Kniha: Audience
Autor: Václav Havel
Zaslal(a): Eliška K.
O autorovi:
- Narodil sa do rodiny významného staviteľa
- Počas protektorátu Čechy a Morava vznikli pochybnosti o tom, že jeho otec nekolaborovali
- Po roku 1948 nemôže VH ako syn veľkoobchodníka študovať na VŠ
- Preto pracuje ako chemický laborant
- Na začiatku 60. rokov začína pracovať ako javiskový technik divadla ABC
- Od roku 1961 pracuje ako dramaturg v divadle Na Zábradlie
- 1964 sa oženil s Olgou Šplíchalovou
- 1967 vystúpil v oficiálnom prejave proti politicky angažované literatúre stáva sa tak dôležitou osobnosťou Pražskej jari august 1968
- Po roku 1968 sa stáva zakázaným autorom, okraj spoločnosti
- Musí odísť z pivovaru manuálna práce (váľal sudy v pivovare)
- ZAKLADÁ NAKLADATELSTVÍ EXPEDÍCIA
- Jeden z tvorcov Charty 77
- 5 mesiacov vo väzení
- Na konci 80. rokov zakladá OBČIANSKE FÓRUM
- V roku 89 sa stáva prezidentom ČSR
Ďalšie diela
Odcházení, Záhradné slávnosti
Audience
- Hra vznikala u Havla na chate (Hrádeček)
- Existuje rozhlasová aj divadelná verzia
- Ďalší autori absurdné literatúry: Eugene Ionesco, Samuel Beckett
Časové zaradenie
- Doba normalizácie 1975
- Boli trestaní ľudia, ktorí odmietali vstup varšavských vojsk v roku 1968 alebo nesúhlasili s politikou ZSSR
- Niektorí autori nútení k emigrácii
- Literatúra sa u nás delia do 3. skupiny: oficiálny, exilová, samizdatovej
Okolnosti vzniku diela
- Autobiografické prvky – Autor sa snažil zachytiť určitú časť života, kedy pracoval ako prikulovač sudov v pivovare.Dielo napísal skôr pre pobavenie priateľom, snažil sa poukázať na vtedajšej absurditu doby 70. a 80. rokov v čase normalizácie.
Absurdita, absurdné literatúra (40. – 50. roky 20. storočia)
- Jazyk stráca svoju oznamovacie funkciu
- Absurdita = životný pocit bezmocného človeka
- Ľudský život postráca zmysel, neexistuje schopnosť komunikácie, vládne pocit odcudzenia, človek je v hraničnej situácii, chýba súvislý dej, nemá cenu hľadať v rozhovoroch zmysel
- Absurdita v jazyku, kedy intelektuál nadriadenému vyká, zatiaľ čo nadriadený mu tyká
- Absurdný záver – bludný kruh, záver totožný so začiatkom hry
Literárny žáner: dráma
Literárny druh: absurdná dráma
- Absurdné tragikomické dráma, dialóg, jednoaktová hra
- Základom je nelogickosť, porušenie Aristotelovej zásady troch jednôt
- Dialógy sú obsahovo prázdne
- Opakovanie fráz
- Využitie asociácie
- Dielo sa pokúša poukázať na absurditu, napr. Na to, že Ferdinand Vaněk ako vzdelaná človek musí byť podriadený sladké, nevzdelanému a vulgárnemu človeku.Aj cez to si udržuje nadhľad, sladkú vyká, pričom Sládek mu po chvíli začne tykať
Hlavné postavy
- Ferdinand Vaněk- autorovo „alter ego“ – fiktívna postava psychologicky totožná s autorom.Veľmi vzdelaný, intelektuál.Spisovateľ, ktorý z politických dôvodov nesmie vykonávať prácu a je poslaný do pivovaru. Je plachý, hovorí spisovne, je až prehnane korektný. Zodpovedá iba pár slovami alebo jednoslovné. Je rezignovaný. Uvedomuje si, že nič nezmôže, ale napriek tomu sa snaží získať drobné výhody (povýšenie na skladníka, nie však za cenu morálnych ústupkov! Má veľa kontaktov viď. Bohdalová, Gott, Kohút.
- Sládek- nevzdelaný, hlúpy, neustále opitý.Vo Vaňkovi vidí autoritu aj cez to, že je jeho podriadený a snaží sa mu podliezať a zverovať.Hovorí nespisovným jazykom a je často vulgárne, často sa opakuje. Má svojho kamaráta u ŠtB, ktorému na Vaňka donáša. Pod sľubom pracovných výhod sa snaží Vaňka presvedčiť, aby sám na seba donášal.
Kompozícia
- Odohráva sa počas jediného rozhovoru v kancelárii sládka, hru je ťažké rozdeliť na časti-úvod, zápletka, vyvrcholenie.Celý dialóg je rozdelený iba niekoľkými odchody Sládka na záchod.Jednoaktovky, PROSTREDIE NORMOTVORBY 70. ROKOV
Jazyk
- Dochádza k deštrukcii jazyka a medziľudskej komunikácie, snaží sa nájsť spoločnú tému, rozdiely sú ale tak veľké, že neexistuje
- Vaněk hovorí spisovne, používa termíny
- Sládek hovorí nespisovne a používa vulgarizmy, opakovanie fráz (Ako to ide? To sú ale paradoxy, čo?)
- Opakovanie jednotlivých scén
Motív
- Hra o morálke
Názov diela
- Audience = irónie, satira
- Audiencii rozumieme prijatie u niekoho významného, tu je však prijatý vzdelaný človek u nevzdelaného a morálne zlého človeka, ktorý je ale jeho nadriadeným.