Matka Guráž a jej deti – čitateľský denník (rozbor)

 

 Kniha: Matka Guráž a jej deti

 Autor: Bertolt Brecht

 Zaslal(a): Mand

 

 

Autor:

Bertolt Brecht      narodený 10.2.1898, zomrel 14.8.1956 v Berlíne

           Nemecký dramatik, divadelný teoretik, režisér, lyrický   básnik, prozaik a esejista, zakladateľ epického   divadla.

           Písal už na gymnáziu, keď zverejňoval svoje básne.

           Štúdia na vysokej škole nedokončil, pretože musel nastúpiť ako sanitár (študoval medicínu,   prírodné   vedy a literatúru).

           mal tri ženy, mal celkom tri deti

           Študoval marxistickú robotnícku školu a   vytvoril tiež niekoľko poučných marxistických   hier.

           Po nástupe Adolfa Hitlera k   moci   v roku 1933 musel   pre svoje komunistické presvedčenie emigrovať, cez   prahu   do Dánska, Švédska a Fínska, o osem rokov neskôr cez Moskvu do Spojených štátov (Hitler nechal páliť jeho knihy)

           V   Amerike kde sa usídlil, neuznávali jeho komunistickej ideály, uteká do Paríža.

           S československým pasom sa dostal do východného Berlína, kde sa svojou ženou, herečkou Helenou Weigelovou založil preslávené divadlo ‘Berliner Ensemble’ (1949).

             V   r. 1950 získal rakúske štátne občianstvo, ale jeho hry boli v Rakúsku bojkotované a neuvádzali sa až do r. 1962

 

Ďalšie diela: napr. Žobrácka operu, Svätá Johanka s   bitúnkov, Matka (javiskové úprava románu M. Gorkého),   Strach a bieda tretej ríše, Život Galilea …

 

Okolnosti vzniku:

Dielo Matka Guráž a jej deti je naplnením Brechtova koncepcia epického divadla, spočíva v   rušenie ilúzie napodobňovania skutočnosti. Komentáre a piesne poukazujú na ,, hranosť” drámy a vťahuje do jeho štruktúry adresáta. Hra bola prvýkrát uvedená roku 1941 v   Zürichu. Po Brechtovej návrate z   emigrácie, bola táto hra inscenovaná v   berlínskom divadle.

 

Vplyv diela:

Brechtova Světlov ,, epické divadlo” ovplyvnilo rad svetových dramatikov (napríklad F. Langera v hre Periférie)

 

Literárny žáner:

Dráma (má podtitulok tridsaťročnej vojny, doba medzi rokmi 1624-1636)

 

Literárny druh: Próza

Doba vniku: 1. polovica 20. storočia

Miesto: príbeh sa odohráva uprostred tridsaťročnej vojny

 

Hlavná myšlienka:

Matka Guráž patrí medzi brechtovské postavy prostých ľudí, ktorí sa nepoučili a nepochopíte usporiadanie sveta a svojmu miestu v ňom, a preto podľahnú pripraveným ilúziám o tom, že je malému človeku dovolené zúčastniť sa na veľkých obchodoch a nebyť pritom zničený. Brecht chcel vlastne svojím dielom ukázať divákovi hrôzy vojny, ktorá berie matkám deti, ale tiež nechápavosťou niektorých ľudí, ktorí vo vojne vidia svoje obohatenie hmotnými statkami a neuvedomujú si pritom, že stráca to najdrahšie – svojich blížnych.

 

Kompozícia:

Hra je rozdelená do 20 obrazov – epizód, uvozených synoptických prehľadom nasledujúceho deje (radené chronologicky). Do knihy sú včlenené aj piesňovej výstupy (matka guráž spieva) dokresľujúcich situáciu.

 

Jazyk:

Dialógy tiahnu k   významové hutnosti a úsečnosť.   Štýlovo čerpajú s   hovorové vrstvy

 

Ďalšie formy spracovania:

– opera

– divadelná hra

 

Postavy:

  • Matka Guráž – (menom Anne Fierlingová) – odvážna, hlavná hrdinka, jazdí so svojím vozidlom a deťmi za vojskom a predáva rôzne tovary (obchodníčka) a jej obchod sa stáva na valce závislý
  • Katrin – jej němá dcéra – dobrosrdečná, nemé
  • Eilif – jej starší syn – šikovný, Ťa
  • Švejcar – jej mladší syn – poctivý, Ťa
  • kuchár
  • poľné kazateľ
  • Yvette Pottierová
  • Veľa ďalších postáv napr. Verbovača, vrchný veliteľ, pisár, sedliačka, vojak …

 

Dej:

Matka Guráž putuje so svojimi tromi deťmi. Prvý syn bol odvážny Eilif, druhý poctivý Švejcar a potom mala nemou nepeknú dcéru Katrin. Keďže bola vojna, tak mala každé dieťa s   iným inak podivným mužom. Živila sa tým, že po dobu vojny jazdila s   vozom cez vojnou zasiahnuté územie a obchodovala s   rôznymi vecami. Stretáva sa s   vrchným veliteľom a ten jej najstaršieho syna naverbuje do poľského ťaženia. Chvíľu sa s   veliteľom handrkuje, po tej mu vykladá osud, keď mu vyložia skorú smrť a predá mu zlatú pracku. Vo vozidle má veľa vecí od topánok, cez alkohol až po muníciu …

 

Eilifa raz stretne s   vrchným veliteľom v   krčme, keď predáva kuchári mäso, počuje na neho chválu, tak ich rada a chce po ňom, aby bol opatrnejší. Švejcar sa medzi tým stane colmistrem (držiteľom kasy). Valce sa tak síce vyhol, ale hrozilo mu tiež nebezpečenstvo, a tiež sa tak stane a ďalšie časti knihy, kedy vďaka tejto kase tiež zomrie.

 

Za ďalšie tri roky sa matka Guráž, Katrin a Švejcar dostanú do zajatia katolíkmi. Do deja sa primieša pekné dievča Yvette, kuchár a poľné kazateľ. Švejcar ukryje kasu do voza, matka Guráž mu za to síce vynadá, pretože by ich za to mohli všetky obesiť, ale nechá ju tam, pretože by bolo možno ešte nebezpečnejšie kasu niekam prenášať. Poľné kazateľ si musí dávať pozor, aby nezistili, že nie je katolík, matka Guráž neustále vyčíta Švejcar kasu ukrytú vo vozidle, preto sa Švejcar v tme vydá k   rieke, aby ju ukryl tam. Bohužiaľ nevie, že je sledovať a chytený. Matka Guráž chce predať svoj voz (jej jedinou obživu) Yvette, aby ho vykúpila, ale zjednáva s   vojakov moc dlho a Švejcar medzitým zabijú.

 

Po uplynutí ďalších dvoch rokov sa hovorí o ukončení vojny, Matka Guráž váha o tom, či sú tieto zvesti pravdivé, poľné kazateľ jej však presvedčí o tom, že vojna ešte dlho neskončí a tak sa rozhodne nakúpiť nové zásoby. Pošle pre nich do mesta Katrin, ktorá sa vráti sa SRAM cez oko a čelo. Tým skončí pre krásnu Katrin posledná nádej, že by sa aj napriek svojej že je nemý mohla niekedy vydať. Po tej sa opäť začne hovoriť o mieri a matka Guráž, podľa rady kuchára, je do mesta predať nové zásoby tovaru, ktorý by v   mieru nemalo žiadnu cenu. Po jej odchode príde Eilif, ktorý je za krádež dobytka a za zabitie Sedláková ženy odsúdený na   poprave a chce matku ešte na naposledy vidieť. Nemôže na ňu však čakať, teda odchádza bez rozlúčky as   prianím, aby sa matka o jeho poprave nikdy nedozvedela.

 

Matka Guráž ďalej jazdí s   kuchárom a Katrin po krajoch a namiesto obchodu už len žobre. Kuchár jedného dňa dostane list, v   ktorom stojí, že zdedil krčmu a ponúka matke guráž, aby šla s   ním krčmu viesť. Kuchár však Matke guráže povie, že krčma je malá a pre Katrin by tam nebolo miesto. Katrin tento rozhovor počuje a chce utiecť, aby neprekážala, matka jej v   tom však zabráni. Kuchařová veci vyhodí z   vozidla a ďalej v   ceste pokračujú samy.

 

Cisárska (katolícka) vojská ohrozujú evanjelické mesto Halle. V   noci si zastaví pri stavení, kde v   tej dobe prebývajú Matka Guráž so svojou dcérou, vojsko a násilím a hrozbou zabitia vymôže u sedliaka, aby im ukázal cestu, ktorá vedie k   mestu. Matka Guráž je zrovna v meste a vo stavení zostáva len Katrin a ich vozidlo. Po odchode vojsk sedliačka v   obavách prehovorí o svojej rodine žijúcej s   malým dieťaťom v meste a Katrin sa rozhodne je pred vojakmi varovať. vezme z   vozu bubienok, vylezie na strechu a bubnuje na poplach, aby upozornila ľud v meste z   hrozby návštevy vojsk. Vďaka svojej snahe pomoc jej vojaci zasiahnu mačetou a Katrin umiera. Po tej Matke Guráž sedliaci sľúbi dôstojný pohreb svojej dcéry. Matka Guráž odchádza ďalej a ťahá svoj voz sama a cez všetko príkoria verí v   lepšiu budúcnosť.

 

Poznámka:

           Dráma má podtitul   Kronika z tridsaťročnej vojny.

           Matka berie vojnu ako dobrú vec, pretože z   nej má ako obchodníčka peniaze, nakoniec ale vďaka vojne príde o tri deti.






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: