Biblické príbehy – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Biblické príbehy

Autor: Ivan Olbracht

Pridal(a): Filipkoz, Martina Hladíková

 

Ivan Olbracht (1882 – 1952)

  • Vlastným menom Kamil Zeman, syn spisovateľa Antala Staška (vl. m. Antonín Zeman).
  • Od roku 1905 pracoval ako redaktor rôznych socialisticky orientovaných novín, v roku 1921 vstúpil do KSČ a začal pôsobiť ako komunistický novinár, najmä v Rudom práve.
  • Za 1. republiky bol dvakrát väznený za príliš revolučné komunistické názory.
  • Celé 30. roky sa venoval problematike chudobnej Zakarpatské Rusi, kde sa usadil v obci Kolčava, toto obdobie býva považované za vrchol jeho literárnej tvorby.
  • Ďakujúc jeho postavám, ktoré sa dostávajú do vypätých situácií a na nichž skúma ich psychiku, radí sa tiež k psychologickej literatúre.

Ďalšia tvorba:

  • Zem bez mena (1932)
    • Reportáže informujúce o zlej situácii na Zakarpatskej Ukrajine, analýza historických udalostí a charakteristika zdejšieho obyvateľstva
  • Golet v údolí (1935)
    • Poviedkový súbor so židovskou tematikou, život v ghetách (najznámejšia časť: O smutných očiach Hany Karadžičovej)
  • Biblické príbehy (1939)
  • Nikola Šuhaj loupežník (1945)
    • Príbeh o loupežníkovi Nikolovi, ktorý bohatým berie a chudobným dáva. Za túto činnosť je samozrejme pronásledovaný četníkmi a je na neho vypsaná veľká odmena. Nikola sa skrýva u svojej priateľky Eržiky, nakoniec ho zradia jeho kamaráti a on je zabitý

 

Všeobecne kultúrny kontext

  • 1. polovica 20. storočia

Demokratický prúd

  • Autori tohto prúdu boli pragmatisti (snažia sa nájsť absolutnú pravdu – univerzálna pravda neexistuje – záleží z koľkých uhlov sa dívame)
  • Českí pragmatisti boli názorovo blízki T. G. Masarykovi; písali do Lidových novín
  • Zájom o bežný život ľudí, vystupujú proti fašizmu

Historický kontext

  • 1945 – koniec 2. svetovej vojny
  • 1948 – komunistický prevrat
  • 1968 – okupácia vojskami Varšavskej zmluvy -> 3. veľká vlna emigrácie (1. dve: 1938-39, 1948)
  • 1989 – Nežná revolúcia -> svrhnutie režimu

 

Doba a súčasníci:

  • Karel Čapek (R.U.R, Vojna s mlokmi, Biela choroba), Vladislav Vančura (Rozmarné leto), Jaroslav Seifert (Na vlnách TSF, Jaro, sbohem), Vítězslav Nezval (Básne noci – Edison, Mannon Lescaut), Jiří Wolker (Host do domu, Ťažká hodina)…

 

Rozbor diela: Biblické príbehy

  • Literárny druh: Epika (na rozdiel od lyriky zachytáva dej)
  • Literárny žáner: Náboženská epika
  • Literárna forma: Próza (text písaný do odsekov a kapitol)

 

Téma:

  • Obyčajní hriešni ľudia, pre ktorých je ťažké ísť po správnej ceste, ktorá vedie k Bohu. Boh však s ľuďmi má trpezlivosť a ak litujú svojich hriechov, odpúšťa im. Autor sa snažil spoznať deti s príbehmi, na ktoré by sa nemalo zabudnúť.

 

Motívy:

  • Boh, Hospodin, náboženstvo, viery, pokora, úcta, ponaučenie, odpustenie, vernosť, dobré skutky.

 

Kompozícia:

  • Chronologický dej
  • Er-forma (vyprávač)
  • Kniha obsahuje známe príbehy ako: O stvorení sveta a človeka, Adam a Eva, Vražda Kainova, O potope sveta, Stavenie veže a zmätie jazykov, O zničení Sodomy a Gomory, Príbeh Jozefov, Príbeh Mojžišov, O Samsonovi, David a Goliáš alebo O múdrosti Šalamúnovej.

 

Jazykové prostriedky:

  • Veľmi spisovný jazyk (mierne knižný – Olbrachtov štýl)
  • Zastarané slovné obraty, zložitý jazyk, archaizmy
  • Častá priama reč
  • Epizeuxa (opakovanie rovnakého slova alebo slovných spojení za sebou)

 

Časopriestor:

  • Najmä Babylonia, Jeruzalem, oblasti v púšti

 

Charakteristika diela:

Postavy:

  • V každom príbehu iné okrem Hospodina -> Boh – Ústredná postava všetkých kapitol. Je všemocný a vševedúci. Chce, aby sa všetci ľudia chovali hodne, pokorne, obetavo a uctivo. Naopak zavrhuje akékolvek hriechy, ako lakomstvo, pýchu, závist či hnev.
  • Adam, Eva, Kain, Ábel, Set (3 synovia Adama), Noe (vnuk Seta), Abrahám, Izák (syn Abraháma), Jákob (syn Izáka), Jozef a jeho 11 bratov (synovia Jákoba), Mojžiš, Samson, Dávid, Saul, Šalamún (syn Dávida) a mnoho ďalších

 

Obsah:

Príbehy zo Starého zákona; autor vynechal vyslovené náboženské pasáže, bohoslužobné poučky a didakticko-náboženské časti. Zameral sa na kapitoly, ktoré vyprávajú o histórii, o spoločenských a politických pomeroch, o politickom zriadení a o spôsobe myslenia jedného zo starovekých národov. Dielo zobrazuje utrpenie a pronásledovanie starožidovského národa. V dobe okupácie Československa nacistami má byť výzvou k odporu a ku statečnosti. Starý zákon je dlhšia a staršia časť Biblie. Ide sa pôvodne o zbierku posvätných židovských kníh, ktorú prevzalo zo židovstva vzniknuté kresťanstvo. Vzhľadom na to, že túto zbierku užívajú ako židia, tak i rôzne prúdy kresťanstva, nepanuje vo veľa otázkach shoda – ani v tak základných, ako je rozsah či názov zbierky. 

 

Dej vybraných príbehov

Stvorenie sveta.

Prvý deň stvoril Boh nebo, svetlo a tmu. Druhý deň vznikla obloha. Tretí deň oddelil vodu od suše a rozkázal, aby kvitli rastliny a trávy Stromy, aby mali plody a mohli sa vysemeniť. Štvrtý deň vzplali na oblohe nebeské hviezdy, mesiac a slnce. Piaty deň vytvoril vtáctvo a ryby Šiesty deň rozkázal: „Vydej zeme živé tvorstvo“. Tak vznikol aj človek. Siedmy deň Boh odpočíval.

 

Adam a Eva

Boh vytvoril človeka z hliny a pomenoval ho Adam. Stvoril pre neho záhradu Eden. V strede nej stáli dva stromy, strom života a strom vedomia. Boh povedal Adamovi, že môže jesť ovocie zo všetkých stromov, okrem stromu vedomia. Aby Adam nebol osamelý, vytvoril Boh z jeho rebra prvú ženu, Evu. Lstivý had prehovoril Evu, aby snedla jablko zo stromu vedomia, čo urobila a ponúkla aj Adamovi. Keď sa to Boh dozvedel, vyhnal ich z raja.

 

Vražda Kainova

Adam a Eva žili mimo raj a hospodárili. Mali dvoch synov, Kaina a Ábela. Kain bol poľnohospodár, Ábel pastier ovcí. Na kamennom oltári obetovali Bohu vypestované potraviny a jahňatá. Kain žiaril na Ábela, pretože sa Bohu viac páčila jeho obeť. Závidel mu tak veľa, že ho zabil.

Boh nariadil, že nikto nesmie Kaina vo vzteku zabiť, ale stal sa tulákom.

 

Potopa sveta (O potope sveta)

Zem sa začala pomaly preľudňovať a to viedlo ku zvýšeniu ukrutností a zla u ľudí. Boha neposlúchali a vôbec si ho nevážili. Ten videl, čo sa na zemi deje a začal ľutovať, že ju stvoril. Noe bol muž spravodlivý, hodný a poctivý a Boha miloval. Boh si ho preto vybral, aby prežil a oznámil mu, aby si vyrobil koráb, na ktorý si má vziať celú svoju rodinu. K nim má opatriť vždy jeden pár od všetkých živočíchov a tých si loď vziať s sebou. Ďalej sa má zásobiť jedlom a pitím. Keď to Noe vykonal, strhla sa veľká búrka, nebo sa otvorilo a zničilo všetko živé. Bola potopa sveta., ktorá trvala štyridsať dní a nocí. Len koráb plul po hladine. Nebo sa potom sklidnilo a Noe vypustil z korábu holubicu. Tá sa po čase vrátila a niesla v zobáčku olivový list. Tak poznal Noe, že voda opadla a vylodil sa na hore Arrarat. Boh mu oznámil, ať teraz vyvedie všetky tvory na pevnú zem, aby sa mohli množiť a rozejísť po celej zemi. Tiež s ľuďmi uzavrel zmluvu, v ktorej sa hovorilo, že Boh už nikdy zem nezatopí. Preto vytvoril dúhu, aby ľuďom vždy po daždi pripomínala božiu zmluvu.

 

David a Goliáš.

Filistínčania sestavili vojsko a tiahli proti Izraelovi. Davidovi bratia museli ísť do boja. David bol najmladší z nich, preto zostal doma a pásl stáda. Jedného dňa si ho otec zavolal a nariadil mu, aby bratom doniesol jedlo. Keď sa so bratmi stretol a predal im potraviny, pred izraelské vojsko vystúpil Goliáš, učinený obor, a vyzval muža, aby s ním niekto bojoval. Vysmieval sa vojakom a hanil Izrael. Všetci sa ho báli. David sa však obrovi smelo postavil. Goliáš sa najprv Davidovi posmieval, ale potom sa k nemu rozbehol. Ten držal v ruke prak s oblôžkom. Namieril a vystrelil na obra. Goliáš bol zasiahnutý do hlavy a padol. David mu jeho hlavu usekol. Tak bol silný porazený slabším.

 

Šalamún.

Po Dávidovej smrti vládol kráľ Šalamún. Ten preslul svojou chytrosťou a bystrosťou Kedyž si susedia nevedeli rady, šli sa opýtať Šalamúna a ten im vždy dobre poradil. Chytrosť získal tak, že postavil Hospodinovi nádherný chrám. Ten sa ho opýtal, ako si žiada odmenu. Šalamún po ňom chcel, aby mu nadielil chytrosť. Jedného dňa pred Šalamúna predstúpili dve ženy. Ich spor sa týkal narodeného dieťaťa. Bývali v rovnakom dome a obom sa zároveň narodili deti. Jednej žene však dieťa zomrelo, tak ho ukradla druhej. Chceli preto, aby ich Šalamún rozsúdil. Ten im poradil, aby si dieťa rozpúlili a každá si ponechala jednu polovicu dieťaťa. Prvá žena s hrůzou vykrikla, že mu nebude brať život, ať si ho teda nechá tá druhá. Druhá však trvala na rozpúlení. Šalamún okamžite poznal, ktorá je pravá matka a dieťa jej odevzdal. Za to, že tak spravodlivo rozsúdil, si ho ľud veľmi vážil.

 

Stavenie veže a zmätie jazykov

Ľudia začali stavbou veže, ktorej vrchol mal dosiahnuť až nebo. Mali si tak zabezpečiť slávu. Bohovi sa toto chovanie nepáčilo, a preto zmenil ich jazyky. Každý potom hovoril inou rečou a nemohli sa na stavbe dohodnúť, takže s ňou prestali.

 

O zničení Sodomy a Gomory

Mestá Sodoma a Gomora boli v tej dobe vyspelými mestami. Ich obyvatelia boli pyšní, márnotratní a hriešni. Bohovi sa to nepáčilo a nechal tak obe mestá zničiť. Prežil len Abraham, pretože bol ako jediný pohostinný a pokorný.

 

Mojžiš (Príbeh Mojžišov)

Faraón si chcel zabezpečiť dlhovekú vládu tým, že nechal pozabíjať všetky izraelské novonarodené chlapce. Jediný Mojžiš prežil, pretože ho matka poslala v košíku po rieke. Našla ho egyptská princezná, ktorá ho zachránila.

V dospelosti dostal Mojžiš za úlohu vyviesť egyptský ľud do zeme zasľúbenej, čo sa mu po 40 rokoch podarilo.

Vložiť komentár