Kniha: Čakanie na Godota
Autor: Samuel Beckett
Zaslal(a): Magdalllenka
Autor: Samuel Beckett (1953), absurdná dráma po r.1945
(1906-1989)
– írsky prozaik a dramatik píšuci od roku 1945 francúzsky, jeden z tvorcov absurdného divadla, od roku 1969 nositeľ Nobelovej ceny za literatúru.
– jazyky na univerzite v Dubline, vyučoval v Belfaste, lektorom angličtiny v Paríži a krátko pôsobil na univerzite v Dubline.
– je zaraďovaný aj medzi francúzskej spisovateľa írskeho pôvodu.
Znaky:
– prvky absurdného drámy a existencializmu (odcudzenie)
– antihry
– postupom času redukuje počet hercov (v Ja nie už iba ústa)
Dielo:
Murphy – väčšia próza
Vyhostenie – novela
Watt – román
Koniec hry, Posledná páska, Hra, Ja nie, Krok – drámy
Žáner:
tragikomédia, absurdná dráma – Absurdné dráma zobrazuje skutočnosť ako nezmyselnú. Vyjadruje pocity bezmocnosti osamoteného človeka a stratu schopnosti dorozumenia s ostatnými ľuďmi. Charakteristické je odstránenie súvislého deje, zanedbávanie charakteristiky postáv, deformácie a devalvácia jazyka, ktorý stráca svoju dorozumievacie funkciu. Dialóg síce umožňuje komunikáciu, ale prázdnota fráz a plané táranie znemožňujú dorozumení. Hry sú ladené tragicky alebo tragikomicky. Časté sú groteskné prvky a čierny humor.
Hl. postavy:
Vladimír, Estragón – tuláci, čakajú na Godota
Pozzo – chlubivý, až sadistický
Lucky – ponížený, podriadi sa
Absurdné divadelná hra o bezútešných rovinách ľudského údelu a nemožnosti jeho naplnenie.
Myšlienky
- zdôrazňuje bezvýchodiskovosť ľudskej existencie, pocit osamotenia človeka vo svete. Vystupuje tu absurdné situácie súčasného sveta, budúcnosť nie je žiadna, nie je ani viera vo vyšší zmysel ľudskej existencie.
Kompozícia a jazyk:
- Všetky postavy zámerne postrácajú dôkladnejšie charakteristiku, nemajú jasnú minulosť a chýba aj motivácia ich rokovaní. Predstavujú modelové typy ľudských charakterov. Mená patriace rôznym jazykovým oblastiam (Estragón franc., Vladimír slovan.,Pozzo it., Lucky angl.) Naznačujú všeobecnú platnosť zobrazovaného ľudského údelu. Godot, na ktorého tuláci čakajú, v sebe skrýva anglické slovo Boh.
- kruhová kompozícia – stále niečo začína a potom sa to opakuje, nikdy nič nekončí – motív blúdenia, nemožnosť úniku
- zaujímavé postavy – Godot je povýšený na symbol – symbolizuje čakanie, každé čakanie je spojené s nádejou – že čakanie prinesie niečo lepšie, nádej je ale zahmlená
- zamyslenie nad zmyslom života
- Dialóg estragónom s Vladimírom je atypický neustálym opakovaním otázok a absurdnosťou odpovedí, práca sa synonymami zdôrazňuje pocit neistoty, monotónnosti a rozdrobovanie významov. Neokrôchané vyjadrovanie zdôrazňujú vulgarizmy. Účelom slov nie je oznamovať, jediná funkcia ponechaná reči je zabiť čas, ukrátiť si dlhú chvíľu. Hra so slovami nahrádza zmysluplnú existenciu. Najčastejšie funguje na princípe opakovanie a zrkadlenie slov alebo gest (umývanie topánok, nasadzovanie klobúku)
- Beckett to začal pôvodne písať pre vlastné pobavenie, aby si tak odpočinul od svojho prozaické tvorby.
- Godot naprieč všetkým pokusom o interpretáciu, je a bude navždy tajomný, nepoznateľný a neuchopiteľný, kedy sám Samuel Beckett vyhlásil, že keby len tušil, kto je Godot, nemusel by Čakanie na Godota vôbec začať písať.
Dej:
Dráma tvoria iba dve dejstva. Dekorácia je obmedzená na jeden strom, scéna je tvorená vidieckou cestou. Práve tu sa stretávajú dvaja tuláci, priatelia Estragón a Vladimír, z ktorých chaotického dialógu vyplýva len jediné, že čakajú na akéhosi Godota, ktorý by mal zmeniť ich životné osudy. Ich nekonečný rozhovor je prerušený príchodom pána Pozza s bičom a jeho sluhu Luckyho, ktorý je ako otrok vedený na povrazu. Prvý z nich stelesňuje sebavedome, až sadistickú osobu, otrok je naopak bytostí úplne poníženú. Tuláci nadväzujú, absurdný rozhovor a po ich odchode vstupuje na scénu chlapec oznamujúce, že pán Godot dnes nepríde, ale že sa určite dostaví zajtra. Odchodom chlapca končí prvý dejstva.
Druhé dejstvo pokračuje takmer opakovaním dejstva prvého. Jedinou zmenou je, že brutálny pán Pozzo prichádza slepý a jeho život je závislý na Luckym, ktorý je naopak nemý. Na konci druhého dejstva sa opäť objavuje chlapec a oznamuje, že ani dnes pán Godot nedorazí. Estragón a Vladimír teda odchádzajú s tým, že prídu opäť zajtra. Chcú odísť, ale ani sa nepohnú. Nakoniec si pohrávajú s možnosťou samovraždy, ale ďaleko jednoduchšie je čakať ďalej na vykúpenie.