Máj – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Máj

Autor: Karel Hynek Mácha

Pridal(a): Ondras

 

Karel Hynek Mácha (1810 – 1836)

  • Najväčší predstaviteľ českého romantizmu, zakladateľ modernej českej poézie, životopisci býva popisovaný ako samotársky zamlkný melancholik.
  • Pešky navštevoval hradné zrúcaniny, kde prespával a maľoval ich.
  • Inšpiroval sa u mnohých európskych romantikov.
  • Vyštudoval gympl, filozofiu, práva, potom pracoval ako advokátsky praktikant u súdu.
  • Sympatizoval s revolučnými hnutiami v Európe – podporoval poľských vlastencov.
  • Mal snúbenku a syna.
  • Zomrel na choleru alebo tyfus, ktorý údajne chytil pri hašení požiaru cez kontaminovanú vodu.
  • Svoje názory prezentuje do symbolov v svojej tvorbe – postavy pútnikov, katov, Cigánov a pustovníkov, ktorí utekajú do samoty, pretože im spoločnosť nerozumí.
  • Pútnik ďalej vyjadruje romantickú túžbu po slobodnom putovaní – pasívny postoj.
  • Symbol lúpežníka (aktívny postoj), ktorý svojím násilným činom protestuje proti poriadku a spoločnosti, ale nenabízia alternatívu.
  • Rozpor medzi snom a skutočnosťou – skutočnosť je úplne iná.
  • Rozervanosť – človek je rozpolcený (svetobod).
  • Mácha sa ztotožňuje s hrdinami v ich nevere v posmrtný život.

 

Ďalšia autorova tvorba

  • Básnická próza – „Púť krkonošská“ (1833 – 34)
    • hrdina/pútnik na vrchole Snežky vidí zomrelých mníchov, ktorí ožívajú na jeden deň v roku
  • Historická próza – „Křivoklad“ (1831)
    • je to prvá časť nedokončeného štvordielneho prozaického príbehu „Kat“
    • ďalšie diely mali byť pomenované podľa českých hradov: Valdek, Vyšehrad, Karlštejn
    • uväznenie Václava IV., jeho vzťah k premyšlovskému levobočkovi-katovi je odhalovaný ako tragédia oboch hrdinov: kráľ je nespokojený so svojím vysokým postavením, kat po ňom túži
  • „Návrat“, „Obrazy zo života môjho“ (1834)
    • Obrazy zo života môjho obsahujú „Večer na Bezdězu“ a poviedku „Márinka“
    • v tejto poviedke je hrdinkou krásna dievčina, žijúca v neutěšenom prostredí pražskej štvrte chudoby Na Františku (protiklad krásy)
    • jejím otcom je žobravý huslista. Básnik sa s ňou seznamuje za jej choroby (tubera) a po návrate z Krkonoš je už svedkom jej pohrebu, písané ako denník + realistické prvky
    • „Obrazy zo života môjho“ sú autobiografické
  • „Cigáni“ (1835)
    • román
    • za Máchovho života nevyšiel, rozporuplné city, romantický dej, tragické zápletky
    • vydedení spoločnosti, bez vlasti a domova, túžba po spravodlivosti ich doháňa k pomste za zločiny spáchané hrabatím Valdemarom z Kroku
    • cigán Giacomo pomstí svoju milenku vraždou Valdemara a je popravený

 

Romantizmus

  • Smer konca 18. storočia – 1. polovica 19. storočia – fantázia, city a minulosť.
  • Zameriava sa na obrazotvornosť a citlivosť, individualizmus a subjektivizmus, emocionalitu, spontánnosť.
  • Hrdina je príkladom nenaplnené lásky – človek výnimočný, osamelí, rozervaný, neprejavuje záujem prispôsobiť sa spoločnosti (odmieta jej konvencie) – často lúpežník, pútnik (nepoznáme minulosť, ani budúcnosť) a varianty pútnika sú: potulný rytier (napr. W. Scott – Ivanhoe), kat, mních, pustovník, vyvrženec zo spoločnosti – útek z každodenného života, sloboda, nespútanosť.
  • Romantická hrdinka je vydatá, ale je zamilovaná do iného muža, ale kvôli spoločenským normám zostáva verná.
  • Hrdinovia romantických diel vedeli, že svet nelze zmeniť ani vôľou, ani vierou v ideál, ani vzburou, z čoho plynie melanchólia, pesimizmus, sklamanie, skepsa romantizmu.
  • Romantici sú sklamaní zo svojej doby – ľudia sú skazení (ideálom je stredoveký rytier).
  • Prírodné scény – príroda je ideál niečoho čistého, krásneho – utekajú tam.
  • Často autobiografické prvky, veľa metafór, archaizmov, ľudský jazyk, kontrasty.
  • Dôraz na melodičnosť (zvukomaľba – eufónia).
  • Romantizmus môže byť aktívny (revolučný) – hrdina sa búri proti spoločnosti, hlása svoj názor (Byron, Mácha) alebo pasívny (konzervatívny) – hrdina uteká do snov a prijíma svoj osud.

 

V českej literatúre

  • Karel Jaromír Erben – zakladateľ modernej českej balady, nemajú ešte sociálny podtext
    • zbiera ústnu ľudovú slovesnosť – starý predstav o svete, vzťah človeka s prírodou = romantická koncepcia – snažil sa rekonštruovať charakter národa
    • „Sto prostonárodných pohádk a povestí slovanských v nárečích pôvodných“
    • „České pohádky“ – Dlhý široký a Bystrozraký, Tri zlaté vlasy, Pták ohnivák, atď..
    • „Piesne národné v Čechách“
    • „Kytica z povestí národných“ (1853 – skrátene Kytica)
      • zberka 13 balád, lyricko-epické balady
  • Josef Kajetán Tyl – príklad romantického sentimentálneho poňatia literatúry
    • časovo patrí do romantizmu, charakterom tvorby do národného obrodenia (výchova, dôraz na jazyk, vlastenectvo)
    • chýba individualita – lacnosť, povrchnosť, snaha priblížiť sa požiadavkám primitívneho obecenstva, prehnaná snaha vychovávať
    • Próza:
      • 1. historické poviedky – ukazuje, že je hrdý – Čech
        • Statný Beneda“, „Dekret kutnohorský“, „Rozina Ruthardová“
      • 2. poviedky zo súčasnosti (od polovice 30. rokov)
        • hrdinovia sú mladí ľudia, prekonávajúci rôzne prekážky pre vlastenectvo
      • 3. novely a poviedky z hudobného života– tragické osudy ztroskotaných umelcov
        • „Hudobní dobrodruzi“, „Púť českých umelcov“, „Bláznivý huslista“
      • 4. poviedky, v ktorých polemizuje s romantickým životným postojom – skreslí romantický typ, aby bola vidieť jeho neudržateľnosť („Rozervanec“ 1840) – karikatúra Máchu (Tyl zavrhuje Máchovu poéziu)
      • „Posledný Čech“ (1844)
        • poviedka, pokus o novodobý český román, okolo nej polemika (Tyla napadol Havlíček a nařkla ho zo sentimentalizmu a snahy získať šľachtu pre vlastenecké ciele)
        • Tyl potom obmedzuje vlastenecký charakter tvorby a prehlbuje sociálnu a politickú stránku diel
    • Dráma:
      • 1. hry zo súčasného života – „Pražský flamendr“, „Fidlovačka, aneb žiadny hnev a žiadna rvačka“ (Škraloup – Hymna),
      • 2. dramatické báchorky – „Strakonický dudák“ – ľudovosť, komičnosť
      • 3. historické hry – „Jan Hus“, „Žižka z Trocnova“, „Kutnohorskí havíri“
  • Božena Němcová – vidiecke poviedky, pohádkové zbierky – prvá skutočná spisovateľka (zakladateľka novodobej českej prózy)
    • „V zámku a podzámčí“ – realistická poviedka – obraz života vesničanov x život panstva – sociálny realizmus
    • „Babička“ – rozsiahla poviedka – život na Starom bělidle, popis prírodného deja
  • Karel Havlíček Borovský – nekompromisný, kritik vlády, cirkvi, orgánov štátu – žurnalistika
    • „Tyrolské elegie“ – poézia – popis zatknutia a deportácie do Tyrolu
    • „Kráľ Lávra“
    • „Epigramy“ – krátke satirické básne – nečakaná pointa – kruté stručné pravdivé
    • „Obrazy z Rus“ – próza

 

Svetový romantizmus

  • Nemecko: Novalis, Friedrich Hölderlin, Heinrich Heine, Grimmovci.
  • Anglicko: George Gordon Byron (Child Heroldova Púť), Percy Bysshe Shelley (Odpútaný Prometeus), Walter Scott (Ivanhoe).
  • Francúzsko:Victor Hugo (Biednici, Chrám matky božej v Paríži), Alexander Dumas (Tri mušketieri, Monte Christo).
  • Rusko:Alexandr Sergejevič Puškin (Kapitánská dcéra, Kaukazský zajatec), Michail Jurjevič Lermontov (Démon).

Rozbor diela: Máj (1836)

  • Literárny druh = lyricko-epický, Forma = poézia
  • Literárny žáner = báseň (básnická poviedka (poéma) – dej a priama reč)

 

Charakteristika doby vzniku diela

  • Vydané v roku 1836, u nás doba národného obrodenia, preto nebol Máj príliš cenený v svojej dobe.
  • 1830 boli vo veľkom množstve európskych krajín revolúcie, u nás: Metternich – svätá aliancia.
  • Gesto osamelého jedinca.
  • Tejdošia česká spoločnosť bola zameraná na sentimentálne vlastenecké hry – prevládajú výchovné ciele nad umeleckými.
  • Literatúra si nekladla vyššie ciele ako baviť čitateľov.
  • Ani súdobí umelci si Máchu moc necenili (J. K. Tyl napísal hejt „Rozervanec“).

 

Témata, motivy a hlavná myšlienka

  • Vina a trest, smrť, čas, Zem, láska.
  • Úvaha o vine a treste, o tom, či smrťou končí život a čo je po smrti – Mácha sa domnieva, že po smrti je nekonečné nič („Kedy dopadne konca svojho? Nikdy – nikde – žiadny cieľ“).
  • Rozpor s kresťanským názorom, ktorý smrť berie ako preděl, po ktorom sa dostávame do inej dimenzie.
  • Rozpor s cyklickým vnímaním života a smrti.
  • Úvaha o čase, Vilém zažíva nekonečnú noc pred popravou vs. smrť – čas stráca význam – čas nemá zmysel.
  • Oslava májovej prírody.

 

Kompozícia, čas a priestor, stručný dej

  • Podstatou nie je dej, ale príroda + filozofické úvahy.
  • Vychádza v roku 1836, dej v okolí Bezdězu, Doksy.

 

Jazyk, štýl, vyprávač

  • obraz prírody – farebnosť (kontrast, záměrná kombinácia)
  • kontrasty – jarná príroda X poprava, život X smrť
  • subjektivizácia (vzťah básnika a lyrického hrdinu)
  • dramatická kompozícia: vzostup, vrchol, zostup
  • epiteton: bielavé pár, modrý blankyt (básnický prívlastok)
  • prirovnanie: čo slzy lásky
  • oxymóron: umreté hviezdy svit
  • metonýmia: hrdliččin zval k láske hlas
  • personifikácia: breh jej objímal kola a kol
  • dôraz na zvukovú stránku verša: lhal lásky žal
  • rýmy: združené, striedavé, obkročné
  • opakovanie počiatočných sloky, popis krajiny, monológ, dialóg, zvukomaľba
  • vyprávačom je sám autor – Hynek – v poslednom speve mení tretiu osobu za prvú (er –ich forma)

 

Postavy

  • Vilém (strašný lesov pán) – žiarlivý, pomstychtivý, odsúdený na smrť – neverí vo svoju vinu, ľutuje sám seba, zatracuje sa, typický romantický hrdina
  • Jarmila – úplne vedľajšia postava (ani krásna, ani verná alebo zamilovaná)
  • Hynek – sám autor, zamyslený, depresívny, otriasený Vilémovým osudom, ztotožňuje sa s Vilémom

 

Dej (obsah) diela

  • Skladba nie je optimistická ani vlastenecká, len kritizuje, nevychováva, pýta sa po skutočnej vine, premýšľa o čase
  • Kritika náboženstva a boha, ktorý pripustil nevinnú a zbytočnú smrť dvoch mladých ľudí
  • Ostrá kritika tejdošej spoločnosti (rozvrátená rodina, bezcitnosť v medziludských vzťahoch,
  • Lhostejnosť k osudu človeka – kontrast s krásnou májovou prírodou)
  • Marná vzpura proti osudu

// úvod, 4 spevy, 2 intermezza (vsuvky = mezihra nakrátko prerušujúca hlavný dej, vedľajšia udalosť) //

1. spev: (3 postavy – Vilém, Jarmila, jej svodca) – podľa skutočnej udalosti – Mladý Vilém sa dozvie, že Jarmila bola svedená skôr, ako ju poznal. Zavraždí svodcu, aniž tuší, že zabil svojho otca (skôr vyvrhnutého). Vilém je za svoj čin uväznený, druhý deň poprava a zdrcená Jarmila sa utopí – motiv vlahého večera a lásky v podobe Jarmily

2. spev – Vilémove úvahy vo väzení – kritizuje spoločnosť za len mechanické potrestanie viníka, aniž by sa zaujímala o konkrétny prípad. Strach z posmrtného života (nič)

3. spev – najdôležitejšia je zem (vlasť) ako istota

4. spev – Mácha sa ztotožňuje so svojím revoltujúcim hrdinom, stojí za jeho činmi, mení tretiu osobu za prvú a v závere uvádza svoje meno na prvom mieste

 

Inšpirácia dielom

Vložiť komentár