Kniha: Antigona
Autor: Sofokles
Zaslal(a): Retka
Sofokles
* 497/496 pr. n.l. † 406/405 pred Kr.
– starogrécky aténsky dramatik
– kňaz, politik
– spoločne s Aischylem a Euripida patrí medzi najvýznamnejšie starovekej dramatiky
– napísal 123 tragédiou
– zachovalo sa iba 7 kompletných tragédiou
– diela:
Antigona
Kráľ Oidipus
Oidipus na kolónu
Aiás
Trachiňanky
Elektra
Filoktétes
Ichneutai
Antigona (Antigoné)
– tragédia s jednotou deje
– dej sa odohráva v Thébach
– antika
Druh: dráma
Žáner: dráma – antická (staroveká grécka) tragédie
Jedná sa o antickej dráma a v tejto dobe písali iba drámy s jednotou deje. Rokovania je vyčlenených časovo, dejovo a priestorovo, ak sa jedno mení nasleduje ďalšie rokovania. Preto nie je možné, aby malo antickej dráma viac ako jedno dejstvo. V knihe rokovaní nie je ani graficky vyznačené.
Hlavná téma:
Polyneikův pohreb – napriek zákazu bol pochovaný, dôsledky neuposlúchnutie rozkazu Kreon Antigonou
Celkové téma:
mravné a ľudské zákony sú viac než zákony krutého panovníka, ktorý si myslí, že má vždy pravdu a nemôže sa nikdy zmýliť
Vedľajšie téma:
Haimonova snaha o záchranu svojej družky Ismene
motív: bohovia, láska, povýšenosť
kompozície: chronologická
Hlavná myšlienka diela:
heroizace človeka, ktorý zápasí s nepriazňou osudu; konflikt dvoch protichodných názorov na zodpovednosť človeka k človeku (autorita štátnej moci a dodržiavanie zákonov samovládcu x obeť v mene nepísaných mravných zákonov ľudstva)
generačný konflikt: mladí (Antigona a Haimón) predstavujú svedomie, rozum, mravný etiku x Kreón – stelesňuje moc, autoritu stavia na nemenných strnulých dogmách
autorovho viera v rozumovej a mravnej hodnoty človeka
tematika:
Téma postavy:
postavy nie sú takmer vôbec charakterizované – divadelná hra. Zisťujeme ich povahu až počas deja, podľa toho, ako sa stavia k ťažkým situáciám.
Hlavné postavy:
Antigona – odvážna, odhodlaná niesť za svoje činy následky, cieľavedomá, ctí bohmi
nositeľka a obeť rozpore: premenlivé zákony vládcov x večné morálne príkazy; v spore s Kreonta fyzicky podlieha, ale morálne víťazí; hrdo obhajuje svoj čin voči neústupčivému samovládcu; obetavosť, odhodlanie, hrdinstvo
Ismene – bojazlivá, spočiatku nerozhodná, chce zdieľať sestrin trest
Kreon – tébsky kráľ, tvrdohlavý, sebecký, krutý, nemyslí na následky svojich činov, myslí si že je viac ako boh krutý a neústupný vladár, nedbal odvekých nepísaných zákonov svojej krajiny, proti vôli občanov presadil svoje rozhodnutie; veľká môcť dômyselnosť človeka má však svoje medze „len ten, kto dbá zákonov vlasti, je hoden priateľstvo a účty“ = hlavná myšlienka piesne chóru – komentuje rokovaní vládca; za prekročenie rovnováhy poriadok – krutý a zákonitý trest
Haimón – Kreónův syn, rešpektuje otca, ale zároveň neberie vážne jeho rozkazy, miluje Antigonu.
Vedľajšie postavy:
Eurydika – manželka Kreona, prekľaje ho za smrť svojho syna
Teiresias – veštec, ktorý povedal Kreon, že sa blíži skaza, ale Kreón mu neveril
ZBOR thébskych starcov
posol
strážca
náčelník
Téma prostredie:
Dej sa dohráva v starovekom Grécku, dej nie je ovplyvňovaný bohmi, ale často sa spomínajú; mytologické námety (z okruhu povestí o tébsky kráľovskom rodu)
Téma deje:
Dej je už od počiatku smutný – tragédie. Preto nie je príliš zábavný, ale veľmi poučný.
Jazyk:
– nemotivovaný dej zásahy bohov, odohráva sa v rovine medziľudských vzťahov; živé, napriek tomu heroické postavy
– spisovný jazyk
– vo veršoch
archaizmy: ni, Čo jest ?, kdežto, rov
prirovnanie:
metafora: Syn pozrel naň zrakom divokým
Vlastné hodnotenie: Smutná kniha, vďaka archaizmom je náročnejšia na čítanie, horšie sa dajú pochopiť určité pasáže.
Spoločensky-historický kontext: V rokoch, v ktorých napísal Antigonu bol pokladníkom aténskeho námorného spolku. Potom sa stal stratégom vo vojne proti Samu.
Literárnohistorická kontext: Samotný počiatok vývoja drámy, antické dráma vzniklo v Aténach po grécko-perzských vojnách. Atény boli pozadu za ostatnými gréckymi kmene v poézii, ale ich význam je vo vývoji gréckej poézie a stvorenia drámy, komédie a tragédie.Komédiu a tragédiu stvorili predovšetkým Attičané (Attic komédie a Attic tragédie). Hry podporovali panovníci, pretože prispievali k vzdelávaniu občanov. Boli hrané v prírodných amfiteátroch, kde mohli hrať iba 1-3 herci – muži, ktorí boli odetí vo zvieracích kožiach, cez tvár mali masku a na nohách vysoké drevené podpätky. Veľký dôraz bol kladený na rétoriku.
Vznikli dva žánre: tragédia – väčšiu dôležitosť, podliehali štátnej cenzúre
Komédia
Spisovatelia jeho doby:
Aischylos – Orestea
Euripides – Médea
– antickí spisovatelia, ktorí sa zaoberali antickým drámou
– mytológie je tu veľmi dôležitá
Obsah:
Antigona bola dcéra tébskeho kráľa Oidipa a jeho manželky a matky Iokasti. Mala dvoch bratov, Eteokla a Polyneika, ktorých boj o nástupníctvo skončil smrťou oboch. Polyneikos hľadal spojencov aj v okolitých štátoch a priviedol do zeme cudzie vojská, čo bolo všeobecne považované za ťažký zločin. Kreon, nový tébsky vladár, vydal preto zákaz pochovať Polyneika podľa tradičných zvyklostí. Antigona ale neuposlúchne Vladárova rozkazu, pretože podľa jej názoru sa Kreonova vyhláška vzpiera náboženským aj mravným zákonom, a vykoná príslušné obrady. Rozčúlený Kreon teda prikáže uzavrieť Antigonu v hrobke. Neobmäkčí ho a jeho rozhodnutie nedokáže zvrátiť ani Kreonův syn Haimón, Antigonin snúbenec. K zmene rozhodnutia ho prinúti až veštec Teiresias, vďaka čomu je zákaz Polyneikova pohrebu zrušený a Antigona má byť oslobodená. Dievča však medzitým spáchala samovraždu a zdrvený Haimón si preto siahne na život tiež. Kreon je potom odplatou jeho utrpenie samota, pretože život si vezme aj Kreonova manželka a Haimonova matka Eurydika.