Kniha: 1984
Autor: George Orwell
Zaslal(a): Anet
LITERÁRNE INTERPRETÁCIA
Základné údaje o autorovi:
George Orwell (pseudonym podľa rieky Orwell) (25.6.1903 Bengálsko, Motihari – 21.1.1950 Londýn), vlastným menom Eric Arthur Blair, bol anglickým spisovateľom (esejistom) a novinárom. Pochádzal, ako neskôr povedal z „nižšej vyššej strednej triedy“, z troch detí (dve mladšie sestry) a zároveň z indickej rodiny (britská kolónia). Vyštudoval súkromnú strednú školu a Eton. Potom pracoval u polície v Indii, kde získal nenávisť k imperializmu (=> román Barmské dni, 1934). Potom sa stal novinárom, jednej chvíli sa dostal do anglickej najnižšej spol. vrstvy (=> Na dne v Paríži a Londýne, 1933). Odsudzoval nedemokratické krajiny. Zúčastnil sa občianskej vojny v Španielsku (=> Hold Katalánsku). Pol roka žil v Maroku, druhé sv. vojny sa nezúčastnil kvôli vleklé tuberkulóze. Roku 1940 začal pracovať pre BBC až do roku 1943. Do roku 1950, kedy umiera vo veku 47 rokov, stihol napísať jeho najznámejšie román 1984 (- kritika totalitného režimu, prvé vydanie 1949).
Pozn.: Kniha 1984 bola vybraná časopisom Time ako najvplyvnejší dielo od roku 1923.
Kontext: svetová literatúra 1918 – 1945
1) Literárna žáner: veľká epika (antiutopický román)
Námet diela:
George Orwell týmto dielom vyjadruje nesúhlas s totalitným režimom, ktorý napr. Ako stalinizmus v roku 1948 zachvátil Sovietsky zväz. Rok 1948, kedy autor dielo dokončoval je „zrkadlom“ roku 1984, kedy Orwell akoby predvídal budúcnosť a snáď aj varoval svojím dielom svet, aby nikdy nezabudol, čo je to sloboda. (viď. dnes: totalitný režim v KĽDR atď.)
2) Tematická vrstva:
Hlavné postavy:
Winston Smith – zachovával si zdravý rozum. Nebol ovplyvnený Stranou, nesúhlasil s ňou, vedel, čo je to sloboda. Kládol si otázku, či je taký sám. Nedôverčivý, samotársky, potom sa ale zoznámil s Júliou a zamiloval sa do nej.
O’Brien – príslušník Strany. Inteligentný muž, spozná, že Winston nie je presvedčený vo Stranu. Nastražil na neho pascu s Bratstvom a „knihou“.
Julie – zamilovala sa do Winstona. Stranu nenávidela, ale že by mala bojovať za slobodu, to nie. Akoby mala rada toto nebezpečenstvo. ( „Ach, máš ju? Prima“ povedala bez zvláštneho záujmu. – jedná sa o knihu Bratstva).
Dej sa odohráva roku 1984 v Londýne.
Autorský postoj:
Nezdá sa, že by autorové sympatie stáli na niečí strane. Dej je rozprávaný treťou osobou.
fabula:
Hlavný hrdina, Winston Smith, pracuje ako falšovateľ histórie. Žije v Londýne, čo je hlavné mesto územnej oblasti jedna, tretie najľudnatejšie provincie jednej z veľmocí – Oceánia (ďalšie sú Eurázie a Eastázie). Tieto tri veľmoci medzi sebou neustále bojujú o moc a vládne v nich Strana – organizácia, ktorá ovplyvňuje ľud a presviedča ho v to, čo ona práve potrebuje. Ďalšie, početnejšie zložkou všetkých krajín, sú tzv. Preletí – spodina ľudstva, ako hovorí Strana. Strana, ktorú riadi tajomný Veľký Brat, vychováva ľud už od narodenia ( „Veľký Brat ťa sleduje.“). Na každom rohu je obrazovka, ktorá človeka pozoruje 24 hodín denne. Deti sú vedené tak, aby donášal na svojich rodičov. Väčšina populácie je Stranou silne ovplyvnená, ale Winston Stranu prezrel a vie, že sloboda svet už dávno opustila. Nevie ale, či je uvedomelý sám, pretože podniknúť niečo proti Strane znamená pravdepodobne vaporizácii (= zmazanie všetkých dôkazov o existencii človeka) a následná smrť. Už len zle zmýšľať je trestné. Jedinou nádej vkladal do prelieta ( „… dve hrubé ženy sa zmocnili panvy a snažili sa ju jedna druhej vyrvať z rúk …. A predsa, aj keď to trvalo len chvíľku, ako takmer desivá sila zaznela z toho výkriku tých niekoľkých hrdiel ! Vari nemôžu niekedy takhle zařve kvôli niečomu závažnejšiemu? „)
Winston sa onedlho stretáva s dievčaťom – Juliou z práce, o ktorej si myslí, že ho chce udať na ideopolicii, na chodbe, kde mu tajne odovzdá lístok so slovami: Milujem ťa! Nakoniec sa Winston rozhodne poznaz ju lepšie a stáva sa z nich milenecký pár. Usadí sa v jednom dome na území prelieta. Neskôr sa Winston zoznámia aj s istým pánom O’Brienom, o ktorom si myslí, že zmýšľa rovnako ako on. To sa mu ale stáva osudným, pretože O’Brien sa vydáva za člena Bratstva (posledný rozumní ľudia na svete, ktorí sa chcú rozvrátiť Stranu), ale v skutočnosti je príslušníkom Strany. O’Brien mu dá knihu plnú názorov, plánov a pravidiel Bratstva. ( „Nikdy sa o Bratstvu nedozviete o mnoho viac, že existuje a že k nemu patríte.“) Jedného dňa, keď z nej číta Juliu v dome starého „prelieta“, vpadne do izby ideopolicie a zatkne obidvaja. Starý „prelieta“ bol totiž tajným členom Strany. Winston je mučený až na pokraj smrti, a je nútený uznať, že Veľký Brat má vždy pravdu, že čo povie Strana je pravda, aj keby 2 + 2 malo byť päť. Winston bojuje naozaj statočne, ale nakoniec je tak psychicky zdeptaná, že naozaj uznáva, že 2 + 2 je päť. Na to bol opäť začlenený do spoločnosti, akoby sa nič nestalo, ale Winston vedel, že jedného dňa mu znenazdajky preletí hlavou guľka, tak ako bývalo s každým, čo raz vyjadril nesúhlas so Stranou. O niekoľko dní neskôr išiel Winston chodbou. Zrazu mu blysla v tyle a so slovami na perách padol na kolená: „Milujem Veľkého Brata!“ Áno, ten Winston, ktorý si myslel, že nie je možné prevrátiť ľudské myslenie a že 2 a 2 sú vždy štyri, bol mŕtvy.
Heslo Strany:
VOJNA JE MIER
SLOBODA je otroctvo
Nevedomosť je SILA
Vo väzení stretol Winston svojho suseda:
„Si vinný?“ Spýtal sa Winston. „To sa vie, že som vinný,“ vykríkol Parsons, „snáď si nemyslíš, že Strana by zatkla niekoho nevinného?“ … zmanipulovatelnost ľudí
„Kto ťa udal?“ Spýtal sa Winston. „Moja dcérka,“ povedal Parsons. … Každopádne to dokazuje, že som ju dobre vychoval. „… Parsonse zabili, za to, že v spánku hovoril:“ Preč s Veľkým bratom! „
„Ona existuje?“ Vykríkol Winston. (fotografie). „Nie,“ povedal O’Brien. (a vyhodil fotku).
„Ale veď predsa existovala! Existuje! Ja si ju pamätám. Ty si ju pamätáš! „
„Nepamätám,“ povedal O’Brien. … ovládanie mysle druhých; nakoniec Winstona presvedčil, že žiadna fotka nikdy nebola (Winston bol totiž na mučidlách) viď. 263 – asi najlepšie pasáž v knihe (rozhovor O’Briena a polomŕtveho umučeného Winstona, vysvetlenie pochodov a myšlienok Strany)
3) Kompozičné vrstva: chronologická (v spomienkach Winstona na minulosť – retrospektívnu)
4) Jazyková vrstva:
– kniha je písaná spisovnú češtinou
– slogany, časti listov, kniha
– priama reč, dialógy ( „Julie, nespíš?“ Spýtal sa Winston)
– autor zaviedol niekoľko nových pojmov ako:
– vaporizácie (popretie existencie človeka, vymazanie jeho osobnosti z histórie a následnej prepísanie všetkých dôkazov jeho bytia, tzn. Novín, rôzne články o ňom atď. – to mal na prácu Winston)
– doublethink (alebo ak dvojaký myslenia, človek tak má v sebe udržať dve protikladné myšlienky a obom veriť. Musí to byť zámerný proces, pretože doublethink vyjadruje inreligenci, ale zároveň proces nevedomý, pretože nalhávání je neprípustné – Strana predsa nikdy neklame)
– newspeak (umelo vytvorený jazyk za účelom potlačenia ľudských emócií; cieľom je zjednodušiť jazyk tak, aby nebolo možné vyjadriť zlé myšlienky)
– ideozločin (zločin zlého zmýšľania; s rozšírením newspeaku by bolo nemožné spáchať ideozločin)
– udržiavacia vojna (nekonečná vojna medzi troma mocnosťami bola vedená preto, aby v ľuďoch vyvolávala strach, aby neboli schopní premýšľať o veciach pre Stranu nebezpečných a aby nebohatli)
Vlastné názor:
Kniha sa mi v celku páčila, zvlášť psychologické pochody člena Strany O’Briena pri obhajovaní a vysvetľovaní myšlienok Strany Winstnovi, ktorého chcel prevrátiť na vieru vo Veľkého Brata. Na druhú stranu, mám radšej oddychovou literatúru, u ktorej nemusím moc premýšľať. 🙂
—————————————————————————
◆ Stiahnuť prácu v PDF ◆ ◆ Upozorniť na chybu ◆
—————————————————————————