Kniha: K majáku
Autor: Haruki Murakami
Zaslal(a): Daniel F.
Žáner: román
Umelecký smer: magický realizmus (postmoderna)
Zaradenie: súčasná próza, japonský spisovateľ
Originálny názov: Umibe no Kafuka
Rozsah: 556 strán
Téma:
Existenciálnu úzkosť, pocit opustenosti a hľadania druhej polovici seba samého, výlet mimo realitu bez hraníc
Haruki Murakami
Haruki Murakami (* 1949) je japonský spisovateľ a prekladateľ. V roku 1979 získal japonskú literárnu cenu pre začínajúcich autorov Gunz. Na jar roku 2006 získal Haruki Murakamiod Medzinárodnej poroty Ceny Franza Kafku bronzovú zmenšeninu Kafkovho pražského pomníka a stal sa laureátom Ceny Franza Kafku. Murakami má totiž ku Kafkovi veľmi blízky vzťah, čo sa prejavuje nielen v prezývke, ktorú si dá hlavná postava v románe „Kafka na pobreží“.
Roku 1973 absolvoval tokijskú univerzitu a namiesto toho, aby sa zaujímal o stále zamestnanie u niektoré veľké spoločnosti, urobil doslova revolučný krok a otvoril si na predmestí Tokia jazzový bar. Keď sa z náhleho popudu rozhodol a začal písať svoj prvý román, ťažko mohol niekto tušiť, ako významným autorom sa vzápätí stane. Už jeho tretí román Hon na ovcu (slovenský, u nás sa neobjavila) a získal za neho roku 1982 Nomovu cenu pre talentovaných autorov, sa o ňom začalo hovoriť ako o fenoméne.
Diela:
Nórske drevo
Afterdark
Sputnik, má láska
Kronika vtáčika na kľúčik
Súčasní Autori Japonska
Kodži Suzuki (1957)
Pôvodným povolaním učiteľ. Svojich žiakov bavil rozprávaním strašidelných historiek, odtiaľ pochádza jeho autorský záujem o horor. Začiatkom 90. rokov sa stal literárnou hviezdou nielen v Japonsku, ale okrem ostatného sveta predovšetkým v Spojených štátoch, kde bolo jeho dielo spracované v podobe knižnej i filmovej, komiksové i televízne.
Diela: Kruh (2004), Temné vody (2006), Špirála (2006), Slučka (2008)
Hitomi Kanehara (1983)
Súčasná japonská spisovateľka, píšuci o aktuálnych témach tzv. Stratenej generácie, tj. Tej súčasnej japonskej generácie, zmietajúci sa medzi tradičné japonskou kultúrou a súčasným západným, konzumným, materialistickým poňatím štýlu života. V Japonsku na seba výrazne upozornila, a to vo veku iba 20 rokov, novelou „Hady a náušnice“, za ktorú tu tiež čoskoro dostala dve literárne ocenenie (jedno z nich najprestížnejšie japonskej oc.). Touto prvou knihou vstúpila aj do povedomia českého čitateľa.
Rjú Murakami
Japonský spisovateľ, režisér, scenárista.
Diela: V polievke miso, Čáry
Dej: Kafka na pobreží
Radí sa medzi Murakamiho fantastickú tvorbu, ktorá pojíma surrealistickej poňatie, prelínanie spolupôsobiacich svetov, veľmi otvorený prístup k sexu, ale aj pocit opustenosti, stratu blízkeho človeka či seba samého. Aj tu sa stretávame s dvoma zdanlivo nesúvisiacimi príbehy, ale predovšetkým s motívom podivné dediny uprostred lesov, ktorej obyvateľom bol odobratý tieň. Jeho typickou tvorbou je používanie veľkého množstva odkazov na postmodernej – či už ide o literatúru, hudbu či filozofiu. Hrdinovia knihy počúvajú napr. Prince, Mozarta aj Beethovena, čítajú Yats a Eliota, stihnú aj film od Francoisa Truffauta. Dve dôležité postavy na seba berú podobu Johhnieho Walkera, symbolu škótskej whisky, a plukovníka Sandersa z fastfoodu KFC. Istou podobu príbehu možno nájsť v Oidipovské legende (skôr mýtu) či Platónovej diele Symposion. Diela majú blízko k magickému realizmu. Objavuje sa tu cesta ducha mimo telo, veľmi dôležitý motív. Nadprirodzené úkazy – sprcha rýb, pijavíc, úkazy.
Vyvíja sa tu dve súčasné dejové línie – príbeh ešte nedospelého Kafku Tamura, zatiaľ čo druhým protagonistom je viac ako šesťdesiatročný pán Nakata. Kafka – ktorého skutočné meno sa nikdy nedozvieme, je nezvyčajne rozhodným mužom činu. Už dlhú dobu smeruje všetko svoje úsilie k realizácii odvážneho plánu – stať sa „najdrsnejším pätnásťročným chlapcom na svete“ a odísť z domu. Len tak bude môcť uniknúť svojmu osudu poznamenanému zlovestnú kliatbu, ktorú mu predurčil jeho otec, s ktorým žije, a nájsť svoju stratenú matku a sestru, ktoré ho opustili, ešte keď mu boli 4 roky. V snahe dôjsť k svojmu cieľu sa podriaďuje disciplíne ducha i tela a zároveň spolieha na rady svojho Alterego – Kluka, čo sa mu hovorí Vrana. Čím viac sa snažil jeho (otcovej) kliatbe vymaniť, tým bližšie bol jej osudu bližšie. Nakoniec sa dostáva do knižnice v Takamatsu, kde sa jeho život zmení.
