Kniha: Antigona
Autor: Sofokles
Pridal(a): Krista.s
Sofokles (asi 496 – 406 pred n.l.)
- Významný starogrécky dramatik a básnik, je považovaný za jedného z najväčších dramatikov antického Grécka a jeho diela sú dodnes cenené pre svoju literárnu a dramatickú hodnotu.
- Na rozdiel od Aischyla bol stúpencom vlády aristokracie (dokonca sa podieľal na pokuse o štátny prevrat).
- Aj jeho tvorba odráža presvedčenie o neprekročiteľnosti odvekých zákonov: tí, ktorí sa chceli vymknúť osudu, privolali skazu na seba, aj svojich blížnych.
- K slávnym Sofoklovým prácam patrí vedľa zmienenej Elektra, Antigona a Kráľ Oidipus.
- Jeho tragédie sú často späté s mestom Téby.
- Napísal 123 tragédií, zachovalo sa len 7 (Antigona, Elektra, Kráľ Oidipus, Oidipus na Kolone, Aiás, Filoktetes, Trachňanky).
Autorov štýl:
- Venuje pozornosť morálnej voľbe – pomsta, neuposlúchnutie vladárovho rozkazu.
- Zaviedol na scénu o 3 hercov viac.
- Veľká dramatickosť, zápletka, konflikt.
- Moc bohov príliš nerešpektovať – zápas človeka s bohmi nie je márny (aj keď je vopred prehratý).
- Zaviedol princíp „deus ex machina“ (=boh zo stroja) – spustenie sochy boha na scénu vo chvíli, keď bolo treba predísť katastrofe -> boh zasahoval do riešenia konfliktov.
- Znaky antickej tragédie: hlavný hrdina vyjadrujú protiklady, čerpá z mytológie, konflikt so silnejším končí tragicky (hrdina fyzicky podlieha, ale mravne víťazí!), zásada 3 jednot (princíp 3 jednot (zaviedol Aristoteles): miesta, deja, času (jedna doba, jedno miesto, jedna dej. linia))
Ďalšie diela:
- Antigona
- Kráľ Oidipus – podľa mýtických rozprávaní bol Oidipus synom tébskeho kráľa Laia; veštba prorokovala že v dospelosti zabije svojho otca a ožení sa s vlastnou matkou -> Laios prikáže Oidipa usmrtiť, avšak muž, ktorý mal tento čin vykonať, odovzdá Oidipa na vychovanie do Korintu -> Oidipus pozná veštbu (nie svoj pravý pôvod) – opúšťa preto v dospelosti domnelých rodičov -> náhoda mu však privedie do cesty neznámeho cudzinca – v skutočnosti kráľa Laia, ktorého v spore zabije -> neskôr zachráni Téby pred sfingou a stane sa tamojším kráľom a manželom kráľ. vdovy Iokasty, veštba sa teda naplní; vlastný dej začne vtedy, keď sa O. dozvie, že mor je trestom za to, že v meste prebýva Laiov vrah, postupne zisťuje, že vraha, ktorého hľadá, je on sám, zdrven sa oslepí, jeho matka sa zabije a on opúšťa Téby
- Elektra
- Oidipus na Kolóne
- Aiás
- Filokletés
- Trachňanky
Literárny kontext
- Klasické obdobie.
- Vznik gréckej tragédie, za doby Sofokla tragédie veľmi uznávaná (komédie boli len pre pobavenie, tragédie veľmi významná).
- Súťažilo sa o najlepšie tragédie na Veľkých Dionýziách (Sofokles bol úspešný).
- Smrť a násilie mimo scénu, 3 herci (vyčlenil ich práve Sofokles), 15 členov zboru, zbor vyjadruje verejnú mienku (Sofokles ustanovil počet 15 a obmedzil rolu zboru).
- Grécke tragédie mali päť častí :expozícia – úvod a prvé napätie, kolízia – stupňovanie napätia, kríza – vrchol konfliktu, peripetia – obrat vo zdanlivo šťastný koniec, katastrofa – drvivé rozuzlenie.
- Masky, koturny, dôraz na rétoriku, spojenie hovoreného slova, spevu, tanca.
Kompozícia antickej tragédie
- Expozícia (úvod, zoznámenie s postavami)
- Kolízia (zápletka)
- Kríza (vyvrcholenie konfliktu, dej už nemôže pokračovať tak, ako predtým)
- Peripetia (náhly obrat, prekvapenie)
- Katastrofa (tragické vyriešenie konfliktu)
Rozbor diela: Antigona (442 pred n.l.)
Základná charakteristika:
- Literárny druh a forma – dráma (próza)
- Literárny žáner – staroveká grécka (antická) tragédia.
Charakteristika diela
- Dej nemotivovaný zásahmi bohov, odohráva sa v rovine medziľudských vzťahov; živé, napriek tomu heroické (hrdinské) postavy.
- Hrdinka fyzicky podlieha, ale mravne víťazí!
Téma, filozofické východisko diela
- Vladár trvá na svojich nezmyselných zákonoch, aj keď sú v rozpore s morálkou a bohom – chce tak ukázať svoju moc -> doplatí na to.
Námet (inšpirácia )
- Odohráva sa v starovekom Grécku, literatúra klasického obdobia.
- Má mytologický námet (z okruhu povestí o tébskom kráľovskom rode).
- Postoj k skutočnosti – vymyslený príbeh ukazujúci na zlé rozhodnutia vladárov, ktoré môžu mať následky životov.
Okolnosti vzniku diela
- Vychádza z Homérových príbehov, keď Agamemnon, veliteľ gréckeho vojska, obetuje svoju dcéru Ifigéniu kvôli dobrému vetru, jeho žena mu to
