Antigona – čitateľský denník (rozbor) (4)

 

 Kniha: Antigona

 Autor: Sofokles

 Zaslal(a): Monca

 

  1. Literárna teória:

1.1. forma:

1.1.1. Všeobecná charakteristika literárneho diela:

1.1.1.1. Literárny druh: dráma

1.1.1.1.1. Literárny žáner: staroveká grécka antická tragédia (asi 442 pred Kr.)

1.1.1.2. Literárne smer (sloh):

– mytologické scény, realizmus

1.1.2. Organizácia jazykových prostriedkov:

1.1.1.1. Štylistická charakteristika textu:

– dej nemotivovaný zásahy bohov, odohráva sa v rovine medziľudských vzťahov

– živé, napriek tomu heroické predstavy

– príhovory postáv (jazyk) – navodenie dobové situácie

1.1.1.2. Slovná zásoba:

– výhradne spisovný jazyk, veršovaný, básnické prostriedky

1.2. obsah:

1.2.1. Tematická výstavba (téma):

– téma: pohreb bratov, Antigonino rozhodnutie, otázka previnenie a konflikt, na koho strane je právo

1.2.1.1. Dej a kompozície:

 

Dej:

– prológ: Antigona rozpráva Ismene Kreontovo rozhodnutia (pochovať len jedného z dvoch bratov: Eteokles) – retrospektívna čas (o smrti bratov plus Kreónovo rozhodnutia). Antigona dochádza k presvedčeniu, že pochová aj druhého brata.

– prvá dejstvo: Kreón a strážca: Strážca oznamuje Kreon, že niekto pochoval Polineika (= vyhnaný brat, vrátil sa späť s cudzím vojskom proti rodnému mestu). Na konci pieseň zboru.

– druhé dejstvo: Strážca privádza Antigonu, ktorá je obvinená, že pochovala brata, ona nič nepopiera. Kreón necháva zavolať Ismene, ktorá je obviňovaná zo spoluviny, Antigona ju chce zachrániť od trestu, Kreón ju ale chce tiež potrestať. Aj pripomína Kreonta, že jeho syn Haimón je zasnúbený s Antigonou, keď ju zabije, zabije jeho manželku. Kreón necháva nakoniec odviesť obe dve a necháva ich zabiť. Druhá pieseň zboru.

– tretia dejstvo: Haimón prichádza k otcovi, chce ho presvedčiť, aby prepustil Antigonu a zaistil riadny pohreb aj pre druhého z bratov. Hovorí, že každý sa môže mýliť. Kreón ho považuje za moc mladého a nenechá sa presvedčiť. Nakoniec posiela Antigonu do skalnej hrobky, kde bohovia majú rozhodnúť, koľko jedla dostane a či vôbec prežije. Tretia pieseň zboru.

– štvrté dejstvo: Sluhovia privádza z paláca Antigonu, ktoré rozpráva s náčelníkom zboru. Prichádza Kreón, rozpráva s ňou. Necháva ju zaviesť do hrobky. Štvrtá pieseň zboru.

– piate dejstvo: Tieresias vedený chlapcom (slepý veštec) prichádza za kráľom. Dohovára mu, aby prepustil Antigonu a dal pochovať brata, on ho však nepočúva. Veštec prorokuje skazu jeho rodine. Zomrú ako ženy, tak muži. Tieresias odchádza. Kráľ sa radí s náčelníkom zboru. Dochádza k presvedčeniu prepustiť Antigonu. Piata pieseň zboru.

– Epilóg: Prvý posol prichádza so správou. Retrospektívne rozpráva, čoho bol svedkom. Antigona sa obesila v hrobke, Haimón sa prebodol dýkou nad mŕtvolou svojej snúbenice. Kreón bol svedkom samovraždy svojho syna. Nesie si ho do paláca. Všetko počula manželka Kreonta, Eurydika, mlčky odchádza do paláca, kde sa neskôr zabije mečom. Kreón prináša mŕtvolu syna. Druhý posol spravuje kráľa o smrti jeho manželky. Kreón ľutuje svojich činov a chce, aby ho bohovia zabili. Náčelník zboru mu však hovorí, že si musí počkať.

 

– kompozícia: tragédia o 5 dejstvách, na začiatku prológ, na konci epilóg

– dramatická výstavba: expozície, kolízie, kríza, peripetie, katastrofa

– epilóg a prológ: retrospektívne napísané (Antigona rozpráva Ismene v epilógu, prvý a druhý posol v prológu)

– na konci každého dejstva spev zboru

 

1.2.1.2. postavy:

– Antigona, dcéra tébskeho kráľa Oidipa = nositeľka a obeť rozpore: premenlivé zákony vládcov vs. večné morálne príkazy; v spore s Kreonta fyzicky podlieha, ale morálne víťazí; hrdo svoj čin voči neústupčivému samovládcu; obetavosť, odhodlanie, hrdinstvo

– Isména, jej mladšia sestra, poslušná; bojazlivá

– Kreón, tébsky kráľ = krutý a neústupný vladár, nedbal odvekých nepísaných zákonov svojej krajiny, proti vôli občanov presadil svoje rozhodnutie; veľká moc aj dômyselnosť človeka má však svoje medze: “len ten, kto dbá zákonov vlasti, je hoden priateľstva a úcty” = hlavná myšlienka piesne chóru – komentuje rokovaní vládca; za prekročenie rovnováhy poriadku → krut ý, ale z á konit ý trest

– Eurydika, jeho manželka

– Haimón, ich syn, Antigonin snúbenec, rešpektuje otca, ale jeho nezmyselné rozkazy neberie vážne

– Theiresias, veštec

– strážca

– prvý posol

– druhý posol

– náčelník zboru

– zbor thébskych starcov

 

1.2.1.3. čas:

– mytologický námet (v mýtickej dobe, o tébsky kráľovskom rodu), staroveké Grécko

 

1.2.1.4. priestor:

– dej sa odohráva pred kráľovským palácom v Thébach

 

1.2.2. Význam oznámenie (hlavná myšlienka):

– heroizace človeka, ktorý zápasí s nepriazňou osudu

– konflikt dvoch protichodných názorov na zodpovednosť človeka k človeku (autorita štátnej moci a dodržiavanie zákonov samovládcu × obeť v mene nepísaných mravných zákonov ľudstva)

– generačná konflikt: mladosti (Antigona a Haimón) predstavujú svedomie, rozum, mravný etiku × Kreón – autorovho viera v rozumovej a mravnej hodnoty človeka

– zákon, ktorý bol vydaný panovníkom, nemôže prekonať nepísané odveká pravidlá (zákon prírody, ľudské pudy, dôstojnosť, zmysel pre ľudskosť)

– aj ten najmúdrejší človek sa môže mýliť a svoju chybu by mal uznať a uvedomiť si ju, niekedy je však moc neskoro

– osudovosť: osud je nám vopred daný a nemôžeme ho ovplyvniť. Všetko riadi bohovia, ktorí sa rozhodnú, ako s našimi životmi naloží. Nemôžeme sa mu vyhnúť. Nemali by sme hrešiť, myslieť si o sebe veľa. Mali by sme konať s rozvahou a byť pokorní.

 

  1. Literárna história:

2.1. Spoločensko-historické pozadie (charakteristika doby vzniku diela):

2.1.1. Politická situácia (mocenské konflikty):

– výhodná geografická poloha stredomorskej oblasti – spojnica 3 svetadielov (vzájomný vplyv)

– osídľovania Balkánskeho polostrova od r. 2000 pr. Nl gréckymi kmene

– priaznivé prírodné podmienky pre rozvoj hospodárstva, vedy a kultúry

– Antika dala základ európskej kultúre a bola zdroje inšpirácie (humanizmus, klasicizmus)

 

2.1.2. Základné princípy fungovania spoločnosti v danej dobe ( “každodenný život”):

– mnohobožstva – polyteizmus

– rozvoj filozofia

– rozvoj mytológie

– kalokagathie – súlad síl telesných aj duševných (rozvoj človeka)

– rozmach umenia

 

2.1.3. Kontext ďalších druhov umenia (maliarstvo, sochárstvo, hudba, architektúra):

architektúra:

– 1 zo 7 divov sveta Artemidin chrám v Efeze

– Parthenón v Aténach

– kolosálny socha Dia (cca12 m) v Olympii

– Mausoleum v Halikarnasse

– Rhodský kolos

 

sochárstvo:

– Myron – socha Diskobolos

– Polykleitos – Artemidin chrám

– Feidias

– Praxiteles

 

2.1.4. Kontext literárneho vývoja; Literárne smer (sloh):

periodizácia:

– obdobie prehistorické: 12. – 9. storočia PNL

– obdobie archaické: 8. – 6. storočia PNL

– obdobie Attickom (klasické): 5. – 4. storočia PNL

– obdobie helenistickej: 3. – 1. storočia PNL

 

poézie
a) lyrika:

– Hésoidos – báseň Práca a dni

– Sapfó – dochovaná zbierka Piesne z lesby

– Anakreón – termín Anakreontská poézie – o ženách, víne a spevu (používala sa v čase Národného obrodenia)

– Pindaros – zborová lyrika pre prednes

 

  1. b) epika:

– Homér – 2 eposy Ilias a Odysea, podľa tradície slepý (ľudia verili, že slepci majú veštecké schopnosti) = AED (8. – 7. storočí PNL)

– Ezop – cca 400 bájok

 

Atticke OBDOBIE

– základy aténskej demokracie (súd), vrchol gréckeho dráme, vznik mestských štátov

– dráma: 500 pnl

– mestské Dionysia (kult boha Dionýza, ktorý sa do Grécka dostáva z Blízkeho východu 1300př.nl)

– prvý dramatik – Thespis – 6.stol.př.nl

– vytvára zárodky prvého dráme – k improvizovanému deji dithyrambu pridáva prológ a verše, ktoré deklamuje herec, ktorý potom vedie rozhovor s vodcom zboru

– dithyramb = grécka rituálne kultový pieseň, spievaná zborom pocte bohu, základom – improvizovaný príbeh

– divadelné hry – veršované

– žánre drámy – KOMEDIE, tragédia (capou pieseň)

– na začiatku dráma: prológ, na konci: epilóg

– časti drámy-scéna, rokovania, výstup

– dôležitá úloha – OSUD, ktorý je nám daný, nemenný (pripomína sa pomocou veštieb)

 

Postavy klasického obdobia (500 PNL)

Aischylos

– odovzdané tradícii 7 hier-všetky ťaží z mytológie, akonáhle ľudia prekročí isté normy, dostanú trest bohov

– v jeho hrách sa objavuje rozdvojenosť: př.Orestés – autor ospravedlňuje jeho čin (zabil svoju matku) a na druhej strane ho pokladá za vraha

– diela: “Peržania”, “Priviazané Prométheus”

– zavádza druhého herca na scénu

 

Euripides

– 18 tragédiou, 1 satyrské dráma (Kyklop)

– rovnaký princíp ako Sofoklés – deus ex machina

– psychologická analýza postáv, najmä žien

– vášeň, emócie -pohlcuje celú postavu, humanizácia mytologických postáv

– dielo: Médea, Ifigénia v Tauride, Ifigénia v Aulidě, Hyppolytos

 

Aristofanes

– komédia: Mier, Osy, Jazdci

Próze ATTICKÉHO OBDOBIE

1) rečnícka – Isokratés, Demosthenes – bojovné reči proti F. macedónskemu (Filipika = obranná reč)

2) dějepisecká

HÉREAOTOS- “otec histórie”, dílo- “História” – 9tich zväzkové dielo – dejiny grécko-perzského sveta od čias mýtických do roku 479 pnl; 1. spracovanie dejín sveta

Thukydides – “otec vedeckého dejepisu”, historiografia-vedecký dejepis, objektívnosť, dílo- “Dejiny Peloponézske vojny”, vrchol historiografickej literatúry

3) filozofická

PLATON – filozof, žiak Sokrata, vlastné filozofická škola, jeho žiakom bol Aristoteles, idealistická filozofia, diela: Ústava, Zákony

Aristoteles – vlastné škola, učiteľ Alexandra Macedónskeho, kritizuje Platónov idealistický systém, diela: Rétorika, Poetika

 

“Poetika”

1) vysvetlenie všetkých gréckych tragédií

2) zásada 3 jednôt v dráme: miesta, času a dej => na jednom mieste, priebeh 24 hodín, jedna hlavná línia

3) zaznamenáva kompozičný výstavbu drámy (expozície, kolízie, kríza, peripetie, katastrofa)

 

2.2. Autor:

2.2.1. Život autora a vplyvy na danej literárne dielo:

Sofokles: (5. storočí PNL)

– bol starogrécky aténsky dramatik, kňaz a politik

– Sofokles bol politicky aktívny roku 443/442 pred Kr., Kedy bol pokladníkom aténskeho námorného spolku. V roku 441/440 pred Kr. Sa stal stratégom (spolu s Perikla) vo vojne proti Samu.

– Ako kňaz výraznou mierou prispel k zavedeniu Asklépiova kultu do Atén.

– zachovalo sa 7 tragédiou zo 123

– morálne voľba postavy

– zavádza tretieho herca na scénu

– hry majú väčšiu dramatickosť, napätie, zápletka, konflikt

– “boh zo stroja” = deus ex machina (vyriešenie konfliktu)

– Dielo: tragédia Antigona, Kráľ Oidipus, elektro, Oidipus na kolóne, Aiás, Trachiňanky, Filoktétes, Ichneutai – Sliediče

 

2.3. Inšpirácia daným literárnym dielom:

– Sofokles sa inšpiroval v gréckej mytológii, kedy Antigona je dcérou Oidipa a jeho matky a zároveň manželky Iokasté

2.3.1. Inšpirácia literárnym dielom (sfilmovanie, dramatizácie):

– Téma veľké antické hrdinky spracovalo bezpočet umelcov, mnohé diela sú známe a platná do dnešnej doby. (prvý bol Sofoklés)

– opera Antigona, autor Josef Mysliveček (premiéra r. 1775)

– opera Antigona, autor Carl Orff (z r. 1949)

– opera Antigona, autor Iša Krejčí (TV premiéra r. 1964) a ďalšie diela.

2.3.2. Ako dané dielo inšpirovalo vývoj literatúry (vznik nového diela alebo smeru):

– tragédie Antigona inšpiroval mnoho literátov a nútila k zamysleniu aj obyčajných ľudí, k vzniku nového smeru ale neprispela

– GWF Hegel považoval Antigonu za vrchol “absolútnej tragédie”. V jednej zo svojich statí sa jej venuje aj český filozof Jan Patočka.

 

  1. Literárna kritika:

3.1. Dobové vnímanie literárneho diela a jeho premeny:

– zrejme kladné, môžeme len špekulovať

3.2. Kritika (chápanie, hodnotenie diela) a jej premeny:

– žiadne doložené kritické spisy, dnešná kritika dielo hodnotí kladne

3.3. Posúdenie aktuálnosti témy a spracovanie daného literárneho diela:

– téma je nadčasové, aktuálnosť (nepísaný zákon bude v podvedomí vždy)






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: