Babička (Starenka) – čitateľský denník (rozbor)

 

 Kniha: Babička (Starenka)

 Autor: Božena Němcová

 Zaslal(a): Richard8Kruspe

 

Poviedka Babička bola prvýkrát vydaná v roku 1855.

 

Obdobie: Realizmus

Žáner: poviedka

Kedy a kde a odohráva: Dej sa odohráva v 19. stor., Ratibořice, Na starom bielidle

 

Charakteristika hlavných postáv:

Babička – zidealizovanú osoba – múdra, zručná a milujúci, vždy ochotná každému pomôcť a poradiť, pracovitá, silne veriaci, drží sa zvykov
Barunka – babičkinho najobľúbenejší vnučka, najstarší, pokojná, poslušná, vidí v babičke vzor
Ján a Viliam – divokí a zlostia bratia Barunky

Adélka – najmladšia sestra Barunky, zvedavá, bystrá, učenlivá

Terezka – dcéra babičky, matka detí, nemá rada báchorky a rozprávky

Pán Prošek – manžel Terezky

Pani kňažná Zaháňská (v skutočnosti grófka Eleonora z Kounic – Němcová jej venovala svoje dielo) – milá, obetavá, priatelí sa s babičkou, pomáha chudobným a obyčajným ľuďom

Hortenzia – kňažnej Schovanka, milá, rada sa hrá s vidieckymi deťmi, v babičke nachádza porozumenie a lásku

Viktorka – dievča, ktoré sa zamiluje do vojaka, a ide za hlasom svojho srdca. Jej príbeh sa končí tragicky, lebo otehotnie a jej chlapec ju opúšťa. Ona sa zblázni a žije v lese, nedôveruje ľuďom, svoje dieťa hodí do hate a sama končí tragicky-zabije ju blesk. V jej príbehu, ako by Němcová volala po spravodlivosti pre ženy, ktorý sa rozhodnú prevziať osud do vlastných rúk, ale spoločnosť je odsudzuje k zániku.

 

Dej:

Babička bývala v starej chalúpke, kam jej jedného dňa prišiel list od jej dcéry Terezky, že sa s jej manželom a deťmi budú sťahovať z Viedne do Čiech, pretože jej muž bude pracovať u kňažnej na zámku. V liste jej prosila, aby sa k nej odsťahovala. Babička chcela moc spoznať svoje vnúčatá a prosto sa rozhodla, že sa k dcére presťahuje. Všetci sa na ňu veľmi tešili. Keď prišla hneď sa k nej zbehli a vítali jej. Deti mali veľkú radosť a celý ten deň sa babičky stále na niečo vypytovali. Babička so sebou priviezla plno krásnych vecí: Almar, marcipán, ruženec, drieku, dve bábiky, a tiež májová mačiatka a kuriatka. Celá rodina spokojne žila na Starom bielidle. Babička bola deťom veľmi dobrým príkladom, sprevádzala deti do školy. Chodili do lesa na jahody, čučoriedky, do kostola. Každý rok chodila z Krkonôš babka korenárka. Navštevovala aj Mlynářova rodinu. Babička a deti sa spoznali s kňažnou, ktorá mala dobré srdce as jej chovankou Hortensia (Schovanka – niečo ako adoptované dieťa). Babička si vnúčatá výborne vychovávala, učila je starým zvykom. V dedinke žila aj Viktorka. Viktorka bola moc chytré a pekné dievča, ale hlavu jej zmiatol jeden vojak, ktorý za ňou potajomky chodil a sledoval jej. Raz sa stalo, že keď sa jej sestra prebudila, videla, že Viktorka je preč. Dlho ju nikto nevidel, mysleli si, že je mŕtva. Až po roku Viktorku zahliadli v lese. Vyzerala strašidelne, rozstrapatené vlasy, otrhané šaty, špinavý tváre a hlasno sa smiala. Utiekla im. Roky plynuli a jej otec umieral. Viktorka sa na neho prišla pozrieť ku smrteľnej posteli a za chvíľu, šťastný, že svoju dcéru vidí, zomrel. V lete, keď bola ukrutná búrka, šiel poľovník domov a videl u břízek stať Viktorku, volal na ňu, nech pod stromom nestojí, ale ona sa len smiala. Keď bolo po búrke, tak išiel poľovník prehliadnuť les, či búrka nespôsobila v lese žiadne škody a videl pod stromom ležať mŕtvu bláznivú Viktorku. Všetci boli smutní, ako zle dopadla. Čas plynul. Barunka odišla študovať. Jedného dňa jej poslali zo Starého bielidlá správu, aby ihneď prišla domov, pretože babičke už nie je moc dobre. Asi za týždeň prišla. Keď prišli do izbičky, otecko jej povedal, že babičke už nezostáva veľa času, rozplakala sa. Babička bola rada, že jej ešte môže vidieť. Svoj majetok rozdelila svojej rodine a s každým si vľúdne prehovorila. Budúci deň povedala Barunka modlitbu umierajúcich, keď babička prehovorila, že si pre ňu príde nebožtík Jiří. Barunka povedala ďalej, Babička s ňou, až zrazu sa jej dych zatajil. Ľudia plakali, boli smutní z jej úmrtia. Na pohreb sa všetci ľudia prišli s babičkou rozlúčiť. Kňažná uvidela z okna smutne vláčiaci sa sprievod ľudí okolo zámku. Sklonila hlavu a slzy jej zaliali oči. Vzdychla si a povedala: “Šťastná to žena!

