Král Lávra – čitateľský denník (rozbor)

 

 Kniha: Král Lávra

 Autor: Karel Havlíček Borovský

 Zaslal(a): Klarabel

 

Karel Havlíček Borovský

(31. októbra 1821 – 29. Júla 1856)

  • Pseudonymom Havel, vlastným menom Karel Havlíček. Prídomok “Borovský”, ktorým často podpisoval svoje články, je odvodený od jeho miesta narodenia (Borová).
  • Bol český básnik, novinár, ekonóm a politik. Je považovaný za zakladateľa slovenskej žurnalistiky, satiry a literárnej kritiky. Literárno býva radený do realizmu, politicky potom patrí k tzv. 2. generácii národných dejateľov.
  • Narodil sa 31.10.1821 v Borové ako syn vidieckeho kupca.
  • Ako deväťročný odchádza na školu do Jihlavy, kde sa učil nemčine a tiež tu začal chápať národnostné rozdiely. Gymnázium študuje v Nemeckom Brode. Od roku 1838 študoval filozofiu v Prahe.
  • Havlíček túžil po tom, aby mohol pôsobiť na výchovu českého ľudu, vstúpil preto do kňazského seminára. Nepáčili sa mu však pomery, ktoré tu panovali – kňazstvo bolo vychovávané v konzervativizmu a tiež v duchu protinárodným. Na jeseň 1841 preto seminár opustil a stal sa až do konca života nekompromisným kritikom rímskokatolíckej cirkvi.
  • Roku 1846 sa stal na odporúčanie Františka Palackého redaktorom Pražských novín a ich prílohy Česká včela.
  • V roku 1848 založil vlastnú Národnej noviny, ktoré dosiahli veľké popularity. (Jún 1849 zakázané)
  • Roku 1848 po potlačení revolúcie bol prvýkrát zatknutý a niekoľko dní väznený. Počas tej doby bol však zvolený za poslanca do ríšskeho snemu a národného výboru. Z dôvodu získanej imunity ho vojenskí správcovia Prahy prepustili. V národnom výbore bol pomerne aktívny, vo Viedni však pôsobil viac ako novinár než ako poslanec.
  • Havlíček bol vykázaný z Prahy a po dlhšom hľadaní sa aj s rodinou usadil v Kutnej Hore. V iných miestach totiž odmietali jeho texty tlačiť.
  • Havlíček v Kutnej hore založil časopis Slovan, ktorý vychádzal 2x týždenne.
  • Za svoju novinársku činnosť bol Borovský v rokoch 1851-55 internovaný v Brixenu v rakúskych Alpách, kde napísal satirické skladby Tirolské elegie, Kráľ Lavra a Krst svätého Vladimíra. V nich napádal absolutizmus a svetskú i cirkevné reakciu.
  • Tu mu bolo poskytnuté komfortné bývanie so slúžkou, Borovský však trpí po rodine, spoločenskom živote a vlasti. Počas návštevy rodiny (manželka a dcéra) sa zrejme nakazil tuberkulózou. Je mu povolený návrat do Prahy, krátko potom ale umiera.
  • Na pohrebe Božena Němcová údajne položila na Havlíčkovu rakvu tŕňovú korunu ako symbol mučeníctva.

 

Tvorba:

Beletrie:

Obrazy z Rus – cestopis

Tyrolské elegie – dielo je humorným a satirickým popisom Havlíčkovho zatknutia a internácie v Brixenu v Tirolsku, kritizuje políciu, spoločenský systém, používa skutočných mien a príhod

Kráľ Lavra – alegorický satirická skladba, ktorej námetom je stará írska povesť o kráľovi s oslími ušami, ale prispôsobená českému prostrediu.

Krst svätého Vladimíra – Satirická báseň, ktorá v sebe nesie kritiku absolutistickej vlády ruského cára, ktorý nechá pre malichernosť odsúdiť na smrť boha Perúna, ktorý tu vyobrazený ako úplne obyčajný vidiecky otec, od ktorého sa odvíja celý nasledujúci dej.

Epigramy – Havlíček je definuje: “Epigramy sú malinké nádoby, do ktorých zlosť svoj nalievam, aby mi srdce nežral”.

– 5 oddielov: Cirkvi, kráľu, vlasti, múzam, svetu

 

Literárna kritika:

Kapitola o kritike – štúdie, formuloval názory na kritickú recenzentskou činnosť, o stave slovenskej literatúry

!!! založenia kritiky !!! – kriticky realizmus

 

Žurnalistika:

Karel Havlíček sa podieľal na vzniku slovenskej žurnalistiky a niekedy je považovaný aj za jej zakladateľa. Havlíček ako statočný a čestný človek bol niekoľkými politickými režimami nenávidený (Rakúsko-uhorský cisár z neho mal taký strach, že ho nechal deportovať z Čiech), obyčajnými ľuďmi uznávaný a rešpektovaný.

 

Pražské noviny – V vtedajšej dobe to bol jediný slovensky písaný list. Práve v prílohe Slovenská včela vyšiel aj článok, v ktorom Havlíček kritizoval Jozefa Kajetána Tyla. Na Tylová mu vadilo aj to, že vlastenectvo uznával ako prakticky jedinej tému vtedajší literatúry. Do týchto novín Havlíček písal aj politické články.

Národná noviny – Po práci v Pražských novinách, z ktorých sa následne stal provládne list, sa Havlíček rozhodol založiť list nový a rovno denník. Mal tu aj satirickú rubriku Šotek. Snažil sa noviny čo najviac politizovať a viesť čitateľa k národnému uvedomeniu a češtine → vysvetľoval tu napríklad rozdiely medzi politickými systémami, v čom spočívajú jednotlivé politické funkcie a tiež tu kritizoval absolutizmus, čo nakoniec viedlo k zákazu.

 

Slovan – Časopis. Opäť sa tu snažil o politickú osvetu, ale to sa mu definitívne neoplatilo – bol políciou vtedajší monarchie zajatý vo vlastnom byte a deportovaný do Brixenu.

 

Prekladateľ:

Mŕtve duše – dielo od Gogola

 

KRÁL Lavra

Literárny druh:

– Lyricko-epické dielo

 

Literárny žáner:

– Satirická skladba – využíva komickosti, výsmechu a irónie ku kritike nedostatkov a záporných javov

 

Dej:

Báseň rozpráva o Írskom spravodlivom kráľovi, ktorého mal ľud rád. Mal však jednu zvláštnosť, len raz do roka sa nechal ostrihať a holiča potom posielal na šibenicu. Nikto nechápal, prečo to kráľ robí. Každý rok si holičovi losovali, kto tentoraz pôjde kráľa ostrihať a tentoraz žreb padol na mladého holiča Kukulína. Akonáhle to zistila jeho matka, stará vdova, išla prosiť kráľa o milosť. Kráľ sa zľutoval pod podmienkou, že Kukulín nikdy nikde nepovie, čo videl a bude jeho dvorným holičom. Lenže Kukulína tajomstvo sužovalo. Matka si všimla, že syna niečo trápi, tak mu poradila, aby vyhľadal v lese pustovníka, ktorý mu poradí a pomôže. Pustovník mu povedal, nech ide k vŕbe a zverí jej, čo ho trápi. Kukulín tak urobil a veľmi sa mu uľavilo. Onedlho sa konal na zámku bál, kde hrala kapela. Basák, pán Červochvost, cestou na zámok stratil štipec od basy, a tak si odrezal nový z vŕby, do ktorej sa vyspovedal Kukulín. Keď začal na bále hrať, basa spustila: “Kráľ lavra má somárov uši, kráľ je Ušatec”. Akonáhle to kráľ počul, nechal muzikantov vyhodiť, ale to už bolo neskoro, všetci už poznali kráľovo tajomstvo. Ale mali ho stále rovnako radi. A nikdy sa nikto nedozvedel, ako sa tajomstvo dostalo do basy.

 

Postavy:

Kráľ lavra – dobrý panovník, nechce, aby niekto vedel o jeho tajomstvo – hanbí sa za svoje uši, je múdry

Kukulín  holič, čestný, spravodlivý, bojazlivý, nevie udržať tajomstvo, zmierený so svojím osudom

Kukulínova matka – milujúca matka, ktorá svojho syna zachráni pred šibenicou

Pustovník – dokáže dávať ľuďom rady

Muzikant Červochvost – hral na basu a stratil kolíček

 

Miesto deja:

Dej sa odohráva v Írsku, kráľovstve Kráľa Lavry, kráľovská záhrada, príroda.

 

Doba deja:

Nie je určená.

           

Motívy:

Somárov uši – symbolizujú panovníkove chyby a nedostatky

Tajomstvo – kráľ má tajomstvo a povie ho Kukulínovi, ten ho neudrží a povie ho vŕbe a tá celému svetu

 

Myšlienka diela:

Na jednu stranu kritika, výsmech hlúposti, obmedzenosti a zloby, ale na druhú stranu je lepšie hlúposť a láskavosť než vypočítavosť.

Kritika priamo rakúskeho panovníka.

Človek by sa nemal hanbiť za to aký je, pretože tak môže ublížiť ostatným. Pravda vždy vyjde najavo. Keď niekomu poviem tajomstvo, tak sa mi veľmi uľaví.

 

Kompozícia a jazyk:

Napísané spisovne.

Čas plynie lineárne, nie sú žiadne skoky.

Er-forma

Prostý jazyk, ľudová reč, ľudový humor.

Nájdeme tu:

Archaizmy – A ja, kvas, Hudca

personifikácia

Alegória – skrytý zmysel (môžem si pod ušami predstaviť nejakú inú chybu)

Irónia – posmešné vtipné vyjadrenie, pri ktorom sú využité slová v opačnom význame

Metonymia – obrazné pomenovanie, ktoré sa zakladá na prenášanie významu na základe súvislosti 2 javov

Hovorové výrazy – jazýček, švanda

priama reč

Prirovnanie – vlasy dlhé na krku široko nosil ako roj včiel

Dielo je vo veršoch (nepravidelné), každá sloha má 7 veršov, čtyřveršová sloha, báseň nie je rozdelená do spevov, jednoduchý rým.

Rým – 34 strof po 7 veršoch, 1. A 3. Verš sa nerýmujú, nádchové schéma – ABCBDDB

 

Autorov zámer:

Havlíček kritizuje absolutizmus (vládu 1 človeka)

 

Námet:

Báseň vychádza zo starej írskej povesti. Postava kráľa Lavry ukazuje vlastnosti panovníka Ferdinanda, ktorý v tom čase sedel na cisárskom tróne vo Viedni. Somárov uši sú politickým symbolom.

 

Prečo je to rozprávka?

V diele je kráľ, hrdina musí vykonať mimoriadny čin, končí dobre, nadprirodzené prvky – somárov uši, vŕba dokáže prezradiť tajomstvo.

 

Inšpirácia literárnym dielom:

Sfilmované – Karel Zeman, bábkové predstavenie






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: