Vrchárka – čitateľský denník (rozbor)

 

 Kniha: Vrchárka (Horalka)

 Autor: Alberto Moravia

 Zaslal(a): LaLa

 

Literárny druh: epika

Literárny žáner: protivojnový román

Literárna sloh: Taliansky nadrealizmus

 

Štýlové vlastnosti:

  • elementy filmového zobrazenia (detail, polodetail, panoráma), moderné štylistické prostriedky (použitie interného monológu, dialóg v dialógu, ich forma), prvky nadrealizmu

 

Slovná zásoba:

  • hovorové, vulgárne výrazy, úmyselne „nepríjemné“ vetné zloženie priamej narácie, zachováva základné postavenie doslovného taliančiny, ale sa pohybuje od literárnych veršov po typickú rímsku slovnú zásobu a frazeológiu. Monológ a výber jazykových prostriedkov zdôrazňujú realitu rozprávačských udalostí a skutočnosť, že látka je bezprostredná

 

Rozprávač: hlavná hrdinka Cesira

 

História a zloženie:

Príbeh románu sa odohráva v rokoch 1943 až 1944, kedy skončí fašistický režim v Taliansku a krajina je postupne obsadená nemeckými jednotkami. Je napísaný vo forme biografického monológu Cesarovej hlavnej hrdinky. Cesira je rímsky ženích, ktorý po sobáši prišiel do Ríma so svojím manželom a po jeho smrti prevzal obchod. V čase vojny, keď ľudia zásobovali, predávali všetok tovar a zarobili si dosť peňazí. V Ríme však ona a jej dcéra Rosetta zomrú hladom, a preto sa rozhodne odísť do svojho vidieka. Zistil však, že jej rodná dedina je evakuovaná, takže sa budú chvíľu schovávať v Fonde so zlodejskou rodinou Conset a Vincenza. Rosetta však má rád jedného z nacistov a Cesira namiesto toho, aby obetovala svoju dcéru, skôr zbalí veci a vezme ju do horskej dediny sv. Eufémia, kde prenajímajú malú prirážku od spoločnosti Parid. Trávi tu deväť mesiacov, spríjemní vychovávaného mladíka, Michela, a vyberie si čas z hôr a hľadá jedlo, ktoré je sotva všade. Nakoniec vojna príde do svojej dediny. Nemeckí vojaci, ktorí utiekli spojencov s ním, odtiahli Michela, aby im ukázal cestu v horách a nakoniec ho zastrelil. Cesira nečaká nič a ona a jej dcéra sa vrátia do Ríma do svojho obchodu. Rím však ešte nie je oslobodený a oni zostávajú v rozdrvenom Fondi. Cesira nechce zostať tu, ona sa pozerá na svojich rodičov v rodnej dedinke. Americký dôstojník ich odviezol do Vallercosa – odmenou za pomoc dvoch vojakov spojencov počas vojny. Obec je stále prázdna, takže môžu relaxovať v miestnom kostole. Ale tu je prekvapujúca skupina Marokanov, ktorí znásilnili Rosettu. Od tejto chvíle Cesira sleduje náhlu zmenu svojej dcéry – od nevinného, ​​dokonalého, zbožného „anjela“ k tvrdej žene bez morálnej zdržanlivosti. Na ďalšom výlete sa stretnú s Clorindom, ktorý ich vezme späť do Concett, kde sú nútení žiť. Rosetta sa stane Clorindovou prostitútkou. Keď sa Clorindo vráti k svojej žene, spí s Rosaretovým synom Concetty. Cesira ju nosí veľmi tvrdo, ale jej dcéra ju neposlúchne ani ju nepozerá. Po oslobodení Ríma sa Rosario vráti domov, ale sú napadnutí a Rosario je zabitý. Cesira úmyselne vezme svoje peniaze a Rosetta sa nezastaví pri smrti svojho milenca. Pred cisárskymi bránami si Cesira uvedomí, čo sa s nimi stalo v horách: zlodej a dcéra prostitútky. Myslí si, že pojmy ako česť, morálka, súcit a priateľstvo majú v tomto čase malý význam, keď sa všetci starajú len o seba. Zrazu Rosette začína spievať a plakať a Cesira zistí, že jej „Malá Rosetta“ úplne nezmizla.

 

Postavy:

Vdova Cesira – ústredná postava – temperamentný, statočná, hrdá, drsná, cieľavedomá žena

ROSETTA – jej dcéra, vychovávaná v kláštore; po znásilnení, pokiaľ ide o panenstvo, stane sa kurva, ktorá ukradne matku za sex

Michael – veľmi vzdelaný, jediný priateľ Cesira a Rosetty vo Sv. Eufémia, nakoniec odtiahli Nemci a zastrelili

 

Čas:

  • v rokoch 1943-44

Priestor:

  • Taliansko, najmä na vidieku v horách (potom aj v Ríme, kde utečie Cesira a jej dcéra)

 

Hlavná myšlienka:

  • Jednoznačné odsúdenie vojny, ktorá ničí životy a deformuje základné civilizačné hodnoty

 

Sociálno-historické zázemie:

  • Práca je odrazom osobných životných skúseností spisovateľa z posledných mesiacov vojny, keď bol od roku 1943 politicky podozrivý, aby sa skryl v horách Ciociarie, v blízkosti Fondiho. V týchto horách medzi Rímom a Neapolom strávila Moravia takmer rok s manželkou. Táto skúsenosť iného sveta, ktorého archaická tvrdosť dokonca vynásobila vojnu a nekonečné dni strávené v spoločnosti utečencov všetkých druhov vrstiev.

 

Autor:

Alberto Moravia (28. Októbra 1990 Rím – 26. septembra 1990 v Ríme) Alberto Pincherle bol taliansky spisovateľ, esejista, novinár a kritik, reprezentujúci taliansky nadrealizmus ovplyvnený surrealizmom a Freudovou psychoanalýzou.
Narodil sa v Ríme uprostred židovského otca (architekta) v Benátkach a matky katolíka z Dalmácie. Vo veku deviatich rokov bola videná kožná tuberkulóza, ktorú si na chvíľu zobral, a neskôr sa liečil v niekoľkých sanatóriách v Alpách, kde absolvoval výcvik od súkromných učiteľov. Bol veľmi inteligentný a čítal – jeho obľúbenými autormi boli napríklad Shakespeare, Dostojevskij, Goldoni, Mallarmé a Moliére.
Ten otvorene kritizoval fašistickú cenzúru a nesúhlasil s týmto režimom (hoci jeho strýko – brat jeho matky – bol členom fašistickej strany). Pretože prišiel zo židovskej rodiny a verejne sa zaoberal fašizmom, jeho diela boli zakázané počas druhej svetovej vojny. Dokonca sám Mussolini nariadil zákaz svojho prvého románu. Vtedy bol v režime vydaný zatýkací rozkaz, ale pretože sa o tom včas dozvedel, skrýval sa medzi robotníkmi a nič sa mu nestalo. Neskôr sa stal členom Komunistickej strany Talianska.
V druhej polovici svojho života cestoval veľa – navštívil Anglicko, Francúzsko, Mexiko, Čínu a Sovietsky zväz. Na prelome 60. a 70. rokov sa stal prezidentom medzinárodného klubu PEN. V roku 1990 bol nájdený mŕtvy v kúpeľni svojho bytu v Ríme.

 

Dielo:

Inšpirovaný dielom: V roku 1960 bol natočený román

Literárna kritika: jeden z najúspešnejších autorských románov.






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe:

Vložiť komentár