Červený a čierny – čitateľský denník (rozbor)

 

 Kniha: Červený a čierny

 Autor: Stendhal

 Zaslal(a): Červený a čierny

 

Stendhal

vlastným menom Henri Beyle [ánre bejl] Narodil sa v roku 1783 v bohatej rodine. V detstve mu zomrela matka as otcom si príliš nerozumel. Jeho otec bol konzervatívny a prakticky založený, ale aj bezcitný. Stendhal sa stal republikánom a ateistom snáď práve preto, aby sa líšil od svojho otca. Údajne mu patrí výrok: “Boha ospravedlňuje len to, že neexistuje”. V roku 1821 ho rakúske úrady vypovedali z krajiny. Vrátil sa do Francúzska a publikoval tu najrôznejšie diela. Stendhal používa vo svojich románoch vášnivú lásku, ich hrdinovia neuznávajú súdobú spoločnosť, navonok sa jej ale prispôsobujú, stávajú sa z nich teda pokrytci. Pokiaľ sa ale spoločnosti postaví, zomrú. Stendhal sa odlišoval od romantikov písaním neosobných a reálnych románov. Mal veľké sebavedomie, aj keď jeho románová tvorba nebola príliš úspešná. Píše o mladých mužoch, ktorí si budujú svoju kariéru, a pri tom zneužívajú náklonnosti starších žien vplyvných mužov. Jeho hrdinovia sú často ctižiadostiví, plní túžby po vášnivej láske, zdanlivo robia to, čo sa od nich čaká, ale nie sú s tým stotožnení

 

Diela:

romány

Armance

Červený a čierny

Lucien Leuwen – nedokončené, román vydaný v roku 1894

Kartouza parmská

Lamiel – nedokončené, vydané v roku 1889

 

Novely

Talianske kroniky – obsahujú novely inšpirované Talianskom a talianskou literatúrou:

Ružová a zelená – nedokončená novela vydaná posmrtne v roku 1928)

 

Červený a Čierny

Dvojdielny román z obdobia romantizmu s podtitulom Kronika roku 1830

odohráva sa v rôznych sociálnych vrstvách v predrevolučnej Francúzsku

Červená farba symbolizuje Napoleónsku uniformu, revolúcia, otvorenosť, aktivitu, vzrušenie, lásku, slobodu

Čierna farba – kňazský habit, spiatočníctvo, uzavretosť, pasivita, nenávisť, nesloboda, čierna spoločenská despocia a cirkev

Rok vydania: 1993

Originál: Le Rouge et le Noir

Miesto deja: Francúzsko, mestečko Verrieres, Paríž, začiatok 19. storočia (1826-1830)

Téma: Túžba po kariére, moci a sláve. Francúzska spoločnosť plná pretvárok.

 

Význam:

Poukazuje sa tu na francúzsku spoločnosť, na nenávisť chudobného mladého človeka voči bohatým ľuďom. Nakoniec je ale lhářství a pretvárka porazená. Červená tu značí farbu francúzskej vojenskej uniformy a čierna farbu kňazskej sutany.

 

Funkcia diela:

Je to dielo určené skôr pre odpočinok, sú tu ale niekedy aj poučné prvky

 

Dej

Dej románu sa odohráva vo Francúzsku v 18. storočí – v čase po napoleonských vojnách. Hlavným hrdinom je syn tesára Julián Sorel. Stáva sa vychovávateľom 2 detí starostu de Renal. Zamiluje sa do pani de Renalové, a hoci je medzi nimi viac ako desaťročný vekový rozdiel, stane sa jej milencom. Na základe anonymných listov, adresovaných pánovi de Renal, je po nejakej dobe nútený odísť.

Julián odchádza do jezuitského seminára, kde zostáva asi rok. V seminári nie je príliš obľúbený, a tak sa na príhovor abbé Pirard stáva tajomníkom markíza de la Mole. Zoznamuje sa s dcérou markíze, pyšnú a rozmaznanú Matyldou. Tá Julián najprv opovrhuje, neskôr sa však do neho vášnivo zamiluje. Po nejakej dobe Matylda otehotnie. Markíz de la Mole povolí svadbu, avšak chce odporúčania od niekoho z jeho rodného mesta. Toho sa ujme pani de Renal. Tá napíše pravdu o ich vzťahu a zo svadby tak zíde.

Juliána to veľmi rozzúri. V záchvate hnevu chce zabiť pani de Renal, ale nakoniec ju len postrelí. Za tento čin má byť popravený, ale pani de Renal aj Matylda sa prihovorí, aby mu bola udelená milosť. Julián ale nechce byť omilostený. Nechce prijať milosť od spoločnosti, ktorú celý život odsudzoval. Vo väzení, kde čaká na smrť, ho navštevuje pani de Renal. Julián zisťuje, že ju opäť miluje. Nakoniec je popravený gilotínou.

 

Hlavné postavy

– Julián Sorel – veľmi inteligentný, nadaný, duchaplný, hrdý, ale na druhej strane pokrytecký a sebecký

tajný obdivovateľ Napoleona

chce sa stať kňazom

vysoká spoločnosť ním opovrhuje

zamiloval sa do pani de Renal

 

– Pani de Renal – veľmi zbožná, inteligentný, chápavá, citlivá, veľmi pôvabná a elegantná žena vysokej postavy

manžela považovala za svojho pána

veľmi obetavá matka

lásku pokladala za niečo neprirodzené

Julian bol jej prvý a posledný láskou

 

– Matylda de la Mole – veľmi múdra, nadaná, krásna, hrdá, pyšná a bohatá dáma z najlepších vrstiev francúzskej spoločnosti

stredom pozornosti

tajne čítala knihy

milovala Juliána

 

Znaky smeru v knihe

zameriavajú sa na určité historické obdobie, objavujú sa aj historické postavy

tajuplnosť postáv, nenaplnená láska. V diele je veľa duševných zážitkov, dlhé opisy (popisy myšlienok citov). Hlavný hrdina x spolo č nos. Romantick é znaky:

Juliana – je chudobného pôvodu, nižšie vrstvy, nenávidený člen rodiny, cíti sa sám v spoločnosti, nie je spokojný s dobou v ktorej žije. Pani de Renal – skrýva v sebe, čo cíti. Matildy – je tiež nespokojná s dobou v ktorej žije.

 

Analýza jazykového prejavu

Dlhá súvetia, preložená niekoľkými vetami jednoduchými, používanie spisovného jazyka obsahuje slová, ktoré sa už dnes neužívajú, veľa priamej reči a rozprávanie, priame reči oživujú dej a opisy, striedanie prítomného a minulého času. Stendhal písal vo svojom rodnom jazyku – vo francúzštine a do knihy vkladá veľa fantázie jazyk je preto veľmi farbistý, bohatý a rozvinutý. Časté vnútorné monológy.

 

Zámer autora

– chcel upozorniť na to, že aj chudobní ľudia majú právo na lásku k žene vyššej spoločnosti a na vyššie postavenie, o ktoré Julián tak usiloval

– dielo je nadčasové

 

Kompozícia:

  Je chronologická. román je rozdelený na kapitoly. Má celkom 41 kapitol a na začiatku každej kapitoly je nejaký citát. Každá udalosť v knihe je do podrobná popísaná

 

Názory literárnych kritikov

Stendhal bol vo svojej dobe ocenený len hŕstkou priateľov a kritikov. Jeho knihy boli neprečítané a vynechané. Najvyššie dokázal hodnotu Stendhalových diel oceniť Balzac. Veľká časť Stendhalových diel zostala po dlhé roky uložená v archívoch a to aj také diela ako napr. Lucien Leuwen či Henri Brularda, ktorí boli doslova objavení až koncom 19. storočia. Stendhalov odkaz bol však ešte dlho chápaný a vykladať absolútne nesprávne. Zástupcovia diletantizmu a dekadencie chápali Stendhala, ako nadradeného individualistu pohrdajícího ľudským davom alebo ako výstredného nespokojencov, bohéma, .. skrivil ho, vytrhli určité rysy jeho diel a skreslili jeho odkaz. Literárne kritici, ktorí Stendhala naplno pochopili, si začali jeho diel všímať až oveľa neskôr.

 

Romantizmus

Bol nie len umelecký smer 1. polovice 19. stor., Ale aj postoj človeka. Formoval sa v období medzi dvoma revolúciami-1789 vo Francúzsku (Veľká francúzska revolúcia) a 1848 v celej Európe. Názov tohto literárneho a umeleckého hnutia pochádza z francúzskeho slova romantique – ako v románe; ale aj tajomný, fantastický. Stojí proti klasicizmu a osvietenstva. Vznikol v Anglicku. Nadviazal na sentimentalizmus. Romantizmus sa prelína s realizmom

Romantizmus kládol dôraz na pôvodnosť, osobitosť autora, na bezprostredné zážitok, na city a fantáziu. Hlavný hrdina, ktorý často splýval s autorom, bol výnimočný, často osamelý jedinec. Základným motívom sa stal konflikt medzi indivíduom ako tvorcom snov a ideálov spoločnosti, v ktorej prevládali peňažné vzťahy (kto mal peniaze mal všetko). Východiskom v tvorbe bol obdiv k minulosti, mystike, ľudové slovesnosti, exotike a prírode, únik do vlastného vnútra. Láska ako jedno z hlavných tém zostávala spravidla nenaplnená. Vznikali najmä lyrické balady básnické poviedky (Poem). vyjadruje hrdinovu vnútorná skúsenosť, túžbu po bohatých vzťahoch, láske, ale dochádza k rozporu medzi vnútorným svetom hrdinami a okolitým svetom, medzi snom a skutočnosťou. ústredné hrdina splýva s autorom, je neschopný alebo nemá záujem sa prispôsobiť spoločnosti, odcudzuje sa (sťahuje sa do seba, začína pociťovať osamelosti, prežíva vnútorné konflikty)

-výnimočný človek (cigán, lúpežník, mrzák, zločinec, kat, a pod.)

-vyhranený individualista (hľadá únik zo spoločnosti – urobí nejaký významný čin; boj proti spoločnosti)

-často sa stáva aj revolucionárom

-tuží po láske, ale nenachádza ju

-buď dosiahne ideálu, alebo zomrie – dáva si vysoké ideály

Do popredia sa dostávajú anglickej prvky (záľuba v prírode – rôzne jazierka). Autori chceli šokovať (harmónie kontrastov), zobrazovanie škaredosti (ošklivosť je krása), autori nezobrazovali skutočnosť takú, aká je. Dôraz na národ, na národný jazyk, spisovatelia nechcú napodobňovať klasicizmus, chcú vytvárať nové estetické hodnoty, často sa miešajú žánre.

 

Anglický romantizmus

George Gordon Byron – najznámejší anglický romantický básnik

diela:

Childe Haroldova púť = epos o 4 spevoch,

Don Juan = označované ako literárne kuriozita

Džaur

Beppo

 

Percy Bysshe Shelley – pochádzal zo šľachtickej

dielo:

Odpútaný Prometeus = veršované lyrickej dráma

Cenci = tragédie podľa skutočnej udalosti.

 

John Keats

dielo:

Óda na grécku urnu

Prečo som sa zasmial v noci = sonet, stavia proti sebe 2 motívy

 

Walter Scott – zakladateľ historického románu.

dielo:

Wawerly = 1.hist. román o škótskom rodu.

Ivanhoe = román zo stredovekých angl. dejín

Jazernej panna = básnická poviedka o škótskom panovníkovi.

 

Jane Austenová – antiromantička.

dielo:

Pýcha a predsudok = román

 

Nemecký romantizmus

Novalis

diela:

Hymny noci = básnická kniha

Heinrich von Oftendingen = hľadanie modrého kvetu (symbol hľadanie zmyslu života a poézie)

 

Ernst Theodor Amadeus Hoffmann

diela:

Životné názory kocúra Moura

Luskáčik a myší kráľ – rozprávka

 

Jakob a Wilhelm Grimmovi – vedci, prispeli k vzniku folkloristiky

diela:

Dupynožka, Snehulienka a sedem trpaslíkov, Janko a Marienka, Brémští muzikanti, Šípková Ruženka, O vlkovi a siedmich kozliatkach, O Popoluške

 

Heinrich Heine – nemecký básnik a publicista.

dielo:

Kniha piesní = lyrická zbierka.

 

Ruský romantizmus

Alexander Sergejevič Puškin –

diela:

Eugen Onegin – román vo veršoch.

Kapitánova dcéra = historická poviedka.

Piková dáma = novela o kartovým hráčmi.

Boris Godunov = historická dráma zo skutočnosti.

 

Michail Jurijevič Lermontov –

diela:

démon

Hrdina našej doby = 5 noviel.

Maškaráda = divadelná hra.

 

Poľský romantizmus

Adam Mickiewicz –

diela:

Gražina = Veršovaná poviedka

Konrád Wallenrod = historická romantická poviedka.

Pán Tadeáš = poľský národný epos.

 

Americký romantizmus

Edgar Allan Poe

-americký básnik, prozaik – romantik

diela:

Havran – legendárny baladická báseň

zlatý chrobák
Jama a kyvadlo
Vrah si ty

 

Francúzsky romantizmus

Viktor Hugo –

diela:

Legenda vekov = cyklus epické poézie.

Muž ktorý sa smeje =

Chrám Matky božej v Paríži

Bedári

 

Alfred de Musset.

diela:

Spoveď dieťaťa svojho veku

 

George Sandová – feministka, milenka Musseta a Chopina, ovplyvnila B. Němcovou či K. Svetlú

diela:

História môjho života = román, autobiografické črty

 

Alexandre Dumas st. – jeden z najobľúbenejších autorov svojej doby.

diela:

Čierny tulipán

Gróf Monte Christo

traja mušketieri

Henrich III. a jeho dvor

Kráľovná Margot.






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: