Kniha: Král Oidipus
Autor: Sofoklés
Pridal(a): Katherine, Zajíc
Sofokles
- Bol grécky aténsky dramatik, kňaz a politik. Pôsobil ako aténsky pokladník a bojoval aj vo vojne proti Samu. Jeho dramatická tvorba bola obľúbená, 18x vyhral pri slávnostiach dionýzií. Napísal pravdepodobne 123 tragédií, ale zachovalo sa ich len 7 (Král Oidipus, Elektra, Antigona). Sofokles je tiež autorom hymien, elégií a jedného prozaického diela.
- Ide o jedno z najvýznamnejších drám klasickej gréckej tragédie. Odohráva sa na pozadí mýtu o kráľovi Oidipovi. Drama nerieši individuálne otázky, ale naopak celospoločenské. Vyjadruje neschopnosť človeka čeliť svojmu predurčeniu. Naopak akékoľvek snahy vziať svoj osud do vlastných rúk smerujú k naplneniu toho predem určeného. Oidipus je trestaný za porušenie poriadku, a to aj napriek tomu, že to bolo zcela nevedomé, ale dokonca v rozpore s hrdinským racionálnym predsavzatím.
Ďalšie diela:
-
- Druhý diel „Thébskej trilógie“
- spolu s tragédiami Antigona a Oidipus na Kolone
Literárne-historický kontext
Okolnosti vzniku diela
- V podstate nie je zcela jasné, čo Sofokla k napísaniu tejto osudovej tragédie viedlo. Jeho život bol pravdepodobne veľmi spokojený, dosiahol mnoho úspechov aj v politickom živote.
Antika, delí sa na 3 časti:
- archaické obdobie – obľúbené eposy
- attické obdobie – centrom Atény
- helénistické obdobie – prelínanie sa s východnými (orientálnymi) kultúrami
Ďalší autoři tohto obdobia:
-
- Aischylos (Oresteia)
- Sofokles (Antigona, Elektra)
- Euripides (Médeia)
Rozbor diela: Král Oidipus
- Staroveká antická tragédia z 5. stol. pred Kr.
Jazyk a štýl
- Časté sú rozválené a filozofujúce monológy, na druhú stranu rýchla výmena replík navozuje dojem horečného deja, v ktorom sa hlavný aktér snaží dopátrať pravdy.
- Jazyk tíha k patosu a vznešenosti, dielo je písané spisovným jazykom bez použitia nespisovných výrazov a slov. Slovná zásoba je veľmi rozsiahla a využíva zastaraných slov.
- Časté je užívanie archaizmov, poetizmov, metafór, prirovnaní, symboliky, inverzného poradia slov atď.
Figúry:
- Kéž nikdy, nikdy bozi prejasní – epizeuxis
- Ja sám, len sám som volal na sebe – anafora
- Jest churav k smrti veškerý lid – archaizmy
- Vešti nám teď, z letu ptačieho – metafory
- Dnes všem jsem milý, všichni zdraví mne – inverzný poradie slov
- Otčina, zvědět, zrak, churav – poetizmy
Trópy:
- rýchly súd má vratký krok – personifikácia
- plodiací otec – epiteton
- Ejhle, v akú propasť hrôzy srazila jej sudba zlá. – perifráza
Kompozícia
- Kompozičný postup je chronologický aj retrospektívny. Až neskôr je čitateľovi odhalené, čo sa stalo.
Autorský postoj
- Autor sa zameriava predovšetkým na Oidipa a jeho psychickú stránku.
Vyprávačský postup
- Prejavy jednotlivých ľudí; dramatický dej.
Vplyv diela
- Ide o jedno zo základných diel, ktoré bolo živé aj v dobe stredoveku. Vrcholu však dosiahlo až v dobe renesancie a humanizmu. Inšpirovať sa ním nechali Seneca, P. Corneille, Voltaire…
Námet
- osud človeka, životný údel; hľadanie pravdy a zmyslu života; stinné stránky života
Téma
- bezmocnosť ovplyvňovať osud a nutnosť ho prijať
Hlavná myšlienka
- Toto dielo upozorňuje na to, že sme bezmocní voči osudu. Napĺňa sa tým, že sa mu snažíme vyhnúť. Upozornenie je tiež na vieru v človeka aj jeho zodpovednosť voči rodine a spoločnosti.
Postavy
Hlavnými postavami drámy sú Oidipus a jeho žena/matka Iokaste. Je tu protiklad nejen mužského a ženského princípu, ale aj postojov k životu. Zatiaľ čo Oidipus túži po aktívnom vplyve na neho (čo je akousi súčasťou „plánu osudu“), Iokaste prijíma život pasívne, tak ako beží, prijíma udalosti také, akými sú. Je to zcela v rozpore s Oidipovou racionalitou. S ňou krok za krokom odhaľuje hrozivé tajomstvo. Sám o sebe je tragickou postavou, ale v lítosti nad svojím osudom mu bráni práve prílišná racionalita, s ktorou posmešne a takmer arogantne odvrhol hrozivú veštbu. Na druhú stranu nesie svoj osud statečne. Na záver totiž nespácha samovraždu ako jeho slabá matka, ktorá sa zo zúfalstva obesí. Oidipus v istom zmysle prestáva byť voči bohom loutkou a stáva sa partnerom.
Dej a kompozícia
Veštba kráľovi Láiovi určí, že ho usmrtí jeho vlastný syn a ten sa potom ožení s jeho manželkou, svojou matkou. Preto, keď sa mu syn narodí, prikáže, aby mu prebodli nohy a pohodili ho v lese. Ale otrok, ktorý má tento čin vykonať, k nemu nenájde silu a odnese dieťa pastierovi korintského kráľa. Kráľ Polybos nemá vlastné deti, a tak prijme dieťa za svoje. Dá mu meno Oidipús (doslova opuchlá pata) a vychováva ho, aniž by mu cokolvek o jeho pôvode povedal. Oidipus sa však jedného dňa niečo o svojom pôvode dozvie a rozhodne sa ísť do delfskej veštiarne, aby zistil pravdu o svojich rodičoch. Dozvie sa, čo je mu veštené a aby sa veštbe vyhol, opustí svoje domnelé rodičov a vydá sa do Théb. Cestou pri potyčke nešťastnou náhodou zabije svojho otca Laia, aniž by o tom o ňom samozrejme vedel. Potom sa mu podarí nedaleko Théb rozluštiť záhadu Sfingy a oslobodí tak mesto od tejto nestvúry, ktorá ho sužovala. Ako odmenu za tento čin dostane kráľovský trón a ruku nedávno ovdovenej kráľovnej Iokasty – svojej matky; Oidipus však nevie, že to je jeho pravá matka. Po niekoľkých rokoch postihne Théby obrovský mor. Oidipus zistí, že mor bude trvať, dokým bude žiť vrah kráľa Laia, preto začne po vrahovi pátrať. Vštec mu naznačí pravdu, ale Oidipus ho v hádke vyhostí z paláca. Myslí si, že všetko pripravil jeho švagor Kreón, pretože sa chce zmocniť trónu, preto sa pohádza aj s Kreónom. Po ďalšom pátraní zisťuje, že vrahom je zrejme on sám. Keď vyslýcha muža, ktorý videl Laiovu vraždu, príde do paláca pastier. Ten prináša správu o Polybovej smrti a možnosti nástupu Oidipa na trón. Oidipus mu však vysvetlí, že má kvôli dávnej veštbe z návratu strach. Pastier mu preto prezradí tajomstvo jeho pôvodu – povie mu, že ho ako zranené, k smrti odsúdené dieťa dostal od Laiovho otroka a dal k vychovaniu kráľovi Polybovi. Tak sa Oidipus dozvie celú pravdu o veštbe a o tom, že sa už naplnila. Jeho matka a manželka Iokasté sa vo svojom pokoji obesí a Oidipus sa oslepí, aby nevidel následky svojej kliatby. Oidipus sa zmierí s Kreónom a za niekoľko času odíde z Théb.