 

Zvyky:

Kniha zachytáva všetky ročné obdobia. Zvyky veľkonočné: zber byliniek a kvetín nie venčeky k sviatku Božieho tela, jarmočné slávnosti, sviatok Všetkých svätých, adventné a vianočné zvyky. Veľmi pekne sú popísané aj zvyky pri pečení chleba, aj zvyky nedeľné. (Tiež drobné denné zvyky, napr. Svietenie Hromnické pri búrke, ponúknutie chleba so soľou pri príchode návštevy).

 

Jazyk a štýl:

– Umelecké dielo s prvkami rýdzo ľudovými -> u pobožných ľudí spisovný ľudový jazyk au normálnych ľudí nespisovný ľudový jazyk, občas sa objavujú aj vulgárne výrazy (poľovník, mlynár)

– Použité nárečia a archaizmy, prirovnanie, priama reč

– Rozdelené na 9 kapitol označených rímskymi číslicami

– Obraz vidieckeho života, spomienky na mladosť

– Kontrast ideálu s reálnym životom

– Nereálne: pani kňažná sa baví s chudobnou, jednoduchou babičkou -> to sú prvky romantizmu

– Hrdinom je tu ľudový človek

– dve dejová pásma – život Babičky – to ako Babička popisuje tamojšie zvyky

– v závere je epilóg – ako babička umiera, pohreb

 

Realizmus v slovenskej literatúre

– 2. pol. 19. stor. vo všetkých európskych literatúrach

– z latinčiny – realis

– realizmus je odvodený od francúzskeho maliara Gustava Courberta -> 1853 otvoril v Paríži výstavu Le realisti (= skutočnosť, skutočný, reálny)

– prvky realizmu:

  1. v antike -> Homér – opis prírody
  2. renesancie -> Shakespeare – typy postáv
  3. kritický realizmus -> Balzac (80. a 90. roky)

– Borovský priniesol žáner – satirické dielo (epigramy – krátka báseň zakončená pointou, ironicky)

 

Ďalšie predstavitelia Národného obrodenia:

KH Borovský – Tirolské elégie, Kráľ Lavra, Krst sv. Vladimíra, Obrazy z Rus

Josef Jungmann – Slovné česko-nemecký, O jazyku českom

František Palacký – Dejiny národu českého v Čechách a na Morave

Fr. Ladislav Čelakovský – Ohlas piesní slovenských, Ohlas piesní Ruských

 

Božena Němcová

– najznámejšia česká spisovateľka

– 1. verzia: Narodila sa vo Viedni 1820, otec panský kočiš Johann Pankl, matka česká slúžka Terézie Novotná.

– 2. verzia (nové štúdie): Narodila sa vo Viedni 1817 alebo 1818, Pankl boli zrejme jej adoptívni rodičia. Skutočná matka bola Dorothea (nevlastná sestra Kataríny Zaháňskej, kňažnej) a otec Clam Martinic

– detstvo prežila v Ratibořice

– jej babička sa volala Mária Magdalena Novotná – mala na nej veľký vplyv a bola vzorom pre dielo Babička

– v 17 rokoch bola na nátlak matky vydatá za úradníka Jozefa Nemca – často sa sťahovali, manželstvo nebolo šťastné.

– 1845 sa zoznámila v Prahe s Pražskou vlasteneckú spoločností a poprednými českými spisovateľmi -> vplyv na nej mal básnik Václav Bolemír Nebeský => pod jeho vplyvom začala svoju literárnu činnosť písaním básní.

– zdržiavala na Domažlicku (Chodsku), kde spoznávala vidiecky život, študovala ľudové zvyky, tradície a povesti => Obrazy z okolia domažlického

– podnikla 3 cesty na Slovensko => Chyže pod horami

– v 50. rokoch najťažší období – nedostatok financií, nešťastné manželstvo, zomrel jej najstarší syn Hynek -> Priatelia jej pomáhali, ale nestačilo to.

=> V týchto letoch začala písať Babičku – 2 dôvody napísanie:

  • 1. útek z reality do sveta spomienok (na detstvo, mladosť a babičku)
  • 2. na želanie priateľov, aby zachytila zvyky, tradície vidieckeho života
  • sfilmovaná režisérom Moskalyk 1971, Babička – Terézia Brzkov
  • najlepšie ilustrácie – Adolf Kašpar

 

– ďalej písala:

  • kratšie poviedky – Divá Bara, Karla, Pán učiteľ
  • rozsiahlejšie poviedky – V zámku a podzámku -> ukázané sociálne rozdiely

– nereálne: pani kňažná poskytne vzdelanie chudobnému sirote, o ktorého sa stará a nechá ho žiť na zámku, keď jej zachránil psa.

– zberateľská práce – Národná báchorky a povesti, Slovenské rozprávky a povesti

– január 1862 umiera <= choroba, zhoršenie zlým, nekvalitným vydaním Babičky






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: