Kniha: Lakomec
Autor: Molière
Pridal(a): Veronika, Kytiska
Molière (1622-1673)
- Vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin
- Herec, dramatik, režisér, klasik svetovej komédie, autor frašiek, veseloher zápletkových i charakterových. Dal svetovému dráme tradíciu komédie charakterov v jedinečnej podobe. Mnohí ho preto pokladajú za najväčšieho komediografa svetovej drámatickej tvorby.
- Molière sa narodil 15. januára 1622 a bol synom bohatého mešťana, po ktorom mal živnosť prevziať, ale našťastie (pre nás) sa proti vôli svojej rodiny stal komediantom. Svojimi hrami sa brzo preslávil, predovšetkým medzi chudinou. Zaoberal sa tzv. nízkym drámom, hlavne komédiou a fraškou. Vo svojich hrách najčastejšie zosmiešňoval spoločnosť, predvádzal ju takú, aká v podstate je (veci, o ktorých sa moc nemluví). Jeho hry však popuzovali kráľovský dvor, a preto sa Molière často s dvorm dostával do rozporov. Zomrel 17. februára 1673 na javisku pri výstupe, paradoxne keď mal hrať umierajúceho vo hre Zdravý chorý.
- Dostalo sa mu skvelého vzdelania a bol predurčený k postaveniu u dvora. Študoval v Paríži právo, pripravoval sa na kariéru notára.
- Molière založil spolu s ďalšími 9 mladými ľuďmi divadlo Illustre Théâtre, v Paríži príliš neuspeli, a tak sa vydali na turné.
- Vo svojich hrách sa premietala súdobá morálna problematika, od postavenia žien v spoločnosti i v rodine, lakoty a náboženského pokrytectva.
- Postavy jeho diel majú výrazné charakterové rysy
- Molière povahou svojej dramatiky nezaprel, že patril době začínajúceho racionalizmu, že svojím dielom spolutvořil francúzsky klasicizmus. Pracoval systematickou metódou. Vzal si na mušku istú ľudskú vlastnosť, obracal ju zo všetkých strán a privádzal nositeľa tejto vlastnosti do situácií, v ktorých sa v rôznych podobách neustále vyjavovala. Tak vyrastajú hlavné postavy jeho hier vo veľké spoločenské typy predvádzajúce určitý typ správania. Čerpal z talianskych a francúzskych motívov.
- Často hral vo svojich hrách.
Ďalšie diela:
- Lakomec (1668, L’Avare ou l’École du mensonge)
- Medzi Molièrovými vrcholnými dielami patria dramatá Lakomec, Don Juan, Tartuffe alebo Pokrytec
- Mizantrop alebo Zamilovaný mrzút
- Zdravý chorý
- Mešťák šľachticom
Literárne historický kontext
Klasicizmus
- Umelecký sloh, ktorý vznikol vo Francúzsku 17. storočia na kráľovskom dvore „kráľa Slnka“ Ľudovíta XIV., odkiaľ sa ďalej šíril do Európy. Prvá fáza klasicizmu je takisto často nazývaná barokový klasicizmus, pretože sa tu miešajú barokové prvky s prvkami klasicistnými (reakcia na baroko). Historicky sa toto obdobie radí ešte do kultúry baroka. Po ňom prichádza rokoko, ktoré sa od klasicizmu do istej miery odvracia. Nový nástup klasicizmu priniesla v podstate až Veľká francúzska revolúcia. Až do konca 18. storočia prevládal vo veľkej časti Európy.
- Panovali prísne estetické pravidlá. Drámy museli dodržiavať trojjednotu (času, dej a miesta). Bol tu požiadavka presnosti, srozumiteľnosti a jasnosti. Klasicistná literatúra vyzdvihuje nutnosť spoločenského poriadku a pevnej morálky. Zcela schvaľuje absolútnu moc vládcu. Na rozdiel od baroka je zástancou strižlivosti, kázne a rozumu.
- Typické pre klasicizmus sú literárne salóny, ktoré boli miestami na diskutovanie umenia, a to najmä literárnych diel. Vedľa týchto salónov vznikali takisto literárne akadémie, ktorých úlohou bolo dbať na jazyk umeleckých diel a tiež preciznosť ich formy.
- V období klasicizmu zakrňuje rozvoj poézie a naopak závratného rozmachu sa dočkáva drámatická tvorba. V dráme sa dodržiava aristotelovská zásada troch jednot, teda miesta, času a dej.
Literárna tvorba sa delí na dva smery:
- vysoká – eposy, ódy, hymny, tragédie, spracovávali vznešené témy, líčili urozených hrdinov. Námety väčšinou z antiky
- nízka – komédie, bájky, satiry, zobrazovali život mešťanstva, väčšinou pojaté smešne.
Znaky:
- vzor-antické umenie (tvorčia kázeň, umelecká krása, dokonalosť, harmónia)
- jednotné princípy a pevný poriadok, záväzné normy spoločenskej morálky
- rozumová kázeň (cit podriadený rozumu a povinnosti)
- krása je v pravde a prírode
- strižlivosť a účelnosť (x baroková zdobnosť)
- Empír – vrcholová forma klasicizmu – prevládajúci sloh za Napoleonovho cisárstva, väčšia miera inšpirácie antikou
- Literárny klasicizmus – inšpiračným zdrojom je Aristotelova Poetika: zásada troch jednot v dráme (času, miesta a dej)
Ďalší autori:
- Jean Racine (Faidra)
- Pierre Corneille (Cid)
- Jean de La Fontaine (Bájky)
- Carlo Goldoni (Sluha dvoch pánov)
- Jonathan Swift (Gulliverove cesty)
- Daniel Defoe (Život a zvláštne podivuhodné dobrodružstvá Robinsona Crusoe, námorníka z Yorku)
Rozbor diela: Lakomec
Literárny druh:
- Dráma – vytvára sa tak, že sa príbeh vypráva pomocou dialógov a monológov a scénických poznámok. V minulosti bolo obvyklé predovšetkým divadelné scénické prevedenie, v súčasnosti sa objavuje aj v hranom filme, v rozhlase a televízii a v ďalších formách audiovizuálnych diel
Literárny žáner:
- Komédia – je literárny alebo drámatický útvar, ktorý vždy skončí šťastne (rovnako ako rozprávka). Od komédie sa očakáva humorný nadhľad nad ľudskými slabosťami a ľudskou nedostatočnosťou. Humor spolu s vkusnou komikou sú zvyčajne základnými aspektmi tohto útvaru. Problémy hrdinu sa nakoniec podarí vyriešiť a všetko sa v dobrej obráti.
Téma, motivy a hlavná myšlienka
- Celková téma: ľudská chamtivosť
- Hlavná téma: Harpagonov život
- Motív: kritika chorobnej túžby po peniazoch – peniaze sú vášňou, ktorá človeka vylučuje zo života; človek zaslepený túžbou po bohatstve neberie ohľad na city ani lásku; výsmiech ľudskej chamtivosti
- Hlavná myšlienka: Autor upozorňuje na skutočnosť, že svet sa mení a ľudia sa vydávajú smerom, kde slušnosť nahradzuje hulváctvo, poctivosť pred prah vyhadzuje pretváračstvo, lichvársvo de ruku v ruke s okrádaním a chamtivosť nepozná hranice. Kniha ukazuje obraz súdobého francúzskeho života mešťanov, kde dáva priestor rôznym spoločenským vrstvám a ako sa na konci ukáže, peniaze predsa len kazia charakter. Inu jedno príslovie pravé: ,,Všetkoho s mírou.“ Ďalej Molière vo svojich dielach odsudzuje morálku, založenú na slepej poslušnosti hraničiacej až s tyranstvom. Vysmieval sa výchove, z ktorej pramenila tupá oddanosť detí voči rodičom. Nesnášal špiclovský spôsob života v rodinách a odmietal poslušnosť cirkvi a jeho diela sú toho dôkazom.
- Vyjádrenie postoja ke skutočnosti: Zveličujúci, avšak tak to musí byť, aby sa vystihla dôležitosť problému. Vypíchnutie, že tomu tak opravdu je Harpagon veľmi zveličený tomu dodáva tu satiru a vážnosť, ako hrozné to je.
- Inšpiračný zdroj: Historický podkontext – francúzska svetská moc.
Kompozícia:
- Kompozícia je chronologická – autor dodržuje časovú posloupnosť
- Základná stavebná jednotka je veta zapisovaná do riadkov
- V popredí je syntaktické členenie prejavu, logická stavba viet, bežná intonácia, gramatické pravidlá
- Typické pre vyprávanie alebo v dráme, pre vyprávačov a postavy, text je členený do odsekov, kapitol
- Vtipná komediálna zápletka, komické zábavné nedorozumenie
- Rámcová kompozícia:
- Expozícia: Harpagonov majetok
- Kolízia: láska Harpagonovho syna Kleanta
- Kríza: Harpagonovo zamietnutie svadby Mariany a Kleanta
- Katastrofa: strata peňazí
- Záver: navrátenie peňazí, svadba Mariany a Kleanta, Elišky a Valéra
Vyprávač:
- Nemá vyprávača
- Vyprávačské spôsoby: dráma
- Priama reč, striedajú sa monológy a dialógy
Jazyk a štýl
- Próza (prózu nemožno zototožniť s epikou, epika môže byť prozaická aj veršovaná)
- Spisovná slovenčina, hovorový jazyk, zvláštny slovosled, zvláštne vyjadrovanie (brat a sestra si vykajú)
- Hovorové výrazy: Musím sa mrknúť na svoje peniažky. // A vy nám nepôjdete na ruku?
- Pripomína prirodzenú formu bežnej reči
- Archai