Kniha: 1984
Autor: George Orwell
Zaslal(a): pett
George Orwell:
– 1903-1950, vl. Menom Eric Arthur Blair
– anglický prozaik, novinár, esejista
– zomrel na tuberkulózu vo veku 47 rokov
– zúčastnil sa španielskej občianskej vojny
– „Každú riadku, ktorú som od roku 1936 napísal a ktorá stojí za zmienku, som priamo alebo nepriamo písal proti totalitarizmu a pre demokratický socializmus, ako ho chápem.“
1984
– antiutopický román (1949)
– epická próza
– kniha reaguje na totalitné režimy, predovšetkým stalinizmus v ZSSR
– text je vyhotovený chronologicky
– slovná zásoba je obohatená o slová vymyslená na mieru knihe – Angsoc, Udržiavacia vojna, doublethink, …
– román sa snaží zachytiť život bežného človeka v čase totality
– podobné tému s Orwellovým dielom Farma zvierat (obe knihy kritizujú totalitné režimy a diktatúry)
– autor vyzýva človeka k nezávislému myslenia a konania, ukazuje dôležitosť ľudských práv, zamyslenie nad obrovskou cenou slobody
Postavy: Winston Smith, Julie, O’Brien
Hlavným hrdinom románu je úradník, súdruh Winston Smith, ktorý žije roku 1984 v Londýne vo fiktívnej krajine Oceánii. Vládne veľmi tvrdá diktatúra na čele s tzv. Veľkým bratom. Oficiálne ideológia sa nazýva Angsoc (pôvodne anglický socializmus) a jej ústredná hesla znie:
- Vojna je mier
- Sloboda je otroctvo
- Nevedomosť je sila
Životná úroveň je biedna a zhoršuje sa. Winston pracuje na Ministerstve pravdy, ktorá sa zaoberá manipulovaním minulosťou, upravovaním dokumentov tak, aby boli stále platné. Winstonovej prác je upravovať stará čísla novín. Oceánia vedie striedavo vojnu s krajinami Eurázie a Eastasie. Ak sa zmení situácia, ze spojenca sa stal nepriateľ az nepriateľa spojenec, Winston a iní úradníci prepisujú všetky články, ktoré v minulosti vyšli. Veľký brat totiž nikdy nemení svoje rozhodnutia, má absolútnu pravdu. Podobne sa prepisujú predpovede priemyselnej výroby, vojnového vývoja a pod. V skutočnosti sa nedá spoľahnúť na pravdivosť ani u letopočtu.
Winston sa nedokáže brániť myšlienkam na minulosť. Postupne začína pátrať, aký bol život pred nastolením diktatúry Strany a domnieva sa, že nebol taký, ako ho líči oficiálna propaganda. Premýšľa o svojej matke a sestre, ktoré zmizli, keď bol malý chlapec. Začína si písať denník. Dobre ale vie, že ho na každom kroku aj v súkromí sleduje ideopolicie pomocou všadeprítomné techniky. Rovnako ako všetky ostatné členov Strany. Myšlienky proti Strane sú ideozločin, ktorý sa tvrdo trestá. A človeka môže prezradiť aj púhy výraz tváre či rozprávanie zo spánku. Deti sú v straníckej organizácii vychovávané k udávanie rodičov.
Počas deja sa Winston zamiluje do Julie. Láska sama o sebe aj sexuálna túžba je ideozločin, preto sa obaja starostlivo skrývajú. S Juliou osamote mimo dosahu techniky môže Winston hovoriť slobodne. Sú si ale od začiatku vedomí, že ideopolicie je skôr či neskôr odhalí a zničí.
Obyvateľstvo Oceánia sa rozdeľuje na členov Vnútorné strany (2% obyvateľov, cca 6 miliónov), ktorí skutočne vládnu, členmi Externé strany, ktorí pracujú pre štát a vykonávajú jeho vôľu (členom je i Winston) a proletariát, ktorý tvorí 85% spoločnosti. Preletí sú považovaní za menejcenné, žijú vo veľmi chudobných pomeroch, stať sa o ne nestará a necháva im relatívna voľnosť. Kým sa medzi nimi neobjaví niekto, kto by sa mohol pre Stranu stať nebezpečný. Winstonovi a Júlii sa do rúk dostane kniha známeho odporcov režimu Emanuela Goldsteina Teória a prax oligarchického kolektivizmu. V nej sa Winston dozvedá ako celý systém funguje, ale nedozvie sa prečo svet vyzerá práve tak. Otázka prečo zostáva symbolicky nezodpovedaná v celom románe.
Nakoniec sú Winston aj Julie zatknutí a odvedení do ciel Ministerstva lásky. Winston pri ťažkom mučení prezradí všetko čo vie a oveľa viac. Praje si zomrieť, ale nemá možnosť. Pýta sa sám seba i svojich mučiteľov, čo po ňom Strana ešte chce. Neskôr pochopí, že cieľom vôbec nie je dostať z väzňa informácie a potom ho popraviť. Strana chce úplné pokorenie a obrat myslenia o 180 stupňov. Chce od neho, aby úprimne miloval Veľkého brata a bezhranične mu veril. To sa zdá zhola nemožné. Ale surovosť premyslene kombinovaná s vľúdnym dohováraním a obdobiami pokoja nakoniec vedú k cieľu. (Svoju úlohu hrá určite aj Štokholmský syndróm.) Winston v okamihoch vrcholnej hrôzy prestane dokonca aj milovať Júliu a je úplne pokorený.
Potom sa väzeň prekvapivo ocitá späť na slobode. Ale už je iným človekom. Znovu je zamestnaný na Ministerstve pravdy a dokonca lepšie platený. Ideopolicie už sa o neho nezaujíma a jeho by ani nenapadlo proti niečomu protestovať, hoci len v myšlienkach. Stretne sa aj s Júliou, ale aj ona ho zradila a je úplne podrobila. Winston si uvedomuje, že napriek všetkému teraz Veľkého brata miluje a ctí. Čitateľ ale vidí, že nie je isté ani to, že Veľký brat je žijúca osoba. Goldstein a jeho kniha sú premysleným dielom Strany. Na knihe sa podieľalo viac autorov, napr. Aj O’Brien, ktorý Winstonovi knihu dal a na Ministerstve lásky ho potom vypočúval a mučil.
Dej knihy sa odohráva v jednom roku, v krajine kde neplatia žiadne písané zákony a nie je kam utiecť. Ide o opísanie diktatúry, ktorá vládne tak efektívne, že si ľudia prestávajú uvedomovať iné možnosti, prestávajú myslieť. Vnímajú len heslá a strojovo vytváranú zábavu (romány, poéziu i hudbu). Prakticky nikto už na spôsobe života, ktorý možno zhrnúť do niekoľkých hesiel, nevidí nič zlé.
Podobnosť s našou históriou pôsobí až desivo, nie je to ani zábavné, ani príjemné. Presnosť knihy vyvoláva ťažko oznamovateľné pocity. Kniha miestami pôsobí ako manuál poznaj seba samého. Je to príbeh o hľadaní minulosti a pravdy sa strhujúce silou. Bezpochyby ide o jednu z najpozoruhodnejších kníh 20. storočia. Poslanie knihy je navyše večné, stále sú medzi nami plánovači šťastie, ktorí to šťastie po dosiahnutí moci naroubují všetkým ostatným aj napriek ich mŕtvoly.
—————————————————————————
◆ Stiahnuť prácu v PDF ◆ ◆ Upozorniť na chybu ◆
—————————————————————————