Kniha: Antigona
Autor: Sofokles
Zaslal(a): BigD
LITERÁRNÝ DRUH: Dráma
Literárny žáner: tragédia
LITERÁRNE SMER / slohu: Obdobie klasickej literatúry (5.-4. Storočie pred Kristom)
ORGANIZÁCIE JAZYKOVÝCH PROSTRIEDKOV: Jazyk spisovný, plný archaizmy a knižných výrazov.
HLAVNÁ MYŠLIENKA:
Túžba po moci a s ňou súvisiace intrigy vedú ku zmaru niekoľkých životov. Antigona chce pochovať svojho brata, aj cez to, že vie, že jej hrozí trest smrti. Všetko je predurčené osudom. Otázka vyššieho zákonu pre človeka: ten od boha (morálka) alebo od panovníka?
Tematická VÝSTAVBA:
Postavy:
Antigoné: hlavná hrdinka, dcéra tébskeho kráľa Oidipa
Ismene: mladšia sestra Antigony
Kreón: brat Oidipa … nový tébsky kráľ
Haimón: syn Kreon a snúbenec Antigony
Dej:
Po vyhnaní kráľa Oidipa sa zviedol boj o moc medzi jeho dvoma synmi Eteokles a Polyneika. Tí sa navzájom zabili a moc v Tébach prebral ich strýko Kreón. Eteokles slávnostne pochoval a Polyneika nechal ležať v púšti a zakázal jeho pochovanie (za zradu Téb keď proti bratovi pritiahol s cudzím vojskom). Sestra Polyneika Antigoné to tak nemohla nechať a išla ho pochovať. Vojská jej pritom chytila a Kreón jej odsúdil na smrť, chcel s ňou však popraviť aj jej sestru Ismene. Antigoné sa jej však zriekla, podľa nej nebola hodná smrti za jej čin. Po tej Kreón Antigoné zaživa zamuroval do kráľovskej hrobky. Veštec Teiresias Kreon povedal, že jeho činy spôsobí skazu, kráľ sa vyľakal a išiel Antigoné zachrániť. Prišiel neskoro našiel ju obesenú a pod ňou svojho mŕtveho syna Haimón, ktorý Antigonu miloval. Kráľovná, matka Haimón si z žiaľu vzala život vlastnou rukou.
Kompozícia: Písané formou scenára k divadelnej hre, nijako nečlenené.
Priestor a čas: Grécko – Téby, v časoch Antického Grécka
Inscenácia: nie sú zmienky
Sociálno-HISTORICKÉ POZADIE:
- klasické otrokárskej štáty, demokracia, vznik mestských štátov (Sparta), bitka pri Maratóne (490 pred Kristom), Grécko-Perzskej vojny (492-449 pr.nl.)
- doba rozdelená do obdobia: 1) archaického 2) Klasického 3) helenistického 4) Doba Rímskej nadvlády
- architektúra: 3 typy stĺpov-dórsky (= mužský), iónsky (ženský) a korintský (zdobený akvantovým vzorom-tvary listov)
- sochárstvo: kamenné sochy- kuros (nahý mladý muž), Kórea (odetá dievča s zodvihnutým rúk), busty bohov
- literatúra: vrchol gréckeho dráme (veršované dráma), na začiatku drámy prológ a na konci epilóg, časti dráme (scéna, rokovania, výstup), zásada 3 jednôt (dej plynulý v jednom mieste a počas 24 hodín), dôležitú úlohu má osud (je daný a nemenný, pripomína sa v snoch a veštbách)
AUTOR:
Sofokles, (497/496 pred Kr. – 406/405 pred Kr.) Bol starogrécky aténsky dramatik, kňaz a politik. Bol pokladníkom aténskeho námorného spolku. V roku 441/440 pred Kr. Sa stal stratégom (spolu s Perikla) vo vojne proti Samu.
Patrí spolu so starším Aischylem (Priviazané Prometheus) a mladším Euripida (Médeia) medzi najvýznamnejšie staroveké dramatiky. Napísal 123 tragédiou, ale z nich sa kompletne zachovalo len sedem, ďalej len mená a nepatrné zlomky niektorých ďalších.
Svojím prístupom zvýšil dramatickosť deja, uvoľnil z trilogické väzby a zaviedol tretieho herca (tzv. Tritagonistu). To viedlo k obmedzeniu úlohy zboru, zhustenie a skrátenie deje, čím sa zvýšila jeho dramatickosť. Vo svojich tragédiách vychádzal aj zo súdobej politickej a spoločenskej situácie, napr. V Kráľovi Oidipovi zmieňuje vtedajší mor.
Ďalšími diely sú Kráľ Oidipus, elektro a Aías
INŠPIRÁCIA TÝMTO DIELOM: Sofokles sa inšpiroval grécku mytológiu. Dodnes hraná ako opera od Jozefa poľovníckom, od Carla Orff a tiež od Iša Krejčího.
Literárna kritika: V jeho generácii môžeme len špekulovať. V dnešnej dobe je hodnotené kladne (nadčasové, aktuálny – nepísaný zákon bude v podvedomí vždy)
POROVNANIE: Téma veľké antické hrdinky spracovala bezpočetne umelcov, ale Sofokles bol prvý.