Molière

Lakomec – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Lakomec

Autor: Molière

Pridal(a): Jimboo+

 

Moliére

     
  • Francúzsky herec, spisovateľ a dramatik. Najúspešnejší európsky veseloherný autor.

    •  

  • Moliére, vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin. Prezývku si dal, aby nerobil otcovi hanbu.

    •  

  • Začínal ako herec a režisér u kočovných spoločností. Herectvom bolo v tej dobe opovrhované.

    •  

  • Hercom u kočovných spoločností, ale aj spisovateľom frašiek a komédií bol vyše 13 rokov. Potom získal miesto riaditeľa kráľovského divadla v Paríži.

    •  

  • Vychádzal z tradície ľudového divadla, antických komédií a talianskej komédie dell’arte (improvizácia).

    •  

  • V jeho hrách sa premietala vtedajšia morálna problematika a ľudské chyby – postavenie žien v spoločnosti a rodine, lakota, snaha meštianstva napodobňovať šľachtu a náboženské pokrytectvo -> cirkev ho prekliala.

    •  

  • Jeho postavy boli nadčasové.

    •  

  • Pri záverečnej scéne svojej hry Zdravý nemocný upadol do bezvedomia, potom zomrel v Paríži – Comedie française.

Ďalšie diela:

     
  • Tartuffe (komédia o pokrytectve a chvastúnstve)

    •  

  • Zdravý a chorý (komédia)

    •  

  • Mizantrop (komédia)

    •  

  • Žiarlivý Petríček

    •  

  • Lietajúci doktor

    •  

  • Gorgibus vo vreci

    •  

  • Don Juan

    •  

  • Popleta alebo láska s prekážkami

    •  

  • Mešťan šľachticom

    •  

  • Skapinove šibalstvá

 

Literárne historický kontext

Umelecký smer a znaky v diele

     
  • Tvorbu Moliéra zaraďujeme do obdobia klasicizmu, ktoré vzniklo v 2. polovici 17. storočia vo Francúzsku. Klasicistická literatúra hľadá vzor v antickom umení so zameraním na spoločenské a mravné problémy. Klasicizmus je úzko spätý s osvietenstvom, čo je myšlienkový prúd o viere v rozum a zmyslové poznanie človeka (oproti barokovej viere v Boha a posmrtný život).

    •  

  • Je zrejmé, že Lakomec klasicistické tendencie naozaj napĺňa – autor kritizuje pokrytectvo a lakomstvo, ktoré podľa autora deformuje charakter človeka a ničí vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi. Klasicistickému štýlu tiež zodpovedá autorova inšpirácia v antike, kde si Moliére vzal motív z Plautovej komédie o hrnci.

 

Ďalší autori:

     
  • Pierre Corneille – Cid (veršovaná tragédia)

    •  

  • Jean Racine – Faidra (ľúbostný príbeh)

    •  

  • Jean de La Fontaine – Bájky (12 kníh)

    •  

  • Carlo Goldoni – Sluha dvoch pánov (komédia) a Poprask na lagúne (komédia prostredia – obraz mestečka, malicherné spory, žiarlivosť milencov)

 

Rozbor diela: Lakomec

     
  • Literárna forma (poézia, próza, dráma): dráma

    •  

  • Literárny druh (lyrika, epika, dráma): dráma
       
    • Dráma sa tvorí tak, že sa príbeh rozpráva pomocou dialógov, monológov a scénických poznámok. V minulosti bolo obvyklé predovšetkým divadelné scénické prevedenie, v súčasnosti sa objavuje aj v hranom filme, v rozhlase, televízii a v ďalších formách audiovizuálnych diel.

    •  

  • Literárny žáner: satirická komédia-fraška
       
    • Komédia je hlavný dramatický žáner. Dejový konflikt aj role konajúcich postáv sú poňaté komicky – s príslušným zameraním na stretnutie ideálnej predstavy a ničotnej skutočnosti (práve významový kontrast vzbudzuje smiech). Dramatický zápas o veci a záležitosti končíva zmierlivým rozuzlením.

 

Hlavná myšlienka a námet:

     
  • Poukázanie na fakt, že peniaze menia charakter a ovplyvňujú medziľudské vzťahy. Kritizuje a odsudzuje morálku založenú na tyranstve, slepej poslušnosti, nevedomosti a tupom poddanstve detí voči rodičom a žien voči mužom. Postoj človeka – zvrátenosť, sebectvo, namyslenosť čo z nás peniaze dokážu urobiť.

 

Téma:

     
  • Lakomstvo, ktoré zaslepuje.

 

Motív:

     
  • Kritika vyššej spoločnosti, kritika peňazí, chudobní vs. bohatí

 

Kompozícia:

     
  • Chronologická s reálnym časom

    •  

  • Členenie na 5 dejstiev s niekoľkými výstupmi

 

Rozprávač:

     
  • er-forma

 

Jazyk

     
  • Celé dielo písané spisovnou slovenčinou, formou monológov a dialógov postáv.
       
    • Moliére v Lakomcovi používal bežnú meštiansku reč, neprikrášľoval rozhovory, ktoré tak boli živé a plné hovorových zvratov (najmä u Harpagonovho služobníctva).

      •  

    • V dialógoch neraz nájdeme anaforu, zvlášť vo vypätých scénach.

    •  

  • Postavy vyššej triedy hovoria vzletne, používajú personifikácie či metafory.

    •  

  • Zaľúbenosť mladých párov vyjadroval Moliére skrz jemné gradácie a hyperboly.

    •  

  • Pre zvýšenie napätia tiež Moliére používal neslovesné vety („Zlodej! Vrah! Zbojník!“).

    •  

  • Objavujú sa zdrobneniny, zastarané tvary (prechodníky).

 

Trópy a figúry

     
  • personifikácia („Moje chudobinky peniažky! Olúpili ma o vás, vy moji dobrí priatelia!“)

    •  

  • archaizmy („ktokoľvek“, „taškári“,