Kniha: Lakomec
Autor: Molière
Pridal(a): Jimboo+
Moliére
- Francúzsky herec, spisovateľ a dramatik. Najúspešnejší európsky veseloherný autor.
- Moliére, vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin. Prezývku si dal, aby nerobil otcovi hanbu.
- Začínal ako herec a režisér u kočovných spoločností. Herectvom bolo v tej dobe opovrhované.
- Hercom u kočovných spoločností, ale aj spisovateľom frašiek a komédií bol vyše 13 rokov. Potom získal miesto riaditeľa kráľovského divadla v Paríži.
- Vychádzal z tradície ľudového divadla, antických komédií a talianskej komédie dell’arte (improvizácia).
- V jeho hrách sa premietala vtedajšia morálna problematika a ľudské chyby – postavenie žien v spoločnosti a rodine, lakota, snaha meštianstva napodobňovať šľachtu a náboženské pokrytectvo -> cirkev ho prekliala.
- Jeho postavy boli nadčasové.
- Pri záverečnej scéne svojej hry Zdravý nemocný upadol do bezvedomia, potom zomrel v Paríži – Comedie française.
Ďalšie diela:
- Tartuffe (komédia o pokrytectve a chvastúnstve)
- Zdravý a chorý (komédia)
- Mizantrop (komédia)
- Žiarlivý Petríček
- Lietajúci doktor
- Gorgibus vo vreci
- Don Juan
- Popleta alebo láska s prekážkami
- Mešťan šľachticom
- Skapinove šibalstvá
Literárne historický kontext
Umelecký smer a znaky v diele
- Tvorbu Moliéra zaraďujeme do obdobia klasicizmu, ktoré vzniklo v 2. polovici 17. storočia vo Francúzsku. Klasicistická literatúra hľadá vzor v antickom umení so zameraním na spoločenské a mravné problémy. Klasicizmus je úzko spätý s osvietenstvom, čo je myšlienkový prúd o viere v rozum a zmyslové poznanie človeka (oproti barokovej viere v Boha a posmrtný život).
- Je zrejmé, že Lakomec klasicistické tendencie naozaj napĺňa – autor kritizuje pokrytectvo a lakomstvo, ktoré podľa autora deformuje charakter človeka a ničí vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi. Klasicistickému štýlu tiež zodpovedá autorova inšpirácia v antike, kde si Moliére vzal motív z Plautovej komédie o hrnci.
Ďalší autori:
- Pierre Corneille – Cid (veršovaná tragédia)
- Jean Racine – Faidra (ľúbostný príbeh)
- Jean de La Fontaine – Bájky (12 kníh)
- Carlo Goldoni – Sluha dvoch pánov (komédia) a Poprask na lagúne (komédia prostredia – obraz mestečka, malicherné spory, žiarlivosť milencov)
Rozbor diela: Lakomec
- Literárna forma (poézia, próza, dráma): dráma
- Literárny druh (lyrika, epika, dráma): dráma
- Dráma sa tvorí tak, že sa príbeh rozpráva pomocou dialógov, monológov a scénických poznámok. V minulosti bolo obvyklé predovšetkým divadelné scénické prevedenie, v súčasnosti sa objavuje aj v hranom filme, v rozhlase, televízii a v ďalších formách audiovizuálnych diel.
- Literárny žáner: satirická komédia-fraška
- Komédia je hlavný dramatický žáner. Dejový konflikt aj role konajúcich postáv sú poňaté komicky – s príslušným zameraním na stretnutie ideálnej predstavy a ničotnej skutočnosti (práve významový kontrast vzbudzuje smiech). Dramatický zápas o veci a záležitosti končíva zmierlivým rozuzlením.
Hlavná myšlienka a námet:
- Poukázanie na fakt, že peniaze menia charakter a ovplyvňujú medziľudské vzťahy. Kritizuje a odsudzuje morálku založenú na tyranstve, slepej poslušnosti, nevedomosti a tupom poddanstve detí voči rodičom a žien voči mužom. Postoj človeka – zvrátenosť, sebectvo, namyslenosť čo z nás peniaze dokážu urobiť.
Téma:
- Lakomstvo, ktoré zaslepuje.
Motív:
- Kritika vyššej spoločnosti, kritika peňazí, chudobní vs. bohatí
Kompozícia:
- Chronologická s reálnym časom
- Členenie na 5 dejstiev s niekoľkými výstupmi
Rozprávač:
- er-forma
Jazyk
- Celé dielo písané spisovnou slovenčinou, formou monológov a dialógov postáv.
- Moliére v Lakomcovi používal bežnú meštiansku reč, neprikrášľoval rozhovory, ktoré tak boli živé a plné hovorových zvratov (najmä u Harpagonovho služobníctva).
- V dialógoch neraz nájdeme anaforu, zvlášť vo vypätých scénach.
- Postavy vyššej triedy hovoria vzletne, používajú personifikácie či metafory.
- Zaľúbenosť mladých párov vyjadroval Moliére skrz jemné gradácie a hyperboly.
- Pre zvýšenie napätia tiež Moliére používal neslovesné vety („Zlodej! Vrah! Zbojník!“).
- Objavujú sa zdrobneniny, zastarané tvary (prechodníky).
Trópy a figúry
- personifikácia („Moje chudobinky peniažky! Olúpili ma o vás, vy moji dobrí priatelia!“)
- archaizmy („ktokoľvek“, „taškári“,