Čakanie na Godota – čitateľský denník (rozbor) (3)

 

 Kniha: Čakanie na Godota

 Autor: Samuel Beckett

 Zaslal(a): Clare01

 

Literárny druh:

absurdná dráma

 

Literárny žáner:

horká komédia

 

Vyraďovať forma:

próza (text sa riadi gramatickými a štylistickými normami, je členený na vety a odseky)

 

Téma:

čakanie dvoch tulákov-klaunov na niekoho (niečo?), čo zmení ich bezvýznamný a patový život, dodá mu nový zmysel a poriadok

 

Ako dielo odráža život autora:

táto hra je aj transpozíciou autorovej úzkosti-úzkosti zo sveta v ktorom žije, úzkosti o osudu človeka, úzkosti z fyzického chátrania a nevyhnutnosti smrti.

 

Hlavná myšlienka diela:

absurdné situácie súčasného sveta, pocit tradičnosti a odcudzenia človeka

 

Dej knihy, miesto a čas: neurčité miesto, neurčitý čas, iba vidiecka cesta (symbol možnosti) a aj ňou strom

  • Dva klaunskí tuláci Vladimír a Estragón sa znovu stretávajú na dedinskej ceste. Ich životy sú bezcenné, oni sami nevie čo s nimi, snaží sa len ukrátiť si čas, než príde tajomný Godot-jediná vec, ktorá ich drží pri živote a snáď dodá ich životom nový zmysel. Čakanie je pre nich však zároveň časom hry (ktorú sa snaží čakanie zrušiť, alebo trebárs len preklenúť), časom až anarchistické slobody.
  • Medzitým sa 2x stretávajú s Pozza a Luckym, despotickým pánom a jeho otrokom (avšak pri druhom stretnutí Pozzo oslepne a je úplne odkázaný na oněmělého Luckyho) a malým chlapcom, ktorý prišiel tulákom dvakrát oznámiť, že pán Godot dnes nepríde, ale zajtra vraj celkom určite .
  • V priebehu hry sú Vladimír a Estragón postavení pred voľbu: ďalej čakať na Godota, alebo sa obesiť. Pre samovraždu sa nerozhodnú, veď keby sa jeden obesil, druhý by zostal sám. A Vladimír s estragónom sa navzájom potrebujú, sú priateľmi (na rozdiel od odlišného vzťahu Luckyho a Pozza).
  • Estragón a Vladimír nepoužívajú slov vždy len preto, aby si ukrátili čakania. Avšak len niekedy možno rozoznať, čo je povedané jek k zaplneniu mlčanie a ukrátenie času od toho, čo má skutočne zrozumiteľný zmysel (pozri debatovania o Ježišovi).
  • Samuel Beckett nie je tým, kto by dával jednoznačné odpovede na otázku o zmysle ľudskej existencie, on skôr nastoľuje ďalšie otázky. Snáď ale dáva odpoveď na to, ako ľudskú existenciu prežiť, ako jej nejaký zmysel dodať: buď prijať vzťah pán-otrok, alebo sa mu vzoprieť, uchýliť sa na okraj spoločnosti a čakať na zázrak, alebo spáchať samovraždu. Ak sú to ale jediné dve možnosti, alebo možnosti krajné, medzi ktorými sú ďalšie, je opäť otázkou …

 

Postavy diela:

  • Vladimír a Estragón – klaunskí tuláci, priatelia, spoločníci v čakanie na Godota. Jediné postavy, ktoré nestratili ľudský cit. Sú slobodní, ale jeden bez druhého nie sú schopní žiť.
  • Pozzo a Lucky -medzi týmito dvoma je len odľudštenie vzťah tyrana a otroka. Nakoniec sú ale obaja fyzicky schátranie tak, že sa dopĺňajú – Pozzo stratí zrak, Lucky reč.
  • Chlapec -vedľajší postava
  • GODOT -tajomná vyššej existencie, ktorá dodáva zmysel životu tulákov (snáď z God = Boh), akýsi “deus ex machina”, na ktorého má (podľa Vladimíra a estragón) zmysel čakať. (je veľa interpretáciou Godota, Samuel Beckett im musel čeliť tvrdením, že keby vedel, kto Godot je, bol by to vyslovil)

 

Kompozícia diela:

2 dejstva

 

Jazykové prostriedky:

opakovanie akcií, gest a slov-vyjadrenie nemohúcnosti, bludného kruhu. Jednotlivé úseky rozdelené fráz “Čakáme na Godota.”.






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: