📝 Život

Ivan Olbracht, vlastným menom Kamil Zeman, sa narodil v Semile v rodine advokáta. Jeho otec Antonín Zeman bol významnou postavou českého politického a kultúrneho života a matka, Ružena Zemanová, roz. Holubová, pochádzala zo vzdelanej rodiny. Detstvo prežil v prostredí intelektuálne podnetnom, obklopený knihami a diskusami o literatúre a politike. Už v mladosti sa prejavil jeho literárny talent a začal písať poviedky a básne. Po štúdiách na gymnáziu v Mladej Boleslavi sa zapísal na právnickú fakultu v Prahe, no štúdium nedokončil, pretože ho viac lákala novinárska a literárna dráha. Začal pracovať ako redaktor v rôznych periodikách a venoval sa publicistike a prekladateľstvu. Jeho novinárska práca ho viedla do rôznych kútov Európy, kde sa zoznamoval s rôznymi kultúrami a sociálnymi problémami. Získal rozsiahle skúsenosti a poznatky, ktoré neskôr pretavil do svojich literárnych diel. Jeho raná tvorba bola ovplyvnená anarchizmom a socialistickými ideami. Neskôr sa priblížil ku komunizmu a stal sa členom Komunistickej strany Československa. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako vojnový korešpondent. Po vojne sa venoval predovšetkým literárnej tvorbe a prekladaniu z nemčiny, ruštiny a francúzštiny. V medzivojnovom období sa stal jedným z najvýznamnejších českých spisovateľov. Jeho diela sa vyznačovali hlbokým sociálnym cítením a záujmom o osudy obyčajných ľudí. Významne sa venoval aj židovskej tematike a zachytil život a kultúru židovských komunít na Podkarpatskej Rusi. V tomto období sa prejavil jeho záujem o ľudové tradície a folklór, čo sa odrazilo aj v jeho tvorbe. Jeho záujem o Podkarpatskú Rus sa prehlboval a viackrát tam cestoval, aby spoznal život miestnych ľudí a ich kultúru. Tieto skúsenosti sa stali základom pre jeho najznámejšie diela, ako napríklad Nikola Šuhaj lúpežník, Golet v údolí a Biblické príbehy. Počas druhej svetovej vojny sa aktívne zapojil do protinacistického odboja. Po vojne pokračoval v literárnej činnosti a zastával rôzne funkcie v kultúrnom živote. Zomrel v Prahe, zanechávajúc za sebou bohaté literárne dedičstvo. Jeho diela dodnes patria k základným kameňom českej literatúry a sú prekladané do mnohých jazykov. Olbrachtova tvorba je cenená pre svoju umeleckú hodnotu, hlboký humanizmus a nadčasové posolstvá.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Olbrachtova tvorba je charakteristická silným sociálnym cítením, realistickým zobrazením života a zameraním na osudy obyčajných ľudí. Jeho diela sú často zasadené do prostredia Podkarpatskej Rusi a zachytávajú život a kultúru miestnych obyvateľov, najmä Židov a Rusínov. Olbracht sa vo svojich dielach venoval aj témam ako chudoba, sociálna nespravodlivosť, vykorisťovanie a národnostné konflikty. Jeho štýl písania je prenikavý, expresívny a zároveň poetický. Používa bohatý jazyk, prelínanie češtiny s nárečiami a slangom, čo dodáva jeho dielam autentickosť a špecifickú atmosféru. Často využíva prvky magického realizmu a folklórne motívy, čím vytvára jedinečný svet, v ktorom sa prelína realita s fantáziou. V jeho románoch a poviedkach sa stretávame s výraznými postavami, ktoré sú vykreslené s psychologickou hĺbkou a pochopením pre ich životné osudy. Olbracht sa nezameriava len na vonkajšie udalosti, ale snaží sa preniknúť do vnútra svojich postáv a odhaliť ich motivácie, túžby a obavy. Dôležitým prvkom jeho tvorby je aj humor, ktorý je často prepletený s tragikou a iróniou. Olbrachtov humor je ľudový, živelný a neraz aj drsný, čo odráža charakter postáv a prostredia, v ktorom sa jeho príbehy odohrávajú.

👥 Literárni súčasníci

Karel Čapek (Biela nemoc, Vojna s mlokmi), Jaroslav Hašek (Osudy dobrého vojaka Švejka za svetovej vojny), Vladislav Vančura (Rozmarné leto, Markéta Lazarová), Božena Slančíková Timrava (Ťapákovci, Skon Paľa Ročku).

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Ivan Olbracht (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Biblické príbehy

Autor: Ivan Olbracht

Pridal(a): Filipkoz, Martina Hladíková

Ivan Olbracht (1882 – 1952)

• Vlastným menom Kamil Zeman, syn spisovateľa Antala Staška (vl. m. Antonín Zeman).
• Od roku 1905 pracoval ako redaktor rôznych socialisticky orientovaných novín, v roku 1921 vstúpil do KSČ a začal pôsobiť ako komunistický novinár, najmä v Rudom práve.
• Za 1. republiky bol dvakrát väznený za príliš revolučné komunistické názory.
• Celé 30. roky sa venoval problematike chudobnej Zakarpatské Rusi, kde sa usadil v obci Kolčava, toto obdobie býva považované za vrchol jeho literárnej tvorby.
• Ďakujúc jeho postavám, ktoré sa dostávajú do vypätých situácií a na nichž skúma ich psychiku, radí sa tiež k psychologickej literatúre.

Ďalšia tvorba:

• Zem bez mena (1932)
  • Reportáže informujúce o zlej situácii na Zakarpatskej Ukrajine, analýza historických udalostí a charakteristika zdejšieho obyvateľstva
• Golet v údolí (1935)
  • Poviedkový súbor so židovskou tematikou, život v ghetách (najznámejšia časť: O smutných očiach Hany Karadžičovej)
• Biblické príbehy (1939)
• Nikola Šuhaj loupežník (1945)
  • Príbeh o loupežníkovi Nikolovi, ktorý bohatým berie a chudobným dáva. Za túto činnosť je samozrejme pronásledovaný četníkmi a je na neho vypsaná veľká odmena. Nikola sa skrýva u svojej priateľky Eržiky, nakoniec ho zradia jeho kamaráti a on je zabitý

Všeobecne kultúrny kontext

• 1. polovica 20. storočia

Demokratický prúd

• Autori tohto prúdu boli pragmatisti (snažia sa nájsť absolutnú pravdu – univerzálna pravda neexistuje – záleží z koľkých uhlov sa dívame)
• Českí pragmatisti boli názorovo blízki T. G. Masarykovi; písali do Lidových novín
• Zájom o bežný život ľudí, vystupujú proti fašizmu

Historický kontext

• 1945 – koniec 2. svetovej vojny
• 1948 – komunistický prevrat
• 1968 – okupácia vojskami Varšavskej zmluvy -> 3. veľká vlna emigrácie (1. dve: 1938-39, 1948)
• 1989 – Nežná revolúcia -> svrhnutie režimu

Doba a súčasníci:

• Karel Čapek (R.U.R, Vojna s mlokmi, Biela choroba), Vladislav Vančura (Rozmarné leto), Jaroslav Seifert (Na vlnách TSF, Jaro, sbohem), Vítězslav Nezval (Básne noci – Edison, Mannon Lescaut), Jiří Wolker (Host do domu, Ťažká hodina)…

Rozbor diela: Biblické príbehy

• Literárny druh: Epika (na rozdiel od lyriky zachytáva dej)
• Literárny žáner: Náboženská epika
• Literárna forma: Próza (text písaný do odsekov a kapitol)

Téma:

• Obyčajní hriešni ľudia, pre ktorých je ťažké ísť po správnej ceste, ktorá vedie k Bohu. Boh však s ľuďmi má trpezlivosť a ak litujú svojich hriechov, odpúšťa im. Autor sa snažil spoznať deti s príbehmi, na ktoré by sa nemalo zabudnúť.

Motívy:

• Boh, Hospodin, náboženstvo, viery, pokora, úcta, ponaučenie, odpustenie, vernosť, dobré skutky.

Kompozícia:

• Chronologický dej
• Er-forma (vyprávač)
• Kniha obsahuje známe príbehy ako: O stvorení sveta a človeka, Adam a Eva, Vražda Kainova, O potope sveta, Stavenie veže a zmätie jazykov, O zničení Sodomy a Gomory, Príbeh Jozefov, Príbeh Mojžišov, O Samsonovi, David a Goliáš alebo O múdrosti Šalamúnovej.

Jazykové prostriedky:

• Veľmi spisovný jazyk (mierne knižný – Olbrachtov štýl)
• Zastarané slovné obraty, zložitý jazyk, archaizmy
• Častá priama reč
• Epizeuxa (opakovanie rovnakého slova alebo slovných spojení za sebou)

Časopriestor:

• Najmä Babylonia, Jeruzalem, oblasti v púšti

Charakteristika diela:

Postavy:

• V každom príbehu iné okrem Hospodina -> Boh – Ústredná postava všetkých kapitol. Je všemocný a vševedúci. Chce, aby sa všetci ľudia chovali hodne, pokorne, obetavo a uctivo. Naopak zavrhuje akékolvek hriechy, ako lakomstvo, pýchu, závist či hnev.
• Adam, Eva, Kain, Ábel, Set (3 synovia Adama), Noe (vnuk Seta), Abrahám, Izák (syn Abraháma), Jákob (syn Izáka), Jozef a jeho 11 bratov (synovia Jákoba), Mojžiš, Samson, Dávid, Saul, Šalamún (syn Dávida) a mnoho ďalších

Obsah:

Príbehy zo Starého zákona; autor vynechal vyslovené náboženské pasáže, bohoslužobné poučky a didakticko-náboženské časti. Zameral sa na kapitoly, ktoré vyprávajú o histórii, o spoločenských a politických pomeroch, o politickom zriadení a o spôsobe myslenia jedného zo starovekých národov. Dielo zobrazuje utrpenie a pronásledovanie starožidovského národa. V dobe okupácie Československa nacistami má byť výzvou k odporu a ku statečnosti. Starý zákon je dlhšia a staršia časť Biblie. Ide sa pôvodne o zbierku posvätných židovských kníh, ktorú prevzalo zo židovstva vzniknuté kresťanstvo. Vzhľadom na to, že túto zbierku užívajú ako židia, tak i rôzne prúdy kresťanstva, nepanuje vo veľa otázkach shoda – ani v tak základných, ako je rozsah či názov zbierky. 

Dej vybraných príbehov

Stvorenie sveta.

Prvý deň stvoril Boh nebo, svetlo a tmu. Druhý deň vznikla obloha. Tretí deň oddelil vodu od suše a rozkázal, aby kvitli rastliny a trávy Stromy, aby mali plody a mohli sa vysemeniť. Štvrtý deň vzplali na oblohe nebeské hviezdy, mesiac a slnce. Piaty deň vytvoril vtáctvo a ryby Šiesty deň rozkázal: „Vydej zeme živé tvorstvo“. Tak vznikol aj človek. Siedmy deň Boh odpočíval.

Adam a Eva

Boh vytvoril človeka z hliny a pomenoval ho Adam. Stvoril pre neho záhradu Eden. V strede nej stáli dva stromy, strom života a strom vedomia. Boh povedal Adamovi, že môže jesť ovocie zo všetkých stromov, okrem stromu vedomia. Aby Adam nebol osamelý, vytvoril Boh z jeho rebra prvú ženu, Evu. Lstivý had prehovoril Evu, aby snedla jablko zo stromu vedomia, čo urobila a ponúkla aj Adamovi. Keď sa to Boh dozvedel, vyhnal ich z raja.

Vražda Kainova

Adam a Eva žili mimo raj a hospodárili. Mali dvoch synov, Kaina a Ábela. Kain bol poľnohospodár, Ábel pastier ovcí. Na kamennom oltári obetovali Bohu vypestované potraviny a jahňatá. Kain žiaril na Ábela, pretože sa Bohu viac páčila jeho obeť. Závidel mu tak veľa, že ho zabil.

Boh nariadil, že nikto nesmie Kaina vo vzteku zabiť, ale stal sa tulákom.

Potopa sveta (O potope sveta)

Zem sa začala pomaly preľudňovať a to viedlo ku zvýšeniu ukrutností a zla u ľudí. Boha neposlúchali a vôbec si ho nevážili. Ten videl, čo sa na zemi deje a začal ľutovať, že ju stvoril. Noe bol muž spravodlivý, hodný a poctivý a Boha miloval. Boh si ho preto vybral, aby prežil a oznámil mu, aby si vyrobil koráb, na ktorý si má vziať celú svoju rodinu. K nim má opatriť vždy jeden pár od všetkých živočíchov a tých si loď vziať s sebou. Ďalej sa má zásobiť jedlom a pitím. Keď to Noe vykonal, strhla sa veľká búrka, nebo sa otvorilo a zničilo všetko živé. Bola potopa sveta., ktorá trvala štyridsať dní a nocí. Len koráb plul po hladine. Nebo sa potom sklidnilo a Noe vypustil z korábu holubicu. Tá sa po čase vrátila a niesla v zobáčku olivový list. Tak poznal Noe, že voda opadla a vylodil sa na hore Arrarat. Boh mu oznámil, ať teraz vyvedie všetky tvory na pevnú zem, aby sa mohli množiť a rozejísť po celej zemi. Tiež s ľuďmi uzavrel zmluvu, v ktorej sa hovorilo, že Boh už nikdy zem nezatopí. Preto vytvoril dúhu, aby ľuďom vždy po daždi pripomínala božiu zmluvu.

David a Goliáš.

Filistínčania sestavili vojsko a tiahli proti Izraelovi. Davidovi bratia museli ísť do boja. David bol najmladší z nich, preto zostal doma a pásl stáda. Jedného dňa si ho otec zavolal a nariadil mu, aby bratom doniesol jedlo. Keď sa so bratmi stretol a predal im potraviny, pred izraelské vojsko vystúpil Goliáš, učinený obor, a vyzval muža, aby s ním niekto bojoval. Vysmieval sa vojakom a hanil Izrael. Všetci sa ho báli. David sa však obrovi smelo postavil. Goliáš sa najprv Davidovi posmieval, ale potom sa k nemu rozbehol. Ten držal v ruke prak s oblôžkom. Namieril a vystrelil na obra. Goliáš bol zasiahnutý do hlavy a padol. David mu jeho hlavu usekol. Tak bol silný porazený slabším.

Šalamún.

Po Dávidovej smrti vládol kráľ Šalamún. Ten preslul svojou chytrosťou a bystrosťou Kedyž si susedia nevedeli rady, šli sa opýtať Šalamúna a ten im vždy dobre poradil. Chytrosť získal tak, že postavil Hospodinovi nádherný chrám. Ten sa ho opýtal, ako si žiada odmenu. Šalamún po ňom chcel, aby mu nadielil chytrosť. Jedného dňa pred Šalamúna predstúpili dve ženy. Ich spor sa týkal narodeného dieťaťa. Bývali v rovnakom dome a obom sa zároveň narodili deti. Jednej žene však dieťa zomrelo, tak ho ukradla druhej. Chceli preto, aby ich Šalamún rozsúdil. Ten im poradil, aby si dieťa rozpúlili a každá si ponechala jednu polovicu dieťaťa. Prvá žena s hrůzou vykrikla, že mu nebude brať život, ať si ho teda nechá tá druhá. Druhá však trvala na rozpúlení. Šalamún okamžite poznal, ktorá je pravá matka a dieťa jej odevzdal. Za to, že tak spravodlivo rozsúdil, si ho ľud veľmi vážil.

Stavenie veže a zmätie jazykov

Ľudia začali stavbou veže, ktorej vrchol mal dosiahnuť až nebo. Mali si tak zabezpečiť slávu. Bohovi sa toto chovanie nepáčilo, a preto zmenil ich jazyky. Každý potom hovoril inou rečou a nemohli sa na stavbe dohodnúť, takže s ňou prestali.

O zničení Sodomy a Gomory

Mestá Sodoma a Gomora boli v tej dobe vyspelými mestami. Ich obyvatelia boli pyšní, márnotratní a hriešni. Bohovi sa to nepáčilo a nechal tak obe mestá zničiť. Prežil len Abraham, pretože bol ako jediný pohostinný a pokorný.

Mojžiš (Príbeh Mojžišov)

Faraón si chcel zabezpečiť dlhovekú vládu tým, že nechal pozabíjať všetky izraelské novonarodené chlapce. Jediný Mojžiš prežil, pretože ho matka poslala v košíku po rieke. Našla ho egyptská princezná, ktorá ho zachránila.

V dospelosti dostal Mojžiš za úlohu vyviesť egyptský ľud do zeme zasľúbenej, čo sa mu po 40 rokoch podarilo.

The post Biblické príbehy – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Nikola Šuhaj lúpežník

Autor: Ivan Olbracht

Pridal(a): sarzah

DOBA A MIESTO DEJA:

Doba: Koniec prvej svetovej vojny, po rozpade Rakúska-Uhorska a vzniku

Česko-Slovenskej republiky

Miesto:  Zakarpatská Ukrajina – hlavne dedina Kolčava a okolie

HLAVNÉ POSTAVY:

Nikola Šuhaj – statočný, silný, spravodlivý, prudký, miluje Eržiku, trochu pyšný (rád počúval vyprávania o sebe), nemilosrdný, pomstychtivý, chce žiť normálny život, chytrý, vďaka lektvaru ho nemôže zasiahnúť guľka, nenávidí vojnu (dezertér), jeho vzorom bol bájny Oleksa Dovbuš (zbojník), hrdý

Eržika (Nikolova žena) – miluje Nikolu, ale podvedie ho s četníkom, zachráni Nikolov život, hrdá, statočná, chytrá, veselá

Jura (Nikolov brat) – prudký, oddaný Nikolovi, nemá rád Eržiku (bojí sa, že kvôli nej Nikola zomrie), unáhlený, rád lúpi, pomstychtivý

ĎALŠIE POSTAVY:

Nemec (Nikolov kamarát) – nemá rád vojnu (dezertér), poverčivý, menej statočný ako Nikola, pohodlný, ani jeho nemôže zraniť guľka

Baba (ruská čarodejnica) – dá vypiť Nikolovi a Nemcovi lektvar proti guľkám, ovláda mágia, vypočítavá, znetvorená (chvost)

Danila (Nikolov kamarát) – verný Nikolovi, nemá rád Juru, bezradný, nakoniec Nikolu zradí, ziskuchtivý

Ihnat (Nikolov kamarát) – verný Nikolovi, nemá rád Juru, nakoniec Nikolu tiež zradí, ziskuchtivý

Debrak Debračok – pôvodne člen Nikolovej zbojníckej tlupy, zradí ho, spriahne sa s četníkmi, neskôr začne Nikolu nenávidieť (Nikola mu vypálil chyžu), predajný, nevydrží četnícky nátlak a výhrôžky

Adam (syn Debraka Debračoka) – spočiatku verný Nikolovi, ale potom ho aj s otcom zradí, pomstychtivý, chtivý peňazí, vypočítavý

Abram Beer (žid) – proradný, hamižný, vypočítavý, zlý, lichvári, šidi ľudí, nenávidí Nikolu, bohatý, schopný obchodník

Juraj Drač (brat Eržiky) – miluje svoju sestru, nenávidí Nikolu,

Ivan Drač (otec Eržiky) – nenávidí Nikolu, miluje svoju dcéru, bohatý

Lenard Béla (četník) – nenávidí Nikolu, snaží sa ho chytiť, neskôr z toho zešíli (záchvaty agresie a smiechu…), postupne začne nenávidieť Židov

Herš Wolf (starosta) – bohatý, hamižný, okráda ľudí (prídely kukuričnej múky), nenávidí Nikolu, chytrý, vypočítavý, pomstychtivý

Vasyl Debrak (ľuďmi zvolený starosta) – prudký, nerozvážny, tvrdý k bohatým

Svozil (četník, milenec Eržiky) – dôverčivý, zamilovaný do Eržiky, manipulovateľný, pobláznený, nerozvážny, nešťastný (keď ho Eržika zradí)

ZNAKY/CHARAKTERISTIKA:

• baladicky ladený román
• prelínajú sa 2 dejové pásma (príbeh Nikolov=skutočnosť a Legenda o jeho nezraniteľnosti)
• úsilie zachytiť dokumentárnym spôsobom krásu kraja a prastarý vzťah tamojších obyvateľov k prírode, ich poverčivosť, jedinečnosť
• obraznosť – obrazy na rozhraní pravdivosti a fikcie, reality a mýtu
• dramatičnosť vyprávania, zmysel pre spád a tempo deja
• postupy reportáží, prvky ľudovej slovesnosti, epická línia románu sa spája s lyrickými prvkami
• jazyk: základ spisovná čeština, využitie archaizmov, jazyka biblie, knižných výrazov aj hovorovej reči, nárečia a rčenia

OBSAH:

Dej začína za prvej svetovej vojny, keď Nikola utečie s Nemcom z fronty. Úkryt nájdu u starej baby a jej dvoch dcér, za ktorými v noci chodia. Jedného dňa im u jedla baba predpovie slávu a bohatstvo, ale musia si za to vziať jej dve dcéry (Jevku a Vasju). Obaja sa vymlúvajú na možnú smrť vo vojne. Preto im dá vypiť kúzelný lektvar, po ktorom sa im budú všetky guľky vyhýbať. Jenže oni tomu neveria a považujú to za nesmysl. Jedného dňa, keď baba lezie po žebríku, nadzvedne jej víchr sukňu a Nemec zistí, že má chvost. Myslí si, že to je baba Jaga (čarodejnica) a tak ju ďalšieho dňa s Nikolou umlátia vo stodole klackami a utečú. Vrátia sa späť na frontu, ale po čase chcú zasa pryč. Nemec chce, aby ho Nikola postrelil. Nikola je dobrý strelec, ale keď vystrelí, guľka sa Nemcovi vyhne. To isté potom skúsi Nemec na Nikolu, ale dopadne to rovnako. Po čase utečú a rozídu sa. Nikola sa vráti do rodnej Kolčavy a s Nemcom sa už nikdy nevidí. Vojna však ešte neskončila a tak sa musí skrývať pred četníkmi (vedie ich Béla), pretože je dezertér. Nedarí sa im ho však chytiť. Nikola zatiaľ vyhľadá mladú Eržiku, ktorú miluje. Potajomky sa s ňou schádza a po čase ide za jej otcom, požiadať ho o jej ruku. Drač mu však dcéru nechce dať, pretože je chudobný a je zbojník, až pod pohrôžkou vypálenia stavenia mu ju dá. Eržika potom býva u Nikolovho otca a matky na okraji dediny. Četníci u nich však stále robia prehliadky a terorizujú ich v domnení, že tak donúti Nikolu, aby sa vzdal.

Mezitým obyvatelia Kolčavy povstajú proti starostovi Wolfovi a všetkým majetným v dedine (hlavne židovským obchodníkom). Prepadajú ich domy, rabujú ich, obyvateľov – ktorí neuprchli – bijú a volia si vlastného starostu – Debraka. Jenže Wolf, ktorý stihol utiecť, zatiaľ zvolá malé vojsko, ktoré potom ťahá na Kolčavu. Všetci účastníci povstania sú potrestaní (zničenie zásob jedla, bitie, zatýkanie…).

Nikola chce po vojne žiť ako spoľahlivý človek. Chce mať domov a rodinu so svojou Eržikou a tiež obživu. Jenže jedného dňa ho četníci zatknú na popud židovského obchodníka Abrama Beera. Nikola poručí Eržike, aby predali koňa a kravu a aby peniaze doniesla jedinému strážnikovi, ktorý ho na stanici hlídal. Strážnik si peniaze vezme a nechá Nikolu utiecť. V lese sa potom Nikola stretne s Abramom a nechá po ňom vzkázať, že od tej doby bude zbojníkom. Od tej doby skutočne okráda bohatých obchodníkov (hlavne Židov) a z koŕisti žije on aj dediny, ktoré ho podporujú. Postupne sa k nemu pridáva niekoľko mužov z dediny a vytvára zbojnícku tlupu. Hlavnou zásadou je však nezabíjať okrádaných.

Mezitým je na Nikolu niekoľkokrát vykonaná četnícka rojnica, ale nikdy ho nechytia, ani guľkou nezrania. Ale pri sebaobrane Nikola četníkov zraní alebo dokonca zabije. Preto sa tyrania na dedinčanoch stupňuje a Nikola pomaly prichádza o príznivcov.

Jedného dňa sa Nikolovi urobí zle – otrava. Dobelhá sa v horúčke až k jednej čarodejnici a tá ho vylieči z otravy. Nikola sa však ešte dlho lieči z brušného tyfu v chalúpe v horách. V tej dobe niekto začína zabíjať nevinných obyvateľov. Všetci si myslia, že to robí Nikola a ľudia ho začínajú nenávidieť. Nikolovi všetko povie jeho mladší brat Jura, ktorý sa k nemu tiež pridá. Nikola si myslí, že to robí niekto z jeho bandy.

Eržika, ktorá sa po vypálení Šuhajovej chyše a úteku celej rodiny z údolia presťahuje späť do domu svojho otca, zapletie sa s četníkom Svozilom. Keď potom jedného dňa jeden z Nikolových kumpánov (Debračok) prezradí, kde i s Jurom prespáva, chystajú sa četníci zbojníka zatknúť. Svozil to však prezradí Eržike. Tá vie, kde sa jej muž skrýva, a tak ho utíka varovať. Prebehne medzi četníkmi a na poslednú chvíľu ich varuje. Za to ju zatknú. Brzy potom ju však zase pustia a na Nikolu vypíšu vysokú odmenu. Ďalšej noci je vypálená chyža zradcu Debračoka.

Jurova prítomnosť prináša mnoho problémov. Kvôli jeho ochrane už nemajú zbylí Nikolovi priatelia k Nikolovi taký prístup. Navyše je zbrklý a strieľa po ľuďoch, zbojníčenie berie ako zábavu. Brzy potom Nikola zabije Starého Debračoka za donášanie četníkom a četníka Svozila, keď sa s ním, setká u Eržiky (príde na ich vzťah). Za vysokú odmenu ho zradia dva jeho druhovia – Danila a Ihnat -, a tiež syn mŕtveho Debračoka – Adam -, ktorý sa tak i mstí. Ihnat s Danilom dobre vedeli, že guľky sa Nikolovi vyhýbajú, vymyslia teda iný plán. Jedného dňa sa s ním stretnú a v nestreženej chvíli ho zabijú sekerou a Juru zastrelia. Keď si však idú pre svoju odmenu, nedostanú nič. Četníci ju sami chcú a tak vďaka výhrôžkam nakoniec vrazi odchádzajú s prázdnou. Nikola je potom pochovaný na kolčavský cintorín, ale bez náhrobku a Eržika sa znovu vydá. Z Nikoly sa stane legenda

AUTOR:

Ivan Olbracht

• narodený: v Semilech
• v 2. pol. 19. stol.
• český prozaik, novinár a publicista
• syn advokáta a spisovateľa
• Ivan Olbracht je pseudonym – vlastným menom Kamil Zeman
• študoval gymnázium, štúdia nedokončil
• novinár v rôznych časopisoch a novinách (napr. Právo lidu alebo Dělnické listy)
• účastnil sa 3. internacionály
• členom komunistickej strany, v1. Pol. 20. stol odišiel, pretože podpísal Manifest 7, čo bol protest sedmich umelcov proti novým názorom vo strane
• počas okupácie pôsobil v ilegálnom vedení komunistickej strany
• po vojne poslancom Národnej strany a členom výboru KSČ
• od roku 1931 pobýval v Podkarpatskej Rusi (odohráva sa tam mnoho jeho poviedok)

The post Nikola Šuhaj lúpežník – Rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Golet v údolí

 Autor: Ivan Olbracht

 Zaslal(a): mmisa14

Pôvod práce
Golet v údolí je príbehová kniha českého spisovateľa Ivana Olbrachta, napísaného v roku 1937 v Československu. Príbehy sú napísané v češtine. Slovo „golet“ znamená v hebrejčine exilu exilu – v tomto prípade dedinu Polan. Všetci Židia čakajú na svojho Mesiáša, ktorý ich vezme späť do Zasľúbenej zeme. V Polane sa zdá, ako sa zastavil čas, tradície zostávajú, ľudia sú pre vonkajší svet stále rovnako nedostupní, čo sa medzičasom výrazne zmenilo.

Autor (životopis)
Ivan Olbracht, vlastným menom Kamil Zeman, sa narodil v roku 1882 v Semile a zomrel v roku 1952 v Prahe. Bol českým spisovateľom, novinárkou, novinárkou a prekladateľkou nemeckej prózy a národného umelca.

Ivan Olbracht sa narodil v rodine advokáta a spisovateľa Antala Staška (vl. Menom Antonín Zeman). Matka pochádza z česko-židovskej rodiny.

Po absolvovaní gymnázia v Dvoře Králové nad Labem v roku 1900 začal Ivan Olbracht študovať v Berlíne. Po dvoch rokoch pokračoval v štúdiu v Prahe. Tu však čoskoro prestúpil na filozofiu, odbor história – zemepis. V roku 1909 opustil univerzitu a začal sa venovať žurnalistike. Publikoval v listinách pracovníkov, v ľudovom zákone, Červenom zákone atď. Venoval sa politickým aktivitám, najprv v sociálno-demokratickej ľavici, potom v komunistickej strane.

Za svoju politickú aktivitu bol Ivan Olbracht dvakrát uväznený. Od komunistickej strany bol iniciátorom takzvaného manifestu sedem rokov, že bol vylúčený. Po odchode z politiky pôsobil Ivan Olbracht ako profesionálny spisovateľ.

Vo Viedni sa stretol so spisovateľkou a novinárkou Helenom Malířovou, s ktorou bol viackrát spojený.

V tridsiatych rokoch minulého storočia Ivan Olbracht strávil dlhšie pobyty v karpatskom regióne a čerpal inšpiráciu pre svoju ďalšiu prácu.

V Karpatskej Rusi založil Komunistickú záchrannú komunistickú ľudovú Subkarpatskú Rusínu, na ktorú sa podpísali mnohé kultúrne osobnosti (napríklad František Xaver Šalda, Vitezslav Nezval). Túto školu tu založil. Oblasť bola v tejto dobe veľmi neochotná a stále existovali tajomné legendy o hrdinoch a čarodejniciach ukrytých v nepreniknuteľných lesoch.

V parlamentných voľbách v roku 1946 bol zvolený za zástupcu Ústavného národného zhromaždenia pre komunistickú stranu. V Parlamente zostal až do konca svojho funkčného obdobia, to znamená vo voľbách do Národného zhromaždenia v roku 1948.

Za svoj život získal niekoľko ocenení, ako napríklad národný umelec.

Jeho diela sú silne ovplyvňované sociálnymi otázkami, socializmom a povstaním proti buržoáznej spoločnosti. Ďalším významným prelomom jeho práce bola návšteva Podkarpatskej Rusi, ktorá sa tu usadila v obci Koločava, kde zhromažďovala materiály pre nadchádzajúcu prácu. Podkarpatskí Rusi a ich predmety sa venovali tridsiatym rokom, toto obdobie sa považuje za vrchol jeho literárneho diela.

Vďaka svojim charakterom, ktorí sú v zdĺhavých situáciách a študujú svoju psychiku, patria aj do psychologickej literatúry.

Čas, miesto a myšlienka na udalosť:
Po prvej svetovej vojne židovská dedina Polana uprostred karpatskej Rusíny. Autor popisuje život Židov, ich názory, myšlienky, zvyky a ich sociálnu situáciu.

Rozsah pôsobnosti a žáner:
Golet v údolí je rozdelený do troch kapitol, ktoré sú napísané na 250 stranách knihy. Prvá a druhá kapitola popisujú príbehy o 45 stranách. Tretia kapitola je najdlhšia a má 160 strán.

Literárne druhy

• epos je do značnej miery ovládaný, ale existujú aj príznaky drámy.

Literárny žáner

• prvé dva spisy sú poviedky a tretí pripomína román.

Kompozícia:
Golet je jednodielna kniha a žiadny iný príbeh alebo kniha o nej.
Štruktúra kapitol: kapitoly na seba nemajú nadväznosť

kapitoly:

1. Zázrak s Julkou
2. Udalosť z mikve
3. Osmutných očiach Hany Karadžičova

Hlavné znaky:
1. poviedka – Bajnyš Zisovič – mazaný, prešibaný, chráni svoje deti a chce, aby sa im viedlo dobre, a preto je schopný aj kradnúť.
– Manželia cestovateľov – Nie je dôveryhodný, bohatý
– človek výbušný a agresívny
– žena pokojná, ale zamyslene

2. povídka – Pinches Jakubovič – krajčír a žid. Prešibaný, mazaný, ale slabošský a zbabelý – bojí sa svojej manželky Brany.
– Brana Jakubovičová – samostatná, pragmatická, prísna, rázna a energická žena, ktorá sa má stať po smrti rybou.

3. poviedka – Josef Safari – neschopný obchodník, slabý, nerozhodný, ale verný svojej viere.
– Hanele – pekný, citlivý, ale nie si istý, čo je správne a čo veriť.
– Ivo Karadžič – vysoký, pekný muž s peknými očami a príjemným úsmevom. Veselé, plné energie a života.
– obyvatelia Polany – sú oddaní svojej viere.

Rozprávač:
Golet je rozprávaný formou Er.

Priestor:
Hlavným miestom konania je malá židovská dedina Polana.
V 3. príbehu sa spomína aj Ostrava, keď bol Hanele vybraný na pobyt tam.

Dej:

1. príbeh:

V židovskej dedinke Poľane sú dva obchodíky, jeden patrí rodine Fuxových, druhý rodine Šafarových. Hlavná postava Bajnyš Zisovič vozil kamenia a väčšinu zarobených peňazí schovávala pre najstaršieho syna na štúdiá, pretože bol veľmi chytrý a rýchlo sa učil. Bajnyšova žena Rojza poslala Bajnyše nakúpiť múku, pretože Bajnyš odložil zarobené peniaze synovi na štúdiá, nemal čím zaplatiť, a tak chcel múku zaobstarať na dlh. Nechcel mu dať múku na dlh, ale po dlhom prehltnutí sa s pani Fuxovou nevzdal kusu chleba, takže deti nebudú hladné, v kovárni, reďkovke a cibule. Doma mal osem detí a vedel, že to nestačí. Ale veril, že Pán je hladom zomrieť nenechá. Ďalší deň Bajnyš stretol dva turistov muža a ženu a poprosil ich o peniaze. Turisti potrebovali koňa a tak im ponúkol vymyslenú päťročnú kobylu pána Mordchema. Keď prišli k jeho domu robil, že je to dom Mordcheho. Dohovoril sa s Rojzou a turistov o zapožičanie koňa. Bajnyš teda prichystal jeho Julču ako pětiltou kobylu a šiel k turistom, ale Julča bola trochu vyslúžilá dvadsaťročná kobyla. Turisti, keď videli Julcu, boli trochu rozrušení, ale nakoniec si prenajali Julcha. Za každý deň platili Bajnyšovi 25 korún na nájom a 5 korún na jedlo. Turisti si Bajnyše obľúbili a dokonca mu venovali aj nejaké oblečenie. Nakoniec sa väčšina peňazí vynaložila na štúdium detí a zvyšok ponechali na jedlo pre seba, pre ženu a pre svoje deti.

2. príbeh

Každý předšábesový večer sa muži z celej Polany schádzali, aby sa podrobili posvätné kúpeli v mikve. Kúpele boli doplnené ženami, ale iba štrnásť dní po objavení červeného kvetu. Vtedy boli ženy nečisté a nemohli sa dotknúť mužov, ani s nimi nemali hovoriť. Noc po kúpaní bola schopná plniť manželské povinnosti. Pinches Jakubovič jeden z budúcich tridsiatich šiestich Lamety vav sa obával okamihu, kedy do mikve vstúpi jeho žena Brana. Bola dobrou matkou, ale s pinch zaobchádzala veľa kruto. Požiadal Boh o zázrak. Večer sa schádzali muži v mikve. Pinches vstúpil do mikve ako prvý, ale všimol si, že nie je mikve plná. To znamenalo, že je nečistá. Všetci boli týmto veľmi zaskočení, len pinch to bolo jedno. Ďalší deň sa išlo pre Rabih, aby mikve očistil mliekom a potom naplnil vodou. Akonáhle bola mikve zase plná, ako prvý sa ponáhľala umyť Brana. Vyšlo najavo, že nehodu v mikve spôsobil pätnásťročný Riva, ktorého tam poslal Pinches, a to len preto, aby oddialil moment plnenie manželských povinností.

3. príbeh

Haněl Šafářová pochádzala zo židovskej rodiny. Do Polany sa dostalo písanie z Prahy, že v Moravskej Ostrave sa bude zakladať hachšara. A ten, kto bol v hachšaře, sa mohol dostať do Palestíny, vysnívanej krajiny všetkých Židov. Iba Hanele bol z Polany. Rodičia súhlasili, videli príležitosť pre svoju dcéru stretnúť sa s bohatým ženíchom. V Ostrave začal Hanele nový život. Začala tu pracovať ako švadlenka a tiež sa stretla s mužom Ivo Karadžičom. Ivo Hanu často volal na obed, divadlo a kino. Kedysi išli na služobnú cestu do Prahy, kde si ju kúpili pekné šaty a pozvali ju do Národného divadla. Po niekoľkých týždňoch jej predstavila matku. Hana sa dozvie, že Ivo už dávno ustúpil od židovskej viery a stal sa neveriacim. Hanele sa rozhodla, ale obávala sa, čo by jej rodičia povedali. Po chvíli šli do Polany. Rodičia ich srdečne prijali, Ivo sa im páčilo, nechcel si veno, ktoré by im vyhovovalo. Čoskoro sa dozvedeli, že Ivo nie je Žid. Presvedčili ho, aby veriť, ale Ivo nevystúpil z jeho presvedčenia. Obec to neprijala, ľudia ju začali urážať a vytlačili Ivu z Pólu. Ivo Polana odišiel a vzal Hana. Hana sa kvôli svojej láske rozlúčila s celou svojou dedinou a jej rodičmi a odišla s Ive. A oči Hany Karadžiča, tie najkrajšie oči celej Polany zostali navždy smutné.

Hodnotenie a zhrnutie:
Táto kniha sa najprv zabaví. Myslím, že jej dej je celkom zaujímavý, páčilo sa mi, ako popisujú židovské zvyky a spôsob ich života. Prvý príbeh bol krátky a zábavný, čítal som ho chvíľu. Mal som druhú o niečo menej, a keď som si prečítal tretiu, tak som si prial, aby som ju čítal hneď, ako to bolo, pretože som sa naozaj nudil jej príbeh. Stále som očakával, že sa stane niečo dramatické, ale bohužiaľ, príbeh nebol pre mňa zaujímavý.

The post Golet v údolí – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Biblické príbehy

 Autor: Ivan Olbracht

 Zaslal(a): AssinetSoffi

V knihe sú vybrané príbehy zo Starého zákona. Je tu popisovaný život na zemi od stvorenia sveta, zvierat, rastlín a človeka. Boh stvoril všetko a všetko mu patrilo. Preto zahubil ľudí, ktorí k nemu nemali úctu a posielal na nej zlo. Zato tých, ktorí ho uctievali chránil a bol im nápomocný. V knihe nájdeme mnoho poučenie, príslovia a rád do života.

Stvorenie sveta

Prvý deň stvoril Boh nebo, svetlo a tmu. Druhý deň vznikla obloha. Tretí deň oddelil vodu od súše a rozkázal, aby kvitli rastliny a trávy Stromy, aby mali plody a mohli sa vysemeniť. Štvrtý deň vzplanuli na nebeskej oblohe hviezdy, mesiac a slnko. Piaty deň vytvoril vtáctvo a ryby Šiesty deň rozkázal: „Vydaj krajiny živé tvorstvo“. Tak vznikol tiež človek. Siedmy deň Boh odpočíval.

Potopa sveta

Zem sa začala pomaly preľudňovať a to viedlo k zvýšeniu ukrutnosťou a zla u ľudí. Neposlúchali Boha a vôbec si ho nevážili. Ten videl, čo sa na zemi deje a začal ľutovať, že ju stvoril. Noe bol muž spravodlivý, dobrý a poctivý a Boha miloval. Boh si ho preto vybral, aby prežil a oznámil mu, aby si vyrobil koráb, na ktorý si má vziať celú svoju rodinu. K nim má opatriť vždy jeden pár od všetkých živočíchov a ty si loď vziať so sebou. Ďalej sa má zásobiť jedlom a pitím. Keď to Noe vykonal, strhla sa veľká búrka, nebo sa otvorilo a zničilo všetko živé. Bola potopa sveta., Ktorá trvala štyridsať dní a nocí. Len koráb plával po hladine. Nebo sa potom upokojilo a Noe vypustil z korábu holubicu. Tá sa po čase vrátila a niesla v zobáčiku olivový list. Tak spoznal Noe, že voda opadla a vylodil sa na hore Arrarat. Boh mu oznámil, nech teraz vyvedie všetky tvory na pevnú zem, aby sa mohli množiť a rozísť po celej krajine. Tiež s ľuďmi uzavrel zmluvu, v ktorej sa hovorilo, že Boh už nikdy krajine nezatopí. Preto vytvoril dúhu, aby ľuďom vždy po daždi pripomínala boží dohovor.

Dávid a Goliáš

Filištíni zostavili vojsko a tiahli proti Izraelu. Dávidovi bratia museli ísť do boja. Dávid bol najmladší z nich, preto zostal doma a pásol stáda. Jedného dňa si ho otec zavolal a nariadil mu, aby bratom doniesol jedlo. Keď sa s bratmi stretol a odovzdal im potraviny, pred izraelské vojsko vystúpil Goliáš, urobený obor, a vyzval muža, aby s ním šiel niekto bojovať. Vysmieval sa vojakom a Hanil Izrael. Všetci sa ho báli. David sa však obrovi smelo postavil. Goliáš sa najprv Dávidovi posmieval, ale potom sa k nemu rozbehol. Ten držal v ruke prak s okruhliakmi. Namieril a vystrelil na obra. Goliáš bol zasiahnutý do hlavy a padol. Dávid mu jeho hlavu odsekol. Tak bol silný porazený slabším.

Šalamún

Po Dávidovom smrti vládol kráľ Šalamún. Ten sa preslávil svojou chytrosťou a bystrosťou Keď si susedia nevedeli rady, išli sa opýtať k Šalamúnovi a ten im vždy dobre poradil. Chytrosť získal tak, že postavil Hospodinovi nádherný chrám. Ten sa ho opýtal, akú si žiada odmenu. Šalamún po ňom chcel, aby mu nadelil chytrosť. Raz pred Šalamúna predstúpili dve ženy. Ich spor sa týkal narodeného dieťaťa. Bývali v rovnakom dome a obom sa zároveň narodili deti. Jednej žene však dieťa zomrelo, tak ho ukradla tej druhej. Chceli preto, aby ich Šalamún rozsúdil. Ten im poradil, aby si dieťa rozpolili a každá si ponechala jednu polovicu dieťaťa. Prvá žena s hrôzou vykríkla, že mu nebude brať život, nech si ich preto nechá tá druhá. Druhá však trvala na rozpolené. Šalamún okamžite spoznal, ktorá je pravá matka a tej dieťa odovzdal. Za to, že tak spravodlivo rozsúdil, si ho ľud veľmi vážil.

The post Biblické príbehy – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.