Kniha: Audience
Autor: Václav Havel
Zaslal(a): alpha700
Rozbor diela je spracovaný formou pracovného listu. Obsahuje teda rozbor daného diela, ale aj vybraného neumeleckého textu.
1) Výňatok – umelecký text:
SLÁDEK: Si kamarát?
VANĚK: Som –
SLÁDEK: Prosím ťa, choď pre ňu – teraz hneď ju sem priveď -Prosím ťa o to – (Pauza) Povedz jej: Jiřinka – je tam so mnou jeden kamarát – takovej pivovarskej rúra – ale férovej chlap – (Pauza) vybojuj ti to miesto v sklade – žiadny hlásení od teba nebudem chcieť – len toto, prosím ťa, zariaď – (Pauza) Urobíš to pre mňa? Na jediný večer – potom mi už bude dobre – potom už bude všetko iný – potom už budem vedieť, že som nežil nadarmo – že ten môj posraný život nebol tak úplne posraný – privedieš ju?
(Pauza; potom Sládek uchopí Vanka za šaty a začne mu zúfalo vykrikovať do tváre)
Jasle ju neprivedieš – ja – ja neviem – ja azda – ja azda – ja jedno-
(Sládek sa ticho rozplače a opäť položí hlavu Vaňkovi na hruď. Pauza; po chvíľou sa Sládková štkaní premení zvoľna v hlasné chrápanie. Vaněk chvíľku počká, potom položí Sládková hlavu šetrne na stôl, ticho vstane a zamieri k dverám. Tam sa zastaví, otočí sa, chvíľku váha, načo povie ku spiacemu sladké)
VANĚK: Nebuďte smutný –
(Vaněk odíde. Krátko nato sa ozve zaklopanie. Sládek sa ihneď preberie, je po krátkom spánku opäť úplne triezvy a chová sa presne ako na začiatku hry: zrejme zároveň zabudol na všetko, čo predchádzalo)
SLÁDEK: Dál –
(Do miestnosti vstúpi Vaněk, dopíná rázporok) Á, potom Vaněk! Poďte ďalej! Posaďte sa –
(Vaněk usadne)
Dáte si pivo?
(Vaněk prikývne; Sládek vytiahne z basy fľašu, otvorí ju, naleje do dvoch pohárov, z ktorých jednu prisunie pred Vaňka. Vaněk ju okamžite vypije)
Tak čo? Ako to ide?
VANĚK: Je to všetko na hovno –
(Opona)
2) Výňatok – neumelecký text:
„Koho ale budem chváliť a do neba vynášať? Tomáša Karger za rolu pivovarského sládka. Prirodzenosť, nenásilnosť, presvedčivosť. Tri hlavné charakteristické rysy jeho hereckého výkonu. Výkonu, ktorý si zaslúži viac ako obdiv. Asi najsympatickejšie je jeho postupný a pritom úplne pozvoľný a prirodzený prechod zo stavu triezveho do stavu unavené opice … Videl som audienciu už niekoľkokrát, ale iba Kargerův sládek nebol v ničom prehnaný. A to sa mi veľmi páčilo. “
Pavel Klejna
1) Rozbor umeleckého textu:
Kompozícia: Audience od Václava Havla je jednoaktová hra. Delí sa len na jednotlivé dialógy dvoch postáv a scénické poznámky.
Postavy: Sládek a Ferdinand Vaněk
Dej sa odohráva vo Sládková kancelárii v období normalizácie, ktorú hra samotná odráža.
Dielo je len jediným dialógom dvoch postáv – Sládka a Ferdinanda Vaňka, ktorý v pivovare prikuluje sudy. Ukážka je zo záveru diela, kedy Sládek vyčerpaný a opitý zaspáva. Vaněk následne odchádza a opäť sa vracia, aby celý dialóg sa Sládkom prebehol znovu, ale tentoraz s „iným“, prispôsobeným Vaňkom, ako naznačuje jeho posledný replika úplne iného charakteru, než aký doteraz Vaněk predvádzal.
Charakteristika diela:
Podľa literárneho smeru je dielo radené medzi absurdné drámy. Ako prvok tohto smeru môžeme označiť napríklad devalváciu reči, ktorá stráca svoj zmysel a pretvára sa v holé frázy, ktoré sú aj niekoľkokrát opakovať ( „SLÁDEK: A nebuďte smutný / Vanek: Ja nie som smutný“; „SLÁDEK: Už ste bol na desiatu? / VANĚK: Ešte nie – / SLÁDEK: Môžete ísť pozdějc, na bráne povedzte, že ste bol u mňa – / VANĚK: Ďakujem – / SLÁDEK: A neďakujte stále! „.
Medzi postavami dochádza až k nerozumení, navzájom si nevenujú úplnú pozornosť, pôsobí odcudzený. Dej nie je podstatný a je potlačený na minimum.
Dielo bolo napísané v roku 1975 a zobrazuje dobu normalizácie, jej morálku – donášačstvo, zvýhodňovanie za nepeňažné úplatky (Sládek sľubuje Vaňkovi miesto skladníka za donášanie informácií na seba samého) apod.
Postava Ferdinanda Vaňka sprevádza niekoľko Havlových diel a je akýmsi autobiografickým prvkom, pretože Václav Havel vychádzal zo svojich zážitkov a táto postava predstavuje práve jeho. Vaněk je tiež spisovateľom, ktorý z politických dôvodov nemôže pôsobiť ako autor a musí sa venovať manuálnu prácu. Neskôr sa tiež podobne ako Havel stáva vysokým politikom a prezidentom (o tom napríklad v dlaší Havlovej hre Odcházení). V hre Audience zastupuje inteligentný časť populácie. Sládek až s opovrhnutím a snáď aj skrytú závisťou a zúfalosť v jednej replike takejto inteligentné ľudí uráža: „No vy! Inteligent! Páni! To sú len samý hladký rečičky, lenže vy si to môžete dovoliť, pretože vám sa nič nemôže stať, o vás je vždy záujem, vy si to vždy viete zariadiť, vy ste hore, aj keď ste dole, zatiaľ čo obyčajnej človek sa tu plahočí a má z toho prd a nikde sa nedovolá a každý sa na neho vyserie a každý s ním zametie (…) „.
Sládek na rozdiel od Vaňka predstavuje obyčajného občana nevzdelaného a zasiahnutého režimom, ktorý sa snaží hlavne sa uživiť a urobiť niečo vo svoj prospech. Hovorí nerozdeľ od Vaňka hrubým, hovorovým jazykom. Počas dialógu s Vaněk vypije niekoľko pív a opije sa do tej miery, že po krátkom spánku všetko, čo sa odohralo, zabúda (sa ihneď preberie, je po krátkom spánku opäť úplne triezvy a chová sa presne ako na začiatku hry: zrejme zároveň zabudol na všetko, čo predchádzalo „), čo pôsobí absurdne, groteskne. Môže to byť tiež akási kritika alkoholizmu a jednoduchosti sládka. Absurditu a smutný fakt reality poukazuje tiež skutočnosť, kedy „ten hlúpejší“ je v práci vyššie postavenie a robí šéfa „tomu inteligentnému“.
Vo scénických poznámkach sa objavuje popis: „Vaněk odíde. Krátko nato sa ozve klopanie. Sládek sa ihneď preberie, je po krátkom spánku opäť úplne triezvy a chová sa presne ako na začiatku hry: zrejme zároveň zabudol na všetko, čo predchádzal. „
V diele je mimo iného Aluze aj na skutočných ľudí – Jiřinu Bohdalovú a Karla Gotta. Žiadosť Sladka dohovoriť s „Bohdalku“ schôdzku opäť pôsobí až absurdne, keď si vôbec neuvedomuje, sa to obnáša, a chce ju priviesť, kedy on si zmyslí.
Jazykové prvky:
Hovorový jazyk: takovej pivovarskej; férovej; jediný; smutný
Vulgarizmy: hovno; posraný
Scénické poznámky: „Vaněk sadne.“; „Pauza“; – uvedené v zátvorkách a kurzívou – sú doplňujúcim textom, vysvetľujúcim situáciu
Apoziopeze: „Som -„; „Pane sladké -“
Gradácia: „ja – ja neviem“
Opakovanie slov: „ja azda – ja azda – ja snáď“
Oslovenie: „Jiřinka -„
2) Rozbor neuměleckého textu:
Text je úryvkom z recenzie od Pavla Klejna na jednu adaptáciu Havlovej hry Audience. Odkiaľ bol text prevzatý možno dohľadať z informácií pod textom, kde je v zátvorke uvedený zdroj.
Názor je subjektívne, autor vyjadruje svoj názor: „Videl som audienciu už niekoľkokrát, ale iba Kargerův sládek nebol v ničom prehnaný. A to sa mi veľmi páčilo. „Zmieňuje pozitíva, vyzdvihuje napríklad herecký výkon Tomáša Karger. Vysvetľuje, že jeho prevedenie sa mu páčilo z dôvodu prirodzenosti a nepreháňaní.
Recenzia je písaná spisovným jazykom, publicistickým štýlom a informačným postupom. Objavujú sa tu jazykové prvky ako idióm (= ustálenej spojenie) – „vynášať do neba“, čo znamená vychvaľovať, pozitívne hodnotiť; výpočet ( „Prirodzenosť, nenásilnosť, presvedčivosť.“), rečnícka otázka ( „Koho ale budem chváliť a do neba vynášať?“) alebo apoziopeze ( „Asi najsympatickejšie je jeho postupný a pritom úplne pozvoľný a prirodzený prechod zo stavu triezveho do stavu unavené opice … „).
Slohotvorní činitelia:
– subjektívny: Výňatok je písaný v mužskej osobe, autorom je teda najskôr muž. Na základe jeho slov ( „Videl som audiencii už niekoľkokrát“) môžeme povedať, že je pravdepodobne znalý v odbore a má v ňom prehľad. Dramatické hry pravdepodobne budú jeho stredom záujmu.
– objektívne: Prejav pôsobí pripravený, premyslene. Prejav je zrejme cielene pripravovaný písanou formou. Účelom textu je informovať ostatné o danej hre a názoru autora.
Horizontálne členenie: Jedná sa iba o jeden odsek. Na úvod dáva rečnícku otázku, ktorej podstatu ďalej rozvíja a poslednú vetu ju uzatvára.
Do vertikálneho členenie by sme mohli zahrnúť spomenutí autora pod textom spoločne s uvedením zdroja v zátvorkách.