Čierny Petríček – čitateľský denník (rozbor)

 

 Kniha: Čierny Petríček

 Autor: Karolina Světlá

 Zaslal(a): Tommy

 

Interpretácia textu

Táto kniha je prvou prozaická poviedka, ktorú napísala Karolína svetlá v roku 1871. Opisuje tu staropražský život obchodníka na Konskom trhu (terajší Václavské námestie). Čierny Petříček bol onen podnikateľ, ktorý odtiaľ pochádzal. Narodil sa jednej žene z Konského trhu, ale bol veľmi škaredý. Vyrastal bez otca. Jedného dňa však začal u ich stánku čím ďalej častejšie zastavovať krásny mladý kozák z družiny ruského kniežaťa. Potom však odišiel a matka zostala s Čiernym Petričko a čakala bábätko. Keď sa narodilo, bolo Petričko už 16 rokov. Pretože bola vdova, tak sa snažila za každú cenu dieťa schovávať vnútri stánku a púšťala ho von len večer.

Matke a jej dvom synom pomáhala pani od Baránka, ktorá žila sama so svojou dcérou, o ktorú sa starala až moc …

Náš úryvok pojednáva o priateľstve Františka a Stázičky, ktoré prerástlo v lásku. Stázička bola dcérou bohatého majiteľa hostinca ,, U Baránok ”. Keď sa však narodila, jej otec zomrel a matka sa stala vdovou. Ako matka z meštianskej rodiny, kam patrila, teraz vychovávala svoju dcérku tak, aby nemusela nič robiť. Všetku prácu v dome vykonávali slúžky. Ona bola vychovaná tak, aby na ne dohliadala
a kontrolovala prácu po nich. Ako ale dievča vyrastala, tak nevedela nič a len pozorovať druhé pri práci ju nebavilo. Matka ju prihlásila do hodín spevu. Jej učiteľom sa stal práve František, trochu starší ako ona, ktorý veľmi dobre hral na husle. Vďaka týmto spoločným hodinám sa obaja zoznámili.

Čoskoro potom sa do seba obaja zamilovali. Matka však Stázičce vybrala iného ženícha, ktorý bol z bohatej rodiny s dobrým postavením v štátnych službách. Petříček potom presvedčil matku Ferdinandova, že Stázička bude pre neho dobrá partia. Pre obe rodiny naplánuje návštevu pútnické omše, kde sa deti dobre poznajú a matky sobáš dohodnú. Priateľstvo medzi Františkom a Stázičkou však prerástlo v lásku, ktoré si však ani matka Stázičky ani Petříček vo svojej zaslepenosti svojimi plánmi nevšimli. Náš úryvok líči druhý sviatok veľkonočnú a spoločnú večeru, pri ktorej sa zišli František, Stázička, jej matka, Čierny Petříček, páter Jozef. Keď Petříček oznámil všetkým, že nechá Františka vyštudovať na kňaza, František už nemohol ďalej počúvať reči o marenie ich tajných plánov sa Stázičkou, tak sa zdvihol a odišiel na pavlač, kde sa zamyslený pohrúžil do svojich predstáv. To isté urobila aj Stázička
o niečo dlhšie. Zišli sa nevedomky na rovnakom mieste. Oba dva hrial pocit zblíženie
a blaženosti, aj keď si to nevedeli dať priamo najavo, každý to v sebe cítil.

Jazykové prostriedky použité v tejto knihe sú staročeštine. Niektoré výrazy sú z pohľadu dnešnej češtiny zastarané až archaické, napr. Pavlač, mešká telom, Bylotovho pani matka, spustošili, nezvyčajný, zastaraný poriadok slov vo vete, užitie prechodník napr. Nezodpovedajúce, upínajúceho, nevládalo, hovorové výrazy – pozrel, zdrobneniny – Stázička, Petříček, paní maminka. Knihu radíme do pražskej tvorby. Autorka sa tu snaží vykresliť prostredie, v ktorom vyrastala.

 

Obsah knihy

Dej knihy sa odohráva v Prahe na terajšom Václavskom námestí. V knihe sa tomuto miestu hovorí ,, Konský trh ”. Bola tam rad drevených a murovaných stánkov. V jednom tom stánku práve naproti krčme ,, U Beránka ” varievala žena, ktorá mala syna škaredého a ľudí jej nechceli veriť, že je jej. Hovorilo sa mu Černý Petříček.

Vyrastal bez otca, ale podobu mal po ňom. Jedného dňa sa u ich stánku začal čoraz častejšie zastavovať krásny, mladý kozák z družiny ruského kniežaťa. Potom však odišiel a matka zostala s Čiernym Petričko a čakala bábätko. Keď sa narodilo, tak Petričko bolo už šestnásť rokov. Pretože bola vdova, tak sa za každú cenu snažila dieťa schovávať vnútri stánku a púšťala ho von len večer. Matke a jej dvom synom pomáhala pani z krčmy od baránka. Žila sama so svojou dcérou, o ktorú sa starala až moc. Nič ju nenechala urobiť a pred všetkým ju chránila. Vdova sa tak dlho trápila, až jedného dňa zomrela. Takže mladého Františka vychovával Petříček. Pretože ľudia vedeli, čo je František zač, tak Petříček chcel zmyť túto zahanbujúceho vec z ich životov. Nechal Františka učiť na kňaza.

Čierny Petříček bol muž veľmi všímavý a bol vážený. Aj keď dokázal variť ako jeho zosnulá matka, nepokračoval ďalej v tomto remesle. Obchodoval so starými gombíky. A ako tieto gombíky získaval? Dávali mu ich ľudia odmenou za radu. Kto mal nejaký problém, prišiel za Petričko.

Keď bolo Františkovi skoro devätnásť rokov a dcére od susedky z krčmy bolo šestnásť rokov, chcel Čierny Petříček preukázať pani krčmové láskavosť. Pretože Petříček neveril na lásku a ľudské city, ponúkol krčmové ako dobré priateľku, že jej dcére Stázičce zaistí syna od pani, ktorá mala veľký vplyv a bohatstvo. A to sa mu aj podarilo. Avšak ani jeden netušil, že Stázička a František sa do seba bezhlavo zamilovali a plánujú spoločnú budúcnosť.

V deň, keď sa mali Stázička a syn od urodzenej pani zoznámiť, František spolu so svojou milovanou utiekli. Vzal so sebou iba husle, a ani Stázička si nič nevzala, obliekla sa do prostých šiat a vrátila všetky veci matke. Čierny Petříček nemohol pochopiť ich počínanie.Nedokázal pochopiť, že sa dievča dokáže vzdať bohatstva, budúcnosti a postavenie len kvôli láske. Krčmárka to tiež niesla veľmi ťažko. Tiež si nedokázala priznať, že jej vlastne nadiktovala budúcnosť a ani nechcela vedieť dcérin názor. O päť rokov neskôr, keď Čierny Petříček ráno otváral stánok, na jeho prahu ležala schúlená ženská postava s dieťaťom. Potom v tejto postave spoznal Stázičku. Tá mu povedala, že viedli krásny život. Dostali sa do skupiny potulných spevákov, hercov a muzikantov. Aj keď museli prečkáva kruté zimy a niekedy museli žobrať, žili šťastne. Jedného dňa hrali pre jedného pána, ktorému sa Stázička zapáčila. Prišiel k nej a zašepkal jej do ucha neslušné návrhy. Počul to František
a rozbil mu husle o hlavu. Pán mu vrazil do pŕs kord a zabil ho. Stázička sa

z posledných síl teda vrátila do Prahy aj s dieťaťom. Avšak za niekoľko dní zomrela. Zanechala po sebe dcéru Františku, ktoré sa ujal ako Černý Petříček. Dcéru vychoval vzorne. Nechal ju vziať si lekára, do ktorého bola zamilovaná. Jedného dňa sa k Čiernemu Petričko doniesla správa, že sa trh bude presúvať inam. S myšlienkou, že by si mal zvyknúť na iné prostredie, zomrel. Našli ho na druhý deň v jeho stánku.

 

Poznámky ku knihe

  • Kniha je z prozaická poviedka, ktorá sa odohráva v 19. storočí v Prahe. Rámec poviedky je tvorený príbehom Čierneho Petričko, ktorý sa živí ako podnikateľ s gombíkmi na pražskom Konskom trhu. Vedľa neho sledujeme v knihe osudy ďalších postáv.
  • Túto knihu napísala Karolína Světlá v roku 1871. Dej knihy umiestnila do svojho rodného mesta, to je do Prahy, preto ju radíme do pražskej mestskej prózy. Popisuje tu sociálne vzťahy medzi ľuďmi žijúcimi na Konskom trhu (tj. Terajším Václavskom námestí), lebo tu sama žila. Podarilo sa jej tu zachytiť život pražských meštianskych rodín, vzťahy medzi nimi a sociálne postavenie.
  • Môj výtlačok knihy má 136 strán, text nie je komponovaný do kapitol. Kniha má niekoľko ilustrácií. V roku 1973 ju vydalo nakladateľstvo Československý spisovateľ ako svoju 3504. publikáciu. Zodpovedný redaktor Arno Linke, výtvarný redaktor Zdenek Seydl, technický redaktor Václav Oulík. Knihu Vytlačila ofsetom Stráž, tlačiarenské závody, np, závod vo Vimperku.
  • Knihu by som zaradil do historickej – prozaické tvorby. Dej je zasadený do devätnásteho storočia. Námet čerpala Karolína Světlá z mestského prostredia, v ktorom sama vyrastala. Podarilo sa jej tu zachytiť atmosféru starej Prahy a miest, kde vyrastala. V diele sú náznaky sociálnej tematiky, ktorá bežná v celom diele autorky, tak i kritika cirkvi a hlavne pravdy, ktoré od nej preberajú ľudia a po svojom si ich vykladajú. Je tu však tiež znázornená vzbura čerstvo dospelých detí proti ich rodičom a autoritám, ktoré im plánujú život bez toho, aby sa ich na niečo pýtali.
  • Témou knihy sú sociálne problémy, kritika cirkvi (hlavne pravdy, ktorú si od nej ľudia preberajú) a v neposlednom rade tiež vzbura čerstvo dospelých ľudí. Kniha majstrovsky opisuje vzburu mladých ľudí proti ich rodičom, ktorí im chcú zasiahnuť do života a prispôsobiť ho podľa ich obrazu. Autorka chce povedať, že každý človek prežije lásku len s osobou, ktorá cíti to isté k nemu.
  • Kniha má formu poviedky. Štýl je umelecký. Zastúpené sú tu intenzívne citové zážitky (najmä v milostnom vzťahu Františky a Stázičky) ďalej sociálne a psychologické motívy. Sledujeme tu osud všetkých postáv.
  • Naše poviedka sa odohráva v 19. storočí, v čase, keď ešte prebiehali Napoleonské vojny. Dej je zasadený na pražský ,, Konský trh ” (terajší Václavské námestie), tam, kde sa každý deň vyskytuje veľa ľudí, ktorí chodia nakupovať do stánkov.

 

Postavy:

Čierny Petríček – človek veľmi empatický, poznal veľmi dobre ľudskú povahu, dokázal sa vcítiť do problémov ostatných a náležite ich vypočuť. Ľudia ho považujú za mudrca a neomylného. Pretože bol veľmi šikovný, chodili k nemu ľudia nielen pre gombíky, ale hlavne pre radu. Úspechy z neho začali tvoriť domýšlivce, ktorý všetko vie najlepšie. Človek veľmi otvorený, priebojný, organizačné a vnímavý. Vzhľadovo postava drobná, snedý v tvári, samá bradavice, ohromná zježená hlava. Vo svojom voľnom čase rád leští staré gombíky, ktoré predáva, pozoruje krajinu a premýšľa nad svojimi radami a situáciami, ktorými ovplyvňuje život druhých. Stará sa aj o šestnásť rokov mladšieho Františka, ktorého mu zanechala jeho matka.

 

František – brat Čierneho Petričko. Na svet prišiel potom, čo mestom prechádzal ruský knieža so svojou družinou. V onej družine bol jeden mladý kozák, ktorý sa často zastavoval pri stánku, v ktorom predávala Petříčková mamička, ktorá bola vdova. Netrvalo dlho a narodil sa jej František. Keďže sa vdova rozhodla zasvätiť Františka Bohu, tak ho cez deň schovávala vo svojom stánku a púšťala ho von len večer (chcela tak zmyť svoj hriech). Umierajúci zaprisahaný Petričko, aby sa František stal kňazom a nikým iným. Pretože ľudia vedeli, čo je František zač, rozhodol sa Petříček dať Františka na štúdium bohoslovie.

