📝 Život

Životopisné údaje o Neznámom autorovi, ako je jeho/jej meno, dátum narodenia, miesto narodenia, rodinné zázemie, vzdelanie, či iné osobné informácie, nie sú dostupné. Práve táto absencia informácií je definujúcou charakteristikou Neznámeho autora. Nepoznáme dôvody, prečo autor zostal v anonymite. Možno si to želal sám, možno sa informácie o ňom/nej v priebehu času stratili. V niektorých prípadoch môže byť autorstvo sporné a pripisované rôznym osobám. Niekedy je možné na základe analýzy textu diela usudzovať na určité charakteristiky autora, ako napríklad jeho vzdelanie, sociálne postavenie, či svetonázor, avšak tieto informácie zostávajú len hypotézami a nemožno ich overiť. Chýbajúce biografické údaje sťažujú interpretáciu diel Neznámeho autora. Bez znalosti kontextu autorovho života je ťažké pochopiť motivácie a inšpirácie, ktoré viedli k vzniku diela. Zároveň to otvára priestor pre rôzne interpretácie a špekulácie. Anonymita autora môže byť vnímaná ako nedostatok, ale aj ako výzva pre čitateľa, aby sa sústredil na samotný text a jeho posolstvo bez toho, aby bol ovplyvnený informáciami o autorovi. Hoci nevieme nič o živote Neznámeho autora, jeho/jej diela môžu byť cenným svedectvom o dobe, v ktorej vznikli. Prostredníctvom analýzy jazyka, štýlu, tém a motívov diela sa môžeme dozvedieť o kultúrnych, spoločenských a historických okolnostiach, ktoré ovplyvnili jeho/jej tvorbu. Neznámy autor tak zostáva záhadou, ktorá podnecuje našu zvedavosť a zároveň nám pripomína, že literárne dielo môže existovať a mať hodnotu aj bez toho, aby sme poznali jeho tvorcu. Aj bez poznania identity autora môžeme oceniť krásu jazyka, hĺbku myšlienok a umeleckú hodnotu diela. Absencia informácií o autorovi nás núti sústrediť sa na samotný text a vnímať ho v jeho celistvosti. Práve táto záhada robí Neznámeho autora fascinujúcim a jeho diela nadčasovými.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Literárny štýl Neznámeho autora sa môže značne líšiť v závislosti od konkrétneho diela, ktorému je toto označenie pripisované. Vzhľadom na to, že „Neznámy autor“ nie je jeden konkrétny človek, ale označenie pre neznámy pôvod diela, nemožno hovoriť o jednotnom štýle či charakteristike tvorby. Môže ísť o rôzne žánre, od epiky a lyriky až po drámu, s rôznym tematickým zameraním a umeleckou úrovňou. Pri skúmaní diela Neznámeho autora sa literárni vedci zameriavajú na analýzu jazyka, štýlu, kompozície a použitých literárnych prostriedkov. Štýl jazyka môže byť archaický alebo moderný, jednoduchý alebo zložitý, opisný alebo dynamický. Na základe týchto prvkov sa snažia určiť približné obdobie vzniku diela a prípadne ho porovnať s dielami známych autorov z danej doby. Niekedy je možné na základe štýlu a témy diela usudzovať na určité charakteristiky autora, ako napríklad jeho vzdelanie, sociálne postavenie, či svetonázor. Avšak tieto informácie zostávajú len hypotézami a nemožno ich s istotou potvrdiť. Charakteristika tvorby Neznámeho autora je teda vždy spojená s určitou mierou neistoty a interpretácie.

👥 Literárni súčasníci

Keďže nepoznáme autora, nie je možné určiť jeho súčasníkov.

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Neznámy autor (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Podkoní a žiak

Autor: Neznámy autor

Pridal(a): peterhedstroemcz

Autor diela

• Autor je neznámy.
• Vieme, že dielo vzniklo na konci 14. storočia, teda ani nemôžeme určiť, či sa jedná o vrcholné dielo autora alebo o dielo zo záveru jeho života. Niekedy je dielo nesprávne pripisované Smilovi Flaškovi z Pardubíc.

Literárne-historický kontext

• Dielo radíme do Stredovekej literatúry -> českej svetskej literatúry, žiakovskej poézie
• Od 2. polovice 13. storočia sa v českých zemiach rozvíjala kultúra aj literatúra – vznikala staročeská literatúra, ktorá bola takmer vždy veršovaná.
• Autori diel sú väčšinou anonymní, s čím je spojená aj obtiažna datácia diel.
• Časť spisovateľov tvorí v latinčine.
• Latinské pamiatky: Zbraslavská kronika, Legenda aurea (Zlatá legenda)
• V dobe Karola IV.: Vita Caroli (Život Karolov) – autobiografia Karola IV., Legenda o svätom Prokopovi, Život svätej Kataríny, Tristram a Izalda, Hradecký rukopis, Mastičkář
• České pamiatky (12-13. st.): Svätý Václav, vévoda českej zeme
• 2. polovica 13. storočia – 1. polovica 14. storočia: Alexandreis, Dalimilova kronika

Rozbor diela: Podkoní a žiak

Literárny druh a žáner

• Literárny druh – epika
• Literárny žáner – epická báseň, satira (ide o umelecký štýl, ktorý veľmi obsahuje karikatúry, iróniu a výsmechy. V tomto príbehu je veršovaná s humornou kritikou), žiakovská poézia

Téma a motiv

• Téma – hospodská hádka (spor) medzi podkoním a žiakom
• Motívy – hádka, chudoba

Hlavná myšlienka

• Spor medzi dvoma ľuďmi o živote. Hlavnou funkciou má být pobaviť čitateľa.

Vyprávač

• Vyprávač: Nie je na ničie strane, len sedí medzi podkoním a žiakom a pozoruje spor
• Ich forma, personálny vyprávač
• Personálny vyprávač – vystupuje v ich-forme, vyprávačom je jedna z postáv príbehu

Vyprávačie spôsoby.

•  Užíva sa priama reč, slohové postupy – popisný a vyprávačský.

Typy prejavov

• Pásmo vyprávača – prejav, ktorý pronáša vyprávač ich-formou. Postavy vedú dialóg.

Kompozičná výstavba

• Príbeh je vyprávačom vyprávaný spätne, inak chronologický postup, skladá sa z deviatich slôk (v ktorých zvyčajne hovorí len jediná osoba) a 490 veršov.

Jazykové prostriedky

• Básnický jazyk, nespisovné hovorové slová → patria medzi spisovné slová, dnes archaické výrazy (panoš), nadávky, prechodníky (podávajúc)
• Veršovaná výstavba
• Druh rýmu – združený (aabb), verše majú väčšinou osem slabík.

Postavy

• Podkoní chudobný poddaný, ktorý sa stará na panskom dvore o kone, napriek tomu je lepšie zabezpečený ako žiak.
• Žiak tiež chudobný, ale študuje, je vychlubovačný a pomerne prchlivý = vznietlivý.
• Vyprávač pozoruje hádku podkoního a žiaka, nakoniec je nimi znechutený a odchádza.

Časopriestor

• Hospoda (krčma), neznámy čas, najpravdepodobnejšie v 14. storočí, záber diela – dej trvá len niekoľko minút

Obsah diela

Autor prišiel do hospody a sadol si medzi podkoního a žiaka. Tí sa začali hádať, kto z nich má lepší život, hoci sú oba chudobní. Podkoní sa vychlubuje, že má trvalú prácu a môže spať na posteli, zatiaľ čo žiak spí na zemi. Žiak mu odporuje, že je sýty, ale potom sa dozvieme, že to nie je úplne pravda. Podkoní sa mu zas smeje, že musí tvrdo pracovať v škole. Žiak hovorí, že pracuje tvrdo, ale nie je pri tom bitý od pána ako podkoní. Žiak verí, že vystuduje školu a stane sa arcibiskupom a ľudia ako podkoní sa mu budú kľačať. Nakoniec sa oni poperú a vyprávač odchádza domov.

The post Podkoní a žiak – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Epos o Gilgamešovi

Autor: Neznámy autor

Pridal(a): Britka, Adush, Toubi

Autor diela

• Vznik z ľudovej slovesnosti – autor neznámy.
  • Ľudová slovesnosť – príbeh si predávalo po storočia niekoľko kultúr a preto vzniklo aj niekoľko verzií.
• Dielo bolo nájdené na hlinených tabulkách na území dnešného Iraku.
  • Tu sa nachádzalo mesto Uruku (najprv sumerské, potom babylonské).

Literárne-historický kontext

• najstaršie dielo svetovej literatúry, začiatok staroveku
• vzniká z ľudovej slovesnosti okolo roku 2000-1700 pred Kr., pamiatka sumerského písemnictva
• u nás v tej dobe doba bronzová
• orientálna kultúra, Akkadská ríša, staroveký predný východ, Mezopotámia
• nedochovaný v úplnosti, rekonštruovaný z viacerých verzií
• v tejto dobe vznikali žánre – mýty, hymny, modlitby, spevy, náriky
• účel literatúry bol najmä náboženský, ale aj praktický

Ďalšie diela tejto doby

• Chammurapiho zákoník – Babylonská literatúra
• Príbehy tisíc a jednej noci – Perzská literatúra, pôvodne indický zbierka príbehov
• Starý zákon – Syropalestína, hebrejská literatúra
  • základ pre judaizmus a kultúrnu tradíciu Židov, od 15. st. pred Kr. – vznikal asi 1100 rokov, rozsiahlejšia a staršia časť Biblie, hebrejčina, aramejčina, 5 kníh Mojžišových (Tóra), Knihy sudcov, Kráľovské knihy, Prorocké knihy
• Vlastný životopis Sinuhetův – Egypt
  • hyeroglifické nápisy vytesané na stenách pyramíd alebo hrobiek, papyrové zvitky, o životných osudoch egyptského lekára
• Hymnus na slnko – Egypt, z doby Novej ríše
• Knihy mŕtvych – Egypt
  • súpis rád a magických zaříkadiel, ktoré majú mŕtvemu pomôcť pri jeho ceste podsvetím k posmrtnej blaženosti
• Máhabhárata – rozsiahly epos veršovaný, opisujúci bratrovražedný boj medzi dvoma rodmi
• Rámajana – India, hrdinský epos o princi Rámovi
• Kamasutra – India
• Grécko – Homér – Ilias, Odyssea. Euripides – Medeia.
• Rím – Ovidius – Premeny. Plautus – Komédia o hrnci.

Rozbor: Epos o Gilgamešovi

• Kniha napísaná cca 2000 pred Kr.

Epos o Gilgamešovi je považovaný za prvý veľký epos svetovej literatúry. Predchádzali vyprávania o údajnom kráľovi – Gilgamešovi. Nejedná sa o mytologické príbehy aj keď z mytológie vychádzajú. Príbeh sa zaoberá dvoma veľkými témami.

Literárny žáner

• Najstarší sumerský babylonský hrdinský epos (epos = z rečtiny=slovo, reč, povest). Zachované sú len útržky z tabuliek nájdených na rôznych miestach sveta. Vznikol ako ústna ľudová slovesnosť. Písaný v sumerčine, akadčine.
• Epos – rozsiahla epická veršovaná skladba, spousta postáv, spletitý dej, rozsiahle popisy, opisuje významné udalosti, činy mimořádných osobností, hrdinské činy
• Epika, poézia, báseň, voľný verš

Téma a motív:

• život a osudy vládcu Gilgameša
• hľadanie večného života, bohovia a polobozi, priateľstvo, nadprirodzeno, symbolika, strach zo smrti
• priateľstvo, náboženské rysy, odpor voči bohom
• uvedomenie – človek nemôže byť nesmrteľný, nesmrteľný zostáva len svojimi činmi
• náboženské rysy

Kompozícia

• chronologická
• 12 tabuliek dohromady vyprávajúce príbeh Gilgameša. Dielo veľmi rozsiahle.
• Prológ (predmluva, úvod do deja) a 4 ďalšie časti
• Symbolika: čísla 3 6 7, had symbol zla, hriechu
• človek nemôže byť nesmrteľný, nesmrteľným zostáva len svojimi činmi
• rozsiahle popísané činy hrdinu, popisy postáv aj prostredia tiež bohato popísané

Vypráveč a slohový postup:

• er-forma
• vypráveč má podobu monológu, nezaujato popisuje dej
• promluvy: prevažne vyprávania, úvaha
• verš: voľný verš

Jazykové prostriedky

• pôvodne klínovým písmom na hlinených doskách, akadčina a sumerčina
• archaizmy („Mám snad já kráčať pred tebou, aby ústa tvá volala: ‚Jen ďalej, neboj sa!“)
• číselná symbolika (Enkidu obcoval s nevestkou bez ustania po šesť dní a sedem nocí)
• poetizmy
• knižné výrazy
• priama reč (I zavolali Aruru mocnú: „Tys Gilgameša stvorila, nyní stvoř podobu jeho. Nechť čelí srdci jeho bouřlivému. Nechť změří spolu síly, ať oddychne si Uruk.“)
• inverzia (obrátený slovosled), personifikácia, metafora, metonýmia
• opakovanie slov vo veršoch
  • epifora (na konci), anafora (na začiatku), epiteton = ozdobný prívlastok vo veršoch
• žáner vysokého štýlu, kontrasty, prirovnania

Časopriestor:

• Miesto: Mezopotámia, mesto Uruk
• Čas: za vlády kráľa Gilgameša (cca 2600 pred Kr.)

Postavy

• Gilgameš
  • 5. kráľ sumerského mesta Uruk, nechal postaviť vysoké hradby a nútil všetkých pracovať, silný panovník – panoval prísne až tyransky, ale múdro
  • vysoke postavený muž nesúci hrdinské rysy (udatnosť, odvaha, chrabrosť, nezlomnosť), 1/3 človek, 2/3 boh,
• Enkidu
  • pôvodne nepriateľ Gilgameša, nakoniec najlepší priateľ
  • pomocník, napol zviera, bol vyslaný bohmi aby zabil Gilgameša
• Ištar
  • bohyňa, zášt, pýcha, pomstychtivosť, chcela si vziať Gilgameša- ten odmietol
• Aruru
  • bohyňa, stvorila z hliny Enkidua
• Ninsun
  • matka, bohyňa – preto Gilgameš z ⅔ boh
• Churava
  • nestvúra, nadprirodzená bytosť, pán cedrového lesa
• Utanapištyn
  • boh ,dříve človek, stal sa bohom po potope sveta
• Ostatné postavy majú rolu rádcov, alebo naopak protivníkov

Stručný obsah

Gilgameš (z dvoch tretín boh a z jednej tretiny človek) je líčený ako tyranský vládca, nútiac svoje poddaných k ťažkej práci na stavbe hrádok mesta. Obyvatelia žiadajú bohov o pomoc. Tí preto pošlú na zem polodivokého človeka Enkidua, ktorý má Gilgameša premociť. Pôvodne protivníci sa však stanú priateľmi a vykonajú mnoho hrdinských činov. Enkidu umiera v dôsledku prekliatia bohyne Ištar a Gilgameš, ktorý pocíta strach zo smrti, sa vydáva hľadať tajomstvo nesmrteľnosti. Bez úspechu sa vracia do mesta Uruk a poznáva, že hradby, ktoré dal vybudovať, chrania mesto pred nepriateľmi a sú dielom, ktoré ho robí veľkým a nesmrteľným.

Podrobný obsah

1. tabuľka

Keď prišiel do Uruku, bol krutý vládca („ve dne v noci núti i deti k práci”) a jeho poddaní na neho povolali boha Anu. Ten zavolal Aruru, bohyňu ľudí, aby stvorila niekoho, kto sa postaví Gilgamešovi.

Stvorila Enkidua, ten bol obdarený silou od boha vojny. Stvorila ho chlpatého ako zviera, živil sa trávou s gazelami. Lovec ho uvidel v horách a povedal o tom ostatným ľuďom. Doví sa to Gilgamešovi a pošle do hôr nevestu Šamchatu, aby ho sviedla a tým že sa mu odcudzí jeho zver. Tá ho teda sviedla a sedem dní a nocí spolu obcoval bez ustania. Zvieratá utekajú.

Šamchata vedie Enkidua do Uruku, ten chce s Gilgamešom pomeriť sily. Šamchata mu to vymlievala. Gilgamešovi sa však zdal sen o tomto Enkiduovi a teší sa na jeho príchod. Akoby sa do neho zamiloval.

2. tabuľka

Došli teda spoločne do mesta a Šamchata dala najisť a napiť Enkiduovi. Ošatila ho a zo zvieraťa urobila človeka (poloboha, vzhľadovo je prirovnávaný k Gilgamešovi). Potkal Enkidu Gilgameša na uliciach Uruku a zaklesli sa do seba ako zápasníci. Mlátili sa, až sa steny otriasli. Gilgameš klesol na kolena. Enkidu potom povedal ako je Gilgameš jedinečný a usmierili sa polibkom. Stali sa bratmi.

Gilgameš navrhol, že spoločne zabijú Chuvavu, strážcu cedrového lesa. Enkidu sa bál, že Chuvavu a boh, ktorý les chráni, neporazí, ale Gilgameš ho premluvil, aby išiel s ním. Šli teda za kováčom, aby im zbrane urobil. Rádcovia mu vymlievali túto riskantnú cestu, ale neposlúchol ich a na cestu sa vydáva.

3. tabuľka

Pred odchodom navštívili chrám Egalmach v Uruku, obydlie bohyne Ninsun (Gilgamešovej matky). Žiadajú, aby sa za ne modlila a ona tak učiní a aby upevnila priateľské zväzok medzi oboma, adoptovala Ninsu Enkidua za svojho syna, aby sa stali bratmi.

4. tabuľka

Po troch dňoch cesty vypráva Gilgameš svoj sen o tom, že sa zrútila hora. Enkidu vysvetľuje, že to znamená, že Chumbabu porazia, lebo on má byť tá hora.

Gilgameš mal nasledujúcej noci ďalší sen. Sen o stepnom býkovi. Enkidu mu vysvetlil, že býk, ktorého vo sne videl, je boh Šamaš, ktorý im pomáha.

A zdal sa mu ďalší sen: „Bola búrka. Potom vyšlehol blesk a začalo horieť. Zostal len popol.” Vysvetlenie bolo: porazíme Chumbabu, toto je výklad od Šamaša

Dohromady sa mu zdalo 5 snov, posolstvo: 1 sám nič nezvládne, ale 2 majú viac síl.

5. tabuľka

Došli až k lesu a začali kácať cedrové stromy. Chumbaba uslyšel kácanie a naštval sa. Vyniesol ich do výšky a chcel ich shodiť na zem, ale boh Šamaš im pomohol a poslal na Chumbabu silné vetry zo všetkých strán. Chumbaba bol vetrom oslepený a Gilgameš s Enkidem ho na 3 rany zabili. Začali kácať cedrové stromy a posielali ich do Uruku po rieke Eufrat a Chumbabovi urezali hlavu.

6. tabuľka

Gilgameš sa očistil a dal si čisté šaty. Promluvila k nemu Ištar, bohyňa lásky a ponúkla mu sobáš. Gilgameš jej však vyčíta jej sexuálnu minulosť. Ištar sa naštve a vystúpi na nebesia za svojím otcom Anu. Žiada ho, aby na Gilgameša poslal nebeského býka. Ištar začala ničiť Uruk a zabíjať ľudí. Medzi nimi mal byť aj Enkidu, ten však zavolal Gilgameša na pomoc a spoločne býka porazili. Enkidu vytrhal kýtu z býka a hodil ju po Ištar. Potom urobili hostinu pre ľud Uruku.

7. tabuľka

Enkidu mal v noci sen: „Sešli sa Šamaš a Anu a radia sa. Prečo zabili býka a Chumbabu? Prečo vykáceli cedry? Musí za to zomrieť.” Šamaš sa však bránil, že to bolo na jeho rozkaz – Anu rozhodol teda, že aspoň Enkidu musí zomrieť. Enkidu ľutuje drevo, ktoré kácal, modlia sa spoločne s Gilgamešom k bohom za odpustenie. Odpoveď je však, že rozhodnutie bohov zmeniť nemožno. Enkidu sa teda naštve a v ľútosti začne preklínať Šamchatu. Z neba sa však ozve Šamaš a karhá Enkida, že nemá zlořečiť tej žene, ktorá mu dala chlieb a seznámila ho s jeho bratom Gilgamešom. Enkidu teda žehná Šamchatu.

Enkidu mal ďalší sen: Anzu, vták búrky (orlie telo, hlava leva) ma popadol a do podsvetia ma uvrhol a ty Gilgameši mi nepomohol. (Ďalej popisuje kto všetko je v podsvetí a tým končí sen) Enkidu onemocnel a ležal 12 dní a potom vstal a povedal, že jeho priateľ ho opustil. Zomrel.

8. tabuľka

Táto tabuľka začína dlhým žalospievom Gilgameša, v ktorom vymenováva čo spolu zažili a kto všetko by mal Enkidua oplakávať. Potom preplakal sedem dní a nocí. Nakoniec vyzve kováčov a zlatníkov aby urobili sochu Enkidua. Potom Gilgameš konečne pochoval Enkidua.

Gilgameš sa pýta boha Šamaša na zmysel života a utieka na step a blúdi. Šamaš k nemu hovorí: Kam bežíš? Život, ktorý hľadáš, nenájdeš. (nesmrteľnosť)

9. tabuľka

Gilgameš utieka do stepi a bojí sa smrti. Modlí sa k bohom a ti mu dávajú sen: Škorpión-človek sa ho pýta, prečo zavítal do tak dalekej stepi. Odpovedá, že ide za jedným z bohov sa opýtať na zmysel života a smrti. Škorpión-človek ho varoval, že ho čaká dlhá a trnitá cesta cez hory. Nakoniec však Gilgameš premlúva škorpión-človeka a ten mu otvorí cestu. Trnitou mal cestu Gilgameš, ale po jednom dni v lese bez svetla sa dostal do krásnej záhrady, kde boli stromy z diamantov.

10. tabuľka

Gilgameš prišiel k domu šenkýrky a tá sa ho pýta, čo zde ďaleko od Uruku pohľadáva. Gilgameš jej vypráva o svojom priateľovi, a že nevie čo ďalej robiť. Tá mu odpovedá, aby si užíval radosti života, aby sa veselil. Ten jej nechce poslúchať a hľadá možnosť, ako prekročiť more, aby sa spýtal Uta-napišti, jediného preživšieho potopy, na nesmrteľnosť. Šenkýrka mu povedala, že jediný, kto ho môže previesť cez more, je lodivod Sursunab. Idet ho teda nájsť. Najde ho a hovorí mu, že stratil priateľa a nechce dopadnúť ako on, pochovaný. Vezme ho teda lodivod so sebou na loď, ale nařídí mu, aby si vzal dlhé tyče.

Až po mesiaci dopluli k vodám smrti, tu použil všetky svoje tyče na odrazenie od dna, lebo sa nesmel dotknúť vody kožou. Lodivod začne hovoriť ke Gilgamešovi a pýta sa ho, prečo je zahoŕklý žiaľom. Ten mu povie znova o svojom priateľovi, ako ho veľmi miloval, a že nechce dopadnúť ako on. Lodivod mu dá promluvu do duše o tom, že nič na Zemi netrvá večne, až on, Gilgameš, nebol stvorený bohmi ako ďalší boh, a preto musí jednou taky zomrieť, ako všetci.

11. tabuľka

Gilgameš sa pýta Uta-napišti, jediného preživšieho potopy, ako sa stal bohom. Ten mu odpovedá, že boh sladkých vôd Ea povedal, že bude potopa, tak aby si postavil Archu. Postavil ju vo tvare štvorca. Na ňu naložil svoju rodinu, striebro a stepnú zver. Ďalšieho dňa prišli bozi a spustili búrku a celá potopa začala. Potopa bola tak silná, že aj bozi sa jej lekali a utiekli. Po siedmich dňoch búrka ustala, ale loď sa na ďalších šesť dní zasekla o horu. Uta-napišta vypustil 3 vtáky, aby našli pevninu, ale všetci sa vrátili, pretože nenašli pevninu. A tak zapálil myrhu ako obeť pre bohov a tí došli. Enlil, boh zeme, bol naštvaný, prečo niekto prežil potopu. Ea, boh sladkých vôd, ten, ktorý Uta-napištovi poradil postaviť Archu, sa ho teraz zastal. Enlil teda Uta-napištu a jeho ženu vyvedol z lode a dal im požehnanie, aby sa takisto stali bohmi. Tým dosiahol to, že v ten okamžik neboli na zemi žiadni ľudia a civilizácia sa mohla zrodiť úplne znova. Uta-napišta povedal Gilgamešovi, že ešte však musel složiť skúšku nesmrteľnosti, ktorá spočíva v tom, že musí týždeň nespať. Nabídl mu, že túto skúšku takisto môže podstúpiť. Avšak Gilgameš ihneď usnul a spal celý týždeň. Gilgameš sa spýtal, ako sa teda má zbaviť svojho démona, pretože pochopil, že bohom sa už nestane. Chcel sa aspoň zbaviť strachu zo smrti. Uta-napišta promluvil k lodivodovi Uršnabimovi: odveď tohoto muža ku kúpeli, odhoď jeho staré kože, obleč ho do rúcha, aby zakryl svoju nahotu a aby sa vrátil do Uruku, tam dospie svojej cesty. Uta-napišta potom k Gilgamešovi: na dne pod vodou nájdeš rastlinu, vodnú ružu, ktorá ťa píchne svojím trnom, ale dá ti poznat radosti života. Gilgameš sa pre túto rastlinu potopil a našiel ju. Chcel ju doviesť do Uruku a tam ju sniesť. Na ceste späť ju však snedol had, ktorý sa premenil na leva, a tak aspoň had našiel radosti života. Gilgameš bol sklamaný. Keď sa Gilgameš po Eufrate vrátil do Uruku spoločne s lodivodom Uršanabim, nadšene mu ukazoval hradby svojho mesta a tešil sa, až mu ich ukáže zblízka. Uvedomil si, že v tomto je jeho nesmrteľnosť. On je priečo sumerským kráľom, vládcom mesta Uruk, on nechal postaviť majestátne hradby a chráni tak svojich ľudí pred útokmi zvonku.

Okolnosti vzniku diela:

Gilgameš bol patrne historickou postavou, vládcom kráľovského mesta Uruk. Kľúčový motiv hrádok ako ochráncu svojho ľudu. Téma statečného bojovníka vymykajúceho sa bežným meradlám tvorí vedľa náboženskej literatúry základ písemnictva každého národa.

Vlastný názor:

Epos je v origináli poskladaný z niekoľkých hlinených tabuliek, preklady sa môžu líšiť. Hľadanie večného života. Premieta sa tu strach z vojny a zo smrti. Zaujímavý epos o láske, strachu zo staroby a smrti.

Ukážka diela:

• Kruté smrti sa nevyhneš!
• Čo na veky stavíme dom? Čo na veky pečetíme?
• Čo na veky bratia o podiel sa delia?
• Čo na veky trvá na zemi hnev? Čo na veky zvedá sa rieka a záplavu prenáša?
• Kuklu svoju opúšťa vážka.

The post Epos o Gilgamešovi – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Legenda o svätej Kataríne

 Autor: Neznámy autor

 Zaslal(a): Liska

písomne ¾ 14. st.-dochovala sa v opise z 15. st

Teória literatúry-forma

1) Všeobecná charakteristika-písomne

a) Literárny druh + d:lyricko-epická skladba

b) Literárny žáner + df + d: legenda –pochádza z latinského Legere,čo znamená „to, čo má byť čítané“ je epický literárny druh, pojednávajúcej o živote, smrti, umučenie a zázrakoch určitého svätca či mučeníka, príp. pozostatkov alebo svätého predmetu (legenda o sv. Kríži). V legendách sa vyskytujú zázraky a postavy kresťanskej histórie. V prenesenom zmysle môže byť aj legenda o význačné osobe.

c) Literárny smer + charakteristické črty smeru + d:literatúra doby Karlovej (vznik slovensky písané literatúry:

-Karlova univerzita-centrum vzdelanosti-4 fakulty

-veľký kultúrny a hospodársky rozkvet

-demokratizácie literatúry-sprístupnenie všetkým vrstvám (rozvoj miest, univerzita)

-2 smery:

a) literatúra latinská

b) literatúra česká-žánrovo rozmanitá

Súdobá diela: česky: Legenda o sv Prokopa-legenda, Hra troch Máriou-staročeské dráma

latinsky: Karel IV-Vita Caroli, Majestas Carolina, Legenda o sv Václavovi

Bartolomej z Chlumce-Glosár, Vokabulář Bohemář — latinsko-českej slovníky

2) Organizácia jazykových prostriedkov

POÉZIA

Forma básne + d- rytmus-asi trochej

verš-8slabičný-typické pro staročeskou poéziu

rým-združený aabb

Charakteristika slovnej zásoby + d: veľmi bohatá-vysoký náročný štýl

• stopy moravského nárečia, z ktorých je možné súdiť, že autor pochádzal z východnej Moravy
• archaizmy, slová Dialektická alebo vlastné novotvary, slová, ktoré nejako prekvapujú, strhávajú na seba pozornosť
• kontrast
• priama reč
• -inspirácie kurtoáznymi motívy (dvorskej, milostné) – pre legendu neobvyklé
• -oproti lat. predlohe je v Č navyše uvedená scéna zásnub s Krisom a bičovanie
• -schéma je typické pre legendu X objavujú sa ,, aktualizácie „v tomto žánri-veľmi vysoká úroveň-vrchol legendistiky

-Symbolika:

-farba-biela – nevinnosť

zelená – stud, kľud

modrá – podliatiny

červená – rany, telo, krv

čierna – bolesť

žltá (zlatá) – vlasy

A / Literárne teória-obsah

1) Tematická výstavba (téma)

Popis téme epického literárneho diela

a) Charakteristika typu rozprávača + d:er-forma, autor opisuje udalosť

b) Stručný opis deja a kompozície: chronologicky

2 časti -1Kateřina prijíma kresťanstvo + mystické zasnúbenie s Kista

-2 Vzdorovanie nátlaku cyperského kráľa Maxencia

Pohanská princezná Katarína odmieta po smrti svojho otca kráľa Kosta každý sobáš z presvedčenia, že jej nikto nie je rovný, dokonca ani syn cisára Maxencia (to, čo Kataríne bráni v sobáša, je tušenie nadsmyslného sveta). Preto ide pre radu za pustovníkom, ten ju nadchne pre iného muža, pre Ježiša Krista. 
Ráno po tej má Katarína videní: Panny Márie s malým Ježiškom v náručí, v ktorom sa Ježiško odmietne pozrieť na Katarínina tvár, pretože nie je pokrstená. Po Katarínina krste sa odohráva druhé videnie. Tentoraz uvidí dospelého Krista v nádhernej sieni, ktorá sa pripisuje kaplnke sv. Václava v katedrále sv. Víta, a niekedy dokonca aj legendárnemu chrámu Svätého grálu, zamiluje sa do neho a oslavuje s ním sobáš … 
… Počas ťaženia cisára Maxencia za potlačenie kresťanstvo navštívi cisár Alexandrii, aby obrátil Katarínu pomocou svojich päťdesiatich najvzdelanejších učencov späť na pohanstva. To sa mu nepodarí a Katarína dokonca obráti vďaka svojej múdrosti učenca na kresťanstvo. Kráľ ju nechá zbičovať (po tomto akte sa na Katarínina tele objavujú symbolické farby, ktoré znázorňujú ľudské vlastnosti). Ani to nepomáha. Maxencius ju chce teda mučiť inak, lámaním okolo. Boh však na zem zosiela archanjela, ktorý bleskom zničí mučidlách a potrestá tisíce pohanov smrťou. Tento akt privádza na kresťanstvo dokonca aj cisárovnú a cisárovej najvernejší. Rozčúlený Maxencius je necháva všetky popraviť. Katarína mu ani napriek tomu pretrváva, a tak jej kráľ necháva Uťaté hlavu. Pri ceste na popravisko sa Katarína vo videní stretáva s Kristom, ktorý ju oznamuje, že už na ňu čaká. Katarína zomrela šťastná (-Stav sa z nej mučenice). 
Po tej nasledujú dva zázraky. Z hlavy az šije Kataríny vytryskáva miesto krvi mlieko a následne sa z neba znáša anjeli a odnáša jej telo na horu Sinaj (to je miesto, kde Boh odovzdal ľuďom desatoro prikázaní). Tretí zázrak nastal, keď zo svätého hrobu Kataríny začal vytekať bez pristania posvätný olej (odvtedy z ktorejkoľvek schránky, kde je jej ostatok uložený, olej vyteká a ktokoľvek sa ním natrie, sa uzdraví z akejkoľvek choroby).

c) Hlavné postavy a ich charakteristika + d:

-skoro všetci, ktorí sa s ňou stretnú sú popravení-uverili v Krista

Katarína

3 vrstvy-charakteristika skutky

-charakteristika fyzickými atribútmi

-charakteristika duchovné a psychologické stránky

-jediný dcéra alexandrijského kráľa Kosta

-18 rokov

-Krásne, múdra, nechce sa vydávať, ibaže za muža jej rovného

otec Kataríny -kráľ-zomrel

matka Kataríny -Chcete ju vydať, skôr chodievala pre radu k pustovníkovi-pošle za ním

Katarínu

cisár Maxence

-ak Katarínu pre svojho syna

-krutý, neústupný

-kontrast k premietnutí cností Kataríny

pustovník -modrý, kráľovná si k nemu prišla po radu

cisárovná

Porfyrius -sprostredkuje stretnutie cisárovnej s Katarínou vo väzení

50 učencov -obráti je

d) Doba, v ktorej sa dej odohráva: 4 st nl

e) Miesto deja:Alexandria

2) Význam oznámení-hlavná myšlienka

Hlavná myšlienka: život, statočná smrť pre Krista, láska k nemu, svätosť

B / Literárne histórie

1) spoločenský-HISTORICKÉ POZADIE (charakteristika doby)

a) Charakteristika obdobie, v ktorom dielo vzniklo + politické, alebo historické udalosti, ktoré

ovplyvnili vývoj literatúry:

-veľký kultúrny a hospodársky rozkvet

-Presun sídla Karla IV do Prahy

-Karlova univerzita-centrum vzdelanosti-4 fakulty-7svobodných umenie

-2 hlavné udalosti: Pražské biskupstvo povýšené na arcibiskupstvo

založená Karlova univerzita-patrónka sv Katarína-centrum vzdelanosti-4 fakulty-7svobodných umenie Trivium-gramatika, rétorika, logika -aritmetika. Geometria, astronómia, muzika

b) Hodnoty, ktoré vtedajšiu spoločnosť uznávala:náboženské hodnoty, prostriedky pre prežitie

vzťah spoločnosti k literatúre: skôr na knihy neboli peniaze, v tejto dobe laicizace = zosvetštenia, písali nielen kňazi → rozdelenie literatúry na svetskú a duchovnú

Prejav problematiky každodenného života v literárnej tvorbe, ako (či je):

legendy- povzbudenie v duchovnom snažení

staročeské dráma- Hra 3 MATRA-interludium Tkadleček-komika-pobavenie

filozofická próza- Tkadleček-alegorický spor milenca tkadlečka a nešťastím

rytierska epika- milos príbehy-Tristan a Izalda

c) Typické znaky literárnej produkcie daného obdobia:

Vývoj literárnych druhov v tomto období:

-lyrika-

-epika-legenda, rytierska epika ustupuje

-dráma- do hier vsadzované interludia, nekriv náboženské v kostoloch, neskôr KOMISK hry na trhoviskách

Najčastejšie literárnou spracovávaná téma tej doby: náboženská, milostná, filozofická

2) AUTOR (ako historické obdobie ovplyvnilo autorovu tvorbu)

a) Základné fakty o autorovom živote + vplyv životných zážitkov na vznik diela (ak sú):

neznámy- údajne bol klerik v Dvorský prostredí-milostné prvky, asi východnej Morava

b) Životné skúsenosti autora, ktoré sa v jeho tvorbe prejavili:

c) Zaradenie diela do kontextu autorove tvorby: nič ďalšie nepoznáme

Porovnanie s jeho iným dielom s podobnou tematikou: …

3) INŠPIRÁCIA daný literárnym dielom

a) Kto a ako sa dielom inšpiroval:Legenda prekladaná do mnohých ďalších slovanských jazyku- chorvátčina, poľština, slovinčina

b) Čím dielo inšpirovalo ďalší vývoj literatúry:vplyv nezasiahol vo väčšej miere do žánrov iných-legenda je až moc jasne definovaná, aby k tomu došlo

C / Literárne kritika

a) Ako bolo dielo prijímané v dobe vzniku, prečo: dobre-témou zapadala do kresťanskej doby

Kladne, záporne ?, prečo: +, bola obľúbenou sväticou Karla IV

kontroverzný vtedy ?, prečo: nebola

kontroverzné dnes? Prečo: ne nie, možno by ale niektorým mohlo pripadať z hľadiska náboženstva

b) Hodnotenie súdobej kritiky:+

Hodnotenie dnešnej kritiky: Eduard Petrů (literárny historik) ,, vybrúsený drahokam “

c) Aktuálnosť témy diela dnes:svätosť je stále aktuálna, aj keď na to mnohí kašlú …

Stručné pojednanie o vzťahu diela k skutočnosti (či a ako sú v diele reflektované: spoločensko-historickej zmeny):

D / Porovnanie

a) Porovnanie daného literárneho diela s literárnym dielom, ktoré sa venuje rovnakému téme:

Legenda o sv Prokop -sleduje osudy sv Prokopa, hlavne pôsobenie v Sázavský kláštor

zhodné: veršované

rozdiely: napísané prostým štýlom

zrozumiteľné všetkým

domáce prostredie

The post Legenda o svätej Kataríne – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Evanjelium podľa Márie

 Autor: Neznámy autor

 Zaslal(a): Kamilionka

Evanjelium podľa Márie

• gnostický apokryfný text
• vznik evanjelia je datovaný medzi polovicu 2.stl.
  a začiatkom 3.stl.
• pôvodne spísané po grécky (dochovalo len v dvoch zlomkoch) ale zachované aj v koptskom preklade
  (od konca 4. alebo začiatku 5. storočia)
• je súčasťou Berlínskeho gnostického kódexu
  • objavil ho Dr.Carl Reinhardt roku 1896 v Hornom Egypte, Káhira
• autorka nemôže byť sama Mária Magdaléna, pretože v čase svojho narodenia bola dlho po smrti (ale autorka je považovaná za ženu, ktorá napísala myšlienky Márie)
• evanjelium je napísané z väčšej časti formou rozhovoru Márie Magdalény a Ježiša Krista
• príbeh začína po nejakom čase Ježišovho vzkriesenia
• zmienky o Márii Magdaléne sa samozrejme nachádza aj v kanonických evanjeliách, ale nie je ich veľa, napr.:
  • v Janove sa Matúša a Markovo evanjelium vyskytuje počas ukrižovania, pohrebe a vzkriesenia Ježiša -> tu je presne pomenované
  • v evanjeliu Lukáša je len zmŕtvychvstanie a je menovaná ako jedna z žien v sprievode Ježiša, keď prechádzal dedinami a hovoril ľuďom
• oveľa viac je o Márii možné zistiť skôr teda z apokryfných evanjelií (napr.: Filipovo evanjelium, Nikodémovo evanjelium …)

Márie Magdalena

• tiež známa ako Mária Magdaléna, Mária Magdaléna, Mária Magdaléna, Mária Magdaléna či Mariam Magdalio
• pravdepodobne jedna z 12 apoštolov, evangelistka, nasledovníčky a obľúbená učeníkmi Ježiša Krista
• pochádzala z mesta Magdaly (známe ako mesto neresti a hriechov), ktoré leží neďaleko Jeruzalema
• narodený okolo roka Ježišovho narodenia
• často sa o ňom hovorí, že je veľká hriešnica (označovaná ako prostitútka, bláznivá a posadnutá siedmimi démonmi), a keď sa s Kristom stretla stretnutie s ním, očistila a priniesla nový spôsob života
• bol tiež jediným apoštolom, ktorý bol prítomný pri Ježišovom ukrižovaní, smrti, pohrebe a vzkriesení
• stále existujú špekulácie o Márii ako o spoločníkovi a manželke Ježiša Krista, o ich potomkoch ao krvi, ale sú to naozaj špekulácie, neexistujú presné dôkazy
• o živote Márie Magdalény po zmŕtvychvstaní Krista sú len legendami, nie je jasné, kde jej cesty prešli ďalej

Zaujímavé fakty:

• Márie Magdalena je pokladaná tiež za patrónku remesiel a živností (patrónka holičov)
• sviatok Svätej Márie Magdalény je 22. júla, o jej sviatku sa odporúčalo strihať vlasy zvlášť tým, ktorí chceli, aby im vyrástli ešte dlhšiu
  – v deň tohto sviatku sa nemal kúpať, pretože sa verilo, že kúpajúca bude mať dlhé vlasy pod vodou, manželstvá neboli uzavreté – manželstvo uzavreté v ten deň prinieslo smolu
• na jej počesť je vystavaná aj veľa kostolov

The post Evanjelium podľa Márie – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Epos o Gilgamešovi

 Autor: Neznámy autor

 Zaslal(a): Britka

Literárny žáner

Najstarší sumeriánsky babylonský hrdinský epos (epický = z gréčtiny = slovo, reč, povesť). Zachovávajú sa iba kúsky stôp nájdené v rôznych častiach sveta. Vznikol ako ústne sloveso. Písaný v Sumerčina, Akkadčine.

Poézia, báseň, slobodný verš

Zloženie

12 tabuliek dohromady rozprávajúcich príbeh Gilgameš. Práca je veľmi rozsiahla.

Prológ (úvod, úvod do príbehu) a 4 ďalšie časti

Témy: priateľstvo, hľadanie nesmrteľnosti, nadprirodzené, bohovia, polobohovia,

Symboly: čísla 3 6 7, symbol hada zla, hriech

človek nemôže byť nesmrteľný, zostáva nesmrteľný iba svojimi skutkami

hrdinské činy, popisy postáv a životné prostredie

Obsah

Gilgameš (z dvoch tretín boh az jednej tretiny človek) je predstavovaný ako tyranský vládca, nútiace svojich poddaných k ťažkej práci na stavbe hradieb mesta. Obyvatelia žiadajú bohov o pomoc. Tí preto zišli na zem polodivého človeka Enkiduom, ktorý má Gilgameš premôcť. Pôvodne sa protivníci stali priateľmi a vykonávali mnoho hrdinských činov. Enkidu umiera v dôsledku prekliatie bohyne Ištar a Gilgameš, ktorý pocíti strach zo smrti, sa vydáva hľadať tajomstvo nesmrteľnosti. Bez úspechu sa vracia do mesta Uruk a spoznáva, že hradby, ktoré dal vybudovať, chráni mesto pred nepriateľmi a sú dielom, ktoré ho robí veľkým a nesmrteľným.

Charakterizujte hlavný znak

Gilgameš – vysoko postavený muž nesúci hrdinské rysy (udatnosť, odvaha, chrabrosť, nezlomnosť)

1/3 osoby, 2/3 boha, silný suverén – ovládaný prísne tyranmi, ale múdro

Enkidu – Gilgamešův priateľ, pomocník, napoly zviera, bol vyslaný bohmi aby zabil Gilgameš

Ištar – bohyňa, zastať, pýcha, pomstychtivosť, chcela si vziať Gilgameš – ten odmietol

Aruru – bohyňa, stvorila z hliny Enkiduom

Ninsun (matka) – bohyňa

Churava – netvora, nadprirodzená bytosť

Utanapištyn – boh, skôr človek, stal sa bohom po potope sveta

Umiestniť autora v kontexte literárneho vývoja

Najstaršia práca svetovej literatúry. Vzniká od druhého do tretieho tisícročia pred naším letopočtom. Pôvod folklórnych sloves. Neznámy autor.

Charakterizujte jazykové zdroje vzorky

Archaizmus, knižný jazyk, žáner s vysokým štýlom, kontrasty, inverzie = obrátené slovné poradie, priama reč, opakovanie slov vo veršoch = epifora (na konci), anafora (na začiatku); symbolika, porovnanie, epiteton = dekoratívny atribút vo veršoch.

The post Epos o Gilgamešovi – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.