Pán Nakata, negramotný dôchodca, ktorého život bol poznačený tajomnú udalostí z detstva v čase II. sv. vojny, už nikdy sa nenaučil čítať ani písať, zato však dokázal hovoriť s mačkami. Vo svojich šesťdesiatich rokoch sa po vražde DžonyhoVolkra (Koičiho Tamury) vydáva hľadať, sám však nevie čo. V jeho pátraní mu pomáha mladý vodič Hosín, ktorému pán Nakata pripomína dedka, sa nakoniec značne zmení a zmení tiež svoj pohľad na svet. Pán Nakata hľadá vchodový kameň, ktorý musí otvoriť a potom zatvoriť. S pomocou Hosín kameň nájde a cestu otvorí.
Postupom času Kafka spozná slečnu Saeki, ktorá je veľmi príťažlivá, a pána Osimo, ktorý je viac než zvláštne svojou osobnosťou (nejednoznačné pohlavie, štýl života, hemofilik). Kafka si vydedukuje, že slečna Saeki je jeho matka a dievča Sakura, s ktorou sa stretne v diaľkovom autobuse, jeho sestra. Sú to ale len hypotézy, či je to pravda alebo nie, si čitateľ môže iba domýšľať. Kafka sa zamiluje do slečny Saeki. (To je práve ten Oidipus …)
Býva v knižnici a pätnásťročná Saeki sa vo sne chodí pozerať do jeho izby na obraz Kafku na pobreží, ktorý ju venoval jej milý. Saeki je pôvabná slečna, ale jej osoba už nie je, čo bývala. Jej minulosť ju značne ovplyvňuje (stratila svojho milovaného už v 20 rokoch a tiež sa snažila hľadať svoj polovičný tieň). Kafka sa najprv intímne zblíži s pätnásťročným tieňom slečny Saeki a nakoniec aj s tou skutočnou. Vo sne tiež znásilní aj Sakuru, a tak sa de facto naplnila otcovho kliatba.
Polícia nájde Kafkovho otca mŕtveho, vyhlasujú pátranie po jeho maloleté synovi a pánovi Nakata, ktorý sa síce k činu priznal, ale nikto mu neveril. Po Nakatovom návšteve Kómurova pamätníka slečna Saeki zomrie na srdcový záchvat, pán Nakata na jej želanie spália jej rukopisná autobiografiu, ktorá obsahovala všetky spomienky, ktoré spísala. Pán Nakata zaspí a už sa nikdy neprebudí.
Pán Osimo chlapca odvezie na svoju horskú chatu, Kafka sa vydáva do lesa, kam mu radil nechodiť, ale opak je pravdou. Nájde 2 vojakov z druhej svetovej vojny, ktorí strážia vchod, ktorý bol otvorený pánom Nakata. V mestečku v hĺbke lesa sa opäť stretne s oboma víziami slečny Saeki. Slečna Saeki ho prinúti odísť, že má svoj život celý pred sebou.
Úloha uzavrieť späť vchod tak ostane na Hosín, ktorý musí vchodový kameň brániť pred príšerou vyliezajúce z Nakatovom mŕtveho tela.
Kafka pochopí, že život na úteku nie je to pravé, a vracia sa do Tokia.
Postavy:
Kafka Tamura – hlavná postava, cieľavedomý, chce sa vyhnúť osudu, nie príliš spoločenský a komunikatívny
slečna Saeki – príťažlivá, láskavá, ale bez elánu
pán Nakata – hlúpy, negramotný, je vedený a sám nevie ako, zhoda náhod, sled udalostí určuje dej
Sakura – dievča, pozná Kafkovu situácii, podporuje ho, jeho nová, jediná kamarátka
Hosín – vodič kamiónu, ktorému pán Nakata zmení život, nastavil si životné hodnoty inak
Sanders – zjavenie
JohhnyWalker – prízrak, ktoré naviedol pána Nakata zabiť Kafkovho otca, požierač mačiek, zdá sa že aj prízrak, ktorý sa chcel dostať do vchodu
Jazyk a štýl:
Mnoho metafor, prirovnanie; zložitý dej, núti k zamysleniu.
Kompozícia:
Dva zdanlivo nezávislé príbehy sa rozvíjajú striedavo. Kafkov v nepárnych kapitolách, Nakatův v párnych. Na začiatku sa javí nezávisle. Zhruba v polovici knihy sa začnú silno preplietať. Murakami necháva úplne nejasné rozuzlenie, kedy je otázkou, či k naplneniu veštby došlo, či nie.
Poznámky:
Kafka nie je hrdinu pravé meno, je to pseudonym zvolený na základe známeho českoněmeckého autora Franza Kafku (Murakami neskôr dostal cenu Franza Kafku).
Je tiež jedným z Murakamiho najrozsiahlejších diel. Kniha roka 2006 vyhrala prvé miesto ako román roka v rámci World Fantasy Award. (1Q84 alebo Kronika vtáčika na kľúčik sú rozhodne dlhšie.)