Černí myslivci – čitateľský denník (rozbor)

 

 Kniha: Černí myslivci (Čierni poľovníci)

 Autor: Růžena Svobodová (rodená Čápová)

 Zaslal(a): Rostislav Reininger

 

Kniha pozostáva z dvanástich poviedok odohrávajúcich sa v okolí beskydských hôr. V prevažnej väčšine týchto poviedok vystupuje niektorý z čiernych poľovníkov spomínaných v názve. Kto ale vôbec boli títo poľovníci? Růžena Svobodová sama je charakterizuje nasledovne:

“Celá krajina a pol kráľovstva poznali dvanásť štíhlych čiernych chlapcov, poznali vyberane krásne a povestné poľovníkov z Vysokých hôr. Nebolo nikde ďaleko široko vzácnejšieho tanečníka, ochotnejšieho pijana a proslavenějšího milenca nad ne. Přijíždívali občas zo svojich hôr na andalúzskych koňoch, vypestovaných v kniežacom žrebčinci, zahýriť si do mesta, ktoré sa od nich všetko rozjasnilo a rozveselilo. “[1]

 

Tieto poľovníkov si v knihe osobne vyberal knieža Rudolf a oni sa mu starali o zver a chránili ju, čím chránili aj loveckú vášeň kniežaťa. Pre niektorých z poviedok je dôležité spomenúť, že títo poľovníci mali kniežaťom striktne zakázané sa ženiť, kým boli v jeho službách.” Čierni” sa poľovníkom prezývali, pretože v čase kedy slúžili kniežaťu, museli nosiť čierne rovnošaty a vyrážali na čiernych koňoch. Svobodová tu čerpala hlavne zo svojich častých a veľmi obľúbených pobytov v Beskydách a z príbehov o čiernych poľovníkov, ktoré tu dôkladne napočúvali od svojich priateľov a vidieckych ľudí. Je tiež istú odlišnosťou od jej ostatné tvorby, že hlavné postavy tu vystupujúce pochádza z úplne inej spoločenskej vrstvy ako Svobodová a sú to na rozdiel od nej, a väčšiny jej ostatných hrdiniek a hrdinov, ľudia všehovšudy jednoduchí a vidiecki. Svobodová sa inak líčenia vidieka vyhýbala a prostredie jej tvorby bolo väčšinou meštianskej. Celá kniha je venovaná básnikovi JS Machara, ako poďakovanie za dar (kniha “Rím”), ktorý od neho dostala Svobodová.

 

Na pozadí prírodných krás beskydských lesov sa odohrávajú príbehy mladých žien a dievčat, plné vášne a usilovanie o lásku a svoje vlastné šťastie, ktoré je v mnohých prípadoch veľmi pominuteľné. Jednotlivé poviedky sú romanticky ladené, ale už od začiatku je z nich cítiť, že šťastie hrdiniek nebude mať dobrého konca. Už len preto, že od začiatku sme oboznámení s hýrivými a nespútaným životom poľovníkov, tak nejako tušíme, že ich lásky budú síce v jednej chvíli nádherné a plné vzrušenia, ale vo výsledku nenaplnené a v mnohých prípadoch priamo tragické. Nádych poviedok je v tomto smere silne baladický. Hoci sám nie som priaznivcom literatúry plné lásky a milostných či vzťahových problémov, musím oceniť kontrast, ktorý Svobodová dokázala vytvoriť medzi nádherným horským prostredím a tragédiami, ktoré sa v ňom odohrávajú. Niekoľkokrát som bol naozaj uchvátený farebným popisom situácií, napríklad tance, prostredia alebo jednotlivých charakterov. Svobodová je skutočnou majsterkou v presnom popise a pomenovanie vecí. Naopak mi tu citeľne chýba väčšie množstvo priamej reči a viac interakcie medzi postavami. Dialógy medzi postavami sú značne skratkovité, čím dielo opäť vzdialene pripomína lyricko-epické balady. Občas som nadobúdal dojem, že má Svobodová tendencie sa až opájať svojou rozsiahlou slovnou zásobou.

 

Hoci FX Šalda píše, že Svobodová “bola zvyknutá odměřovati slovo a vypočítávati jeho účinnosť; ťažko niesla, zaobchádzalo ak sa so slovom nestriedmo a třáskalo ak sa ním puste do vzduchu “[2], tak som v určitých pasážach nadobúdal práve tohto dojmu. Bohužiaľ asi nedokážem plne doceniť nesporný um Svobodovej vyvolávať svojimi až lyrickým popisy emócie.

V diele je zrejmé, že Svobodová opäť poukazovala na postavenie žien vo vtedajšej spoločnosti. Jej hrdinky, sú väčšinou rozorvané a nespokojné so svojím doterajším životom a hľadajú šťastie inde. Obvykle sú uzurpátorstvo mužom, či už otcom alebo napríklad manželom, a snaží sa vymaniť z jeho vplyvu, k čomu im zdanlivo dopomôže niektorý z čiernych poľovníkov. Ak sa pozrieme na život Svobodovej, je očividné že aj v tomto diele necháva časť seba a svojich vlastných citových zážitkov.

 

Tu sa najvýraznejšie prejavili “skutočné umelecké hodnoty rozprávačského diela Ruženy Svobodovej, citlivé porozumenie pre ženskú psychológiu, pre vzplanutia zmyslov a vášnivého citu, pre bolestné dezilúzia milostné i životné.” [3]

 

O význame diela v rámci tvorby Svobodovej svedčí tiež to, že zo všetkých jej kníh sa práve Čiernym poľovníkom dostalo najväčšieho počtu vydanie. Kniha sa dočkala dokonca aj dvoch filmových adaptácií v rokoch 1921 a 1945.

 

[1] SVOBODOVÁ, Růžena. Černí myslivci. Odeon, Praha, 1971

[2] ŠALDA, František Xaver. In Memoriam Růženy Svobodové. Aventinum, Praha, 1920

[3] MUKAŘOVSKÝ, Jan. Dějiny české literatury IV. Victoria Publishing Praha, 1995






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: