Caesar – čitateľský denník (rozbor)

 

 Kniha: Caesar

 Autor: Voskovec, Werich

 Zaslal(a): Jáchym Fibír

 

O autoroch (Voskovec, Werich):

Voskovec s Werichom (* 1905) sa poznali ako spolužiaci už z pražského gymnázia, ale ich tvorivé spolupráce začala až v redakcii legionárskeho týždenníka Prerod. Ich prvú hru Vest pocket revue predstavili v Oslobodenom divadle a po veľkom úspechu sa stali jeho členmi v roku 1927. Skúšali inscenovať rôzne hry (Gorila ex machina, Poriadne si zabaviť) potom v roku 1929 sa stávajú jedinými vodcami Oslobodeného divadla. K Voskovca a Wericha sa pridáva tiež Jaroslav Ježek, hudobný skladateľ, ktorý skladá hudbu k ich piesňam. Zo začiatku ich tvorba slúžila skôr na pobavenie, písali hry Fata Moganá, Ostrov dynamit alebo Golem. V roku 1932 však predstavujú hru Caesar, ktorá už obsahuje znaky politickej satiry. Od tejto doby bolo Oslobodené divadlo považované za politické. Voskovec a Werich boli ľavicovo orientovaní a propagovali myšlienky socializmu skrze svoje hry. V tomto období píšu hry Robin zbojník, Svet za mrežami a Osol a tieň, ktoré už boli veľmi protinacistickej, a stretli sa s odporom nemeckého veľvyslanectva. Hry Slamený klobúk a Kat a blázon boli dokonca sabotovaný českými fašistami hvízdaním pri predstaveniach. Ďalej Voskovec a Werich bojovali proti nacizmu politickými hrami Vždy s úsmevom, Balada z handier, Nebo na zemi alebo Päsť na oko, až do roku 1938, kedy bolo Oslobodené divadlo uzavreté a V & W emigrovali do USA. Po vojne sa vracia a uvádza muzikál Divotvorný hrniec, potom však Voskovec znova emigruje do USA a Werich zostáva v Čechách, kde sa podieľa na filmovej tvorbe (Cisárov pekár a pekárov cisár) a tiež píše (Fimfárum). Werich umiera v Prahe roku 1980 a Voskovec jeden rok potom v New Yorku.

 

Osvobozené divadlo (po slovensky Oslobodené divadlo)

 

Postavy:

  • Gaius Julius Caesar
  • Kleopatra
  • veľkňaz ratata
  • Marcus Antionius
  • Terentius Bulva (Voskovec)
  • Titus Papullus (Werich)
  • Junius Brutus
  • Marcus Tullius Cicero
  • onomatopoje
  • Centurio Musculus
  • podpredseda senátu
  • senátori

 

Umiestnenie:

Dej sa odohráva 13. a 14. marca roku 44 pred Kristom v Ríme a potom taktiež v roku 1932.

 

Dej:

Egyptská kráľovná Kleopatra trávi zimu v Ríme. Je hosťom a zároveň milenkou Julia Caesara, ktorého podvádza s rímskym vojvodcom Markom Antoniom, s egyptským veľkňazom ratata, s Centurion musculo as početnými gladiátorov. Senátori Brutus a Cicero ju chcú dostať z Ríma, pretože jej kráľovské zvyky kazia Caesarove republikánskej zásady. Na Kleopatru politický nátlak neplatí, ale dá sa prehovoriť peniazmi. Ale než odíde, zamieša sa ešte do atentátu na Caesara, ktorého ratata ako egyptský vlastenec chce dať zožrať v kúpeli levom, ukrytým v kabíne. Cicero a Brutus, dotknutí, že sa cudzinec mieša do národných pikle, odmietnu romantický úklad a nástroje prepadnutí v chráme Osiriově. Kleopatrin slúžka onomatopoje, na ktorú jej veliteľka zviedla pred Caesarom svoje pletky s Markom Antoniom, prezradila totiž Caesarovi, že kráľovná navštevuje veľkňaza v chráme a že má okrem toho množstvo iných milencov. Onomatopoje to ale povedala v kúpeľoch, kde číhali a načúvala celá spoločnosť, chystá atentát. Všetci sa teda dostaví v noci do Osiriova chrámu, onomatopoje je obetovaná bohu, ale ratata si v tme pomýli Caesara s rímskym senátorom a prebodne nepravého. Jeho potom z žiarlivosti zabije Marcus Antonius. Keď konečne príde Caesar, vyhlási Kleopatra, že odstránili veľkňaza, pretože sa usiloval o Cézarov život. Neskoro pribehne Brutus as ľútosťou zisťuje, že im Caesar tentoraz unikol. Bude teda zabitý zajtra, 15. marca, v senáte dvadsiatich troch ranami.

Komikové hrajú v Caesarovi Terentia buľvy (Voskovec) a Tita Papula (Werich), ľud rímsky, uvrhnutý do väzenia za oddelene vytvorený nápis na stene “Brutus kradne”. Dostanú sa z väzenia a ocitnú sa v kúpeli pri Ratatově chystanom atentáte s levom, kde ako údajní zamestnanci kúpeľov nevedome zmasírujú Caesara. Pri masáži na Caesara nadávajú a ohovárajú ho, a keď im Caesar povie, kto je, snaží sa ho obklady vyliečiť z opice. Keď vznikla panika v kúpeľoch, veľkňaz ratata je omylom hodí do kabíny s levom a Bulva s Papuluem sa domnievajú, že ratata je kostolník, a idú mu preto nafackovať do Osiriova chrámu. Pripletú sa tak mimovoľne do napínavej situácie pred atentátom, a pretože sa radi boja, straší sa v tajomnom šere desivými historkami. Záverom posudzujú v novodobom Ríme politickú krízu pred mapou Európy a nakoniec roznášajú na Fóre Romanovi noviny ako kolportéri.

 

Kompozícia:

Dielo je dráma, komédia, rozdelená do dvoch dielov a jedenástich obrazov. Obrazy sú rôzne preložené tanečnými vystúpeniami a spevy.

 

Jazyk:

Autori používajú spisovný jazyk, prevažne v dialógoch. Kratšie monológy sa vyskytujú zriedka. Objavujú sa vsuvky pre objasnenie diania na javisku. Dielo je poprekladané mnohých vtipy, obzvlášť platnými v čase vydania hry.

 

Môj názor:

Hra je ako komédia pomerne zábavná, aj keď mnoho vtipov či narážok bolo aktuálnych v čase, keď Voskovec s Werichom vystupovali v Oslobodenom divadle. Nenápadné upozorňovanie však na nebezpečenstvo totalitných, diktátorských a nacionalistických systémov je však chytro vyjadrené, a niektoré veci sa vzťahujú aj na našej dobu. Na druhú stranu sa mi nepáčili niektoré odbočky od hlavnej línie udalostí (s Voskovcom a Werichom), ktoré boli občas trochu zmätočné, alebo pre mňa nepochopiteľné.






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: