Quo vadis – denník (rozbor)

 

 Kniha: Quo vadis

 Autor: Henryk Sienkiewicz

 Zaslal(a): Stosi

 

 

1) Literárna teória – forma

Všeobecná charakteristika literárneho diela

  • Literárny druh: epika – veľká
  • Výrazová forma: próza
  • Žáner: historický román

 

Pozitivizmus – filozofický prúd dokazujúce, že len to je skutočné, čo možno dokázať zmysly a skúseností.

 

Organizácia jazykových prostriedkov. Charakteristika autorovho štýlu:

štýl:

  • siahodlhé, detailné popisy
  • skutočné historické postavy (Petronius, Nero)
  • autorovho znalosť historických faktov

 

Jazyk:

  • spisovný, často používa latinčinu, archaizmy
  • objavujú sa tu aj v tej dobe vulgarizmy – prasa, opice, mule, trubke, ako ostré nadávky)
  • prenesená pomenovanie, prirovnanie
  • postavy sa snaží vety obohacovať, ako najviac to ide
  • objavuje sa odlišnosť jazykových prostriedkov pri jednotlivých postáv napr. Petronius (vznešený a vzdelaný) a Chilón (podlízavo, bezcharakterný) – výber slovnej zásoby je na prvé počutie od seba odlišuje

 

Teória literatúry – obsah

Tematická výstavba:

  • Rozprávač:celé rozprávanie je napísané v er – forme, len dialógy a monológy, ktoré sa v knihe objavujú často a ktorými autor vkusne oživuje dej, sú písané v ich – forme.
  • Čas:okolo roku 64 AD
  • Priestor:Rím, za vlády “šialeného” Nera
  • téma:
    • Hlavné:milostný príbehmladého Patricija Vinicia a dcéry kráľa Lygů
    • Vedľajšie: autor opisuje počiatky kresťanstva, krutosť Ríma, prenasledovanie kresťanov, ktoré končia až roku 313
    • Názov:vychádza zo starej kresťanskej legendy, ktorá je opísaná v závere románu.Svätý Peter je v čase Nerovho prenasledovania kresťanov presvedčený svojimi stúpencami, aby odišiel z Ríma do bezpečia. Cestou stretáva Ježiša Krista, ktorý kráča do mesta, a Peter sa ho prekvapene pýta: “Quo vadis, Domine? “(Kam kráčaš, Pane?),” Keď ty opúšťaš môj ľud, idem do Ríma, aby ma ukrižovali druhýkrát. “, Odpovedá mu Ježiš. Potom sa Peter obracia naspäť a neskôr umiera na kríži rovnako ako jeho Pán. Z pokory však, aby Ježiša napodobovaniu, si Sv. Peter vyprosí, aby ho ukrižovali inak – hlavou dolu.
    • Kompozičné postupy:chronologický (spomienky: retrospektívnej)
  • postavy:
    • Vinitius-má rád vojnu, zamiluje sa do Lygia, nechá sa pokrstiť a žijú spolu na Sicílii
    • Lygia –kráľovská dcéra Lygů, vlastným menom Kalina
    • Petronius– nemá rád vojnu, pretože: pod stany pukajú nechty a strácajú svoju ružovosť

 

Ľud ho mal veľmi rád a popularita mu vzrástla obzvlášť od doby, kedy hovoril pred Ceasar proti rozsudku smrti vynesenú nad celou rodinou – nad všetkými otrokmi -bez rozdielu pohlavia a veku, a to, keď jeden ubil v zúrivosť svojho krutého pána. S Euniké spáchal samovraždu

