Kniha: Čakanie na Godota
Autor: Samuel Beckett
Zaslal(a): cici
Absurdná dráma
– smer avantgardného divadla, prejavujúce sa najmä od 50. rokov 20. Storočia
– zobrazuje skutočnosť ako nezmyselnú.
– vyjadruje pocity bezmocnosti osamoteného človeka a stratu schopnosti dorozumenia s ostatnými ľuďmi.
-ukazuje človeka, ktorý je ohrozený mechanizmy modernej civilizácie, ktorú sám stvoril.
– charakteristické je odstránenie súvislého deje, zanedbávanie charakteristiky postáv, deformácie a devalvácia jazyka, ktorý stráca svoju dorozumievacie funkciu.
– dialóg síce umožňuje komunikáciu, ale prázdnota fráz a plané táranie znemožňujú dorozumenie.
– ďalší tvorcovia: Eugéne Ionesco (Plešatá speváčka 1948 / Nosorožec 1960)
Václav Havel (Záhradná slávnosť 1963, Asance 1987, Audience)
-předchůdce abs. d .: Alfred Jarry (Král Ubu 1885)
AUTOR
SAMUEL BECKETT 13.04.1906 – † 22.12.1989
– írsky dramatik a prozaik, predstaviteľ absurdného divadla – priateľ Jamesa Joyce
– Narodil sa vo Foxrocku neďaleko Dubline v dobre situovanej protestantskej rodine zememeračov Williama Becketta a zdravotné sestry Mary Roeová
-Vzdelaní získal na prestížnych stredných školách v Dubline a potom na Trinity College, kde od roku 1923 študoval právo a európske jazyky (francúzštinu a taliančinu). Po ukončení štúdia (1927) pracoval ako učiteľ v Belfaste, ale už rok nato odišiel prednášať angličtinu do Francúzska, kde okrem iného pôsobil aj na prestížnej parížskej Sorbonne.
-rok 1930 sa vrátil do Írska, aby tu prevzal svoj magisterský diplom. Po roku vyučovaní francúzskeho jazyka na dublinskej Trinity College sa rozhodol venovať výlučne spisovateľskej dráhe. medzi rokmi 1935 – 1936 – depresia – liečba – potom cestoval po Európe.
-Do básnického sveta vstúpil v roku 1930 zbierkou Děvkoskop (v tomto dramatickom monológu si hlavná postava krátia čakanie na omeletu zo skazených vajec rozjímaním nad obskúrností teologických záhad, plynutím času a blížiace sa smrťou) Nasledoval súbor esejí Proust (1931).
-jeho románová kariéra naplno odštartovala v r. 1938 knihou Murphy (líči vnútorný boj hrdinu zmietajúceho sa medzi túžbou po milenke-prostitútke a úplnom úteku do temných zákutí mysle) – v tom istom roku sa odsťahoval do Francúzska ( „Je mi milšie Francúzsko vo vojne než Írsko v mieri. „) – Po druhej svetovej vojny sa angažoval v protifašistickom odboji (francúzskom hnutia odporu) -Pred nacistickým prenasledovaním bol roku 1942 nútený utiecť do malej dedinky Roussillon na juhu Francúzska, kde až do konca vojny pracoval v poľnohospodárstve. V tom čase napísal svoj v poradí druhý román Watt.
– po skončení vojny najplodnejšie obdobie ( „potom už som nenapísal nič, čo by pre mňa malo nejakú cenu“) písal francúzsky – vä. pesimistická diela – kritika nezmyselnosti života → trilógie – Molloy (1951), Malone umiera (1951) a Nekomentovateľné (1953) – snaha písať bezo štýlu, snahy o eleganciu
– hra Čakanie na Godota z roku 1949 mu priniesla celosvetovú známosť, ďalej dielo Koniec hry (1957) a séria div. a krátkych rádiových hier. V hre Posledný páska sa vracia k angličtine
– v niekoľkých dieloch prvkami čierneho humoru – snaha zmierniť dopad pochmúrnych námetov
– Roku 1969 mu bola udelená Nobelova cena (väčšinu peňazí vraj daroval chudobným umelcom)
– Dielo Katastrofa (1984), ktoré sa zaoberá témou výsluchu disidentov, bolo napísané špeciálne pre Václava Havla
-1989 na následky dýchacích ťažkostí umiera
DIELO Čakanie na Godota:
– napísal vo francúzštine medzi októbrom 1948 a januárom 1949, 35 divadelných riaditeľov hru odmietlo (predstavovala pre nich nezmyselnú, nehrateľné hlúposť // hlúpy vtip), sám preložil do angličtiny
PROLOG:
– nadväzuje na existencializmus, úvahy o zmysle bytia (X Camus, Sartre – vycibrený jazyk) navracia sa k tematike Sartrovo Nevoľnosti
-vďaka manželke Suzanne, ktorá sa obrátila na jedného z režisérov -> Theatre de Babylone Jeana-Marie Serreaua v divadle na pokraji krachu
-spôsobilo zjavenie, reprízy beznádejne vypredané (za 2 roky 500), divadlo bolo zachránených
TÉMA:
– ľudia neustále čakajú na niečo, čo zmení ich život v budúcnosti, alebo na niekoho, kto by im mohol pomôcť a pritom zabúdajú žiť prítomnosťou
+ Strach z nepochopenia sveta, hrôza z nepoznaného → obaja tuláci sa bojí urobiť niečo sami – trošku súvisí s existencionalizmu, ktorý ukazuje človeka odsúdeného k slobode
+ Odcudzenie človeka vo svete modernej techniky a civilizácie
– nenachádzame klasické schéma – zápletka, rozuzlenie .. – kruhový dej
Daj: 2 dejstva
– nesený postavami, nie je tu rozprávač
2 muži – Estragón (Gogo) a Vladimír (Didi), tuláci, ktorí trávia svoj čas hovory pod suchým stromom na ceste odniekiaľ niekam a čakajú na akéhosi pána Godota, ktorý však neprichádza. Čas zabíjajú absurdné konverzácií, ktorá nikam nevedie. Ich nekonečný rozhovor je prerušený príchodom pána Pozza s bičom a jeho sluhu Luckyho, ktorý je ako otrok vedený na povrazu. Pozzo stelesňuje chváliacu
, až sadistickú osobu, otrok je naopak bytostí úplne poníženú. Luckymu je v jednej chvíli nasadený klobúk, spustí „svoje“ myšlienkové pochody. Tuláci nadväzujú s Pozzo absurdné rozhovor a po ich odchode vstupuje na scénu chlapec oznamujúce, že pán Godot dnes nepríde, ale že sa určite dostaví zajtra. Odchodom chlapca končí prvý dejstva.
Hra pokračuje vo dňu ďalším. Druhé dejstvo je takmer opakovaním dejstva prvého. Opäť prichádza Pozzo s Luckym, jedinou zmenou je, že brutálny pán Pozzo prichádza slepý a jeho život je závislý na Luckym, ktorý je naopak nemý. Raz majú pocit, že vidí Godota. Na konci dňa sa Godot opäť nechá ústami chlapca počuť, že nepríde, ale zajtra určite. Premýšľajú, či sa obesiť, ale nakoniec rozhodnú pre odchod. Avšak ani jeden z nich sa nepohne.
V Godot vidí E + V nádeji, poslednú šancu svojich premárnených životov →
medzi Godot a smrťou nič nie je, len nekonečné čakanie (z anglického God / franc. godillot – slangový názov pre topánku) každý ďalší deň si nie sú istí, či boli na tom istom mieste aj včera, nespomínajú si na nič moc zvláštneho, čo by videli (čo by sa stalo)
- tragická bezútešnosť prekladaná grotesknými scénami – vyzúvanie, obúvanie topánok, padanie nohavíc (niekoľko strán)
- hovoria, že niečo urobia, pritom sa nikdy ani nepohnú (poď preč „nemôžeme“ prečo? „ČAKÁME NA Godota“ – máš pravdu)
JAZYK:
– dialóg – neustále opakovanie otázok a absurdných odpovedí – účelom slov nie je čokoľvek vysvetliť, je zabiť čas, úmyselná deštrukcie jazyka
– práca so synonymami, monotónnosť – opakovanie gest, akcií, slov
– zrozumiteľný, (ne)spisovný, vulgarizmy
OKOLNOSTI, OSTATNÉ
- po vojne – ako čeliť existenciu?
- Vplyv existencializmu a jeho tém (sloboda, subjektivita, každodennosť)
- Pocit, že človek bol vrhnutý do sveta, ktorý mu navždy zostane nezrozumiteľný: nespôsobilosť jazyka vyjadriť čokoľvek zmysluplného
- „Utrpenie je pre Becketta najviditeľnejších vyjadrením absurdity ľudskej existencie. Všetky Becketovi postavy trpia, bez výnimky. „
—————————————————————————
◆ Stiahnuť prácu v PDF ◆ ◆ Upozorniť na chybu ◆
—————————————————————————