 

Stázička – mladé dievča, ktorú vychováva majiteľka hostinca U Baránok. Uzavretá dievča, ktorá nič nemusí, matka ju nenechá nič urobiť a jej to po čase začína vadiť. Začne preto chodiť do hodín spevu, kde sa stretne s Františkom, a obaja sa do seba zamilujú. A pretože je plnoletá, začne jej matka spolu s Čiernym Petričko vyberať ženícha. Nahovorí jej jedného Ferdinanda, syna z vysoko postavenej bohatej rodiny s dobrým postavením v štátnych službách. Petříček presvedčil Ferdinandova matku, aká je Stázička pre neho dobrá partia. Naplánuje preto pre obe rodiny návštevu pútnické omše, kde sa obe rodiny stretnú a sobáš dohodnú. Lenže priateľstvo Františka a Stázičky sa premenilo na lásku, ktoré si ani Petříček, ani matka vo svojej zaslepenosti svojimi plánmi nevšimli. V deň pútnické omše František sa Stázičkou utečú pred spoločným obedom oboch rodín, kde má dôjsť k dohode o sobáši. Vymení radšej svoj pohodlný mestský život za neistotu potulných komediantov. Matka Stázičky ani Petříček toto konanie nechápu a dlho sa s ním nemôžu zmieriť. Petříček od tej doby, pretože sa cíti konaním mladých ľudí napálenie a zahanbený, prestane Pražanom udeľovať svoje rady.

 

Pani od ,, Baránka ” – veľmi starostlivá matka, ktorá vychováva Stázičku. Po smrti svojho manžela sa z nej stala vdova, a tak zostala na Stázičku sama. Snaží sa ju uchrániť pred svetom a pred všetkým, teda ju nenechá nič robiť. Dievča sa stále nudí a neustále choré.

  • Jazyková stránka diela – kniha je písaná spisovnú češtinou. Je tu použitá priama reč aj vnútorné monológ, prevažne v úvahových pasážach. Postavy užívajú ako priamu reč, tak polopriamom, je tu však použitá aj staročeštine. Zastarané, až archaické výrazy, nezvyčajný poriadok slov vo vete.
  • Kompozičné vrstva literárneho diela je rámcová – úvodná dej navodí situáciu
    a podľa nej sa odvíja celý dej príbehu. Dej sa odvíja v prostredí ,, Konského trhu ”, ktorý je do príbehu zasadený ako miesto, kde ľudia žiadajú Čierneho Petričko
    o radu. Je tu vykreslený prostredie starej Prahy, so všetkými vtedajšími sociálnymi pomery. Svetlá vystihla svojrázne prostredie i náladu miesta, zachytila kus dávno minulého života jeho obyvateľov, s povahopisným umením vytvorila ústrednú postavu samorostlého pražského ľudového mudrlanta, suverénne rozhodujúceho o živote iných.
  • Hlavná myšlienka – autorka sa v tejto knihe snaží poukázať na právo každého jedinca zvoliť si slobodne svoju životnú cestu; tento príbeh je kritikou vzťahov, z ktorých sa vytratila láska a úcta, v ktorých prevláda túžba po peniazoch a významnom postavení. Pani od Baránka a Čierny Petříček predstavujú osoby, ktoré aj s najbližšími konajú ako s vecami, pretože cit sa u nich premenil v posadnutosť hmotnými statkami.
  • Zmysel a význam diela – zmyslom tejto knihy je kritika medziľudských vzťahov, na ktoré chce autorka upozorniť, a zároveň tu kritizovať meštiansku vrstvu,
    ktorá z túžby po peniazoch a spoločenskom postavení zabudla na lásku
    a úctu k blížnemu. Stázička s Františkom predstavujú slobodnú vôľu a čistý cit, zatiaľ čo Petříček a pani od Baránka sú predstavitelia autority, pseudomorálky a úzkoprsých konvencií. Tiež motív obete je poňatý odlišne. Hrdinovia ,, obetujú ” pohodlie, blahobyt a rodinné zázemie, aby mohli žiť slobodne a naplniť vlastné túžby a sny. Diablovi sa osudu, ktorý pre nich prichystal niekto iný, a rozhodnú sa ,, žiť po svojom ” aj za cenu strát, ústupkov či nepohodlie.
  • Vplyv diela: Karolína Světlá mala vplyv na Terezu Novákovou.

 

Hodnotenie knihy

Táto kniha je drobnejšie mestská próza, ktorú Karolína Světlá napísala uprostred práce na ještědských románoch. Je to poviedková novela, ktorá sa mi veľmi dobre čítala vďaka svojmu realistickému opisu hlavných postáv a prostredia starej Prahy, ktoré je tu perfektne popísané. V porovnaní s ostatnými literárnymi dielami Karolíny Svetlé vyniká táto drobnejšie próza svoju zaujímavostí. Kritika cirkvi opísaná v tejto knihe je brána s ohľadom na mladých ľudí, ktorí si chcú žiť po svojom. V tomto s nimi súhlasím, každý má právo na slobodný výber partnera, skutočné a ozajstné lásky a nie niekoho, koho si želajú rodičia.

 

Životopis autora

Karolína Světlá

Karolína Světlá (vlastným menom Johanna Rottová) sa narodila 24. 2. 1830 v Prahe na Starom Meste. Pochádzala z bohatej meštianskej obchodníckej rodiny Rott. Bola vychovávaná aj so svojou sestrou nemecky. K štúdiu mala Svetlá domáceho učiteľa Petra muzak, kandidáta profesúry. Ten v nej pestoval lásku ku všetkému českému a neskôr sa stal jej manželom. Podľa rodnej obce svojho muža – Světlá pod Ještědom, zmenila svoje rodné meno na Karolínu Svetlú. Tu si obľúbila vidiecky ľud, jeho zvyky, život. Čerpala odtiaľ námety na mnohé svojim poviedkam aj románom. Publikovala v časopisoch Posel z Prahy, Obrazy života, Kvety, Lumír, Ženské listy. Čoskoro sa zaradila do vlasteneckej spoločnosti. Medzi jej priateľov patrila napr. Božena Němcová, ktorá bola pre ňu veľkým vzorom. Manželstvo Karoliny Světlé nebolo šťastné. Aby zabudla na problémy v manželstve a na svoj zlý zdravotný stav, venovala veľa času literárnej činnosti. Veľmi bolestné pre ňu bolo úmrtie jej jedinej dcéry, ktorá zomrela hneď po pôrode. V tom čase mala Svetlá silný citový vzťah k Jánovi Nerudovi, ktorý ale z vlastnej vôle ukončila na jeseň roku 1862. Nikdy nedovolila, aby vzťah prerástol z priateľstva v lásku. Karolina Světlá sa zaslúžila o vznik Ženského výrobného spolku, v ktorom sa snažila presadiť zvýšenie sociálnej úrovne zamestnaných žien.Založila ho roku 1871. Vo svojich poviedkach z obdobia päťdesiatych a šesťdesiatych rokov použila prostredia pražskej aristokratickej a meštianske spoločnosti. Opovrhovala pokrytectvom mešťanov, výchovou dievčat, ktorú sama prežila. Dej svojich poviedok umiestnila do prostredia Prahy a Podjestedi, ktoré jej bolo známe. Svetlá obdivovala George Sandovou a stotožňovala sa s názormi na sociálne a psychologické problémy obsiahnuté v jej tvorbe. Väčšinu literárnych postáv v tvorbe Svetlé tvoria ženy ušľachtilé a obetavej, ktoré svojou láskou pomáhajú zlyhávajúcim mužom. Karolina Světlá patrí na popredné miesto medzi príslušníkmi májovej generácie.

Roku 1875 ochorela očnou chorobou, takmer oslepla a od tej doby diktovala svoje práce neteri Anežke Sluková-Čermáková. Zomrela po dlhej chorobe 7. 9. 1899 v Prahe.

 

Autorkina tvorba:
Vidiecky román 1867 – román čerpajúca z Ještědského kraja zdôrazňuje mravnú zodpovednosť a opravdivosť ženy, ktorú spoločnosť spútava svojimi náboženskými predsudkami a pokrytectvom.

Kríž pri potoku 1868 – román, ktorého hlavnou hrdinkou je Eva, ktorá s veľkým sebazaprením odmietne lásku muža, brata svojho manžela, ktorý ju obdivoval. Snaží sa napraviť svojho muža, veľkého sebcov. To sa jej darí. Muž začne pracovať vo verejnoprospešných prácach a tým zlomí prekliatie svojho rodu. V tomto diele chcela Svetlá ukázať, aká dôležitá je čistá a veľká láska, ktorá môže človeka oslobodiť z jeho prehreškov.

Kantůrčice 1869 – román, v ktorom chlapec Otík podľahne nástrahám veľkého mesta, ale vďaka dievčaťu menom ENEF, ktorá na neho láskyplne výchovne pôsobí, sa od týchto nástrah oslobodí.

Frantina 1870 – dedinský román o hrdinke, ktorá v mene cti a spravodlivosti obetuje život svojho milého vo chvíli, keď zistí, že sa stal vodcom lúpežné bandy.

Nemodlenec 1873   – román z pojosefínské doby ukazuje na dramatickom osude hlavného hrdinu problematickú úlohu cirkvi a vrchnosti.

Upomienky 1874,    Z literárneho súkromí 1880 – spomienkové knihy Karolíny Svetlé.

Prvá Češka 1861, Zvonečková kráľovná 1872 – romány z pražského prostredia, ktoré nie sú pokladané za príliš vydarené. Zdôrazňujú obetavej vlastenectvo, chýba v nich však dramatickosť, tá je nahradená senzačnosti.

Čierny Petříček 1871 – drobnejšie próza, ktorá si uchovala na rozdiel od niektorých iných prác, zaujímavosť.

Hubička a iné Ještědská poviedky – poviedka o láske Vendulky a Lukáša, podľa ktorej vytvorila Eliška Krásnohorská libreto k opere Hubička od Bedřicha Smetanu.

 

Poviedky:

O Krejčíková Anežke – román, ktorý popisuje zoznámenie a lásku dvoch mladých ľudí. Anežka, ktorá pochádzala z tej najchudobnejšie rodiny v dedine, sa zapáčila Florikovi, ktorý pochádzal z veľmi bohatej rodiny. Zamilovali sa do seba, ale ich láske nepriali ani jedni rodičia. Anežka bola veľmi pobožná a verila, že keby si boli súdení, Boh by nedopustil, aby boli ich rodičia proti ich vzťahu. Preto sa s ním rozišla a Florik si na truc vzal bohatú dievča – Mlynárova Franckovi, ktorá bola lesť; a tak si pozvala Anežku ako družičku. V deň svadby však mnohí hostia obdivovali skôr Anežku než Franckovi. Anežka, hoci v prostom odeve, bola pre nich najkrajšie. Na hostine tancoval s Anežkou jeden mládenec, ktorý z nej nemohol spustiť oči. To nahnevalo Florika, ktorý akoby náhodou vrazil do onoho mládenca. Po svadbe Florik a Francka žili u mlynára, ale keď zomrel Florikův otec, starý Blazin, presťahovali sa do jeho stavení. O hospodárstva sa však nestarali. Francka chodila k muzike, Florik zas do krčiem. O svoju ženu a hospodárstva sa však nestaral. Preto bolo všetkým divné, prečo neprodělávají a sú stále bohatí. Onedlho sa roznieslo, že sa Florik upísal pekelným silám. Nakoniec sa však ukázalo, že sa z neho stal pašerák. Keď bol odhalený, Francka zapierala, že by o tom vedela. Strážnici dostali informáciu, že sa Florik skrýva na neďalekom hradu Fridštýnu, a tak sa tam vydali. Keď sa to dozvedela Anežka, bežala kratšie, ale nebezpečnejšie cestou varovať toho, koho stále nosila v srdci. Bolo však neskoro na útek, a tak v objatí skočili z hradu a zomreli spolu.

Rozcestí – alegorické paralela na život.

Škola, moje šťastie – poviedka zo života veľkomestského

Skalák – o rodine, ktorá bývala blízko skaly. Nikto nevedel, ako sa volala, ale vďaka tomu dostali priezvisko Skalák. Otec pil, hral karty, a tak sa čoskoro z chudobnej chatrče presťahovali do onej skaly, kde onedlho zomreli všetky deti až na Jáchyma. Otec tiež zomrel, a tak matka dala posledného syna do služby k farárovi. Všetci mali zo Skalák srandu a dávali to Jáchymovi najavo. Ten bol ale ľstivý, získal si rešpekt a všetci ho počúvali. Keď ho farár obvinil, že je ako otec, Jáchym ho napadol, a potom sa už k farárovi nevrátil a dal sa na cestu, práve akou sa dal kedysi jeho otec. Pil, hral karty, striedal dievčatá. Ešte za služby farára, keď bol na love s ostatnými, postrelil korouhvička. Spadla Rozičce do náručia, chcela ju zachrániť. Jáchym jej to dovolil. Od tej doby bola presvedčená o Jáchymove dobrom srdci aj napriek jeho zlú povesť.

Raz ho našla v bezvedomí na lesnej ceste, ošetrila ho a povedala mu, že si ho chce vziať. Súhlasil, a to aj s tým, že sa k nej nesmie na rok priblížiť.

Až jej totiž bude dvadsaťjeden, zdedí po otcovi veľký majetok. Jáchym bol dojatý, a stal sa z neho dobrý človek. Po roku išiel žiadať o to, aby sa mohol oženiť. Mesto to zakázalo a Jáchym akoby zdivočené. Zabil predstaveného, a za to bol na desať rokov uväznený. Rozička síce zdedila stavení aj s pastvinami, ale celá rodina sa k nej obrátila chrbtom, a ona sama sa o hospodárstve nestarala. Starala sa len o to, ako získať peniaze na návštevy Jáchyma v pražskom väzení. Tým sa zadĺžila, a keď ho pustili z väzenia, chceli spolu žiť v jaskyni. Bez sobáša to však mesto nedovolilo, a tak sa Jáchym obesil.

Lesné panna – z prostredia lesných hvozdov. Príbeh o farárovi, ktorý sa v lese stretne s lesnej pannou.

Kresby z Ještěd – päť poviedok (Prišla do rozumu, Teta Vavřincová, Hubička, Nebožka Barbora, Pytačky), ktoré autorka napísala na vrchole svojich tvorivých síl

v rokoch sedemdesiatych, aby v príbehoch prostých vidieckych ľudí zachytila úsmevné i trpké rysy obyčajného života.

Deborah – príbeh Deborah, dievčatá z Podještědí.

 

Z Ještěd – poviedkový súbor romaneto z okolia Ještědom.

 

Romány:

Na úsvite – pražský román

Posledné pani Hlohovský – dej knihy sa odohráva za vlády Jozefa II.

Zvonečková kráľovná – pochmúrny, romanticky videný obraz z doby Leopoldova reakcie. Tri ideové prúdy: odkaz českobratrství, jezuitská protireformácie a revolučný slobodomurárstvo sú tmelené milostným drámou, láskou katolícky vychované ženy k českému vlastenci, vodcovia tajného sprisahania. Xavera, odmietnutá, stáva sa nezmieriteľnú mstitelkou a vydáva Klementa do smrtiacich rúk jezuitov.

 

Súčasníci autorky: česká realistická próza

Jakub Arbes

Adolf Hejduk

Rudolf Majer

Václav Šolc

 

Citát

,, Len tá láska je pravá, ktorá sa dokáže odriekať. ”

(Karolína Svetlá: Čierny Petříček, strana č. 62)

Tento citát sa zakladá na životné pravde podložené skúsenosťami. Len naozajstná láska dvoch zamilovaných ľudí dokáže odriekať mnohé veci. Človek, ktorý naozaj miluje, tak to dokáže.

 

Zdroje

Svetlá, K .: Čierny Petříček, Československý spisovateľ, Praha 1973

Kol. Autorov: Atlas literatúry, Ottovo nakladateľstvo, Praha 2003

Kol. Autorov: AZ malá ilustrovaná encyklopédia, Ottovo nakladateľstvo, Praha 2004

Kol. Autorov: Ottova encyklopédia, Ottovo nakladateľstvo, Praha 2004

www.wikipedia.cz

www.cesky-jazyk.cz

www.databazeknih.cz

www.cdb.cz

www.spisovatele.cz

www.knihy.cz






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: