Kniha: Audience
Autor: Václav Havel
Zaslal(a): sternika
Žáner:
– absurdná dráma = jazyk stráca na hlavnú funkciu komunikáciu. Ľudia sa navzájom nevnímajú a nepočúvajú obsah slov, ktoré im niekto iný hovorí (pocit bezmocnosti)
– jednoaktovky
– absurdné literatúra = 40. – 50. leta 20 st.
– blízko k existencializmu = názor zdôrazňujúci jedinečné bytostné prežitky ľudskej existencie (bol človek ako jedinec izolovaný od spoločnosti aj dejinného vývoja, človek bez väzieb, vzťah človeka a prírody, ostatných ľudí a vzťah k sebe samému
→ existencie znamená, ž e si človek uvedomuje svoju vlastnú existenciu nie len, že je
→ človek je za svoje konanie zodpovedný
→ každý človek má svoj vlastný svet, ktorý nie je rovnaký ako svet kohokoľvek iného
→ život sám o sebe nemá žiadny zmysel, to naša existencia mu dáva zmysel a naše subjektívne vnímanie reality (vychádza z myšlienok Karla Marxa)
– ľudský život stráca zmysel, neexistuje schopnosť komunikácie, vládne pocit odcudzenia, človek v hraničnej situácii, chýba súvislý dej, nemá zmysel hľadať v rozhovoroch zmysel
– objavuje sa aj u Kafku
Časové zaradenie:
– dielo bolo napísané v roku 1975
– doba normalizácia = jedni si to vysvetľovali tak, že sa politická situácia u nás vrátila k normálnym pomerom (komunisti verní ZSSR), ich odporcovia hovorili, že nenormálne sa stalo normálnym
– boli trestaní ľudia, ktorí nejakým spôsobom odmietali vstup vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 k nám, alebo sa im nepáčila politika Sovietskeho zväzu
– v KSČ došlo k boju o moc, tzv. Reformné komunisti z 60. rokov boli odstraňovaní z vedúcich funkcií, niektorí aj väznení, všetci komunisti museli prejsť tzv. Previerkami, kde komisia hodnotili ich vzťah k novému vedeniu štátu
– niektorí autori nútení k emigrácii
– literatúra u nás sa delia do troch skupín – exilová
– oficiálne
– samizdatovej
– po potlačení Pražskej jari (1968) musel Václav Havel opustiť divadlo a jeho diela sa v Československu prestala vydávať a hrať. V tom čase bol však už autorom uznávaným aj v zahraničí → to pre neho v nasledujúcich dvadsiatich rokoch normalizácie znamenalo istú finančnú nezávislosť a podporu svetového verejnej mienky, kedykoľvek bol komunistickým režimom za svoje názory väznený
Témy:
– táto hra obsahuje autobiografické prvky (tiež spisovateľ divadelných hier, tiež problémy s komunistickým režimom, odohráva sa blízko mesta, v ktorom Havel žil)
– myšlienka ukázať absurditu doby 70. a 80. rokov, v ktorej sa dej odohráva – normalizácia
– Vaněk väčšinou nie je príliš aktívny, necháva ostatné postavy, aby k nemu samy zaujali určité stanovisko
– opakujúce sa frázy
Motív:
– Jiřina Bohdalová, Karel Gott – nevzdelaný arogantný sládek núti Vaňka, aby priviedol Bohdalovú na piatiku – vôbec si neuvedomuje absurditu svojej žiadosti
– pracovná morálka – Vaněk chce niekoľkokrát odísť robiť – sládek ho nepustí
– hovorí mu, že predtým to bolo lepšie – chľastal celú noc – pracovná morálka socializmu
– hra o morálke
– postava sládka akoby bola napísaná pre Pavla Landovského
Kompozícia, čas:
– odohráva sa počas jediného rozhovoru v kancelárii sládka v pivovare (autobiografický prvok)
– doba normalizácie (70. – 80. roky 20. storočia)
– je ťažké rozdeliť hru na klasickej časti (úvod, zápletka, vyvrcholenie) → jednoaktovky
– celý dialóg je rozdelený len niekoľkými odchody Sládka na záchod
Postavy:
– celé dielo má iba dve postavy
– v rozhovore sú zmieňované postavy vtedajšej oficiálnej aj neoficiálnej kultúry
– Ferdinand Vaněk: – je spisovateľom, ktorý ale z politických dôvodov nesmie vykonávať prácu a za trest je daný ako manuálny pracovník do pivovaru na úplne bezvýznamné postavenie – pracuje ako prikulovač sudov v pivovare
– inteligentný človek, čo sa objavuje aj v spôsobe jeho hovoru – je zdvorilý, používa spisovný jazyk a niekedy aj odborné termíny a cudzie slová, čím dráždi sládka
– je rezignovaný, uvedomuje si, že nič nezmôže, snaží sa získať drobné výhody – nie však za cenu morálnych ústupkov
– autorovo alter ego = fiktívne osoba, psychologicky totožná s autorom = predstava, ktorú Havel o sebe mal
– Sládek: – neustále opitý, arogantný (Vaňkovi začne hneď tykať)
– nevzdelaný a veľmi pravdepodobne aj hlúpy, má nedôveru k inteligentným ľuďom, váži si iba „svojich“ ľudí – tzn. tých, ktorí sú ochotní s ním piť
– ako svojho človeka vníma aj tajného policajta, ktorý má Vanka na starosti a ktorému sám na Vanka podáva správy – pritom si vôbec neuvedomuje nemorálnosť svojho počínania
– nakoniec Vaňkovi navrhne, aby donášal sám na seba – vrchol absurdity
– je charakterizovaný aj svojím jazykovým prejavom – nespisovný, vulgárne, jednoduchý
– typické pre Havla je opakovanie jednotlivých scén
– Havlovej divadelnej hry sú ovplyvnené predovšetkým tradíciou absurdného divadla; mimochodom Samuel Beckett, jeden z jej zakladateľov, uväznenému Havlovi venoval v roku 1982 hru Katastrofa. Nie je to však jediný inšpiračný zdroj; napríklad k Čechovovi sa Havel sám odkazuje v hre Odcházení (2007) citácií motívu z Višňového sadu
– Audience – irónie, satira
Jazyk:
– opakovanie jednotlivých scén
Obsah:
– Vaněk ako spisovateľ pracuje v čase totality v pivovare, kde gulí sudy s Cigánov. Naskytne sa mu možnosť povýšiť na miesto skladníka. Pokiaľ by ale chcel túto činnosť vykonávať, musel by na seba donášať
→ v závere diela chápe bezvýchodiskovosť celej situácie, chápe aj absurditu u nás doma
– Rozhovor začína úplne rovnakými slovami ako na začiatku