam sa hneď spočiatku zoznámil s mladými pánmi ferina Lišák a ČódlemBatesem, čo sú profesionálne vreckári v službách žida Fagina, ktorý je všetkému učil. Fagin potom príjme Olivera do svojej bandy a chce ho tiež vyučiť na zlodeja. Oliver je však úplne iný. Aj napriek kruté zaobchádzanie, ktorému bol zatiaľ vystavený, jeho duša je až nečakane čistá a neschopná neférového jednania a iných zlých. Napriek tomu je Oliver donútený sa zúčastňovať zločineckých akcií a pri jednej je však chytený. Pred odsúdením ho však uchráni pán Brownlow, ktorý ho vypočuje a verí mu. Chlapec potom žije nejaký čas u neho – zotavuje sa, pretože pri lúpežné akciu aj omdlel, a jeho dobrodinec si ho veľmi obľúbia, rovnako ako jeho gazdiná, pani Redwinová. Raz ho potom posiela vybaviť objednávku kníh, čiastočne aj preto, aby dokázal ako veľmi mu veria, ale pri tej ho chytí Bill Sikes so svojou milenkou Nancy. Obaja pracujú pre Fagina a ten je pre Olivera poslal. Ocitá sa teda späť v nečistej prostredí, kde jeho šľachetná duša trpí. Nebol však unesený len tak. Faginova banda sa chystá vylúpiť jeden dom a potrebujú k tomu dieťa, ktoré by sa dostalo do domu a otvorilo im. Oliver potom teda ide s nimi, ale keď plní svoju úlohu, je postrelený a všetci sa dávajú na útek. Olivera však zanesú iba do neďalekého priekopy, kde ho nechajú napospas osude. Chlapec sa radšej doplazí späť do domu, ktorý sa chystali vylúpiť a má opäť viac šťastia než rozumu. Majiteľka domu – pani Maylieová – sa ho ujme, zavolá doktora Losberneho a ten ho vylieči. Keď ho pani Maylieová spoločne s Losbernem vypočuje, rozhodne sa ho uchrániť trestu. Oliver tam potom nejaký čas žije, zoznámi sa aj so chovankou pani Maylieové – Rózou a jej synom Harrym. Tiež sa opäť stretáva s pánom Brownlow a má možnosť mu vysvetliť, prečo sa vtedy nevrátil. Zdá sa, že už bude všetko v poriadku, ale ani tu nie je Oliver v bezpečí, pretože Fagin ho chce opäť uniesť. Dôvodom tentokrát je, že sa na scéne objavil Oliverov nevlastný brat Edward Leeford, prezývaný Monks. Ten sa potrebuje Olivera zbaviť, aby získal celé dedičstvo po ich otcovi. Začal tým, že od obecného Serbus z mestečka, kde sa Oliver narodil, dostal medailón, ktorý ukradla Oliverovej matke správcova chudobinca. Ten potom dostal práve serbusBumble a predal ho Monks, ktorý ho hneď zahodil do rieky. Monks sa potom baví s Faginom, aby sa rozhodli čo ďalej a všetko nechtiac vypočuje Nancy. Tá sa potom vydá za Rózou, pretože sa chce napraviť, a všetko jej povie: že sa Monks rozhodol Olivera zničiť a spolčil sa preto s Faginom. Róza potom ponúka Nancy, aby sa už ku zlodejom nevracala, ale tá nakoniec odmietne. Stojí ju to však život, pretože keď sa Sikes dozvie od špeha Noa (ktorý kedysi pracoval u hrobára Sowerbyho) že je zradila, v návale zlosti ju Umláťte na smrť. Je potom zo svojho činu trošku vedľa a vydáva sa na útek, ktorý však pre neho končí neúspechom – začne ho naháňať polícia a on pri tom zomrie, pretože sa nechtiac obesí. Róza medzitým všetko povie pánovi Brownlow, ten chytí Monksa, udalosti dostávajú spád a všetko sa vysvetľuje – vzťahy sú zamotané, ako v nejakej telenovele. Ukáže sa, že pán Brownlow si mal brať sestru istého pána Leeforda, ktorý je otcom Olivera a Monksa. Tá však zomrela veľmi mladá, ale Brownlow aj naďalej udržiaval spojenie s jej bratom. Toho donútili, aby sa oženil so ženou, ktorú však nemiloval. Práve z toho zväzku pochádzal Edward alias Monks. Manželstvo však nevydržalo dlho a keď už spolu neboli schopní žiť, tak sa po čase rozišli. Leeford potom nejaký čas pobýval v rodine námorníka Fleminga. Starý Fleming mal dve dcéry a staršie Agnes sa do Leeforda zamilovala a on do nej. Z ich lásky sa narodil Oliver a ďalšie prekvapenia je, že sirota Róza je ona mladšia sestra Agnes, teda Oliverova teta. Panu Leefordovi potom jeden bohatý príbuzný odkázal svoje imanie a to po jeho smrti (zomrel v Taliansku) malo pripadnúť jeho synom. Keby sa teda Monks podarilo Olivera zlikvidovať, bolo by dedičstvo celej jeho. Keď sa ale všetko odhalilo, jeho plány boli zmarený. A nielen jeho. Žid Fagin je chytený, odsúdený a obesený a Monks tiež umiera na nejakú chorobu. Celý príbeh končí na realistický román moc romanticky – dobro kompletne víťazí nad zlom. Pán Brownlow Olivera adoptuje a Róza sa vydá za Harryho – syna svojej pestúnky, ktorého pred tým odmietla pre svoj chudobný a neznámy pôvod. Oliver teda žije šťastne medzi ľuďmi, ktorí ho majú radi a ktorá má rád aj on.

 

Charakteristika diela:

  • Jeden z prvých sociálnych románov 1. pol. 19. storočia, štýlovo začaditeľné do realizmu.Dielo je ohlasom na negatívne dôsledky novelizáciu chudunkého zákona (1834), ktorá zrušila starý systém starobincov, založených na jednotlivých farnostiach, v ktorých boli chovanci, akokoľvek degradovaní spoločensky, predsa len súčasťou spoločenstva, a nahradila ho novým, centralisticky organizovaným, ktorý sa v určitých rysoch podobal väzenia.
  • Autor zavádza čitateľa medzi príslušníkmi londýnskeho podsvetia, kde sa hlavný hrdina Oliver Twist ocitá úplne náhodne bez vlastného pričinenia.Dickens chcel pravdepodobne konštatovať, že dieťa žijúce vtedy na ulici ani nemalo inú možnosť – buď sa pridalo k nejakej zločineckej partii alebo zomrelo v biede a hladu. Inšpiroval sa i vlastnými zážitkami z detstva. Život a pomery v vtedajšej spoločnosti sú tu vykreslené úplne realisticky.
  • Jednotlivé prostredie – chudobinec, zlodejský úkryt majú všetky svoje vtedajšie znaky, nejedná sa teda o konkrétnu chudobinec v konkrétnom meste, ale o akýsi modelový, typický.To isté platí o postavách. Niektorí sú plní pretvárok, predstieraného záujmu o chudobných a prehnané hrdosti, ako dobre o chudobu starajú a akú o nemajú starosť.
  • Odlišnosť deje vo dne av noci.Zatiaľ čo v noci sa odohrávajú chladnejšie – negatívnejší scény v zločineckej partii, krádeže a vlámania, dej vo dne sa odohráva v peknom prostredí v domoch šľachetných ľudí.

 

Hlavné motívy – motív tajomného pôvodu a záverečné rozuzlenie pomocou neznámych príbuzenských zväzkov.

Autor nie je účastníkom deje.

Dej je napínavý, často sa stane niečo, čo by čitateľ nikdy neočakával.

Román členený na 53 kapitol, v záhlaví každej kapitoly autor stručne načrtol, čo sa odohrá.

Román je napísaný prevažne v 3. osobe v prítomnom čase.

Rozprávanie zamerané skôr na dej a opísanie medziľudských vzťahov.

Popis prostredia slúži len k lepšiemu dotvorenie charakteru postáv k názornejšími pochopenie ich rokovania.

Je dodržiavaná časová postupnosť, len ku koncu sú zaraďované epizódy vypravované retrospektívne. Na začiatku je časový skok zhruba 8-9let, ktorý je vzhľadom k ďalšiemu časovému rozloženiu celkom veľký. O deji v tomto období nie je nič napísané.

Objavuje sa kontrast medzi prístupom jednotlivých postáv k životu – postavy plné optimizmu, radosti zo života a žijúci v harmonickom prostredí / postavy žijúce v biednych podmienkach s nečistými úmyslami, snahou škodiť druhým a na ich úkor sa obohacovať / postavy žijúci celkom v blahobyte, ale napriek tomu neprajníckom a pohŕdavé.

Rozprávač do deja zas tak moc nezasahuje – dovoľuje si však menšie ironické poznámky, najmä na začiatku vypravovania.

-snaha realisticky zachytiť neresti spoločnosti, tj. zlé vlastnosti (malomeštiactvo, korupcia), falošnú morálku a biedu (úradníci si hromadí peniaze, zatiaľ čo deti v sirotinci nemajú čo do úst)

-na druhú stranu idealistický záver, príliš veľa náhod, silná viera v šťastný koniec a Božie mlyny

 

Dickens kritizuje všetky vrstvy spoločnosti:

  • -Pán Bumble reprezentuje malomeštiackeho úradníčka, ktorý sa hrá na dôležitého, ide mu len o peniaze, je klamársky, nemá súcit, rád sa napije, vnucuje sa
  • -Oliver symbolizuje nevinnosť, svet je k nemu krutý, bez toho aby niečo vykonal
  • -Fagin a Bill Sikes reprezentujú zločinca, nepracujú, kradnú, pijú, žijú v odpornom, nízkom prostredie
  • -polície nefunguje, je moc pomalá

 

Kritika falošné morálky:

  • -Pán Bumble kričí na dvoch mladých ľudí, ktorí si dali pusu, pritom on sám sa vnucuje žene (a ešte kvôli peniazom), narážka na viktoriánskou morálku (na jednu stranu boli ľudia puritáni a kritizovali všetko neslušné, na druhú stranu viedli neslušný súkromný život )
  • -ženy kričí sprosto na Nancy, opovrhujú jej, pritom Nancy, hoci je to dievča londýnskej spodiny, robí dobrý skutok
  • – námetom je autorovo celoživotné téma – tragický osud chudobných detí.
  • -Objavuje sa tu kritika zlé, pokazené spoločnosti a ich nedostatkov.

 

– Z hlavných znakov realizmu tu nájdeme napr. Typizáciu.

– Dickens vydával jednotlivé časti najskôr časopisecky, pretože sa bál, že by kniha nemusela byť úspešná. Sám spočiatku nevedel, ako všetko dopadne. Tým sa vysvetľuje, že je príbeh chvíľami zmätený a že v skutočnosti neopisuje len osud Olivera Twista, ale aj mnohých iných postáv. (Kritici ale vraj zistili, že mal Dickens každý román vždy dokonale premyslený a že s postavami doslova žil.).

-Dickens tu dokonale zobrazuje ako podmienky na dedine (chudobu, biedu skazenú povahu ľudí a neľudské podmienky, v ktorých museli vyrastať siroty v chudobincoch), tak tie najzapadnutejšie uličky mesta a prostredia, v ktorom chudobní ľudia v Anglicku žili.

-Títo prvky sú do istej miery autobiografické, pretože sám Dickens najskôr vyrastal v chudobe na dedine a neskôr sa s rodičmi presťahovali do Londýna, kde mali veľké sociálne problémy; sám ako malý musel pracoval v továrni. Dokázal teda všetko vykresliť tak, aby si čitateľ situáciu dokázal živo predstaviť.

-Používa veľa popisných pasáží. Niektoré sa mi zdali nudné a nepodstatné, ale napr. Opis Oliverova brata Monksa naháňal až strach.

-Nájdete tu tiež pár citátov, napr. Keď sa Oliver vracia pre svojho malého priateľa Dicka, ale ten už je mŕtvy, hovorí: “Náš svet je plný sklamania, často marí nádeje, ktoré rozmaznávajú najviac, a nádeje, ktoré sú nášmu založenia ku cti. “.

-Romana bol niekoľkokrát sfilmovaný a prepísaný ako divadelná hra.

-I hoci ide o realistické dielo, záver je skôr romantický, až rozprávkový, všetko dobre skončí a zlo je spravodlivo potrestané.

 

Hlavná postava:

Oliver Twist

  • Sirota – matka mu zomrela hneď po jeho príchode na svet.Meno mu je určené obcou. Vyrastá v chudobinci. Trpezlivo znáša neľudské zaobchádzanie a poznámky, že je všetkým akurát na obťaž a že by bolo lepšie, keby radšej zomrel. Napriek tomu všetko v ňom neprepuká nenávisť k ľuďom, naopak sa snaží každému vyhovieť a byť nekonfliktný. Je dosť naivné, až príliš moc dôveruje ľuďom. Nedokáže rozpoznať, či mu niekto nechce ublížiť.
  • Inak sa toho veľa o jeho osobnosti nedozvedáme, autor ho využíva ako postavu, pomocou ktorej opisuje pomery v spoločnosti a poháňa dej.
  • Oliver sa moc nezasluhuje svoj ďalší osud.Nemá žiadne ambície – preto keď sa dostáva medzi londýnskej zlodeja, nesnaží sa utiecť – je rád, že má kde spať a čo jesť.
  • Vlastne celý jeho život je až príliš naplnený náhodnými udalosťami, ktoré by sa asi v skutočnom živote nestali, alebo aspoň nie v tak veľkom počte.
  • Má veľkú vôľu k životu, ktorá mu pomáha prekonávať aj kritické stavy v blízkosti smrti.Venovanú lásku a starostlivosť dokáže skvele oplácať.

 

Ďalšie postavy:

Pán Bumble- Obecný sluha, neľudským spôsobom vedie obecný chudobinec, je mu všetkého, čo tu musí investovať, najradšej by všetky chovanca nechal zomrieť. Je typický pokrytecký obecnej úradník plný pretvárok sarkastického humoru. Egoista. Nerobí nič viac než mu kážu predpisy a keď predsa len, tak sa náležite vychvaľuje.

Pán Brownlow- Dobrotivý starý pán, ktorý sa ako prvý ujíma Olivera a zachraňuje ho pred smrťou. Berie ho do svojho domu, kde sa o neho nezištne stará. Nenecháva sa ovplyvňovať názory ostatných. Do Olivera vkladá veľa nádejí a plne mu dôveruje.

John Dawkins – Ferina Lišiak-Mladý vreckár, zaúča Olivera vo zlodejské remesle. Nezáleží mu na nikom.

Fagin -Prohnaný starý Žid. Šéf zlodejské bandy, organizuje krádeže a vlámania, prechováva kradnuté veci. Za patričné služby poskytuje útočisko ostatným zlodejom.

Pani Maylieová -Šľachetná staršia dáma. Stará sa o Olivera potom, čo bol v jej dome pri krádeži postrelený. Má dobré srdce a Olivera si čoskoro obľúbia.

Róza Maylieová- adoptované dcéra pani Maylieové, Oliverova teta. Má podiel na zistenie Oliverova pôvodu. Nezaleká sa pritom žiadnych prekážok.

Nancy -Zlodějka v službách Fagina. Trochu rozporuplná postava. V jadre je dobrosrdečná, ale na druhej strane sa nedokáže vymaniť z vplyvu svojho priateľa Sikes a tým pádom z celej zlodejské bandy.

  • Aj keď sa podieľala na únose Olivera od pána Brownlowa, neskôr mu veľmi pomôže.Po vypočutí rozhovore 2 členov zlodejské bandy kontaktuje slečnu Rozum a vyzradí jej tajomstvo o Oliverovej pôvodu. Stojí jej to veľa síl, pretože musí zdôvodňovať svoje nočné odchody. Všetko jej nakoniec stojí život.

Sikes, Monks   -Zlodeji. Nie je tu spomenutý ich predchádzajúce osud ani dôvod, prečo sa zlodeji stali. Nevieme ani nič podstatné, čo by ich charakterizovalo. Sikes v afekte zabil Nancy

Agnes Flemingová – matka Olivera, milovala Oliverova otca Edwina Leeforda, s ktorým sa chceli vziať, ale on bol ženatý so ženou, ktorú nemiloval a mal s ňou syna; Agnes by určite zaopatril, keby nezomrel v Ríme a ju nenechal v Anglicku.

Harry Maylie – syn pani Maylieové, miluje Rozum a obetuje svoje spoločenské postavenie, aby sa s ňou mohol oženiť

pán Losberne – doktor, priateľ rodiny Maylieových, spravodlivý, inteligentný, ale trochu neuvážený

pani Bedwinová – gazdiná u pána Brownlowa, starostlivá, láskavá, starala o Olivera, keď bol chorý

John Dawkins (Ferina Lišiak) – mladý vreckár vo Faginových službách, drzý, sebavedomý

Čódl Bates – zlodej, jeden z Faginových učeníkov, všetkému sa smeje

pani Corneyová – predstavená špitálu, chamtivá, falošná, lesť; neskôr manželka pána Bumble, z ktorého bol razom “podpantoflák”

pani Mannová – pestúnka a predstavená útulku, lakomá; pretvaroval sa, že je opusteným deťom matkou, pritom väčšinu peňazí na ne si dávala do vlastného vrecka

malý Dick – chudobné dieťa v sirotinca, najlepší priateľ Olivera, bohužiaľ sa nedožije jeho návrate

pán Sowerberry – kultúrni pohřebník, Olivera si celkom obľúbil, chcel pre neho kariéru postavenú budovu hrobára

pani Sowerberryová – manželka pána Sowerberryho, zakysli Semetrika, neznášala Olivera

Noe Claypole – z dobročinného ústavu, učeník u pána Sowerberryho, neskôr špeh u Fagina, lenivý, humózny, zbabelý, asi miloval Karolínu, ale skôr ju len využíval

Karolina – slúžka, kuchárka u pani Sowerberryové, miluje Noema a nechá sa od neho zneužívať, aj keď s ňou zaobchádza ako s kusom handry

 

Charakteristika priestoru:

Ide o reálny priestor. Dej sa odohráva v dvoch mestách – názov prvého autor z istých dôvodov odmietol povedať, druhé mesto je Londýn. Popisuje kontrasty medzi jednotlivými prostrediami – mestský chudobinec / londýnskej podsvetia – svet zlodejov / domy občanov na vyššej úrovni. Dej sa odohráva v Anglicku 19. storočia.

 

Jazyk diela:

V diele sa objavujú slangové výrazy, zlodejský argot. Hlavný hrdina Oliver hovorí výhradne spisovne. -Autor využíva ľudový jazyk a objavujú sa tu tiež výrazy zo staršieho, prevažne zlodejského a židovského argot (napr. Blikne = zlodejská svietidlo, frak = doživotný trest, pridá = hodinky).

 

Ďalšie diela:

Kronika Pickwickovho klubu: humoristický román

Mikuláš Nickleby / 1839 /: Obsahuje prvky pikareskního a vývojového románu.

Starožitníkův krám / 1841 / – konflikt dobra a zla.

Život a dobrodružstvá Martina Chuzzlewit / čalzvita, 1844 /

Dombey a syn / 1848 / – román z Dickensove detstva.

Príbeh Davida Copperfielda / 1850 / – najobľúbenejší Dickensove dielo, veľmi autobiografickej

Ponurý dom / 1853 / – toto Dickensove dielo líči niekoľkoročný dedičský spor

Zlé časy / 1854 / – román z prostredia severného Anglicka.

Malá Dorritka / 1857 / – autor tu použil motív väzenia pre dlžníkov

Veľké nádeje / Nádejné vyhliadky, 1861 / – hlavný hrdina sirota Pip túži po tom stať sa známym

 

Literárno-historický kontext:

realizmus:

Rusi: Nikolaj Vasilievič Gogoľ, Fjodor Michajlovič Dostojevskij, Lev Nikolajevič Tolstoj, Anton Pavlovič Čechov, Ivan Sergejevič Turgenev

Polák: Henryk Sienkiewicz

Francúzi: Stendhal, Honoré de Balzac, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant, Émile Zola

Nor: Henrik Ibsen

Dán: Hans Christian Andersen






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: