Kniha: 1984
Autor: George Orwell
Zaslal(a): NickSindy
George Orwell
- Vlastným menom Eric Arthur Blake
- Narodený v Indii, veľmi dobrodružný život v Anglicku, Francúzsku aj v bojoch v Španielsku.
- Ľavicovo zameraný, ťažko chorý na tuberkulózu (zomrel 1950)
- Prvý známejší dielo Farma zvierat (1945), najúspešnejší dielo 1984 (1948)
Obsahová stránka
Analyzujte text z hľadiska času a priestoru
Román sa odohráva v utopistické svete permanentné vojny, konkrétne v Londýne roku 1984. Je tu nastolená prísna diktatúra a svet je fakticky rozdelený na 4 časti. Na mocnosti Oceánii, Euráziu a Eastasii. Tie spolu priebežne bojujú o moc, vplyv, ao neurčenej územia.Veľká Británia je tu najvýchodnejšia výspou Oceánie, a hlavný hrdina Winston Smith tu opisuje svoj príbeh. Dej je postupne vyvinul s čiastočnými retrospektínymi spomienkami na minulosť, kedy hrdina tápe nad vecami, ktoré sa už stali.
Oceánia je tu pod nadvládou Veľkého Brata, čo je postava s nejasnou identitou zaštiťující činnosť Strany. Jej symbol presviedča masy v jej ideológii a dáva obyvateľstvu modlu „osloboditeľov“ a ochranca „blahobytu“.
Celý systém spoločnosti je založený na nenávisti obyvateľov voči nepriateľom, na predhadzovania ideológiu AngSocu, permanentným sledovaním jedinca prostredníctvom obrazoviek, na dohľade Ideopolicie a permanentným ovládaním pravdy (minulosti).
Celý príbeh vyúsťuje v konečnú premenu rebelujúceho Winstona Smitha a graduje jeho prispôsobením sa celku, ideálu spoločnosti.
Strana vyhlásila, že Oceánia nikdy nebola spojencom Eurázie. On, Winston Smith, vedel, že Oceánia bola spojencom Eurázie ešte len pred štyrmi rokmi. Ale odkiaľ táto znalosť pramenila? Len z jeho vlastného vedomia, ktoré aj tak musia byť čoskoro zničené. A ak všetci ostatní prijímajú lož, ktorú Strana predkladá – ak všetky záznamy opakujú rovnakú povedačku – potom lož prešla do histórie a stala sa pravdou. „Kto ovláda minulosť,“ znelo heslo Strany, „ovláda budúcnosť: kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť“. A predsa minulosť, svojou povahou vymeniteľné, nikdy zmenená nebola. Všetko, čo je pravda teraz, je pravda odjakživa a navždy. Je to celkom prosté. Je k tomu potrebné jedine nekonečný sled víťazstvo nad vlastnou pamäťou. Hovorili tomu „ovládanie skutočnosti“; v newspeaku sa tomu hovorilo doublethink.
Obsah a poslanie (idea) diela
Winston Smith, jeden z členov spoločnosti totalitného štátu Oceánia v sebe prebúdza myšlienky odmietajúce súčasný režim a jeho praktiky. Jeho myseľ sa postupne dostáva do pazúrov rastúce žiadosti vymaniť sa z jej osnov a ďalej si osvojuje svoje ideály slobody. Píše si denník, napádajú ho myšlienky odporu, kupuje si veci spojené so starou dobou, býva s milenkou, atd.Všechny tieto postupy sú ostro proti všeobecné ideológii AngSocu (anglickému socializmu), obmedzujúceho štátneho jazyka newspeak, a podvojnému myslenie doublethink. Akékoľvek odchýlky od ideálu spoločnosti, či slobodné myslenie je tu totiž považované za najťažšie zločin proti Strane, takzvaný Ideozločin.
Winston Smith hľadá v tejto chladnej a zradné spoločnosti rovnako zmýšľajúcich osoby a snaží sa vypátrať odboj voči režimu. Jeho úspech je čiastočný. Nachádza mladú Júliu, zapálenú prívrženkyne strany, ktorá svoje odbojné zmýšľanie umne skrýva pred svojím okolím.Ich vzťah sa stane milostným a neskôr vyvrcholí v čiastočnej spolužitia, v rámci ich možností. Obaja si uvedomujú vážnosť svojho počínania a isté prezradenia sa Ideopolicii a tým i istej smrti. Avšak ich vzťah považujú za akýsi odpor voči Strane a čím ďalej viac ho rozvíjajú. Po istej dobe sú prezradení. Obaja sú podrobovaní výsluchom, mučenie a presviedčanie. Nakoniec je ich duša premožená a psychika skrútenie. Obaja sa priznajú vyšetrovateľmi O’Brian, kde zradí toho druhého. Winston Smith potom zisťuje, že je presvedčený v lásku voči Veľkému Bratovi. Tým zvíťazí sám nad sebou.
Heslá Strany:
VOJNA JE MIER
SLOBODA je otroctvo
Otroctvo je SLOBODA
Nevedomosť je SILA
- Charakterizujte rozprávača a iné hlavné postavy
Winston Smith
Je svojim vlastným rozprávačom príbehu života v krajnej totalitnej spoločnosti. Je to človek, ktorý sa narodil ešte skôr, než sa režim ujal vlády, a tak je jeho myslenie menej zviazané všeobecnú ideológiou. Snaží sa psychicky utiecť a spísať svoje myšlienky, preto si píše denník. Ako štyridsaťročný, nie moc pekný muž spoznáva, že nechce byť súčasťou tejto primitívne a zároveň veľmi premyslené spoločnosti. Jeho myšlienky sa obracia na minulosť a hľadá, aké to predtým bolo. Minulosť je totiž neustále upravovaná. Spoznáva Julie, s ktorou nadviaže milostný vzťah. Počas výsluchu sa snaží odolávať, aj keď vie, že môže zomrieť. Nakoniec je drastickými metódami utvorený k obrazu spoločnosti a presvedčený v pravdu Veľkého Brata.
Keď už siahal na kľučku, všimol si, že nechal na stole otvorený denník. Preč s Veľkým bratom! s písmenami skoro tak veľkými, že sa dala prečítať cez celú izbu. Taká hlúposť. Zároveň si však uvedomil, že cez všetok strach by nechcel poškvrniť smotanový papier tým, že by zošit zavrel, kým bol atrament ešte mokrý.
Julie
Krásna, mladá, dvadsaťšesťročná, na prvý pohľad prívrženkyne Strany, ale ktorej myšlienky sú tvrdo proti režimu. Pragmatická dievča s mnohými životnými skúsenosťami, ktorá sa snaží na seba neupúta pozornosť. Veľmi dobre plánuje a vie v tom „chodiť“. Zamiluje sa do Winstona Smitha a nadviaže s ním milostný vzťah.
Zrolovali dokončenú prácu do zvitku a vsunul ho do pneumatického potrubia. Uplynulo osem minút. Posunul si okuliare na nose, vzdychol a pritiahol si ďalšie kôpku papierov, s útržkom navrchu. Vyroloval ho. Stálo na ňom veľkým, nepravidelným písmom:
Milujem ťa.
Niekoľko sekúnd bol tak omráčený, že neodhodil tú kompromitujúce vecičku do pamäťovej diery. Než to nakoniec urobil, neodolal a ešte raz si to prečítal, aby sa ubezpečil, že tam tie slová skutočne sú. Pritom dobre vedel, aké nebezpečné je prejaviť prílišný záujem.
O’Brien
Šarmantná a autoritársky vyzerajúci muž z vyššej spoločnosti, ktorý sa predstavoval ako kontakt na odboj proti Strane. Avšak jeho pravá tvár je presvedčený prívrženec Strany. Zradí Winstona aj Júliu. Potom je vypočúva a nakoniec je svojimi metódami psychicky zlomí.
Druhou osobou bol muž menom O’Brien, člen Vnútorné strany, ktorý mal postavenie tak významnej a vzdialené, že si o ňom Winston nedokázal vytvoriť sebemenší predstavu. V skupine ľudí okolo stoličiek zavládlo na okamih ticho, akonáhle zbadali čiernu kombinézu člena Vnútorné strany. O’Brien bol rozložitý, silný muž s pevnou šijou a drsnú, výraznú, krutú tvárou. Avšak cez svoje hrozivé výzoru mal istý šarm. Zvláštnym spôsobom si rovnal okuliare na nose, čo bolo neobyčajne odzbrojujúci gesto a v nedefinovateľné zmysle ušľachtilé. Bolo to gesto, ktoré by mohlo vyvolať predstavu šľachtica z osemnásteho storočia ponúkajúceho tabatierku sa šňupavým tabakom, keby ovšem bol ešte niekto schopný takých predstáv.
forma diela
- Žáner
Utopický Roman- opis života v totalitnej spoločnosti očami hrdinu a praktík v tomto krajnom režime. Postupný popis rozvoja hlavného hrdinu, kedy sa dozvedáme jeho sklonmi, slabosti, chyby …
„Ako sa voláš?“ Spýtal sa Winston.
„Julie. Ja viem, že ty sa voláš Winston Smith. “
„Ako si to zistila?“
„Asi sa vyznám lepšie ako ty. Povedz mi, čo si si o mne myslel, než som ti dala ten lístok? “
Nebol v pokušení jej klamať. Prinesie láske obeť tým, že začne s najhorším.
„Neznášal som ani pohľad na teba,“ povedal. „Chcelo sa mi znásilniť ťa a potom ťa zavraždiť. Pred dvoma týždňami som mal vážne chuť rozbiť ti hlavu dlažobné kockou. Či to naozaj chceš vedieť, myslel som si, že máš niečo s Ideopolicií. “
- Kompozičné prostriedky
Dej je chronologický s čiastočnými retrospektínymi pohľady do minulosti. Ku koncu graduje jeho rozprávanie. Kompozičné stavba je jednoduchá bez výrazných prvkov. ER forma.
- Charakterizujte jazykové prostriedky
Dielo je napísané hovorovým jazykom, celkom časté je využívanie priamej reči. Dominantné sú popisy myšlienok hlavného hrdinu. Občas sa tu vyskytujú cudzie vymyslená slová v imaginárnym jazyku strany, takzvanom newspeak :. Doublethink, Goodthink newspeak, atď.
Okolité architektúru prevyšovali tak výrazne, že zo striech Sídlisko víťazstvo ich bolo vidieť všetky štyri. Sídlila v nich štyri Ministerstva, do ktorých bol rozdelený celý štátny aparát: Ministerstvo pravdy, ktoré spravovalo informácie, zábavu, školstva a umenia. Ministerstvo mieru, do ktorého kompetencie spadala vojna. Ministerstvo lásky, ktoré malo na starosti právo a poriadok. A Ministerstvo hojnosti, ktoré bolo zodpovedné za hospodárske záležitosti. Ich názvy v newspeaku zneli: Pramini, Mírmini, laminát, Hojmini.
- Používa autor nejakých výrazných umeleckých prostriedkov?
Nie nepoužíva. Všetko je reálny a jednoduchý popis deja. Kompozícia bez výrazných prostriedkov.
Všeobecne kultúrne a Literárnohistorická kontext diela
- Zasaďte dielo 1984 do kontextu celej tvorby autora
Jeho prvým dielom boli Barmské dni (1934), kde sa už prelína Orwellův odpor voči imperializmu. Potom autor začal písať ako novinár a jeho hlavnými diely boli eseje.
Po jeho skúsenostiach v bojoch občianskej vojny v Španielsku, zúročil svoje skúsenosti v dielach ako bol Hold Katalánsku (1937).
Druhej svetovej vojny sa nezúčastnil z dôvodu dlhotrvajúcej a ťažké tuberkulózy. Jeho stav sa naďalej zhoršoval a počas tejto doby napísal svoje najznámejšie dielo 1984 (1949). Sú v ňom zhrnuté jeho skúsenosti z ciest a novinárskej činnosti. Dielo je antiutopické a s absurditou opisuje vyhrotenú totalitný spoločnosť.
Kým nebudú ľudia uvedomelí, nebudú sa búriť, a kým sa nevzbouří, nemôžu sa stať uvedomelými.
V Československu bol zakázaný, jeho jasné pripodobnenie v knižke predstavuje Komunistický / stalinistickej režim.
- Zasaďte dielo do kontextu svetovej literatúry 20. Storočia, Identifikujte kultúrne a historické súvislosti textu
Antiutopistická literatúra, ktorú Orwell predpovedal vývoj stalinistického režimu. Mnoho ľudí sa za za Studenej vojny stotožňuje so situáciou v akej bol Winston Smith a v akej sú oni. Dielo bolo nadčasové.
- Zhodnoťte pôsobenie diela a jeho aktuálnosť
Dielo ma silno pri čítaní ovplyvnilo. Jeho vyznenie bolo veľmi aktuálne napríklad v roku, ktorý je názvom samotnej knihy.Při tom autor nemohol vedieť, že sa Svet dostane do podobnej situácie, ktorú predpovedal. Studená vojna bola takmer podobná a z doslovu Milana Šimečka som nadobudol dojem, že George Orwell nejakým spôsobom cestoval časom. Predpovedal dominanciu propagandy, ovplyvnenie mas verejnými prostriedkami komunikácie a ďalšie.
V dnešnej dobe sa môžeme pozerať na situáciu v KĽDR, ktorá v mnohom kopíruje príbeh z knihy. Kult osobnosti vodcu Kim Čong Ila, neustály vojenský stav, predkladaná pravda Strany, zdeformovaná spoločnosť, atď.
Nebezpečenstvo totalitarizmu, despocia a diktatúry asi nikdy nezmizne. Nech je teda táto kniha výstrahou, ako môže byť tento režim vyvedený k „dokonalosti.“