Kniha: Sluha dvoch pánov
Autor: Carlo Goldoni
Zaslal(a): Braan
Miesto a doba deje:
– Benátky
– 18. storočia
Námet a dejová osnova:
Hlavné postavy:
- Trufaldino- sluha
- BeatriceRasponi – v prezlečení za svojho brata
- FlorindoAretusa – milenec Beatrice
- Pantalonede Bisognosi
- Clarice- Pantalonova dcéra
- doktor Lombardi
- Silvio – syndoktora Lombardiho
- Brighella- hostinský
- Smeraldina- komorná Clarice
Dej
Odohráva sa v Benátkach na dvore pána Pantalon a tiež v okolí hostince. V priebehu jedného dňa. Truffaldino prichádza spoločne s Beatrice do Benátok. Beatrice je prezlečená za svojho brata Federigo Rasponiho, ktorého v boji zabil jej milenec Florido Aretusa. Preto bol donútený odísť z Turína do Benátok. Beatrice sa ho rozhodla nájsť a dúfa, že s dostatočným peňažným množstvom, ktorý si chce obstarať u pána Pantalon ho bude môcť vyplatiť, aby sa mohol vrátiť do Turína.
V tú istú chvíľu sa Clarice, dcéra pána Pantalon a Silvio, syn doktora Lombardiho, zasnúbi. Ovšem Beatrice svojím príchodom do Benátok spôsobí zmätok. Pretože Clarice bola zasľúbená Federigo, v domnení, že je pán Federigo mŕtvy, sľúbil Claricinu ruku Silviovi. Teraz bude musieť dodržať sľub daný Federigo aj napriek zjavný odpor a nesúhlas Silvia a jeho otca. Brighella, ktorý žil v Turíne tri roky a ktorý poznal ako Federigo, tak Beatrice, dosvedčí pánovi Pantalon aj ostatným, že muž, ktorý prišiel, je skutočne Federigo Rasponi. Beatrice opíše Brighella všetko, čo sa v Turíne stalo a prečo sa rozhodla prísť do Benátok.
Trufaldíno medzi tým využíva situácie a stane sa sluhom druhého pána. Ktorý je zhodou náhod Florindo a ktorý sa tiež ubytoval v rovnakom hostinci ako Beatrice. Osem neustále sa míňa.
Jeho úloha sluhov dvoch pánov, však nie je ľahká. Truffaldino sa dopúšťa mnohých omylov a zámen. Dostáva sa do situácií, z ktorých si mnohokrát zdatne pomôže klamstiev. Niekedy len nevinnou, ale v mnohých prípadoch, zapletá už zložitú situáciu svojich pánov. Dostane sa až tak ďaleko, že obom svojim pánom povie, o smrti toho druhého. Nakoniec sa na všetky jeho výmysly príde a on sa chytro vyhovorí na fiktívneho sluhu Pasquala. Celú pravdu je nútený prezradiť vo chvíli, keď chce požiadať o ruku Smeraldiny.
Charakteristika hlavných postáv:
Truffaldino
– šikovný a prefíkaný, aj keď pôsobí dojmom, ako by nevedel do piatich počítať
– sluha Florinda a Beatrice
– nedostatok vzdelania – nevie čítať ani písať, vyvažuje to jeho obrovská prefíkanosť
– výrečný
– nezvláda obsluhovať oba pánov
– klame, má stále hlad
Beatrice
– odvážne, v prestrojení za svojho brata Frederika ospravedlňovala svojho milenca Florinda
– mladá a krásna
Florindo
– statočný, odhodlaný bojovať za svoju lásku Beatrice
– vrah Frederika
– rázna mužská postava
Autorov zámer – hlavná myšlienka diela:
– z lásky človek dokáže veľké veci a lož má krátke nohy, pravda vždy vyjde najavo
– akonáhle raz niekto začne klamať, bude klamať stále, až sa do tých klamstiev poriadne zamotá
Jazykové prostriedky:
– Hra vyniká nadmierou vtipu, použitím zveličenia. Je tvorená jednoduchými dialógmi a dáva veľký priestor improvizáciu. Oproti klasickej komédii dell’arte postavy používajú hovorový jazyk, ale nie sú vulgárne. Niektoré zápletky sú založené na jazykových nedorozumeniach(Kulmen – Pascal).
Charakteristika umeleckého textu:
– komédia (veselohra), dráma
– Commedia dell’arte – improvizácie
– obdobie klasicizmu
– odraz dobových ľudových a buržoáznych vrstiev
Vplyv diela:
Goldoni vychádza z tradičného poňatie postavy sluhu ako hýbateľa deje pochádzajúce už z antiky (Plautus). Truffaldino je typ múdreho blázna, ktorý sa neskôr v českej literatúre objavuje v Haškova Švejkovi alebo Hrabalovho strýkovi Pepino. Sluha dvoch pánov je aj do súčasnosti jedna z najhranejších Goldoniho hier.
Autor:
Carlo Goldoni (25. februára 1707 Benátky – 6. februára 1793 Paríž) bol taliansky dramatik, autor hlavne komédií. Svoju prvú hru napísal v deviatich rokoch. S rodinou cestoval po celom Taliansku. Pokúsil sa študovať filozofiu a potom práva, ktorých štúdium dokončil až po ôsmich rokoch. Určitú dobu pôsobil aj ako tajomník benátskeho veľvyslanca v Miláne. V roku 1734 sa stal účastníkom bitky pri Parmy a vrátil sa do Benátok. Tam sa začal venovať už výhradne divadlu. S divadelnou spoločnosťou sa pohyboval po Taliansku, počas pobytu v Janove sa oženil s Nicoletta Conniovou. V ďalších rokoch sa úspešne hrali desiatky jeho hier, bol riaditeľom divadiel v Benátkach aj Janove, písal libretá opier. V roku 1757 bol menovaný v Parme dvorným básnikom francúzskych Bourbonovcov s pravidelnou penziou. V roku 1758 ho prijal na audiencii pápež Kliment XIII. V roku 1763 odišiel do Paríža, kde sa stal vychovávateľom kráľovských dcér a písal ďalšie komédie. V rokoch 1784 – 1787 napísal svoje Pamäte. V roku 1792 mu Národný konvent zastavil penziu. Obnovil mu ju na príhovor priateľov vo februári 1793. Zomrel v chudobe deň pred týmto rozhodnutím.
Dielo:
Goldoni sa venoval hlavne komédiám a písal tiež libreta k operám. Medzi najznámejšie komédia patrí Kolos (1724, satira, kvôli ktorej bol vylúčený z koľaje v Pavii), Komteska (1743, prvé realizovanej libreto ku komické opere), Klamár (1750-51), Mirandolina (1753), grobian(1760) a Poprask na lagúne (1762).