  • Grék Chilón
  • Nero– nazývaný – Měděnobradý- má rád spev – zvlášť svoj vlastný -otrávil Britannica aj Agrippina dal zavraždiť, aj Octavii (1. Manželka Aulus Plautius, myslel si, že je veľký umelec
  • Lygové– barbari, keď počuli, že je Vannius bohatý – pritiahli i s deťmi a ženami, nemali prekročiť hranice (dali aj sľub a rukojemníkov, medzi nimi bola žena a dcéra vojvodca), ale nakoniec ako búrka prišli – porazili Vannius, pritom padol vojvodca Lygů, a zase ako búrka zmizli. Matka umrela a dcéra – bola daná miestodržiteľovi celej Germánie Pomponiovi, pretože nevedel čo zje (bola totiž zajatkyne a nie otrok) dal ju svojej sestre Pomponia Graecině – tu vyrástla dievča ako ich vlastné dieťa.
  • Pomponius Graecina– manželka Plautia, podozrievali ju z vyznavačství akési východnej povery, ktorá záleží v uctievanie špargle – je jeden a je všemohúci = Kristus.
  • Poppaea Sabina-hlavne pokazila Nera, dcéra Augusta
  • Euniké– otrokyňa u Petronius, bola do neho zamilovaná
  • Chrysothemida-priateľkina Petroniusa, podvádzala ho
  • Aktom– Nerovho propuštěnkyně a bývalá jeho milenka, tichá, pokorná, získala si vďačnosť mnohých ľudí, stále Nerona miluje , Tiež verila v Boha, číta odpisy Pavla z Tarzu
  • Glaukos– lekár z Neapola, Kresťan

 

V meste bola povera, že Kresťania otravujú vodu v studniach, V tom čase ešte kresťanstvo nebolo uznávalo a jeho vyznávači sa museli ukrývať

 

Dej:

Dej začína, že mladý Markus Vinicius, ktorý sa vracal z Malej Ázie, navštívi svojho strýka Petronia. A vykladá mu, ako sa zamiloval do krásne dievčatá. Zbadal ju u Aulus Plautise, keď tam ležal s pomliaždenú nôh. Hneď sa do nej zamiloval, prehodil s nej pár slov a ona mu nakreslila rybu do piesku. S pomocou svojho priateľa Petronia sa ju snaží dostať ku kráľovskému dvoru. Na ďalší deň prišiel do domu Aulusecenzurio a chcel Lygia. išiel s ňou aj jej verný sluha Lyg Ursus. Grecina napísala niekoľko slov Nerovho propuštěnkyni aktom, aby ochránila Lygia. Lygia čakala na slávnosť, kam mal prísť aj Vinicius. Tešila sa na neho a dúfala, že ju pomôže, aby sa zase vrátila domov – k Pompeii. On sa však opil a správal sa nevhodne a priznal, že za tento “únos” môže on a jeho strýko Petronius. To zranilo a sklamalo Lygia, nechce mu robiť milenku, a aj keď ho miluje, tak radšej večer uteče.Další deň stretla Lygia na záhrade Poppaeapu s dcérkou a otrokyňami – Poppaea poslala (z hrôzy, že je krajšia ako ona) Lygia jakootrokyni k Vinicius. (bohužiaľ pre Lygia, dcérka ďalší deň ochorela a nakoniec umrela a Poppaeapa vinila Lygia, že ju uhranula, Nero odišiel is Petronio do Achtaje ?, kde napíše svoje zomrelých dcérke ódu) Keď mala ísť k Vinicius, naplánovala Lygia a Ursus útek – prepadnutie za pomocou Kresťanov. Vinicius sa na ňu už moc tešil a veľmi sa nahneval, keď za ním prišiel otrok, že boli prepadnutí a uniesli Lygia. Zlosťou rozbil otrokovi lebku. Euniké našla niekoho, kto by mohol zistiť, kde sa Lygia nachádza – bol to Chilón. Hľadá Lygia a berie si stále viac peňazí. Raz stretol starého muža, ktorý bol smutný (strádal peniaze pre svojho syna, aby ho vykúpil z otroctva, ale jeho pán, mu všetky peniaze zobral) a nakreslil mu do piesku rybu a ten mu odpovedal: “Aj má nádej je v Kristovi. “A tak poznal, že je Lygia kresťanka musel sa dostať do miest, kde sa schádza. Preto dal peniaze na vykúpenie syna starci- ten je mu potom vďačný a zavedie ho do Ostriana – miesto, kde sa Kresťania schádza, krstí a modlia. Tento starec poradil Chilónovi, kto je veľmi silný a mohol by zabiť Glaukuse (tiež kresťanský, mohol by ho spoznať – kedysi ho Chilón zapredal a vydal G. manželku a deti na smrť), a tak ho zaviedol k Ursovi, ktorý pracoval u mlynára. Napovedal mu, že je to zradca a chce vyzradiť všetky Kresťanov. Jedného večera idú Vinicius, Chilón a Krotóndo Ostrianu, počúvali kázanie Petra a po kázne sledovali Lygia, aby ju uniesli. Keď došli na miesto, Vinicius zavelil kroton: “zabi!” A medzitým išiel pre Lygia. Ursus nakoniec zabil gladiátora kroton a hodil ho do rieky a Vinicia udrel tak, že mal pomliaždenú ruku, ktorú potom dlho liečil na mieste, kde bývala Lygia. Vinicius dal poslať pre Chilóna, keď prišiel, Glaukus ho spoznal a povedal všetkým pravdu. Vinicius všetko pochopil, zmenil sa. Medzitým sa Petronius zamiloval do Euniké.Chilón našiel zase Lygia – býva u starého kňaza Křasťanů Lina, Vinicius nechal Chilóna zmrskat, kvôli tomu, čo urobil Glaukovi a šiel za Lygia, Peter im požehnal.Nero napísal pieseň o vypálenie Tróji a Petronius navrhol, aby zložil ešte lepšie, Nero súhlasí – veď ešte nevidel nič horieť, žiadne mesto. Zachrípli a preklínal Rím a klímu a tak odišiel do anti is Viniciam a Petronio, kde zloží lepší. Nero posiela Markusa späť do Ríma a nech sa bez prsteňa nevracia, keď v tom prišiel Pretorián a povedal, že celý Rím je v plameňoch, a tak Markus išiel rýchlo zachrániť Lygia. Bol aj pokrstený Petrom. Prišiel aj Nero, ktorý tam vystúpil s jeho piesní – ľud ho vypískali, a tak išiel Petronius a sľuboval ľuďom, že dostanú obilie, olej, môžu na záhrady … Ľudia stále protestovali, Tigelius povedal, že chcú pomstu a tak hľadá Nero, kto by sa obetoval. Nakoniec Tigelius, ktorý nechal vypáliť Rím, tak spolu s Popeapou navrhol, že vinu zvedú na Kresťanov. Petronius bol proti. Chilón vypovedal, že aj Petronius je kresťanský a stratí u Nera toľko dôvery. Nechali zatvoriť všetky Kresťanov – uväznili aj Lygia. Chilón sa stal váženým, nechal sa nosiť na nosidlách a oplatil to viniciam, ktorý ho nechal zmrskat. Nero usporiadal zápasy. Levy roztrhali Kresťanov, nechal ich ukrižovať a upáliť na hraniciach. Keď išli okolo Chilón to už nevydržal, povedal, že Nero nechal vypáliť Rím, a keď videl Glauka, prosil ho o opustení. Potom ho Pavol z Tarzu pokrstil. Lygia vo väzení ochorela, chceli naplánovať, že ju odvezú ako mŕtvu, ale nepodarilo sa. Petronia napadlo, že keď dá cisár dovolenia Lygia a Vinicio, tak nech ju pustí a ide im na svadbu. Nakoniec Ursus musel zastaviť býka, na ktorom bola už takmer mŕtva Lygia. Ursus vyhral. Ľudia zmĺkli. Vinicius išiel pre ňu a volal: “verím, verím! Kriste! Zázrak “. Keď všetci zdvihli palec hore, Nero nakoniec taky. Zožal ten najväčší potlesk. Keď sa Lygia uzdravila, odišla s Vinicio na Sicílii. Nero bol nahnevaný, poslal cenzuria, aby vybavil Petronio, že bude zabitý. Išiel teda na Paladium is Euniké, predniesol reč a natiahol ruku lekárovi, ktorý mu podrezal žilu na zápästie, Euniké chcela ísť také. Petronius si uvedomil, ako veľmi ho milovala. Nakoniec zaspali a zomreli. Nero musel utiecť, ľud sa vzbúril. Nero si priložil nôž ku krku a len tak trošku sa bodol (nechcel umrieť, taký umelec), Epafroditos teda dokonal jeho dielo a nôž mu zašiel až po rukoväť. Aktom ho potom ďalší deň zavinula do drahocenných tkanín a zapálila ho na hranici. Petra prehovárali, aby odišiel a zachoval učenie. Ale nemohol, Kristus k nemu prehovoril. Tam kde sa opýtal: Quo vadis, Domine – dnes stojí kaplnka.

 

2) Význam oznámenie (hlavná myšlienka)

Je to historický román – autor vypraví, ako to v tej dobe fungovalo, aké ťažké začiatky mali Kresťania – museli sa schovávať, tajne schádzať, boli obviňovanie z činov, ktoré nespáchali …

Otázka (ktoré položil Kristovi Petrovi, ktorý uteká z Ríma) Quo vadis? Pokladá ju autor Európe a ľudstvu. Román má dať odpoveď na túto otázku. východisko z kríza vidí Sienkiewicz v kresťanskom svetovom názoru a jeho morálke, ktorého silu a dokonalosť sa snažia ukázať na konfrontáciu s konkurzným štádiom slávnej a vysokej spoločenskej kultúry rímskej, ktoré v mnohom pomohlo pripomínať to, čo prežila súčasná Európa. návrat k apoštolskej viere – je podľa S. liek. (ako reformátori minulých storočí sa snažili liečiť mravnej choroby pápežského renesančného Ríma)

 

3) Literárna história

Spoločensko-historické obdobie:

a) Politická situácia:

– 2.polovici 19.storočia bola v znamení súperenie medzi Anglickom a Francúzskom = 2 hlavnými koloniálnymi mocnosťami. Postupne došlo k zjednoteniu Talianska a Nemecka a získavali tak v Európe na vplyvu. U rady národov vzrastalo národné uvedomenie a silneli snahy o kultúrne i politickú nezávislosť.

– V tomto období dochádzalo k veľkému rozmachu prírodných a technických vied. to napĺňalo ľudstvo dôverou v rozum, zmyslové poznanie a v spoľahlivosť exaktných vied. metódy prírodovedného bádania prevzali aj vedy spoločenské. To viedlo k vzniku pozitivizmu a sociológie ako vedy z neho vychádzajúci. Podľa zásad exaktných vied začali spisovatelia študovať aj ľudské vnútro.

 

b) Kontext ďalších druhov umenia (maliarstvo, sochárstvo, hudba)

architektúra:

– Revolúcia, použitie ocele a liatiny

Maliarstvo:

– Francúzsko – Gustave Coubet – krajinomaľby

– Rusko – “predvižikové” – Ilja J. Repin – realisticky podané obrazy so sociálnou tematikou a psychologicky prepracované portréty, Ivan I. Siskin – krajinkár

– U nás – Karel Purkyně

hudba:

– Nový útvar – opereta – ľahký veseloherné žáner sa spevy, nadväzujúci na komickú operu, využitie prvkov dobových tancov, zakladateľ Jacques Offenbach – opereta Vojvodkyňa z Gerolstein

– Rozvíja sa talianska opera – Guiseppe Verdi a Giacomo Puccini

 

c) Kontext literárneho vývoja;literárne smer / sloh

  • realizmus (realis- večný, skutočný)

– Je umelecký smer, ktorý strieda romantizmus – zastúpil ho v 2. pol. 19. storočia.

– Založený na kritickom poznávanie skutočností, ktoré vychádza z úsilie opravdivej zobrazenie ľudskej osobnosti. Presné a všestranné štúdium spoločenského života, vnútra človeka, zobrazenie každodenného života.

– Realisti chceli presne zobraziť skutočnosť, zbaviť jej príkras a ilúzií tzn. že miesto individuálne odlišnosti si u človeka všímajú toho, čo je typické.

– Hlavné žánre – román, poviedka, dráma.

 

Kritický realizmus

– je kvalitatívne vyšší stupeň realizmu.

– Objavuje sa neskôr, tj. Od 80. rokov 19. storočia.

– Znakom je, že autori sa snažia o oveľa otvorenejší, nezmieriteľnejšie pohľad na spoločnosť pri zväčšovaní sociálnych rozdielov, v dôsledku ktorých vzniká napätie. Pokus o riešenie soc. konfliktov.

 

Pozitivizmus – filozofický prúd dokazujúce, že len to je skutočné, čo možno dokázať zmysly a skúseností.

 

Naturalizmus – (z lat. natura, príroda) je umelecký smer, ktorý sa snaží zachytiť neskreslenú realitu (aspoň takú, aká je v očiach naturalisti).

– Vznikol v 70. rokoch 19. storočia vo Francúzsku z klasického realizmu. Za jeho tvorca býva označovaný Émile Zola, k ďalším naturalistům v literatúre patrí napr. Guy de Maupassant, Gustave Flaubert a Alphonse Daudet. Naturalistické spisovateľa láka pesimizmus – ľudská bieda, smrť i starobe. Tematicky sa zameriavajú na podmienky ľudskej existencie v urbanizovanej, vedecko-priemyselnej civilizácii. Podľa nich nie je dobré vytvárať realitu zo snov, vyššie ciele sú pre nich len klamlivou ilúziou. Naturalizmus kladie veľký dôraz na detailný popis prostredia i situácií (napríklad detailné líčenie delíria v zabijakov) a na rozdiel od realizmu, v ktorom hlavnú postavu predstavuje priemerný človek, naturalizmus zobrazuje niečím výnimočné osoby (takzvane “najbiednejšiu z darebák”), stojaci buď na okraji spoločnosti, alebo na jej vrchole (Rusko). Hlavné postavy sú určitým spôsobom zvláštne, poznačené, vyradené. Naturalis sa snaží o exaktné zobrazenie predmete pozorovanie, odmietajú štylizáciu.

 

Autor

a) Život autora + vplyvy na jeho tvorbu:

Henryk Adam Alexander Pius Sienkiewicz sa narodil roku 1846 v Woli Okrzejowské (táto časť Poľska bola okupovaná Ruskom). Vyrastal na vidieku, v zámožnej šľachtickej rodine, a od svojich dvanástich rokov býval vo Varšave. V roku 1866 začal štúdia na vysokej škole, študoval na právnickej, lekárskej a filologickej fakulte. Už ako študent pôsobil ako žurnalista. Do roku 1871, kedy opustil školu bez zloženie záverečných skúšok, už mal za sebou aj ďalšie pokusy. Najprv písal literárne a divadelné recenzie, od roku 1874 mu potom vychádzali pod pseudonymom Litwostýdenní fejtóny v novinách Gazeta Poľska. O dva roky neskôr napísal svoje literárne prvotiny – stručný obrázok Starý sluha, ktorý neskôr rozviedol v románový príbeh Hanau. V roku 1876 odišiel do Severnej Ameriky, kde spoznal úplne iný spoločenský a myšlienkový okruh, značne odlišný od toho, ktorý poznal z mladosti. Po pobyte v Amerike sa dal do služieb ideí pozitivizmu, zaujímal sa o problémy súčasného života, a odklonil sa od romantických príbehov šľachtických hrdinov. V Amerike napísal drastický obraz zo súčasnej poľskej dediny črty uhľom, po návrate do vlasti napísal v rokoch 1882 – 1883 rad krátkych próz do novín a časopisov.

 

Postupne potom ale začal pozitivizmus opúšťať a vrátil sa k dávnej minulosti. Začiatkom osemdesiatych rokov sa pod vplyvom svojej ženy Maryna Szetkiewiczovéa snáď ešte viac pod vplyvom vlasteneckého svokra začal zaujímať o poľskej dejiny. Následne začal pracovať na rozsiahlej historicko-románovej skladbe. Za necelé štyri roky po návrate z Ameriky, v novembri 1879, začali v poľskej tlači vychádzať prvej stránky románu Ohňom a mečom, diela, ktoré znamenalo prelom v autorovom vývoji. Nasledovali ďalšie dve časti trilógie, Potopa a Pán Wolodyjowski.19.10.1885mu zomrela jeho zbožňovaná žena Maryna. Keď v máji 1888 dokončil svoju Trilogiidostal poštou poukážku s oznámením Michal Wolodyjowski – Henryk Sienkiewicz. Poukážka znela na 15 000 rubľov. (Za prvé vydanie Ohňom a mečom dostal osem set.) Dar neprijal. Odosielateľ sa o peniaze deponované v banke neprihlásil, a tak z nich Sienkiewicz založil nadáciu pod Maryniným menom a ročný dôchodok osemsto rubľov určil pre poľské literátov, maliara, hudobníkov alebo členmi ich rodín, ohrozené pľúcnou chorobou. V rokoch 1897 – 1900 vytvoril Henryk Sienkiewicz ďalší román – Křižáci. Písal ho v čase, keď v pruskom záboru Poľska zúrila ostrá proti poľské germanizační kampaň. Pripomína hrdinské vojny poľských kráľov proti nemeckým križiakom v pätnástom storočí. Podobne ako predchádzajúce prózy vychádzal aj tento román najprv v časopise TygodnikIllustrowany, a to s častými prestávkami v tlači aj v dodávaní autorského rukopisu. Sienkiewicz sa totiž celý život veľmi často stěhoval. Úvodní slova napísal autor vo Varšave, potom putoval do Zakopaného, do rakúskych kúpeľov Kaltenleutgeben pri Viedni, späť do Varšavy, do kúpeľov Ragaz vo Švajčiarsku, znovu do Zakopaného a nakoniec do Francúzska. Román bol dopísanie v Parc St. Maur 10. 3. 1900. Pre svoje diela Sienkiewicz preštudoval mnoho historických materiálov, dokumentov a kroník z 14. a 15. storočia. Opieral sa predovšetkým o latinský spis HistoriaPolonica. V rokoch 1894 – 1896 začal časopisecky vychádzať jeden z Sienkiewiczových najznámejších románov – Quo vadis. Takmer razom zaň zožal ohromný úspech medzi čitateľmi vu kritikov. V roku 1905 dostal Nobelovu cenu, avšak nielen za tento slávny román, ale predovšetkým ako ohodnotenie celého jeho doterajšieho diela. Pri jej prevzatí predniesol prejav ako občan štátu, ktorý, hoci nie je na mape sveta, žije. Celý svoj život totiž bojoval za samostatnosť svojej vlasti. Sienkiewicz už za sebou mal šesťdesiatku a uznanie a slávu po celom svete, keď sa rozhodol, že napíše knihu pre mládež – Púšťa a pralesom. Dej umiestnil do Afriky, ktorú spoznal na lovecké výprave roku 1891.

 

Posledné roky pred prvou svetovou vojnou prežil Sienkiewicz väčšinou na vidieku, len na zimu odchádzal do Varšavy. Keď v roku 1914 vojna vypukla, bol zrovna v Krakove. 17.9.1914 odišiel cez Viedeň do Švajčiarska, do malého mestečka Vevey. Tam spoločne s klaviristom Paderewskim vytvoril Výbor pre pomoc Poľsku. Všetky svoje sily venoval organizovanie pomoci obetiam vojny, posielal do rodnej zeme lieky, peniaze, šatstvo i potraviny. Konce vojny už sa nedožil – jeho posledné slová zneli: “Ja už to slobodné Poľsko neuvidím …”

 

b) Ďalšie autorovho tvorba:

Historické tému, ktoré je v Poľsku v čase pozitivizmu veľmi obľúbené, spracováva Sienkiewicz i vo svojej trilógii z poľských dejín 17. storočia. 1. diel má názov “Ohňom a mečom”, kde proti sebe postavil dve strany, stranu dobra, kresťanstvo proti násiliu a zlu a kde dával do popredia kladnej postavy rytierov a vojvodcov, ich veľká hrdinstvo a cnosť. Bojovali síce s presilou, ale ich viera je doviedla k víťazstvu. Z mnohých týchto hrdinov môžeme menovať Skrzetuského, Wolodyjowského, Podbipientu.

V 2. dielu “Potopa” už síce Kmicic nie je tak idealizovaný hrdina ako vojvodcovia v 1. dielu, ale robí pokánie, dobrými skutkami zmýva vinu a stáva sa rytierom. V tomto diele je dobre spoznať, ako Sienkiewicz umelecky “dospieva”, čo sa prejavuje v prokreslování prostredie i ľudí.

Potopa bola vrcholom jeho trilógie, a preto je snáď 3. diel, “Pan Wolodyjowski”, označovaný ako slabšie. To však nič nemení na tom, že celé veľké dielo Henryk Sienkiewicz zobrazuje a do popredia vytláča víťazstvo národného ducha.

Mimo historického téme spracováva Sienkiewicz i prítomnosť, tému psychologické, a to vo svojich skladbách “Bez viery” a “Rodina Palanieckých”. Zaoberá sa tu rozborom súčasnej ľudskej duše, dnešného života a jeho nástrahami, problémy doby. Zobrazuje tu dva typy ľudí. Jeden, negatívne, sebe-analytik, človek, ktorý trpí úplným nedostatkom pevnej viery v čokoľvek, je ponorený do filozofovania, nedokáže nájsť pevný postoj k životu, k sebe, k svetu, k Bohu. Presne taký je Ploszowski. Kladným typom je naopak Polaniecki. Tento realista menej uvažuje o všetkých spoločenských problémoch, menej sa zaoberá filozofiou, estetikou a naopak viac pracuje, snaží sa presadiť, bojuje o svoju krajinu. Samozrejme nie je bez chyby a je určite kultúrno nižšie postavený

 

c) Inšpirácia daným literárnym dielom

– Divadelné dramatizácia aj filmová verzia

– Na jeho motívy zložená opera H. Caina

– Filmové spracovanie:

  • Quo Vadis, 1912, Taliansko, réžia Enrico Guazzoni, nemý film
  • Quo Vadis, 1925, Taliansko, réžia GabriellinoD’Annunzio a Georg Jacoby, nemý film
  • Quo Vadis, 1951, USA, réžia MervynLeRoy
  • Quo Vadis, 2001, Poľsko, réžia JerzyKawalerowicz

 

4) Literárna kritika

– Obrovský úspech, prvýkrát vyšiel v rokoch 1894 – 1896, potom nasledovalo hneď vydanie knižnej a v niekoľkých nasledujúcich rokoch bola preložená do svetových jazykov

– Úspech vo svetovej čitateľskej aj kritické verejnosti

– Udelenie Nobelovej ceny v r. 1905






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: