1984 – čitateľský denník (rozbor knihy) (5)

 

 Kniha: 1984

 Autor: George Orwell

 Zaslal(a): pett

 

George Orwell:

– 1903-1950, vl. Menom Eric Arthur Blair

– anglický prozaik, novinár, esejista

– zomrel na tuberkulózu vo veku 47 rokov

– zúčastnil sa španielskej občianskej vojny

“Každú riadku, ktorú som od roku 1936 napísal a ktorá stojí za zmienku, som priamo alebo nepriamo písal proti totalitarizmu a pre demokratický socializmus, ako ho chápem.”

 

1984

– antiutopický román (1949)

– epická próza

– kniha reaguje na totalitné režimy, predovšetkým stalinizmus v ZSSR

– text je vyhotovený chronologicky

– slovná zásoba je obohatená o slová vymyslená na mieru knihe – Angsoc, Udržiavacia vojna, doublethink, …

– román sa snaží zachytiť život bežného človeka v čase totality

– podobné tému s Orwellovým dielom Farma zvierat (obe knihy kritizujú totalitné režimy a diktatúry)

– autor vyzýva človeka k nezávislému myslenia a konania, ukazuje dôležitosť ľudských práv, zamyslenie nad obrovskou cenou slobody

 

Postavy: Winston Smith, Julie, O’Brien

Hlavným hrdinom románu je úradník, súdruh Winston Smith, ktorý žije roku 1984 v Londýne vo fiktívnej krajine Oceánii. Vládne veľmi tvrdá diktatúra na čele s tzv. Veľkým bratom. Oficiálne ideológia sa nazýva Angsoc (pôvodne anglický socializmus) a jej ústredná hesla znie:

  • Vojna je mier
  • Sloboda je otroctvo
  • Nevedomosť je sila

 

Životná úroveň je biedna a zhoršuje sa. Winston pracuje na Ministerstve pravdy, ktorá sa zaoberá manipulovaním minulosťou, upravovaním dokumentov tak, aby boli stále platné. Winstonovej prác je upravovať stará čísla novín. Oceánia vedie striedavo vojnu s krajinami Eurázie a Eastasie. Ak sa zmení situácia, ze spojenca sa stal nepriateľ az nepriateľa spojenec, Winston a iní úradníci prepisujú všetky články, ktoré v minulosti vyšli. Veľký brat totiž nikdy nemení svoje rozhodnutia, má absolútnu pravdu. Podobne sa prepisujú predpovede priemyselnej výroby, vojnového vývoja a pod. V skutočnosti sa nedá spoľahnúť na pravdivosť ani u letopočtu.

Winston sa nedokáže brániť myšlienkam na minulosť. Postupne začína pátrať, aký bol život pred nastolením diktatúry Strany a domnieva sa, že nebol taký, ako ho líči oficiálna propaganda. Premýšľa o svojej matke a sestre, ktoré zmizli, keď bol malý chlapec. Začína si písať denník. Dobre ale vie, že ho na každom kroku aj v súkromí sleduje ideopolicie pomocou všadeprítomné techniky. Rovnako ako všetky ostatné členov Strany. Myšlienky proti Strane sú ideozločin, ktorý sa tvrdo trestá. A človeka môže prezradiť aj púhy výraz tváre či rozprávanie zo spánku. Deti sú v straníckej organizácii vychovávané k udávanie rodičov.

Počas deja sa Winston zamiluje do Julie. Láska sama o sebe aj sexuálna túžba je ideozločin, preto sa obaja starostlivo skrývajú. S Juliou osamote mimo dosahu techniky môže Winston hovoriť slobodne. Sú si ale od začiatku vedomí, že ideopolicie je skôr či neskôr odhalí a zničí.

Obyvateľstvo Oceánia sa rozdeľuje na členov Vnútorné strany (2% obyvateľov, cca 6 miliónov), ktorí skutočne vládnu, členmi Externé strany, ktorí pracujú pre štát a vykonávajú jeho vôľu (členom je i Winston) a proletariát, ktorý tvorí 85% spoločnosti. Preletí sú považovaní za menejcenné, žijú vo veľmi chudobných pomeroch, stať sa o ne nestará a necháva im relatívna voľnosť. Kým sa medzi nimi neobjaví niekto, kto by sa mohol pre Stranu stať nebezpečný. Winstonovi a Júlii sa do rúk dostane kniha známeho odporcov režimu Emanuela Goldsteina Teória a prax oligarchického kolektivizmu. V nej sa Winston dozvedá ako celý systém funguje, ale nedozvie sa prečo svet vyzerá práve tak. Otázka prečo zostáva symbolicky nezodpovedaná v celom románe.

Nakoniec sú Winston aj Julie zatknutí a odvedení do ciel Ministerstva lásky. Winston pri ťažkom mučení prezradí všetko čo vie a oveľa viac. Praje si zomrieť, ale nemá možnosť. Pýta sa sám seba i svojich mučiteľov, čo po ňom Strana ešte chce. Neskôr pochopí, že cieľom vôbec nie je dostať z väzňa informácie a potom ho popraviť. Strana chce úplné pokorenie a obrat myslenia o 180 stupňov. Chce od neho, aby úprimne miloval Veľkého brata a bezhranične mu veril. To sa zdá zhola nemožné. Ale surovosť premyslene kombinovaná s vľúdnym dohováraním a obdobiami pokoja nakoniec vedú k cieľu. (Svoju úlohu hrá určite aj Štokholmský syndróm.) Winston v okamihoch vrcholnej hrôzy prestane dokonca aj milovať Júliu a je úplne pokorený.

Potom sa väzeň prekvapivo ocitá späť na slobode. Ale už je iným človekom. Znovu je zamestnaný na Ministerstve pravdy a dokonca lepšie platený. Ideopolicie už sa o neho nezaujíma a jeho by ani nenapadlo proti niečomu protestovať, hoci len v myšlienkach. Stretne sa aj s Júliou, ale aj ona ho zradila a je úplne podrobila. Winston si uvedomuje, že napriek všetkému teraz Veľkého brata miluje a ctí. Čitateľ ale vidí, že nie je isté ani to, že Veľký brat je žijúca osoba. Goldstein a jeho kniha sú premysleným dielom Strany. Na knihe sa podieľalo viac autorov, napr. Aj O’Brien, ktorý Winstonovi knihu dal a na Ministerstve lásky ho potom vypočúval a mučil.

Dej knihy sa odohráva v jednom roku, v krajine kde neplatia žiadne písané zákony a nie je kam utiecť. Ide o opísanie diktatúry, ktorá vládne tak efektívne, že si ľudia prestávajú uvedomovať iné možnosti, prestávajú myslieť. Vnímajú len heslá a strojovo vytváranú zábavu (romány, poéziu i hudbu). Prakticky nikto už na spôsobe života, ktorý možno zhrnúť do niekoľkých hesiel, nevidí nič zlé.

Podobnosť s našou históriou pôsobí až desivo, nie je to ani zábavné, ani príjemné. Presnosť knihy vyvoláva ťažko oznamovateľné pocity. Kniha miestami pôsobí ako manuál poznaj seba samého. Je to príbeh o hľadaní minulosti a pravdy sa strhujúce silou. Bezpochyby ide o jednu z najpozoruhodnejších kníh 20. storočia. Poslanie knihy je navyše večné, stále sú medzi nami plánovači šťastie, ktorí to šťastie po dosiahnutí moci naroubují všetkým ostatným aj napriek ich mŕtvoly.






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: