Pygmalion – denník (rozbor)

 

 Kniha: Pygmalion

 Autor: George Bernard Shaw

 Zaslal(a): Rosomak

 

 

GEORGE BERNARD SHAW

– 1856-1950, írsky pôvod

– anglický dramatik, prozaik

– 1925 Nobelova cena za literatúru

– od 15tich rokov sa musel sám živiť – otec alkoholik, matka odišla do Londýna, prišiel potom za ňou

– písal články o hudbe do časopisu The Hornet, vzdelával sa v knižnici Britského múzea ako samouk

– prednášky Henryho George ho priviedli k reformnému socializmu → 1884 založil tzv. Fabianski spoločnosť (spolu s S. J. Webbem) – propagovali socializmus, ale odmietali násilie (hlavne Marxovej myšlienky o nastolenie socializmu revolučným bojom a pripravovali porážku kapitalizmu prostredníctvom postupných reforiem)

– písal ako literárne aj divadelný kritik; neúspešne sa pokúšal o vstup do politiky (socialistickej prejavy nie mel moc úspech)

– prvý romány nie príliš úspešnej; hrdinom často mladý výtržník, ktorý pohoršuje vecnosťou aj úplnou neúctou k spoločenským konvenciám a hodnotám

– literárne uplatnenie našiel Shaw až v dramatickej tvorbe, v ktorej uplatnil svoj jasný, kritický a ironický intelekt

– stal sa zakladateľom moderného anglického drámy a najvýznamnejším anglickým dramatikom po Williamovi Shakespearovi

– 1892 hra Domy pána Sartoria, potom rad vtipných, väčšinou satiricky priostrených drám s námetmi dobovými (Živnosť pani Warrenovej, Candida), historickými (Pekelník, Caesar a Kleopatra, Svätá Jana) či s úsmevným až sardonickým pohľadom na aktuálne otázky ženskej emancipácie a na viktoriánskej predstavy spoločenských tried (Pygmalion).

– hry Shaw tvoril podľa svojej koncepcie tzv. sociálno diskusné komédie a priviedol na scénu dramatickú debatu, osvetľujúce ústrednú myšlienku hry zo všetkých strán v náhlych a prekvapivých zvratoch

– tiež dôkladné predhovoru k tlačeným vydaním jeho hier (vlastne eseje o ich hlavných myšlienkach a obsahujú ostrú kritiku viktoriánskej morálky a zbedačovanie človeka)

– svojím dielom Shaw smeroval ku kritickému hodnotenie spoločnosti, ktorú vidí pod zorným uhlom pálčivých sociálnych otázok a svojho pokrokového zamerania

– po smrti svojej manželky (1943) začal Shaw postupne strácať záujem o vlastný život, znižoval pracovné tempo a nakoniec roka 1950 zomrel

 

PYGMALION

– pravdepodobne jeho najslávnejšie komédia

– satira predstavy spoločenských tried

– satirická komédia o piatich dejstvách

– názov podľa povesti o gréckom sochári, ktorý vytvoril sochu tak krásnu, že sa do nej zamiloval a na bohyňu Afrodité jej vyprosil reč a život

stal predlohou k slávnemu muzikálu My Fair Lady

 

Daj

Profesor Higgins pred divadlom počuje hroznú angličtinu Lízy Doolittlové, ktorá predáva v košíku kvety. Majú menšie roztržku na ulici a Líza sa zoznámi ako s Higginsom, tak aj s plukovníkom Pickeringom. Keď sa Líza dozvie, že by ju bol Higgins schopný naučiť správne hovoriť a ona by si mohla otvoriť kvetinárstvo, rozhodne sa teda, že ho navštívi. Ponúkne mu peniaze za výučbu (aj keď je to smiešne malá suma). Higgins prijme as Pickeringom uzavrie stávku, že z nej za pol roka urobí dámu, na ktoré nikto nespozná jej pôvod. Ukáže sa, že Líza má veľmi dobrý sluch a rýchlo odpočúvať správnu výslovnosť a nakoniec to dokáže.
Najprv ju Higgins vezme do spoločnosti k svojej matke, tam sa do nej zamiluje Freddy. Ďalšou akciou je ples, kde ju tzv. Odborník Dick vyhlási za maďarskú princeznú – podľa jej výslovnosti a správania. Higgins teda vyhrá stávku a spoločne s Pickeringom si gratulujú.
Nikto ale nepochváli Lízu, tá sa naštve a hodí po Higgins trepky a v noci utečie k jeho matke.
Freddy, zbláznený láskou k nej, si ju chce vziať, Higgins pre ňu ale príde a nakoniec sa dohodnú, že bude aj naďalej bývať s ním a budú Trojspolok – dvaja starí mládenci a Líza.
V pozadí je jasne cítiť, že Higgins Lízu tajne miluje, ale nechce si to priznať. Zároveň tiež žiarli na Freddyho.
V závere prichádza stretnutie s otcom Lízy, ktorý vďaka profesorovi zbohatol a žení sa (kvôli sociálnemu postoju – dostal sa vďaka peniazom do vyššej triedy, ale nepáčilo sa mu to, každý teraz po ňom niečo chcel a zrazu sa k nemu všetci hlási = chcú peniaze ). Líza teda nakoniec spozná, že Higgins nie je až tak ľahostajná.

 

HLAVNÉ POSTAVY

Henry Higgins (muž so zápisníkom)

– študuje a živí sa fonetikou (fonetika – veda o reči)

– dokáže zaradiť kohokoľvek s presnosťou 6 míľ a v Londýne s presnosťou 2 míľ (určí, odkiaľ pochádza podľa jeho prízvuku)

– je starý mládenec, nechce sa viazať

– páči sa mu skôr staršie, vyzreté ženy

– veľmi necitlivý (bez emócií)

 

plukovník Pickering

– zaoberá sa výskumom indických jazykov a je autorom hovorového sanskritu

– prišiel za Higginsom z India

– na rozdiel od Higginsa sa vie správať aj v spoločnosti

– s Lízou potom aj súcití, má výčitky svedomia

 

Líza Doolittlová

– pouličné kvetinárka, trochu pomätená, ale slušná a celkom pekná dievča

– vďaka svojej reči (vyjadrovanie) a hlavne chudobe je považovaná za najnižšiu vrstvu obyvateľstva (sociálne triedy) a je s ňou aj tak zaobchádzané

– vďaka Higgins a Pickering, ktorí ju naučia správne hovoriť, z nej urobia dámu

– Líza má sen, že bude mať svoje kvetinárstvo a predávať v ňom

 

Freddy

– syn pani Eynsford -Hillové; naivne zamilovaný do Lízy

 

pán Doolittle

– otec Lízy, povolaním smetiar, ktorý veľa pije

– keď sa Higgins ujme Lízy, snaží sa z neho pán Doolittle vytiahnuť peniaze za to, že mu Lízu odviedol

– v skutočnosti ale Líza s otcom moc dobrý vzťah nemá, ale aj jemu je to jedno (chce len peniaze)

 

pani Higginsová

– veľmi slušná, spoločenská a mravne založená žena, ktorá nakoniec Líze pomáha, pretože sa jej nepáči, ako jej syn Higgins a tiež Pickering Lízu využili

 

Ďalšie postavy:
Klára – slečna Eynsford -Hillová; jej matka – pani Eynsford -Hillová; pani Pearcová – slúžka Henryho Higginsa

 

KOMPOZÍCIA, PROSTREDIE, JAZYK

Tematika

– celkovej tému: “vzdelávanie” Lízy

– hlavná téma: postava Lízy

– vedľajšie téma: rozdelenie ľudí do sociálnych tried

– epizóda: návšteva p. Higginsová

 

Kompozícia

– chronologická

– hra rieši problematiku ženskej emancipácie a v širšom kontexte otázku ľudskej dôstojnosti

– pojednáva aj o rozdelenie ľudí do určitých sociálnych tried

 

Prostredie

– hra sa odohráva v Londýne

 

Jazyk

– obrovský kontrast medzi jazykom “spodiny” a rečou ľudí z vyššej spoločnosti

– zaujímavosť: smotánka chce vyzerať modernejšie a preberá niektoré hovorové výrazy (napríklad Klára)

– v texte je veľká časť venovaná scénickým poznámkam, nielen na začiatku dejstva, ale aj počas neho, objavujú sa dlhé pasáže s vysvetlivkami, čo a prečo kto robí

– hra má 5 dejstva a doslov, v ktorom sú dokreslenie osudy jednotlivých postáv

– slovná zásoba spoločenské “spodiny”:

  • chybná výslovnosť
  • dĺžka samohlások, iné spoluhlásky
  • prehĺtanie celých slabík ( “T’mášale Mores! ‘va p’géty f’jalek ‘upčený do blata “)
  • nespisovné výrazy (vosvědčení,vobtěžuju …)

 

V kontraste s jazykom vyššej triedy ( “Neopovažuj sa ma oslovovať.” alebo “Pane, ty drzé poznámky si nechajte láskavo pre seba.”) = aj pri zlobe zachovaní kultivovaného jazyka, vyjadrovania

– hyperbola: “Išla som taxíkom miliónkrát!”

– rôzne oslovenie: “truhlíka, miláčik …”

– opakovanie slov: “ale čože, čože, čože …” (gradácie)

– metafora: “Nie je tu živá duša.”, “Ste moja sesterská bojová loď.”

– prirovnanie: “visela mi okolo krku ako balvan”

– pri oslovení použitia 1. pádu: “Pane strážnik” (nie 5. páde)

 

Pozn .: v muzikálu My Fair Lady, ktorému sa hra stala predlohou, boli niektoré scény iné – napr. Výučba Lízy bola dlhšia a detailnejšie

 

VPLYV DIELA

– muzikálová verzia Pygmalionu My Fair Lady

– vplyv napr. aj na Vančurova hru Josefina

– téma ženskej emancipácie potom ďalej napr. Pretty Woman pod.






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: