Norské dřevo – denník (rozbor)

 

 Kniha: Norské dřevo

 Autor: Haruki Murakami

 Zaslal(a): Michaela

 

 

1.)     Literárny druh

–           Epika – retrospektívnu a čiastočne autobiografický román (autorovho prvá práca bola v   predajni s   hudobnými doskami, kde pracoval aj hlavný hrdina románu)

 

2.)     Kompozičné stránka diela

–         kompozícia retrospektívnu

–           Príbeh sa dostáva do snových končín, rozprávačský štýl zvláčni a zastaví sa líčenie detailov okolia, mierna melanchólia = pasáže s   naoko

–           Rytmus sa zrýchli = Naoko mimo uhol

–           Kniha je písaná v   kapitolách

 

–           Expozícia:

V osemnástich rokoch odchádza Tóru do Tokia na univerzitu, kde sa čoskoro náhodne stretáva s Naoko. Začnú spolu chodiť na dlhé prechádzky, ale príliš toho nenahovorí. Postupom času sa ale začnú zbližovať. O Kizukim medzi nimi nepadne jediné slovo.

–         Kolízia:

V deň Naočiných dvadsiatych narodenín (je o pár mesiacov starší, než Tóru) sa čosi zlomilo. Pili víno a Naoko sa neuveriteľne rozhovorila o svojom detstve. Nakoniec sa zrútila a rozplakala. Tóru ju upokojoval a potom sa milovali. Pro Naoko to bolo prvýkrát. Keď sa ju Tóru spýtal, prečo spolu s Kizukim nespali (prvýkrát, čo sa o ňom kedy zmienil), rozplakala sa znovu a nakoniec zaspala.

–         Kríza:

Naoko zmizla nevedno kam. Neskôr Toru prišiel jej list zo sanatória (psychiatrickej liečebne). Písala, že za jej zrútením rozhodne nestojí onen narodeninový večer, ale mnohé predchádzajúce roky a že sa teraz musí liečiť. Nech za ňou niekedy príde, ak bude mať chuť.

Tesne po Naočině narodeninovej večeru sa Tóru zoznámil s Midori. Stali sa z nich kamaráti, občas spolu zašli na obed, do kina, niekedy spolu chodili na flám. Rozprávali si o mnohých veciach, Midori často hovorila o sexe, ale nikdy spolu nespali ani k tomu Nesmerovali.

–         Peripetie

Tak začala dlhá (ročné) éra Tóruova života, kedy usilovne študoval, cez víkendy sa schádzal s Midori, občas zašiel s Nasagawou do baru, ale hlavne každú nedeľu písaval Naoko listy.

Nakoniec ju navštívil v sanatóriu, strávil tam tri dni a bolo to veľmi pekné, zdalo sa, že Naoko sa uzdravuje. (Sanatórium nebolo sanatóriom v pravom slova zmysle, skôr pripomínalo detský tábor, avšak na míle vzdialený od akejkoľvek civilizácie. Liečil sa jednoducho tým, že bol človek preč od svojich problémov a postupne si dokonale vyčistil hlavu.) Tóru plánoval, že až sa Naoko uzdraví , nasťahuje sa k nemu (začal sa už osamostatňovať a odišiel z koľaje, zarábal si na brigádach a najal si byt).

Po druhej návšteve sa Naočin stav zdal ešte lepším, ale potom sa náhle všetko zrútilo. Museli ju odviezť do klasickej psychiatrickej liečebne, odkiaľ už Toru neprichádzali žiadne správy.

Zároveň sa s ním náhle prestala stýkať aj Midori. Ich vzťah už začal presahovať do ďalšej roviny, začala sa s ním cítiť lepšie než so svojím priateľom, viac mu dôverovala atď. Nakoniec sa do neho zamilovala, ale on ju nevnímal ako dievča, ale len ako svojho dôverníka. Ukončila s ním teda všetok kontakt, pretože jeho apatia ju ničila.

–         Záver:

Po dvoch mesiacoch sa Midori s Toru zišla a vyznala mu lásku. Tóru si počas tej doby uvedomil, že ju tiež miluje, ale zároveň miluje aj Naoko (každú inak) a cíti k nej zodpovednosť. Napísal list Reiko, čo má robiť, odpoveďou bolo nechať veci plynúť …

A potom náhle strih, Naoko je mŕtva. Spáchala samovraždu, rovnako ako jej staršia sestra a Kizuki. Toru nikdy nemilovala, bol len jej pojítkom k minulosti a mŕtvemu Kizukimu.

Tóru potom dlho váhal, zastavil sa akoby mŕtvom bode, nemohol ani späť (Naoko bola mŕtva), ani dopredu (nedokázal začať nový vzťah s Midori). Nakoniec za ním prišla Reiko, ktorá sa konečne odhodlala odísť za sanatória. Vštepila mu, že život ide ďalej.

Kniha končí telefonátom s Midori, kedy sa Tóru rozhodne začať úplne od začiatku.

 

3.)     Jazyková stránka diela

–           Vytvoril si vlastný jazyk, vychádzajúce zo základov angličtiny. Angličtina podľa neho dokáže vyjadriť emócie s   oveľa väčšie priamosťou a precíznosťou ako japončina. Nejde mu o estetickú čistotu, ani o jazykovú korektnosť. Používa neformálne reč

–           dialógy

–           Napísané v ich-forme, moderným hovorovým jazykom v dialógoch, ktoré vyjadrujú myšlienky a vnútorné cítenie postáv

–           Úvahový pasáže sú potom písané krásnym, kultivovaným jazykom. (pozri úryvky – ich kontrast)

–           Posun deje väčšinou prebieha po kapitolách náhlymi “seky”

 

4.)     Dej

–           Názov je odvodený od Norwegian wood – Beatles. V   diele vyvolá pieseň od Beatles 20 rokov starú spomienku na Naoko. Hlavný hrdina je zároveň rozprávač. Autor v   diele oslavuje odpadnuté ostatnými odvrhnutej outsidermi. Do popredia stavia veľmi provokatívne sexualitu a tiež zmieňuje americkej spisovateľa (zvlášť Veľký Gatsby od FS Fitzgeralda) – prelína sa celým románom. Atmosféra je ľahko tajomná.

Tóru Watanabe študuje dráma na   vysokej škole   v   Tokiu. Je uzavretý, jeho jediný kamarát Kizuki spáchal v sedemnástich rokoch   samovraždu   (výfukové plyny). Priatelí sa s jeho dievčaťom Naoko, s ktorou sa pri jej dvadsiatych narodeninách intímne zblížia. Potom sa Naoko psychicky zrúti a odíde do   horského   penziónu, aby sa tu zotavila. Na univerzite sa na konci
60. rokov   podobne ako v celom svete búrok študenti – chcú vykonať   revolúciu. Vďaka svojej obľúbenej knihe   veľký Gatsby   sa zoznámi s ambicióznym   promiskuitnom   študentom   práv Nagasawa, ktorý chce pracovať ako   veľvyslanec, Tóru sa k nemu pridá a častokrát sa vydávajú na lov dievčat na jednu noc.   Na pozvanie Naoko príde Tóru na návštevu   penziónu   (nie je to   nemocnice, len sa tu rehabilituje a fyzicky pracuje, aby sa ľudia mohli vrátiť do normálneho života), tu sa zoznámi s nadanú pianistkou Reiko, ktorá odmalička trpela duševnými poruchami a do penziónu ju priviedlo obvinenia od malej patologické klamárka, že sa ju snažila   sexuálne   zneužiť. Naočin stav sa zhoršuje a má problémy s vyjadrovaním. Po návrate do školy sa Tóru zblíži s Midori, ktoré predtým pomáhal ošetrovať umierajúceho otca. Vzťah dlho nevydržal, pretože Tóru mal zlé svedomie, že Naoko, ktorej zdravie sa ďalej zhoršovalo, podvádza. Naoko sa vrátila do penziónu potom, čo sa jej v   nemocnici začalo dariť lepšie. Za niekoľko dní sa však obesila v   lese. Tóru podnikol cestu po Japonsku, aby trochu zmiernil svoj žiaľ. Pri návrate ho privíta Reiko, ktorá opustila penzión a stala sa učiteľkou   klavíra. Dielo končí tým, že Tóru oznámi Midori, že jej musí všetko povedať a musí ju vidieť.

 

  • Prostredie:Japonsko: Tokio a psychiatrická liečebňa (sanatórium) niekde v horách nad Kjótom
  • Hlavná téma:komplikovaný vzťah mladého študenta Toru a Naoko s    problémy

 

  • Vedľajšie epizódy, motívy:

–          Každodenné vztyčovanie vlajky na koľaji,

–          protest študentov proti systému vysokých škôl,

–          legrační historky o Tóruově spolubývajúcim na koľaji,

–          nočná “lovy” na dievčatá,

–          Midoriin zvláštny vzťah s oteckom (končí jeho smrťou),

–          príbeh Reiko.

 

Hlavné postavy:

Tóru Watanabe

-málo zmluvný protagonista, túži po slobode, nenápadný, pokladá sám seba za obyčajného a všedného. Mladý študent na tokijskej univerzite, spočiatku nesamostatný a povrchné, vplyvom udalostí dospieva, vyzrieva. (=> Vývoj postavy)

Kizuki

Tóruúv najlepšie (a jediný) priateľ zo strednej školy, v 17ti rokoch spáchal samovraždu (bez motívu). Výborný zabávač, napriek tomu nebol (ani nechcel byť) stredom spoločnosti, namiesto toho bral Toru na rande v troch, ktorá vlastne ani nebola rande v pravom slova zmysle.

naoko

je krásna, chodila s   najlepším kamarátom Toru, duševne chorá. Kizukiho priateľka zo strednej školy. Poznali sa spolu od detstva a vyrastali spolu – to, že spolu chodili, prirodzene vyplynulo zo situácie. Ako malá našla obesenú svoju staršiu sestru, Kizukiho smrť bola posledným impulzom k tomu, aby začali jej psychické problémy.

Midori

dievča, ktorá je bláznivá, spoločná prednáška s   Toru, kde sa tiež zoznámi, má priateľa ale aj napriek tomu má rada Toru a schádza sa s   ním. Tóruova spolužiačka z prednášok o dejinách umenia. Excentrická, milo bláznivá dievča, pravý opak nežné a tiché Naoko. Chcela provokuje a hovorí o sexe. Na povrchu silná a nezdolná, vnútri krehká a zraniteľná, potrebuje pozornosť, nehu a lásku.

Reiko

je opatrovateľka v   domove, stará sa o Naoko, je jej najlepšia kamarátka, skôr pacientka a výborná pianistka. Dáma stredného veku, Naočina spolubývajúci v psychiatrickej liečebni. Ako malé dievčatko sa chcela stať klavírny umelkyňou, ale náhle jej stuhol malíček a odvtedy prestala koncertovať. Stala sa domáci učiteľkou hry na klavír, ale keď sa ju jej trinásťročná žiačka pokúsila znásilniť a potom verejne obvinila z lesbizmu, vypovedali jej nervy, zrútil sa svet a ona odišla do liečebne. Je tam už veľa rokov, vyliečená, ale bez odvahy vrátiť sa do sveta “tam vonku.” Stala sa skôr Naočinou terapeutkou. (Často hrá na gitaru, Naočinou najobľúbenejší piesní je Norwegian Wood – Nórske drevo od Beatles, podľa ktorej román dostal názov.)

Nagasawa

Tóruúv zvláštny priateľ na internáte, inteligentný, vzdelaný, ambiciózny, s prirodzeným silným vplyvom na ľudí. Cez svoju nesmiernu aroganciu si obľúbia práve Toru. Naučí ho vyrážať loviť dievčatá do barov, s ktorými potom odchádzajú na hotel a vyspí sa s nimi.

Hacumi

Nasagawova priateľka, krásna a inteligentná, archetyp hrdé kráľovnej. Nasagawu hlboko miluje a odpúšťa mu všetky jeho nevery (jediný prípad, kedy svoju hrdosť poruší), hoci tým veľmi trpí.

 

5.)     Zaradenie autora a štýl jeho tvorby (ako píše)

–           Orientuje sa na západ, vydeľuje sa z   japonskej tradície. Národovectví ho odpudzuje a odmieta vzor domáce literatúry. Orientuje sa predovšetkým na angloamerickej autorov (Jim Morrison, Francis Scott Fitgerald …). Zaujíma ho predovšetkým človek. Potrpí si na emócie. Erotika je prvok, ktorý sa objavuje vo všetkých preložených dieloch do češtiny. Japonská literatúra v   jeho diele stráca exotickosť a nadobúda na zrozumiteľnosti a to je autorov zámer.

 

6.)     O autorovi

  • HarukiMařák je najznámejší japonský spisovateľ. V roku 1979 získal japonskú literárnu cenu pre začínajúcich autorov  Na jar roku 2006 získal Haruki Mařák od Medzinárodnej poroty Ceny France Kafku bronzovú zmenšeninu Kafkovho pražského pomníka a stal sa laureátom Ceny Franza Kafku. Murakami má totiž ku Kafkovi veľmi blízky vzťah, čo sa prejavuje nielen v prezývke, ktorú si dá hlavná postava v románe “Kafka na pobreží”.
  • Nórske drevo – 1987, najslávnejšieMurakamiho román, dielo oplývajúca zvláštne posmutnelou atmosférou zmarených šancí, ktoré mu v Japonsku vydobylo renomé literárne superstar.
    Tento román zaistil autorovi takú popularitu, že pred ňou uteká do Spojených štátov, kde pôsobí na Princeton  K návratu do Japonska prinúti Murakamiho až samovražedný útok sekty Óm šinrikjó v tokijskom metre v roku 1995.
  • Hoci saMurakamimu často pripisuje ovplyvnenie Kafkom, okruh jeho literárnych lások siaha od klasikov 19. storočia (Balzac, Dostojevskij) až k americkým beatníkům.
  • Okrem románov vydal niekoľko zbierok, poviedok a jednu literatúru faktu
  • Ďalšieromány:     Na juh od hraníc, na západ od slnka (1992, česky vyšla 2004)

Miláčik sputnik (1999, česky vyšla 2006)

Kafka na pobreží (slovensky vyšla 2006)

 

7.)     Magický realizmus

– literárne smer, v ktorom sa prelína reálna skutočnosť s   iluzívnymi prvky (sny, halucinácie atď.)

– je kultúrno-historicky špecifický smer

– objavuje sa v   próze, poézii, maliarstva i filmoch

 

ZNAKY

– magické a mýtické prvky

– prvky pôsobia prirodzene, ale nie sú vysvetlené

– množstvo detailných zmyslových vnemov

– prelínanie 2 a viac časových rovín

– dochádza k   zrkadlenie minulosti a prítomnosti

 

PODOBNÉ SMERY

– surrealizmus

– fantasy a science fiction

– postmodernismus

 

ĎALŠIE AUTORI TOHTO SMERU

– Toni Morrison

– Gabriel García Márquez






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: